Podvojné číslo - Duál

Úvod

Gramatická kategória čísla je quantitatívna determinácia motivovaná sémantickým rozdielom v počte entít (1). Znamená to, že vypovedá o tom, koľko vecí daný slovný druh popisuje.

Tvaroslovie gramatickej kategórie čísla možno takmer vo všetkých súšasných Indo-Európskych (ďalej IE) jazykoch charakterizovať dvoma paradigmami. A to paradigmou jednotného čísla (Singulár) a paradigmou množného čísla (Plurál).

Jednotné číslo (Singulár) :

vlk, červený, ty, jednému, beriem

Množné číslo (Plurál) :

vlci, červení, vy, mnohým, berieme

Rozdiel medzi nimi stal sa zrejmým už pri zrode kategórie čísla v ľudskej reči, keď človek prvýkrát pokúsil sa verbálne odlíšiť početnosť - quantitu - popisovanej entity. Zatiaľ čo paradigma Singuláru quantifikuje tvary slovných druhov ako práve jeden prvok, paradigma Plurálu quantifikuje tvary slovných druhov ako nenulové množiny prvkov, ktorých počet je celý a väčší ako číslo jedna.

pozn. Zaujímavou sa nám javí hlavne tretia podmienka, ktorá hovorí o množine prvkov ako o množine mnohých prvkov vtedy, ak počet týchto je väčší ako 1 (teda aspoň 2).

Niektoré IE jazyky však obsahujú také tvary niektorých slovných druhov, ktoré sa vymykajú odbidvom paradigmám v gramatickej kategórií čísla (v slovenskom jazyku napr ustrnulé dvojtvary podst. mien : očí/očú, uší/ušú). Ich historický morfologický rozbor ukazuje na existenicu tretej paradigmy – Podvojného Čísla (Duál).

Kapitola 1. Kritické úvahy

Existencia podvojného čísla (Duálu) je doložená v mnohých ďalších IE jazykoch jeho zbytkami prejavujúcimi sa v rôznych ustrnulých tvaroch a nepravidelnostiach : beide, both, obe, either, utorok, neutrón, ambō, .. Pritom spoločným znakom všetkých zmienených výrazov je paarovosť – podvojnosť.

Hoci Duál v týchto jazykoch nerozlišujeme ako samostatnú paradigmu kategórie čísla, stopy po ňom dokumentujú jeho existenciu niekedy v dejnách daného jazyka.

Podľa podvojného charakteru, znaku paarovosti, možno definovať podvojné číslo (Duál) v rámci gramatickej kategórie čísla – ako množinu práve dvoch prvkov.

Aby sme zabránili prieniku logických obsahov definícii podvojného a množného čísla, upravíme definíciu Plurálu tak, že prienik ustanovíme ich rozdielom a uložíme ho v prospech Duálu.

Dostávame trojité delenie gramatickej kategórie čísla, ktoré konečne umožňuje, a to je veľmi dôležité, priradiť ľubovolný tvar každého slovného druhu (ktorý podlieha deklinácii podľa kategórie čísla) práve jednej z kategórií. Podľa definície potom ;

Jednotné číslo (Singulár)

Je množina celého počtu práve jedného prvku.

vlk, červený, ty, jednému, beriem

Podvojné číslo (Duál)

Je množina celého počtu práve dvoch prvkov.

(dvaja) vlci, (dvaja) červení, vy (dvaja), obom, berieme (dvaja)

Množné číslo (Plurál)

Je množina celého počtu najmenej troch prvkov.

vlci, červení, vy, mnohým, berieme

Príloha

Pozrime sa teraz na paradigmatiku podľa Kategórie čísla u jednotlivých slovných druhov. Pre porovnanie uvádzam tu rovnaké slová (príklady) ako v predchádzajúcom príspevku.

V Pra-Slovanskom (PrSlv) štádiu vývoja Slovanských jazykov vystupujú Duálové formy popri štandardnom Singuláre a Plurále ešte celkom zreteľne :

Jednotné číslo (Singulár)

wьlkъš , rūdъjь, ty, jedьnъmu, bero^n

Podvojné číslo (Duál)

wьlkā, rūdaja, wā, o^nbajima, berewē

Množné číslo (Plurál)

wьlkē, rūdijī, wy, mănăgjīmъ, beremъ

Ako vidíme, duálové formy možno nájsť vo všetkých slovných druhoch, ktoré podliehajú deklinácii podľa kategórie čísla : Podstatných menách, Prídavných menách, Zámenách, Číslovkách a Slovesách.

Kapitola 2. Duál Substantíva

Podvojné číslo Podstaného mena bol tzv autentický duál. Jeho pôvodný význam spočíval v pomenovávaní paarových entít, teda vecí, ktoré sa vyskytovali v dvojiciach a ludia ich vnímali paarovo, napr : oči, uši, ruky, prsia, sane a zrejme tiež veci v complementárnom prípadne contrastnom vzťahu ako slnko & mesiac, deň & noc,..

Osobitou, no nie veľmi objasnenou kapitolou sú duálové abstraktá. Pre moderného človeka sa táto skupina môže javiť asi najviac pochopiteľná cez prizmu dualistického contrastu a complementu mužského a ženského princípu, na ktorom je súčasný svet z veľkej čast vystavaný. Odvodzovať pôvod podvojných abstrákt týmto spôsobom by však bolo iste celkom scestné, keďže percepcia tohto druhu bola v prehistórií ľuďom celkom cudzia.

V ďalšom historickom vývoji duálu substantíva čoskoro došlo k rozšíreniu významu (sémy podvojnosti) na všetky entity, ak sa len vyskytli v dvojici, teda aj na také, ktoré pôvodný duál nemali : (dve) ženy, (dve) víťazstvá, (dva) dni. Popri obvyklom plurále ženy, víťazstvá, dni.

Tento stav, ktorý som práve bol popísal, charakterizoval Proto-Indoeurópsky (PIE) prajazyk vo fáze tesne pred dezintegráciou. Neskôr vo vývine samostatných IE vetiev duálové formy začali pozvolna ustupovať. A to zrejme tak, že najskôr sa začali oslabovať v tých jazykoch resp vetvách, ktoré začali postupovať na ZÁPAD od UrHeimatu ako prvé. A tak zatiaľ čo vo vetve Balto-Slovanskej, či Indo-Iránskej udržiavajú sa duály ešte relatívne dlho, jazyky ktoré postupujú na západ a postupne sa vyčleňujú z pôvodného PIE zoskupenia duál strácajú. Duál substantíva sa stráca ako jeden z prvých. V Klasickéj Gréčtine je už značne obmedzený. V Latinskom jazyku zaniká takpovediac hneď po jeho vykryštalizovaní v dobe ranej Respublicy, preto hovoríme o Latine, ako o jazyku, ktorý Duálové formy prakticky nepozná.

:lol: leg prosim mozes to vysvetlit aj v jazyku normalneho cloveka lebo vobec tomu nerozumiem :)

edit GermaniaWerks

:) co konkretne chces vysvetlit?

Kapitola 3. Duál Adjektíva

Podvojné číslo Prídavného mena je odvodené od Podstatného mena. V najstarších časoch totiž neexistoval rozdiel medzi tým slovným druhom, ktorý popisuje čo daná entita je a tým slovným druhom, ktorý popisuje aká je. Deklinácia adjektív podľa kategórie čísla sa takto celkom riadila paradigmou témy príslušného podstatného mena. Duálové formy nie su výnimkou.

Indo-Iranian (Sanskrit) (2)

Genitív

g^hād^hajoŝ wrkajoŝ (hodných vlkov)

g^hād^hawoŝ sūnawoŝ (hodných synov)

Accusatív

g^hād^hau wrkau (hodné vlky)

g^hād^huw sūnuw (hodných synov)

Datív

g^hād^hab^hjām wrkab^hjām (hodným vlkom)

g^hād^hub^hjām sūnub^hjām (hodným synom)

Kapitola 4. Duál Pronomina

Porovnajte dve vety v gótštine :

Hwa nist mi6 unsis, sa ist unsik wi6ra!

Hwa nist mi6 ugkis, sa ist ugkit wi6ra!

Aj bez zvláštnych znalostí staro-germánskych vidíme, že Podstatné mená vo vetách sú vlastne nahradené Zámenami a to tak, že v mene Agenta (Pôvodcu Deja) vystupuje Zámeno Opytovacie (Pronomen Interrogativum), zatiaľ čo v mene Inštrumentu (Prechodného Učastníka Deja) a v mene Recipienta (Príjmateľa Deja) vystupujú Zámená Osobné (Pronomina Personalia).

Z nášho hľadiska, resp teda z hľadiska učenia o Duále sú dôležité hlavne tieto (posledné dve), lebo ukazujú znak podvojnosti :

Kto nie je s nami, ten je proti nám!

Kto nie je s nami (dvoma), ten je proti nám (dvom)!

Úzka spätosť Podstatných mien a Zámien, ktoré ich zastupujú je zrejmá, hoci je trochu iného druhu ako spätosť s Prídavnými menami. Tento vzťah medzi Substatnívami a Pronominami sa prejavil aj v potrebe zaviesť podvojné tvary u Zámien, ktoré by mohli nahrádzať podvojné mená.

Duálové formy za najdlhšie zachovali práve u Zámien a zvlášť u Osobných Zámien. Možno ich nájsť ešte na prelome letopočtov takmer vo všetkých IE jazykoch. V Staro-Germánskych pronominálna paradigma Osobných Zámien obsahuje plne rozvynutý Duál Prvej a Druhej Osoby (pre porovnanie udávam aj niektoré pádové Staro-Slovanské korešpondencie podľa Lamprechta)

OGmc (Gothic) = OSlv (Old Slavonic) (3)

Nominatív

1. wit = wē (my dvaja)

2. jut = wā (vy dvaja)

Genitív

1. ugkara = naju (nás dvoch)

2. igqara = waju (vás dvoch)

Datív

1. ugkis = nama (nám dvom)

2. igqis = wama (vám dvom)

Accusatív

1. ugkit = na (nás dvoch)

2. igqit = wa (vás dvoch)

Vidíme, že celá zámenná deklinačná sústava vystavaná je na dvoch prastarých pronominálnych koreňoch (2). Na koreni n - znaku Nepriamych Pádov (všetky okrem Nominatívu a Vocatívu) a na koreni w znaku Druhej Osoby nesingulárnych paradigiem. Majme pri tom na pamäti, že gótske "g" [g] pred "k" [k] a "q" [k^w] vzniklo Progresívnou Assimiláciou z Pra-Germánskeho spoluhláskového Clustera Nazály + Veláry, čiže názorne povedané, napr gótske Go igqara (vás dvoch) < PrEGmc *ink^wara (to isté vo vikingskom ON ykkar < PrN *ynkara).

Výklad bezrodových zámenných tvarov, kôli ich značnej starobylosti, prináša veľké ťažkosti (2). Tie sú spôsobené jednak rozličnými analogickými zmenami medzi koreňmi, jednak rozsiahlou kontamináciou jednotlivých paradigiem v priebehu tisícročí.

Pokiaľ ide o pôvod koreňov podvojných foriem, som osobne toho názoru, že veľký vplyv na ne mal ešte starší, možno celkom prvotný, systém zámien Inclusívnych a Exclusívnych - založený na akejsi kolektívnej idetifikácii. Inclusívne formy sa pritom neskôr transformovali na Množné Číslo (resp podielali sa na jeho vytvorení), zatiaľ čo formy Exclusívne vytvorili Podvojné Číslo. Teda mohlo to prebiehať asi takto :

korene na m : Inclusívne Formy (my s vami) > Plurál

korene na w : Exclusívne Formy (my bez vás) > Duál

korene na n : Nepriame Pády Zámien

Kapitola 5. Duál Numerália

Podvojné formu u Základných Čísloviek (Cardinal Numerals), hoci na prvý pohlad vzťahuje sa len k číslu dva, možno pozorovať aj u niektorých ďalších paarnych čísel. Fonologický rozbor prvej desiatky ukazuje prítomnosť duálu v (4) :

dva << SPIE *d'H^wo (raz dva)

štyri << SPIE *ketH^jeres (dvoch dva)

osem << SPIE *H'k^jteH (dva dvoch dva)

(SPIE = Satemic Proto-Indo-European)

Zdá sa, že popri normálnej desiatkovej (resp dvanástkovej) sústave v rámci prvej základnej desiatky existovala akási "malá" vnútorná sústava dvojková (binárna) založená na skladaní dvojíc. Ukážem to ešte raz, takto :

*d'H^wo = d + H^we {1 x 2}

*ketH^jeres = k^we-t + H^we-r + es {2 x 2}

*H'k^jteH = H^we + k^we-te + H^we {2 x 2 x 2}

Radové Číslovky (Ordinal Numerals) tiež obsahovali duálové formy. Môžeme si to ukázať napr na porovnaní Singulárovej a Duálovej paradigmy v Starej Angličtine (pre stručnosť uvádzam len Mužský rod) :

Singulár (druhý)

N se aefterra

G 6aes aefterran

D 6aem aefterran

A 6one aefterran

I 6ī aefterran

Duál (druhý z dvoch)

N ō6er

G ō6eres

D ō6erum

A ō6erne

I ō6ere

Ostatné Číslovky boli tiež do istej miery ovplyvnené Duálom (Lat. bis (dvakrát) ~ bejis Genitív od dvaja).

Neurčité (Indefinite) ani Negatívne (Negative) číslovky duálové formy nemali. Neexistovalo napr Du. nejakí dvaja popri Plu. nejakí.

Zostáva zmienit sa o Číslovkách Distributívnych (Distributive Numerals), ktoých koreň bol Bilabialny Znelý Záver /b/. Opäť Stará Angličtina (Zase pre stručnosť len Masc.) :

Duál (obaja)

N bēgen

G bēgera

D bāem

A bēgen

I bāem

Kapitola 6. Duál Verba

Slovesný Duál, hoci zachoval sa v IE jazykoch relatívne dlho, nie je autentický. Jeho formovanie, tak ako aj formovanie väčšiny slovies, je charakterizované morfémou zámenného pôvodu. Pri dôkladnej analýze Staro-Indo Iránskeho slovesa vidíme pripájanie (affixáciu) tejto zámennej morfémy na kmeňový príznak (tému),

(Sanskrit)

b^harāmaŝ < *b^heromoŝ (vsetci berieme)

b^harāwaŝ < *b^heroweŝ (dvaja berieme)

kde *mos a *wes sú nám už dobre známe Zámená prvej osoby pre Plurál (> PrSlv my) a Duál (> Prslv wē). Možno povedať, že Formácia Duálu Slovies pozostáva z troch základných elementov, a to Slovesného Koreňa (Verbal Root), Príznaku (Stem Affix) a konecne Časovacej Prípony (Conjugation Suffix), ktorá je, resp jej pôvod možno odvodiť vlastne od Osobného Podvojného Zámena príslušnej osoby.

Duál druhej osoby je takto poznačený Duálom Zámena druhej osoby,

(Gothic)

baírats < *b^heretes (dvaja beriete) - podľa *tes

a napokon Duál tretej osoby je poznačený príslušným Duálom Zámena - duálom tretej osoby,

(Ancient Greek)

p^hereton < *b^hereton (dvaja beriete) - tu však je duálová forma odvodená pomocou nepriamej refferencie na druhu osobu, keďže duál tretej osoby v PIE pôvodne nebol vyvynutý a vznikal až relatívne neskoro, takmer už na sklonku doby podvojných foriem.

Neautenticita Podvojného Čísla Slovies napkon vyplýva z definície Slovesa a z tvrdenia, že ak existuje taká činnosť alebo stav, ktorú môžu vykonávať dve entity, potom ju môže vykonávať aj každá ďalšia.

bad guy

pokusim sa Ti to vysvetlit.

V starych jazykoch existoval napr. pri slovesach tzv. dualny tvar.

Prenesene do slovenciny, ktora ma casovanie napr. slovesa byt v jednotnom cisle: som, si, je a v mnoznom cisle: sme, ste, su - by existovala este tzv. dualna, cize podvojna forma casovania, ktoru my nepozname, ktora by platila pre prave dve osoby, vtedy by sa povedalo napr. nie my (Ty a ja / my dvaja) sme, ale malo by to iny tvar, napr. (Ty a ja) somme (to je iba priklad, prastary slovansky ekvivalent nepoznam). Tym, ze by si bol byval vtedy pouzil tento vyraz, hned by si vedel, ze sa jedna o dvoch, menovite o Teba a o mna.

To iba tak velmi zhruba, bolo to aj u inych slovnych tvarov.

Kedysi davno mali tieto tvary (paradigmy) skoro vsetky indoeuropske jazyky, vyvojom tieto tvary zanikli.

Záver

Gramatická kategória čísla je quantitatívna determinácia motivovaná sémantickým rozdielom v počte entít (1). Znamená to, že vypovedá o tom, koľko vecí daný slovný druh popisuje.

V indo-európskom prajazyku (PIE) možno doložiť existenciu trojitého delenia kategórie čísla. Podľa definícii číslo jednotné, dvojné a množné.

Kategórii čísla, včetne čísla podvojného, podliehali pôvodne všetky ohybné slovné druhy : podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky a slovesá.

Tento stav charakterizoval PIEvo fáze tesne pred dezintegráciou. Neskôr vo vývine samostatných IE jazykov duálové formy začali pozvolna ustupovať. V niektorých sa zachovali vo väčšej miere a dlhšie (indo-iránske, slovanské, Stará Gréčtina), v íných v menšej miere (germánske) a v niektorých sa nezachovali vôbec (Latinčina).

Literatúra

(1) HORECKÝ, J. - Základy Jazykovedy : Definícia kategórie čísla (upravená)

(2) LAMPRECHT, A. - Proto-Slavonic

(3) KRAJČOVIČ, R. - Vývin slovenského jazyka

(4) ERHART, A., VEČERKA, R. - Úvod do etymológie

Tu sa chcem tiež poďakovať Joeovi, že mi poskytol materiály k Starej Gréčtine.

Obsah

Úvod

Kritické úvahy

Kapitola 1. Duál Substantíva

Kapitola 2. Duál Adjektíva

Kapitola 3. Duál Pronomina

Kapitola 4. Duál Numerália

Kapitola 5. Duál Verba

Záver

Literatúra

Obsah