Keď musíš, tak musíš

Všetko sedí, len nemám vo vrecku veci, ale v taške :lol:

Pri umývaní zubov robím grimasy a vždy ked idem okolo nejakého zrkadla MUSÍM sa pozrieť aj keby čo.

Takže už viem prečo majú ludia tak radi Monka :)

Hmmm, keď ste to spomenuli tie igelitky, tak som si všimol, že u mňa to je ešte zaujímavejšie; normálne igelitky zásadne skladám, kým Tesco igelitky zásadne krčím... Ale nebyť vás tu, ani si to neuvedomím :lol:

Takže už viem prečo majú ludia tak radi Monka :lol:

... Ale nebyť vás tu, ani si to neuvedomím ;)

nebyť nás a Monka, šťastne si nažívame aj so svojimi obsesiami :)

zakaždým keď tu niekto napíše svoju ďalšiu, ma napadne nejaká moja, na ktorú som ešte zabudla :)

pred chvíľou som skladala nejaké vypraté veci a uvedomila som si, že už dlhé roky ich skladám a ukladám na seba aj v skrini len jedným spôsobom a keď mi niekto veľmi chce pomáhať a robí to ináč, tak ma to len rozčuľuje ;) ;)

 

nech žije Monk, náš vzor ;) ;)

zasadne sa nedotykam kovovych kluciek celou rukou, ale smahnem po nich prstom alebo este lepsie - cez rukav. nie som sice Monk, ale tie sproste staticke koberce mozu za to, ze ma klucky kopu.

Keď varené zemiaky, tak jedine popučené.

niekedy to tak na mňa príde, že si odrazu všímam všetko, čo je krivo a už naprávam knihy, sošky na poličkách, posuniem kalendár, naprávam obrazy...

To robím aj ja - veci na stole a inde, pekne zarovnané tak ako sa mi zdá, že "musia" byť... často aj niekoľkokrát ich chytím a posuniem, kým nie som spokojný... :lol:

včera som si tak spomenula, že keď pijem čaj, vždy sa MUSÍM obliať... inak by som ho asi ani nevypila :lol: :)

veci v takse alebo vo vrecku kontrolujem tiez. niekedy aj pocitam vagony, ale to nie je pravidlo.

tiez niekedy sa nemozem zbavit nejakej melodie, co mi znie v hlave (napr. llama song :lol: )

a ked som chodil este na zakladnu skolu, tak som po chodniku z velkych dlazdic stupal na kadu druhu a nesmela byt prasknuta...) uz som z toho ale vyrastol chvalabohu...

keď niekoho vidím, tak si ho hneď, vlastne jeho, jej tvár musím priradiť k nejakej známej osobe

stačí, že sa na ňu podobá len nejakými črtami

ale to ste si už asi všimli, že? :lol:

Mna chytaju neprekonatelne nutkania hlavne pri dlhsej ceste autom, ked sedim vpredu (nie za volantom), vtedy pocitam vsetko mozne. Dlhe roky som pocitala prerusovane ciary na ceste, aj ked som uz nechcela a snazila som sa sustredit na nieco ine, tie blbe ciary mi tahali oci a nutili mozog spocitat ich vsetky. Tiez si obcas predstavujem kolko aut by sa dalo zaparkovat pozdlz cesty.

 

Kontrolovanie klucov, dokladov je uplne chorobne. Casto sa v noci budim s tym, ze som urcite stratila kluce, vstanem z postele a skontrolujem ich, po chvili sa to ale opakuje s dokladmi, penazenkou...

Tiez viackrat kontrolujem ci je zamknute auto. Mam az taky krc v zaludku od strachu, ze ho jedneho dna nezamknem a uz nebude :lol: :) :)

 

Spocitavam cisla na znackach aut a ked mi vyjde nejake okruhle mam z toho velmi dobry pocit ;)

 

Pri zaspavani musim oblapavat maly vankus, inak to nejde.

toto je radosť čítať. :lol:

 

doteraz som ani nevedel, že psychiatri to klasifikujú ako psychickú poruchu, ale podobné kúsky mi stvára aj moja hlava. teda skôr v detstve, teraz už mám sám na seba recept a dokážem sa viac ovládať.

 

vagóny som rátal tiež, ak som videl vlak, bolo to nevyhnutné. navyše som ale tŕpol, či je tých vagónov párny počet, keď som narátal nepárne číslo, stále som sa čudoval, ako ten vlak vôbec mohli vypraviť s takto pozapájanými vagónmi.

 

keď som išiel niekam na bicykli, na asfaltke som vždy musel jazdiť po tej bielej čiare, ktorá označuje krajnicu. sledoval som to viac, ako cestu pred sebou, keď som z nej zišiel, vždy som sa strhol, skoro som zletel z bicykla.

 

stáva sa mi, že vo sne počujem nejakú pesničku, má aj slová - vždy nejaké iné. bývajú to verše, ktoré som nikdy nepočul, navyše české. rýmuje sa to otrasne. : ) po zobudení si tú pesničku musím stále v duchu spievať, ale nevadí mi to, pretože máva dobrú melódiu. melódia je vždy neznáma, to je čudné, nemám absolútne nijaký hudobný sluch, neviem ako je možné, že sa mi vo sne zloží v hlave melódia.

 

keď som sa pohyboval vo vnútri budovy, presúval som sa párnym počtom krokov - ak som nastúpil do výťahu a jeden krok mi chýbal, vždy som ho urobil na mieste, aj keď som v tom výťahu nebol sám. zdalo sa mi to dôležité, inak som sa cítil nespokojný.

 

:)

doprdele achiach :lol:

on sa na našich trápeniach rehní :)

 

toto je teda súcit a pochopenie, vieš aké to je, keď musíš počítať vagóny a o jeden sa nebodaj pomýliš ?! ha ?

pekne sem napíš aj svoje a prestaň sa váľať od smiechu :lol:

pekne sem napíš aj svoje a prestaň sa váľať od smiechu :)

súhlasím. Chlapeczjuhu, mohol by si tiež niečim prispieť, možno to tiež bude dôvod, aby sme sa mohli zasmiať. :lol:

presne preto do takychto tem neprispievam. nepoviem vam nic......

Ale veď si už vlastne prispel.

Už by to chcelo iba nejakú vlastnú skúsenosť na doplnenie.

doprdele achiach :)

:) keď ti bude smutno, kukni si niektorú časť seriálu Monk, asi spadneš od smiechu zo stoličky.

 

presne preto do takychto tem neprispievam. nepoviem vam nic......

teraz mi nie je jasné, či skrývaš niečo smiešne, alebo nejakú beštialitu. no podľa tohto tvojho príspevku to vyzerá, že tiež ti myseľ stvára či stvárala nejaké zaujímavé kúsky. no nič, prispievame dobrovoľne a mne samému pripadajú moje 'šialenstvá' zábavné, nečudujem sa že ťa pobavili. :lol:

 

inak nespomenul som všetko, pospomínam si na ďalšie svoje nutkania a ešte to doplním, dôvodov na zábavu bude viac. : )

 

.. a nabudúce sa aspoň tvár, že ti je nás trocha ľúto a nerehoc sa, ty zver! ;)

:)

 

ináč je to skutočne smiešne, premýšľala som nad tým ktorýsi deň. keď som išla z práce a pristihla som sa pri tom, že sa snažím nestúpať na pukliny v chodníku a snažím sa zadrobčiť alebo natiahnuť krok, aby mi to vyšlo ... a spolu s vtieravými myšlienkami sa snažím docieliť niečo, čo nie je v mojej moci ovplyvniť ... to už patrí do tej druhej témy : )

 

ale pri tom som si spomenula, že niektoré "musíš" nesiem so sebou z detstva, keď som sa dozvedela od babky, že keď spím na novom mieste, mám vždy spočítať rohy izby, aby sa mi niečo pekné snívalo a aby sa mi to splnilo ...

že z domu treba vykročiť vždy pravou nohou, aby sa darilo

že aj keď niečo zabudnem doma, nesmiem sa vrátiť, lebo to prináša smolu

...

 

mnohé z týchto vecí, naučených v detstve, sa stali "musíš" ... dvere som otvárala vždy pravou rukou, z domu som vykročila pravou nohou, dokonca som počítala rohy ... nemala som odvahu vrátiť sa, ani keď som zabudla niečo dôležité, vracala som sa s pocitom viny, že teraz si pokazím, čo vyzeralo tak nádejne ...

pomaly sa niektoré musíš stratili, niektoré zmiernili, ale niektoré sú tvrdohlavé :lol:

že z domu treba vykročiť vždy pravou nohou, aby sa darilo

 

... dvere som otvárala vždy pravou rukou, z domu som vykročila pravou nohou,

No ja tiež dvere otváram vždy pravou rukou ale robím to automaticky. A mám vo zvyku si dosť často kontrolovať či som nestratil peňaženku, kľúče a mobil. To vykročenie pravou nohou bolo v detstve aj u mňa a nie len keď som išiel z domu, ale aj kdekoľvek som vstupoval - do dverí, na schody, vtedy bolo optimálne keď bol počet schodov nepárny ,takže som aj na posledný schod stúpil pravou nohou. :lol:

Ja neznášam začať schádzanie po schodoch ľavou nohou. Už pár metrov pre schodišťom viem, či mi vychádza krok, a keď nie, musím si preskočiť, aby som vykročila pravou :) Proste ľavou sa mi to zle, je to také nemotorné a nemá to rytmus.

 

A mám jeden strašný zlozvyk - špáranie si jazykom v zuboch. Musí to vyzerať hrozne. A pohybovanie sánkou do rytmu nejakej pesničky. Bože! :)

 

Ešte mám taký tik, ale za to už ozaj nemôžem, že keď si predstavujem napr. že jazdím na koni, vždy sa ten kôň potkne a mňa vytrepe. To platí takisto pri predstave schádzania schodišťom (potknem sa a zletím), jazdenia v aute (nabúram), preskakovaní cez priepasť (nedoskočím).. Proste nikdy to nemá úspešný koniec. Môžem si to predstavovať 1000-krát po sebe, vždy spadnem. Teraz mi nejde do hlavy, že pri akej príležitosti si to všetko vlastne predstavujem :lol: Neviem ale stáva sa to.

.. a nabudúce sa aspoň tvár, že ti je nás trocha ľúto a nerehoc sa, ty zver! :lol:

 

haha to sa neda. takato som ja mrcha prezlecena za kamarata

Ja som mával takú divnú obsesiu, okrem nietkorých spomínaných "monkoviek": vždy som si predstavoval (vonku z nudy) ako by to vyzeralo, keby napr. tu spadol meteorit, tento vlak sa vykolajil, táto budova spadla, títo ľudia by sa pobili (príp. niečo iné), tu vyliezla stračná príšera, apod. katastrofické veci. A keď som nemal práve deštruktívne myšlienky, vymýšľal som rôzne "scenáre" ako by sa daná situácia vyriešila ináč, a mnohokrát som potom aj prišiel nato aká je realita dômyselná, i keď niektoré alternatívy ktoré som vymyslel by tiež boli zaujimavé. Niekedy som si naplánoval aj veľmi komplexné veci žeby som o tom mohol napásať aj knihu... Obsesiou bolo že niektoré alternatívy som považoval za veľmi reálne aj keď z realitou nemali nič spoločné. Ako rastiem tak ma fantázia trochu opustila a viac sa venujem realite ako tejto bývalej "úchylky".

tak, napadlo ma aj niečo ďalšie:

 

nezaspím, ak sú v miestnosti kde nocujem pootvorené nejaké dvierka na nábytku alebo ak je hoci povytiahnutý niektorý šuflík, platí to aj pre ten, ktorý je v stolíku. než zhasnem, skontrolujem celú izbu, či niekde nezostalo niečo pootvorené. robím to automaticky, často na to ani nemyslím - motám sa po izbe, myšlienkami som už v nasledujúcom dni alebo úplne inde a automaticky zatváram dvierka.

 

keď vystupujem z auta, vždy si vyberiem z priehradky doklady a vypnem rádio a svetlá. vojdem do bytu a som si istý, že som to rádio vypínal, len si neviem vybaviť či to nebolo deň predtým, tak sa vrátim a uistím sa, že nehrá. znova idem do bytu a neviem si vybaviť, či som po tej kontrole zamykal auto, tak sa vrátim a skontrolujem to. : ) zase vojdem do bytu a vtedy som konečne spokojný, že je všetko v poriadku.

 

rádio bolo doteraz vždy vypnuté a aj auto bolo vždy zamknuté, zatiaľ boli všetky kontroly zbytočné. :lol:

 

nachodím sa.

tak s tým nachodením sa som si užila ... či je zatvorené okno, vypnutý plyn, zhasnuté, či som zatvorila dvere, zamkla ... momentálne ma to našťastie až tak nedrží, ale nachodila som sa ... :lol: