Ohrozené živočíšne druhy

Viete, ktoré druhy zvierat stoja pred vyhynutím a prečo je tomu tak?

 

 

V dnešnej Pravde som našiel článok o veľrybách:

 

Zákaz lovu veľrýb je symbol boja za ochranu prírody. Po dvadsiatich rokoch od víťazstva sa zdá, že ochranárske organizácie budú musieť oprášiť staré transparenty.

Krajiny obhajujúce komerčný lov veľrýb tvrdia, že majú dostatok hlasov na získanie kontroly nad Medzinárodnou komisiou na lov veľrýb (IWC), ktorá združuje 66 krajín. Výročné stretnutie členských štátov sa začne na budúci týždeň v Karibiku. Hlasovanie komisie je verejné. Japonsko a narastajúca skupina prívržencov však chcú zaviesť opäť tajné hlasovanie a maskovať tak identitu krajín, ktoré lov veľrýb podporili. Potom bude cesta legalizácie komerčného lovu opäť otvorená.

Japonsko sa snaží získať väčšinu v komisii prijímaním nových členov, ktorí podporujú záujmy Japonska a Nórska. Od minulého roka je členom IWC aj Slovensko. ?Vlani Slovensko hlasovalo proti lovu veľrýb. Veríme, že tento rok budeme hlasovať rovnako. Nie je dôvod meniť naše stanovisko," uviedla Lucia Szabová z Greenpeace. Za návrh chcú hlasovať najmä malé ostrovné krajiny, ktorým Japonsko za ich hlas ponúka finančnú pomoc. Japonci lovia veľryby aj dnes. Nie je pritom nijaké tajomstvo, že mäso z nich končí aj v konzervách s krmivom pre psy.

Neobmedzený lov veľrýb má reálnu šancu po dvadsiatich rokoch znova ožiť. Terčom harpún sa tak stane napríklad aj vráskavec ozrutný, najväčší cicavec našej planéty. Jeho počet sa odhaduje na približne desaťtisíc kusov.

 

Najohrozenejšie druhy veľrýb

 

Niektorí vedci tvrdia, že veľryby čelia väčšiemu nebezpečenstvu od lodnej prepravy, rybárskych sietí, znečistenia vody, klimatických zmien a nedostatku potravy ako zo samotného lovu. Druhí tvrdia, že povolenie komerčného lovu veľrýb privedie najväčšie cicavce na pokraj vyhynutia.

 

Veľryby na červenej listine Svetovej ochranárskej únie

 

Ohrozené: Veľmi vysoké riziko vyhynutia v krátkodobom horizonte

 

Veľryba biskajská a čierna

Ich populácia sa odhaduje asi na päťsto kusov. Toto storočie už nemusia prežiť

Oba druhy dorastajú do 18 metrov

 

Vráskavec obrovský

Na začiatku 20. storočia bol takmer vyhubený. Jeho počet je stále veľmi nízky.

Dĺžka 27 m

Vráskavec severný

Jeho počet bol zdecimovaný v 60. a 70. rokoch.

Dĺžka až 21 m

 

Vráskavec mišok

Umierajú najmä po stretoch s loďami.

Dĺžka až 24 m

 

Zraniteľné: Vysoké riziko vyhynutia v strednodobom horizonte

 

Vráskavec dlhoplutvý

Pred zákazom lovu ich bolo zabitých asi stotisíc kusov

Dĺžka 14 m

 

Bieluha morská

Dorastá do 5 m

Bieluhy z kanadského zálivu Sv. Laurinca sú tak otrávené znečistenou vodou, že po smrti sa s nimi zaobchádza ako s toxickým odpadom

Vorvaň

Stal sa terčom rybárov keď klesol počet väčších druhov

Dĺžka 18 m

 

Viac o veľrybách sa môžete dozvedieť aj tu.

Inak by bolo zaujímavé zistiť koľko živočíšnych druhov za rok pribudne :lol:

Skôr by som položil otázku: Koľko nových živočíšnych druhov je každý rok objavených?

V súčasnosti patria k ohrozeným živočíchom predovšetkým niektoré druhy veľkých predátorov, nosorožce, pandy, veľryby a pod.

 

zo stranky bratislavskej zoo

 

V 19. storočí žilo približne milión nosorožcov. V roku 1970 ich bolo asi 70.000. Dnes ich je v prírode menej ako 18.000. Podľa IUCN sú štyri z piatich druhov nosorožcov kriticky ohrozené. Druh je klasifikovaný ako kriticky ohrozený v prípade, že drasticky klesne jeho početnosť v prírode a čelí extrémne vysokému riziku vyhynutia. V roku 2005 majú možnosť niektorí cestovatelia vidieť v Afrike a Ázii divo žijúce nosorožce. Ale budú ich môcť vidieť aj naše deti a vnúčatá v roku 2035?

 

V súčasnosti existuje päť druhov nosorožcov:

 

* nosorožec ostronosý a nosorožec tuponosý ? obývajú Afriku na juh od Sahary

* nosorožec sumatriansky, nosorožec jávsky a nosorožec indický ? obývajú Áziu

 

Z uvedených piatich druhov sú štyri druhy kriticky ohrozené. Len nosorožec tuponosý je v prírode početnejší, ale stále je považovaný za zraniteľný druh. Dvom zo štyroch kriticky ohrozených druhov nosorožcov (nosorožec jávsky a nosorožec sumatriansky) hrozí bezprostredné vyhynutie, nakoľko v prírode ich žije celkovo menej ako 400 jedincov.

 

Nosorožec indický ( Rhinoceros unicornis )

 

Nosorožec ostrorohý (Diceros bicornis)

 

Ďalší zaujímavý článok je v denníku Korzár

Aj sa nove druhy objavuju, ale to je skor zalezitost pre entomologov, objavit noveho stavovca je mimo morskych hlbin velmi problematicke. Mna by zaujimalo, kolko zivocisnych druhov sa nerozumnymi zakrokmi cloveka dostava na listinu ohrozenych druhov kazdy den. Clovek by si mal uvedomit, ze nezije na tejto planete sam, lebo raz by sa mu to mohlo splnit!

Puma floridská (felis concolor coryi)

 

 

Puma floridská žije v močiaroch floridy. Kedysi sa vyskytovala na celom juhovýchode Spojených štátov, v roku 1920 však takmer vymizla. Florida bola prvým štátom, ktorý panterovi poskytol zákonný ochranu (v r. 1950).Populácia sa v r. 1996 ustálila na cca 30-50 dospelých jedincov žijúcich v obmedzených lokalitách. Zvyšok ich prirodzeného prostredia je zmenený poľnohospodárstvom, ľudskými sídlami a križovaný cestami.

 

Tieto zvieratá majú množstvo fyziologických poškodení, ktoré môžu byť pripísané páreniu v izolovanej populácii. Ďalšie zdravotné problémy im prináša vystavenie sa nákazam domácich zvierat, ako napríklad mačacia panleukopenia, besnota, mačací HIV a parvoviróza, a taktiež slabá výživa, ktorej následkom je anémia či zamorenie parazitmi.

V rokoch 1979-1991 polovicu známych úmrtí panterov spôsobili dopravné nehody. V telách dvoch panterov z národného parku Everglades sa našlo vysoké množstvo olova, ktoré by mohlo spôsobiť smrť aj človeku. Pravdepodobne sa do panterov dostalo konzumáciou mývalov, ktoré zase zjedli kontaminované ryby.

Mezinárodný zväz pre ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) oznámil, že s veľkou pravdepodobnosťou došlo k vyhynutiu jedného z toch poddruhov nosorožca dvojrohého. Ide o západoafrického nosorožca čierneho. Jeho stavy v poslednej dobe prudko klesali a napriek všetkým varovaniam odborníkov sa nápravu zaistiť nepodarilo.

 

Viac tu.

Medveď polárny (Ursus maritimus)

 

 

bol v roku 2006 zaradený na Červenú listinu ohrozených druhov do kategórie Zraniteľný. Je ohrozený zmenšovaním ľadovej pokrývky Zeme, znečistením svojho životného prostredia, rušením od rybárov, rekreačných zvedavcov, hľadaním ropy a plynu a taktiež legálnym aj nelegálnym lovom. Očakáva sa redukcia populácie o 30 % v najbližších 45-tich rokoch.

Zrejme už vyhynul aj čínsky riečny delfín. :lol:

http://www.sme.sk/c/3431456/Cinsky-riecny-...si-vyhynul.html

 

 

A to som doteraz ani netušil, že aj takýto živočích existuje (existoval).

práve ma trochu dorazil jeden článok

 

Pandy by mali vymrieť. Tvrdí to prírodovedec

 

Podľa britského prírodovedca Chrisa Packhama sú peniaze použité na záchranu pandy veľkej, iba zbytočným utrácaním. Tvrdí, že by bolo lepšie využiť ich na záchranu iných zvierat. Týmto svojím kontroverzným názorom však zdvihol vlnu pohoršenia.

 

nepáči sa mi veľmi tá myšlienka, nie je to prirodzený úbytok, spôsobuje to človek, spôsobil vyhynutie či maximálne ohrozenie nejedného druhu, a tvrdí to britský vedec ... a tí, ako je známe, sú moji obľúbení :lol:

Tak ja si trochu rypnem. Je nezmysel sa pozerat na vymieranie druhov emotivne. Treba si uvedomit, ze na Zemi uz vymrelo 90% druhov. Navyse pocet druhov bol pocas dlhej historie zhruba konstatny. To zhruba znamena, ze aby mohol vzniknut novy druh, musi nejaky starsi vyhynut. Preco si myslime, ze prave sucasny stav je ten najlepsi mozny a snazime sa ho za kazdu cenu zakonzervovat, ci uz sa to tyka biodiverzity alebo hoci aj mierneho oteplovania Zeme?

 

Blizsie v clanku: http://kladiva.blog.sme.sk/c/214898/Rok-2010-Medzinarodny-rok-biodiverzity.html

ja si myslím, že vymierajúcim druhom je už aj človek....alergie, neplodnosť...

ja si myslím, že vymierajúcim druhom je už aj človek....alergie, neplodnosť...

Myslim ze spolocnym znakom vsetkych vymierajucich druhov je, ze ich pocet sa znizuje - a nie prave naopak zvysuje ^_^

Preco si myslime, ze prave sucasny stav je ten najlepsi mozny a snazime sa ho za kazdu cenu zakonzervovat, ci uz sa to tyka biodiverzity alebo hoci aj mierneho oteplovania Zeme?

 

Súhlasím s tebou. Tiež sa mi zdá, že teraz sa ľudia snažia silou mocou premôcť prírodu a obrátiť jej sled.

Proste jeden druh opice zanikne a možno vznikol nový druh plesne, alebo nejaký chrobák. Prečo zachraňujeme väčšinou druhy, ktoré nám pripadajú milé a zlaté.

Ľudia ako druh sme teraz veľmi silní a máme dopad na vývoj zeme možno väčší ako mali ľudia v minulosti, no zachraňovať určité druhy?

Buď sa udržia samé, alebo proste nemali na to, aby prežili v terajšej dobe. Jediná šanca pre nich je sa prispôsobiť.

Tieto zmeny a určitý vývoj sa nedá nejako umelo zastaviť, alebo udržiavať donekonečna.

xeno:

čo sa týka zvyšujúceho sa počtu-to máš pravdu.

ale práve to je dôvod, prečo si myslím, že sme vymierajúci druh (Veľkonočné ostrovy).

alarm... To mas ale potom problem s terminologiou. Vymierajuci druh vymiera. Prejavom vymierania je to, ze sa pocet jedincov tohoto druhu znizuje. Ak sa pocet neznizuje, nemas splnenu podmienku vymierania.

 

To potom kludne mozes povedat, ze romovia na slovensku vymieraju. Alebo ze v australii vymieraju kralici.

 

Co sa tyka velkonocneho ostrova, je to poucny priklad. Ale ako vidis - aj napriek ekologickej katastrofe co si vyrobili na kolene, nevymreli. Stale tam su. Aj keby sme prisli o vsetku technolgiu, ludia by prezili. Aj keby sa oceany zvysili o 20 metrov, ludia by prezili. Aj keby sa teplota zvysila o 5 C, ludia by prezili. Cize nijake vymieranie. A co sa tyka ludi, momentalne je problem skor opacny.

myslim, ze jeden rozdiel v tomto predsa len je... ak vymiera zivocisny druh bez zasahu cloveka, je to ok, aj ked aj v takom pripade si neviem predstavit, ak ma clovek moznost rychlost vymierania zmenit, preco by to nemal urobit... nestoji za to kazdy zivocisny druh? ale ak vymiera nejaky zivocisny, ci rastlinny druh preto, ze na jeho vymierani ma najvacsi podiel clovek, tam uz stoji za uvahu s tym nieco urobit.. nemam prehlad, ale z mori sa tazi obrovske kvantum ryb, ak jedneho dna vytazime vsetky slede, povedzme, tak to so zakonmi prirody nema nic spolocne a slede, ako druh mohli bez nasho zasahu fungovat dalej..

 

ja si myslím, že vymierajúcim druhom je už aj človek

mala statistika

v roku 1800 nas bola jedna miliarda

1930 - dve miliardy

1960 - tri miliardy

1974 - styri miliardy

1987 - pat miliard

1999 - sest miliard a v roku 2011 sa predpoklada, ze nas bude sedem miliard.. a odhaduje sa, ze v roku 2045 nas bude devat miliard.. celkom slusny narast za 250 rokov..

 

zaujimave je, ze v menej rozvinutych krajinach je prirastok najvyssi.. zato spotreba najnizsia..

ale z mori sa tazi obrovske kvantum ryb, ak jedneho dna vytazime vsetky slede, povedzme, tak to so zakonmi prirody nema nic spolocne a slede, ako druh mohli bez nasho zasahu fungovat dalej..

V zasade suhlas, ale predsa len.... ide o to, ze clovek je sucastou prirody. Je prirodnou silou ako meteority ci sopecne erupcie, akurat ma naviac aj vedomie. Ale stale clovek vznikol vramci prirody a je jej sucastou. Takze je logicky nespravne sa tvarit, ze jedna prirodna sila je spravnejsia, ako ina.

 

Ale kedze samotna priroda je doslovne slepa, je jej uplne jedno co sa deje - pretoze nad tym nerozmysla. Priroda ako taka by kludne znicila vsetok zivot na Zemi. Ale clovek, kedze rozmysla a hodnoti - ma jednak urcity pud sebezachovy a aj emocie. Takze napr. vyhubenie sledov (ci ineho pre ekosystem ci potravu doleziteho druhu) je otazkou prezitia, NEvyhubenie rozkosnych medvedikov panda je cisto emocionalna zalezitost.

 

Cize ano, chranit druhy a rozmanitost - ale nie pred niecim co je PROTI prirode, ale preto ze sme jedinou sucastou prirody co dokaze ocenit krasu (co vobec pozna pojem "krasa"!) a jediny zivocisny druh, ktory aspon ako-tak rozmysla nad zachovanim zivota ako celku.

xeno:

Ak sa pocet neznizuje, nemas splnenu podmienku vymierania.

 

Ak zo 100 ludí (populácia A) je 99 normálnych-zdravých je to OK

ak z 10000 (populácia B)ludí je 500 postihnutých rôznymi dedičnými alebo získanými vadami,

o 100 rokov sa B rozšíri na 20 000 ludí, z toho 1200 je "nejakým spôsobom postihnutí" môžem tvrdiť, že populácia "B" sa blíži ku kolapsu (nie že by vymreli, ale zdraví nedokážu utiahnuť záťaž....)(porovnaj s dôchodkami)

zaujimave je, ze v menej rozvinutych krajinach je prirastok najvyssi.. zato spotreba najnizsia..

 

môže za to starnutie obyvateľstva, ale aj taká vec ako

vynájdenie antikoncepčnej pilulky - v 70. rokoch pokles pôrodnosti, resp. nerodenie sa detí vôbec - plánované rodičovstvo

 

čím menej detí sa rodí (1), tým lepšie je o neho postarané - má lepšie vybavenie

z lepšieho vybavenia sa stáva norma, kt. robí z rodičovstva čoraz nákladnejšiu záležitosť

čím je rodičovstvo nákladnejšie, tým menej detí sa rodí

 

a kruh sa točí kol-dokola

 

 

OK, späť k téme

súhlas...(bol to len príklad neudržatelnosti stavu)

mal som na mysli degeneráciu ludstva vplyvom, no vlastne ktovie-čoho.

Alergie na potraviny,lieky,ovzdušie,kožné alergie, diabetes,....

viem, o čom hovorím.

Mladší syn má dokonca alergiu na mráz :cotisisi: , cez "sezónu" mal pod očnými viečkami soplavý biely hnis, ktorý sa vyvalil von, keď sme mu nadvihli viečko, starší je diabetik od 14-tich rokov, manželka na staré kolená dostala kožné alergie...Nič s vymenovaného sa nedá liečiť, len utlmovať príznaky...

A je veľmi pravdepodobné, že ak budú mať potomstvo, ich DNA takto poznačená prenesie časť zlých génov, čím vyrastú ludia len po jednej línii už niečím postihnutí. A pokial ich manželky prinesú do manželstva napr. alerie kožné,alebo potravinové, čo taký človek môže robiť? V lete alergia na pele, v zime na mráz,celý rok kožka a cereálie. Takýto ludia nemôžu pestovať plodiny, a nemôžu kopec iných vecí.Postupom času vlastne nikto nebude môcť ísť orať :)

Preto si myslím (netvrdím) že ludstvo, napriek populačnej explózii vymiera.

ale z mori sa tazi obrovske kvantum ryb, ak jedneho dna vytazime vsetky slede, povedzme, tak to so zakonmi prirody nema nic spolocne a slede, ako druh mohli bez nasho zasahu fungovat dalej..

 

dobre ok. ak vyťažíme slede budeme jesť chaluhy, alebo proste to čo ostalo na súši či vo vode. Ja si myslím, že ľudstvo si nejako poradí. A to, že nejaký druh zanikne vinou človeka, to je naozaj blbé, ale nič viac.

Možno až vykynožíme všetko a spojí sa to aj s určitou degeneráciou ľudstva, tak vtedy dôjde na to vymretie ľudstva.

No zatiaľ je tam ešte stále veľa možno.

 

No čo sa s tým dá robiť?

Celé ľudstvo sme sa dostali do určitej úrovne a z nej niet cesty späť. Nik už nebude žiť v stane bez elektriny a žiť z jednej kravičky. Strieľame, zabíjame a inak ničíme všetko čo je slabšie od nás. A zatiaľ jednoznačne vedieme. Zvieratá na nás nemajú a myslím, že jediné čo ešte v prírode ako tak neovládame sú prírodné javy, ale inak so zvieratami si robíme čo chceme.

alarm... ak by bola pravda co pises, ludi by ubudalo, a nie pribudalo. Ak by sme boli v prevaznej vacsine nakazeny nejakymi chorobami ci mali "zle" geny, bolo by to vidiet. Ludia by boli chorejsi, umierali by skor a castejsie, ubudalo by ich - a nie priamo naopak. Mas tam same "AK", ale nijaky fakt, ktory by potvrdzoval, ze ludia su druh ohrozeny vyhynutim.

 

A alergie nie su az taky problem - dokazom je to, ze ta to vobec trapi. Pred 200 rokmi by alergici proste otrcili kopyta a bodka. Kedze neumieraju tolko, tak nas pribuda - co je priamy opak ubudania a vymierania. Toto co spominas nie je infekcna choroba, ale geneticky dane oslabenie imunity. Takze aj keby ho malo vacsie % ako v minulosti, stale bude vacsina "zdrava"...a aj mensina "zdrava" je dostatocna na prezitie druhu.

 

Celé ľudstvo sme sa dostali do určitej úrovne a z nej niet cesty späť. Nik už nebude žiť v stane bez elektriny a žiť z jednej kravičky.

Problem je ten, ze aj keby si chcela zrealizovat tento stredoveky samozasobitelsky ideal - nie je to mozne. To co fungovalo pre 0,7mld ludi nefunguje pre 7mld.

Na druhej strane, kazdy moze zacas sam od seba - pozabijat svoje deti, dat sa sterilizovat....pretoze ak nie, tak alternativu k velkovyrobniam potravy a vsetkemu co s tym suvisi nie je zatial alternativa.

 

Strieľame, zabíjame a inak ničíme všetko čo je slabšie od nás

Ved tak to prave funguje. Preto som ludi zo vseobecneho pohladu oznacoval za "prirodnu silu" - taka sopka tiez znici vsetko co je slabsie ako ona (vratane ludi). Kobylky neohlodaju na svojej ceste akurat strk. Sopku a kobylky to netrapi, nas ano - co je vcelku pokrok vramci prirody. A uz len preto mame vcelku slusne sance, ze to vsetko nejak prezijeme. No a ze okrem nas to preziju aj nejake ine biologicke druhy.

Prirodu netrapilo, ze si vylikvidovala trilobity a dinosaurov, nas ta nasa panda vcelku zaujima :cotisisi:

dobre ok. ak vyťažíme slede budeme jesť chaluhy, alebo proste to čo ostalo na súši či vo vode.Ja si myslím, že ľudstvo si nejako poradí.

flora, sa na to pozeras iba z pohladu dobra pre ludi.... ja nemam obavu, ze si clovek vie pomoct, ja si len myslim, ze ak sa hovori o vyhynuti druhov, tak je rozdiel, ci sa o vyhynutie postara matka priroda, abo clovek... o cloveka nemam obavu, skor mam obavu o ten zbytok... :cotisisi: zas tak hrozne to nie je, viem, ze aj keby sa co stalo, tak za 5 mld rokov co maticke zostava sa vysporiada so vsetkym a pandrlakov, ako su ludia k tomu nebude potrebovat..

 

suhlasim, ze aj clovek je sucastou prirody, ale /k sledom/ otazka je, ci je nutne, aby sme tolko tazili.. ? bola som opakovane v usa a okrem ineho su spojene staty pre mna synonymom neskutocneho plytvania potravinami, kto bol, vie o com hovorim... my sa nespravame hospodarne, a ked uz, tak rozdelenie potravy nie je rovnomerne.. ok, viem, co budete namietat..

 

mne len pride strasne nadute sa v "zaujme" cloveka nepozerat okolo seba.. nezmenim to, je mi to jasne, ale v otazke zivocisnych a rastlinnych druhov byvam na strane inej ako ludskej..

Nejde o to, ze v zaujme cloveka sa nepozera naokolo.

Vsimni si, ze aj ty sateraz trapis skor kvoli pande - pretoze je mila, rozkosna, pritulna a vobec - taky plysak. Jej vyhynutie by bolo proste smutne.

 

Ale kvoli virusu kiahni sa asi netrapis,ze?...Pricom to je tak isto sucast prirody, zivy organizmus, ktory ludia (az na zopar vzoriek v labakoch) takmer vyzabijali. Prirodzene, kiahne ludom skodili, takze likvidacia tohoto biologickeho druhu az tak neboli. Cize si minalne priznajme, ze velka cast snahy o zachranu druhov spociva v emociach, nicom inom. Pasomnice kludne zabijame, milych lemurov uz nie.

 

Co sa tyka "matky prirody" - je to suka. V podstate jej je uplne sumafuk co sa deje, kludne na planetu svacne meteorit, ktorym vyhladi vsetko az na bakterie. Jediny kto bude mat pocit straty je zase len clovek...

 

Takze ono ta zachrana biodiverzity ma zmysel prakticky (prezitie ludi a zachovanie ekologickej rovnovahy) aj citovy (zachrana milych zvieratiek). Ten druhy mozeme pri praktickej debate vynechat - a co sa tyka toho prveho.... to je pragmaticka zalezitost. Cize to je na mieste, ale bez emocii. Niekedy vyjde spravnejsie chranit sirsi ekosystem, inokedy nie.

 

a ked uz, tak rozdelenie potravy nie je rovnomerne

Ved to je logicke.

Ani v samotnej prirode bez ludi nemas vsade rovnake lesy, rovnaku vlhkost, rovnake zivocisne druhy.

A tak islo - ked mas spolocenstvo, stat, ktory funguje neefektivne (napr. Zimbabwe, ZSSR v 30-tych rokoch a pod.) tak necudo, ze produkuju menej potravin ako by mohli.