Zmysel života

keď sa tak vezme, tak zmyslom života je samotný život...

 

no až keď niečo strácame, až vtedy to vieme oceniť... preto si ten ozajstný zmysel života mnoho ľudí uvedomí až pred smrťou...

 

súhlasím a náš život je originálny tým, že sme cítiace bytosti, máme radosť, pocit šťastia, smútok a schopnosť vyrovnať sa s ním.........o tom je zmysel života :-)

neviem, aký je zmysel života a filozofovanie nikdy nebolo mojou silnou stránkou a už vôbec nie mojím koníčkom...ale pre mňa by život stratil zmysel, ak by som mala nezmyselne neznesiteľne trpieť s tým, že sa to už nikdy nezlepší, o dôvodoch toho utrpenia úmyselne nepíšem, to môže znamenať hocičo.

nedá mi nezareagovať na tú vašu dišputu o chorobách duše. Poznám istú osobu, ktorá má všetky dary, aké mohla dostať: je pekná, príťažlivá, odjakživa kam prišla, vzbudzovala pozornosť nielen svojím pekným zjavom, ale aj svojím vystupovaním, je aj chytrá, šikovná, má naozaj vydarené a šikovné deti a manžel by za ňu aj dýchal...skrátka neviem, čo zlé by sa dalo o nej po týchto stránkach napísať. A napriek tomu, táto osoba trpela depresiami, na ktoré sa liečila, kvôli ktorým to došlo až k alkoholizmu, spamätala sa našťastie včas a dúfam, že natrvalo, ale dospelo to do takého štádia, že liečenie musela absolvovať dvakrát...neviem sa vynačudovať ani ja, a ani nikto, kto ju pozná a vie o tejto časti jej života, nerozumieme, z čoho len mohla nejaké depky mať, a nie som sama, čo si vraví: ja mať čo len jej vizáž, už to by mi stačilo k maximálnej spokojnosti. Netušíme, čo prežívala a prečo, lebo podľa nás každý je raz dolu, raz hore, ako spieva wabi daněk - nevadíí, zase bude líp - ale jej toto zjavne nič nehovorilo, a doteraz netuším, prečo môžu takí ľudia ako ona trpieť depresiami a siahať si na život.

vilma, mohli to byť enzýmy, ktoré zblbli, alebo hocičo. depresie si nevyberajú. dokonca krása ju môže spôsobiť, za istých podmienok. nemuselo byť všetko bezoblačné, ako sa javilo navonok. alebo to bol problém.

 

stále si myslím, že zmysel, taký ten, o ktorom sa s úľubou filozofuje a ktorý hľadajú a predpisujú náboženstvá a najrozličnejšie školy kdejakého smeru, tak taký zmysel život nemá žiaden.

zhluk buniek, ktorý ožil, jedného dňa si uvedomil, že v hladine jazera je jeho obraz a začal premýšľať nad zmyslom života, nemá žiadny zmysel. tvory, ktoré si neuvedomujú tieto vskutku pálčivé otázky, nemajú najmenší problém, okrem jedenia, prežitia rodu a ochrany pokračovania génov.

tvory, ktoré sa uvedomujú, majú tie isté priority, a okrem toho hľadajú zmysel života.

nachádzame ho každý inde, keď už sme tu, a máme čím myslieť, tak ho hľadáme ... a každý dojde k inému výsledku, okrem jedenia, prežitia rodu a ochrany pokračovania génov : )

.. a každý dojde k inému výsledku, okrem jedenia, prežitia rodu a ochrany pokračovania génov : )

 

...ktoré nám poskytujú priestor a čas na pochopenie, že o jedle, prežití rodu a pokračovaní génov to nie je :)

poskytujú nám priestor, čas a výživu na prežitie, aby sme mohli mudrovať nad tým, že keď už máme dopriate mudrovať, nad zmyslom života :)

ako raz napísal jeden autor, bol to kanaďan, meno si nepamätám, nie je to doslovný citát, je to preklad :

 

... od kedy len človek začal pozerať na hviezdy a mudrovať, sprevádza jeho život nárek a volanie po zmysle života ... ale boh neboh, je zrejmé, že čosi v ľudskej duši potrebuje vieru, že život má nejaký zmysel ...

 

hm ? :)

... ale boh neboh, je zrejmé, že čosi v ľudskej duši potrebuje vieru, že život má nejaký zmysel ...

 

Kto stráca vieru v zmysel života, často končí v depresie. :(

podstatné je kvôli toľkému mudrovaniu nad zmyslom života nezabudnúť naozaj žiť :-)

Kto stráca vieru v zmysel života, často končí v depresie. :(

 

jj,stáva sa to...niekedy nadlho...

dokiaľ žijem, nestrácam nádej, vieru... :)

mne sa to celkom nedarí...stratila som už všetko- vieru,nádej a lásku, takže viem, čo je vyhorenie, depky,nemať zmysel života...našťastie som sa v tých bolestivých polohách duše nestratila ...no ak tam niekto je, viem, že nič pozitívne vtedy človek nevidí ani neočakáva...len nejako..najlepšie bez citov chce prežiť ...

Kto stráca vieru v zmysel života, často končí v depresie. :(

 

Na základe vlastnej skúsenosti to vidím úplne opačne: Keď už mi výrazne ustúpili príznaky depresie (určitú dávku liekov ešte užívam), tak som dostal chuť do života a mám toľko záujmov, že to, čo všetko by som chcel ešte ako dôchodca urobiť, nestihnem ani za 5 životov. (Pritom ma stále brzdí nepríjemný pocit zvláštnej ťažkej únavy spojenej s pocitom horúceho čela, čo ešte stále vzdoruje klasickej aj inej liečbe.)

 

Otázka zmyslu života ma ani trochu netrápi a ani nemienim strácať čas nad takými úvahami. Pre mňa má zmysel život dovtedy, dokiaľ ma znovu nezachváti depresia, alebo iná nepríjemná choroba. Hovorí sa, že v zdravom tele zdravý duch.

 

Niektorí veriaci hovoria, ako im viera v Boha pomáha, aspoň niektorí takí ľudia z môjho okolia mi to niekedy radi mravokárne zdôrazňovali.

Či Boh existuje, alebo nie, to je pre mňa úplne vedľajšie, asi tak ako existencia latimérie podivnej v mori. Zato však považujem za veľmi dôležité, aby roľník mal zajtra chuť ísť na pole, baník ťažiť uhlie, plynár plyn a aby lekár a zubár neštrajkoval. Ak aspoň toto vláda zaručí, keď už vďaka rôznym chorým mozgom tohoto sveta nemôže existovať harmonické spoločenské zriadenie, tak budem spokojný a všetko ostatné sú obyčajné pletky.

mne sa to celkom nedarí...stratila som už všetko- vieru,nádej a lásku, takže viem, čo je vyhorenie, depky,nemať zmysel života...našťastie som sa v tých bolestivých polohách duše nestratila ...no ak tam niekto je, viem, že nič pozitívne vtedy človek nevidí ani neočakáva...len nejako..najlepšie bez citov chce prežiť ...

 

našťastie som svoju vieru, nádej, lásku nestratila, aj napriek všetkým problémom, starostiam, nešťastiam, ktoré život prináša

život ma naučil, že nádej mení spôsob, ako sa pozeráme na život, a to napriek okolnostiam

bezmocnosť spolu s beznádejou vedú často k depresiám, preto je dobré nestrácať nádej

nádej je životne dôležitou ochranou, ona uberá z ťarchy a je silným liekom

ona nám neumožní striasť každý problém: zdravotný, finančný, napätie, zločinosť a podobne, ale stlmí rany, chráni myseľ..

nádej nie je len verbálnym optimizmom, mdlou vierou, ona vychádza nie zo želania, ale z poznania. treba ju stále budovať

ja oceňujem nádej, ktorú som zatiaľ získala.. a teším sa na budúcnosť.

Zas som vo fáze, keď veľa uvažujem o zmysle života a prichádzam na to, že nemá žiaden zmysel....teda, nie, žeby som teraz chcel spáchať samovraždu, ale aj tak...No uvažovať nad tým stále budem a čím viac idem do hĺbky, tým viac som znechutený aj z celého sveta.

Kto stráca vieru v zmysel života, často končí v depresie. :(

 

To len preto, ze clovek si od zaciatku namysla, ze vsetko tu je prenho. On je stredom vesmiru, slnko sa toci okolo neho, hviezdy su tu pre jeho potesenie, on je dovod, preco vsetko okolo nas existuje. Vytriezvenie z tohto povysenectva, a uvedomenie si, ze to, co je jemu najcennejsie - zivot, je pre zvysok vesmiru absolutne irrelevantne, je nieco s cim sa nie kazdy dokaze vyrovnat.

zmysel života? len ďalšia nesprávna otázka.

to neznamená, že na ňu nie je správna odpoveď...na hľadanie odpovedí predsa máme filozofiu.

na hľadanie odpovedí možno. ale nie na hľadanie otázok.

otázka vznikne zároveň s odpoveďou. otázka sa tudíž nehľadá...hľadáme zdroj otázky, jej pôvod, impulz...

Reprodukcia cloveka nie je zmyslom zivota, reprodukcia je sucastou vyvinu a dospievania cloveka. Raz, ked sa uz na tejto planete ocitneme, prajeme si zit v dobrych podmienkach a vychadzat si s druhymi ludmi. Preto zmyslom zivota by mohlo byt vytvaranie lepsich podmienok pre zivot. Keby aj zivot nemal ziaden definovany vyznam, stale ostava ocarujucim zit na tomto svete. Rozvijat svoju osobnost, spoznavat nove miesta, ludi, realizovat sa. Raz vsetci zomrieme, ale tym, ze sme sa mohli narodit, dostali sme aj prilezitost spoznat existenciu vesmiru a nasej planety.

Rozvijat svoju osobnost, spoznavat nove miesta, ludi, realizovat sa. Raz vsetci zomrieme, ale tym, ze sme sa mohli narodit, dostali sme aj prilezitost spoznat existenciu vesmiru a nasej planety.

 

akýsi zmysel predsa nemusí mať len život človeka.

človeka vždy staviame na vrchol diania, ale je tam len hrou prírodných okolností, vývoja a tlaku evolúcie.

dobre, keď už sme tu a žijeme a dostali sme mozog, aký sme dostali, tak sa realizujeme a spoznávame svet.

 

ale aj mačka sa realizuje, a má schopnosti, aké človek nemá, napríklad. a žije. aký je jej zmysel života ?

 

ešte jeden príklad :

hlavonožce, chobotnice, sú neskutočne inteligentné zvieratá. / delfíny teraz necháme bokom /. sú schopné učiť sa pozorovaním, skúsenosťou, neobyčajne rýchlo, majú schopnosti, aké človek nemá, ... dá sa o tom popísať mraky, ale ide to aj vygoogliť. proste berme ako fakt, že sú inteligentnejšie, ako delfíny.

prečo doteraz neovládli oceány svojou formou spoločnosti, je zložité, a zároveň jednoduché :

chobotnica žije samotársky, a v čase pohlavnej zrelosti dáva život miliónom vajíčok, a jej úloha nasledujúci polrok je starať sa o ne, bez jedla, odvetráva a vymieňa im vodu, okysličuje, jej život je starosť o vajíčka.

keď sa mladé vyliahnu, začnú samostatný život, ale stará chobotnica je na pokraji svojich síl, umiera.

neodovzdáva ďalej svoje rozsiahle skúsenosti, na ktoré prišla počas života, a neodovzdáva ďalej inteligenciu, ktorú má ... každý nový jedinec sa všetko učí od začiatku.

 

ale mení sa to ... v istých oblastiach sa zmenou zasahovania človeka mení životný štýl chobotníc, dokonca sú schopné koexistovať a priamo, nielen v laboratóriách sa okamžite učiť od seba navzájom, a vytvárať akési spoločenstvá.

majú všetky predpoklady na to, aby sa zmysel ich života zmenil.

Neviem, ci zvierata si uvedomuju nieco ako zmysel zivota. nerozpravame ich jazykom a ich "myslenie" vieme posudit len na zaklade ich vonkajsich prejavov. Zit a mat zmysel zivota u zvierat neznamena podla mna to iste ako u cloveka. Netrufam si zodpovedat, aky zmysel zivota ma macka, podla mna len zije podla diktatu prirody. Reprodukcia u zvierat je jednou takouto crtou prirodnej moci. U cloveka je to vsak ine. Nie kazdy par si rozhodne pre potomka. Svoj zmysel zivota vsak nachadza v inom, nestraca ho.

presne, ale aj nie presne ...

nehľadáme tu len zmysel nášho, či človečieho života konkrétne, ... ale zmysel života všeobecne, kdekoľvek, akéhokoľvek, kde život vznikol.

človek je len čiastočka vo vetre, a riadením vývoja a kdejakých obchádzok sa mu rozvinul mozog tak, že dokáže od istého času premýšľať, prečo ... prečo žije ? prečo život tam, kde je, experimentuje a aký to má zmysel ? hm ? : )

tak špekuľujeme.

koľko ľudí, toľko filozofov, a toľko názorov na zmysel života ... : )

cesta je zmysel...

Tam kde je vola je aj cesta :) a tym je zmysel zivota

pred peknými pár rokmi tu odznelo čosi veľmi podobné ... : http://forum.freespa...__25#entry20251

nebolo to prvé miesto, kde som to napísala, tú myšlienku som použila aj inde, vtedy som sa tým dosť zaoberala ...

práve som objavila jedno video, tam je to "podobné"

úžasné na tom je, že pán profesor Dawkins povedal prakticky to isté ... :

 

Preklad videa:

Zomrieme a to nás robí tými šťastnými. Väčšina ľudí nikdy neumrie, pretože sa nikdy nenarodí.

Potenciálni ľudia, ktorí by mohli byť na mojom mieste, ale ktorí v skutočnosti nikdy neuvidia svetlo dňa, prevýšia zrnká piesku na Sahare. Títo nenarodení "duchovia" určite zahŕňajú väčších poetov ako Keats, vedcov väčších ako Newton.

Vieme to, pretože možný počet ľudí daný našou DNA tak masívne presahuje počet skutočných ľudí. Vo svetle týchto omamných nádejí sme to ty a ja v našej obyčajnosti, ktorý sme tu. My, privilegovaná hŕstka, ktorá vyhrala navzdory všetkému lotériu počatia.

Ako sa opovažujeme nariekať pre náš nevyhnutný návrat do toho predošlého štádia, z ktorého sa veľká väčšina nikdy nedostala!

Ďakujem veľmi pekne.

 

zdroj: http:// www.youtube.com/ watch?v=iXZ3PK_YZsI ( bez medzier )

 

konkrétne to, že je na svete určité "JA", nemá zmysel ... životu dáva zmysel samotné žitie, keď už sme tu, kto ako a komu ako ... : )