Skočiť na obsah

Supernovy


Sniper

Odporúčané príspevky

Niektoré hviezdy končia svoj život ako supernovy. Pri výbuchu supernovy sa uvoľní obrovské množstvo energie, z ktorej sa časť spotrebuje na alchymistickú prípravu prvkov ťažších ako železo, ktoré sa následné rozhodia do okolitého priestoru.

Hoci explózie supernov patria medzi najväčšie katastrofy, vďačíme im za veľa. Asistovali pri vzniku Slnka a slnečnej sústavy a pripravili nám vhodnú zmes chemických prvkov, bez ktorých by nebol život.

 

Ale nie každá hviezda si môže vybuchnúť ako supernova. Závisí najmä od hmotnosti hviezdy. Každá hviezda svoju "kariéru" začína s vodíkovým jadrom. V jadre prebiehajú termonukleárne reakcie, počas ktorých sa vodík mení na hélium. S pribúdajúcim časom sa v jadre hviezdy hromadí héliový popol, ktoré sa pri dosiahnutí kritického množstva hélia začne zmršťovať, aby pri teplote asi 100 miliónov Kelvinov sa zrazu hélium "zapálilo" a stalo sa palivom druhej generácie. Z 3 jadier hélia sa vytvorí jadro uhlíka. Táto reakcia trvá dovtedy pokým nebude celé jadro z uhlíka, ktoré sa potom opäť pod vplyvom veľkej hmotnosti zmrští až dosiahne teplotu 1 miliardu Kelvinov a uhlík začne "horieť" na kyslík. Takýto osud čaká aj naše Slnko keď na konci kariéry bude mať kyslíkové jadro obalené uhlíkom, héliom a vodíkom na vonkajších vrstvách.

 

Hviezdy ťažšie 4x ako Slnko budú však ďalej premieňať palivo na ťažšie prvky. Kyslík časom zhorí na neón, horčík, kremík a síru. Hviezdy ťažšie 8x ako Slnko pokračujú ešte ďalej a postupne vytvoria argón, vápnik, titán, vanád, chróm, mangán, kobalt, nikel a železo. Tu už sa sranda končí, lebo železo má jadrá atómov usporiadané energeticky najúspornejšie a hviezda už nemôže železo tak stlačiť aby z neho vyžmýkala ešte nejakú energiu. Železné jadro má tak obrovskú hmotnosť, že sa zrúti do seba (ďalšie procesy nebudem popisovať lebo to by bolo nadlho) a vplyvom obrovskej energie hviezda vybuchne ako supernova.

 

Počas výbuchu supernovy sa tvoria (pri reakciách ktoré tiež nebudem popisovať :lol:) ďalšie prvky ťažšie ako železo (myslím že až po urán). Preto supernovy (ale aj všetky hviezdy všeobecne) sa považujú za akési vesmírne továrne, bez ktorých by celý vesmír bol zložený len z vodíku, hélia, lítia, berýlia a bóru.

 

V podstate naša slnečná sústava je zložená z prachu, ktorý vznikol zo supernov a aj preto Boh povedal Adamovi "Prach si a na prach sa obrátiš."

 

Je jasné že výbuch supernovy je nebezpečný najmä vtedy keď sa nachádzate až príliš blízko. Astronómovia všeobecne zdieľajú názor že keby nejaká supernova vybuchla vo vzdialenosti najviac 6-7 svetelných rokov v okolí Slnka tak Zem by bola zasiahnutá takou dávkou kozmického žiarenia, že vyššie formy života by to neprežili. To nám však nehrozí, v takej blízkosti nie je žiadna hviezda ktorá by bola adeptom na supernovu.

 

Ktoré supernovy patria medzi najznámejšie? Najprv začneme teóriou počas ktorej vznikla slnečná sústava. Rozborom rady izotopov, z ktorých je zložená naša sústava, astronómovia došli k záveru že pred 5 miliardami rokov naša sústava vznikla na podnet (výbuch) až 3 supernov. Ktoré to boli sa už nedozvieme.

 

Istejší sme si pri supernove nazvanej Geminga, ktorá vybuchla asi pred 340 000 rokmi a ktorej vďačíme za to že máme hviezdnatú oblohu. Slnečná sústava sa totiž od svojho vzniku nachádzala v zaprášenej časti galaxie a výbuch Gemingy všetok tento prach vyfúkol preč. Slnko sa vďaka Geminge teraz nachádza v obrovskej bubline, ktorá sa rozširuje ešte dnes. Najmenší priemer má 200 svetelných rokov, najväčší 700. V tej dobe keď Geminga vybuchla po Zemi chodil Homo erectus, ktorý bol svedkom ako v súhvezdí ktoré dnes nazývame Orión zrazu vzplanula jasná hviezda, ktorá úplne vyplnila priestor medzi hviezdami Betelgeuse a Bellatrix a bola viditeľná 2 roky aj počas dňa.

 

Za posledných 2000 rokov vzplanulo niekoľko supernov, o ktorých máme záznamy vďaka starým civilizáciám. V roku 185 v súhvezdí Centaurus zažiarila supernova jasná ako 40 Venuší, v roku 383 sa objavila ďalšia v súhvezdí Škorpión, ktorá bola jasná asi ako Antares. V roku 1006 v súhvezdí Vlka sa objavila veľmi jasná supernova, ktorá bola jasná asi ako mesačný kosák.

V roku 1054 vybuchla ďalšia po ktorej zostala Krabia hmlovina (M1) v súhvezdí Býka. Supernova v Kassiopeji z roku 1181 bola jasná asi ako Vega. Po rokoch sa objavili dve, Tychonova v roku 1572 opäť v Kassiopeji, ktorá bola jasná asi ako Venuša a Keplerova v roku 1604 v Hadonosovi, ktorá bola trochu slabšia ako Venuša.

 

Odvtedy nič, nepozorovali sme v našej Galaxii žiadnu supernovu.

 

Ak chcete vidieť výbuch supernovy, môžete si stiahnúť 8 MB video z tejto témy. Video má názov FreeSpace 2 Endpart1 a je síce z hry a ide o umelo vyvolaný výbuch supernovy rasou hmyzoidných Shivanov, ale stojí to za pohľad :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Odpovedí 12
  • Vytvorené
  • Posledná odpoveď

Top prispievatelia v tejto téme

  • Sniper

    5

  • Klingonka

    5

  • Darkman

    1

  • VERTi60

    1

Top prispievatelia v tejto téme

Písal som že ide o "umelo vyvolaný výbuch". Je takmer isté že nemôže byť podobný skutočnému z dôvodov tých že supernova ktorá vybuchne "normálnym spôsobom" má inú stavbu jadra ako hviezda na hlavnej postupnosti.

 

To čo popisuješ vo videu Monológ 2 ale nie je výbuch supernovy aký opisujem v prvom príspevku. V tom videu ide o proces po ktorom vznikne rekuretná nova, čo je niečo iné ako supernova.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 rokom...

V strede našej galaxie sa to musí "hemžiť" supernovami.

 

 

Niektoré hviezdy končia svoj život ako supernovy

1,44 x ťažšie ako Slnko.

 

 

Taká lamerská otázka ale vďaka supernovám sa rozpína vesmír, však ?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

V strede našej galaxie sa to musí "hemžiť" supernovami.

Prečo?

 

Taká lamerská otázka ale vďaka supernovám sa rozpína vesmír, však ?

Nie, prečo kvôli nim by sa mal? :lol:
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Lebo je ich veľa - asi viac ako na okrajoch (keď sa nezrazia do seba) .

 

To ma len tak napadlo. Asi má v sebe nejakú "silu" keď vybuchne a všetko okolo čo je blízko nejako "odhodí" od seba preč.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vo vesmire je vakum, takze tlakova vlna ako ju chapeme my, tu na zemi, tam neexistuje.

 

Okrem toho, je vysledkom supernovy dost casto cierna diera, ktora ma efekt presne opacny.

 

Rozpinanie vesmiru je dosledok velkeho tresku. (aspon sa mi zda :lol: )

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ďakujem, nemám sa s kým o tom porozprávať.

 

vysledkom supernovy dost casto cierna diera

 

alebo neutron star , to záleží od hmotnosti akú hviezda mala.

 

Čítam o tom dosť hrubú knihu a dakedy až ústa otváram čo sa tam dozvedám.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Supernovy sa vo vemíre, alebo skôr v galaxiách vyskytujú viac-menej náhodne. nie je žiadne pravidlo, že "práve tu" budú.

 

Rozpínanie vesmíru súvisí s Veľkým treskom a s vybuchovaním supernov nemá nič spoločné. Takže tak.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Rozpínanie vesmíru súvisí s Veľkým treskom

A ako ? Toto jediné nechápem. Takže vesmír nieje "dynamický" - rozpína sa iba do vopred preddefinovaného (ešte "nenaplneného poľa") určeného v. treskom ?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

No nie... veľa ľudí si predstavuje Veľký tresk ako nejaký obrovský výbuch niekde v nekonečnom priestore.

 

V skutočnosti Veľký tresk "odštartoval" vznik nielen hmoty ale aj priestoru a začal plynúť čas. Niekde na Fóre sme už o tom písali.

 

Alebo aj wikipédia obsahuje celkom slušný článok o tom.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

hej, v čiernych dierach o tom písali ale mne to nestačilo. Aj ja som tam písala dačo o "temnej energii" či hmote. Tá rozpína vesmír ale myslela som si že aj supernovy.

 

Niekde na Fóre sme už o tom písali.

S tými poslednými príspevkami ma dosť poplietli.

 

Až tak tam toho nie je. Asi si zoženiem nejakú knihu. Ale viac sa mi páči tá 2-há teória, nie tá že vesmír sa "zmrští".

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 6 rokmi...

V súhvezdí Jednorožca je premenlivá hviezda V838 Monocerotis (wiki), pri ktorej v roku 2002 Hubblov teleskop nafotil náhle vzplanutie. Príčina tohto vzplanutia nie je astronómom známa ani dnes, ale zato sa objavilo pekné video, poskladané zo záberov teleskopu získaných v štvorročnom období 2002-2006:

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz

×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov