Skočiť na obsah

Keď musíš, tak musíš


game

Odporúčané príspevky

sú to vlastne dve rozdielne veci, s ktorými sa chcem podeliť, ale obidve sú z kategórie "musíš" ;)

 

zvyčajne ráno vstanem s nejakou melódiou v hlave... nejaký refrén, z pesničky alebo zo skladby, ktorú som nepočula už roky ... a nejde to vymazať, proste sa stále opakuje dokola .... až pomaly sama odoznie ...

/horšií je prípad, keď sa mi takto motá po hlave nejaký pripečený reklammný slogan ... našťastie to sa nestáva často ... :) /

 

lepší /alebo horší ? / prípad je, keď vážne pracujem a prepadnú ma "nevhodné" myšlienky ;) ...

a v situáciách, keď by som sa mala tváriť múdro a vážne, a miesto toho sa snažím odohnať myšlienky, ktoré tam nepatria ... no výsledok je ten, že nemám šajnu, o čom ten človek, ktorého som mala počúvať , hovoril ... :)

 

 

 

a tá druhá vec:

 

no , na toto majú odborníci pomenovanie : obsesívno-kompulzívna porucha...

 

znie to príšerne ;)

 

ale skrýva sa za tým to, že keď vidím nákladný vlak, jednoducho musím spočítať jeho vagóny ...

/ teraz mi vlastne došlo, že u osobných vlakov to nemusím.... to ma nikdy ani len nenapadlo /

 

keď si odložím do tašky dôležité kľúče, niekoľkrát znovu a znovu otvorím tašku, musím sa vždy znovu presvedčiť, že sú tam ... ;)

 

keď vešiam prádlo, vždy používam len kolíčky rovnakej farby ... ;)

 

 

niekedy si myslím, že už som vážne zrelá na odbornú pomoc ;) ale dá sa s tým v pohode žiť ... ;)

a zisťujem, že aj moji kamaráti majú svoje "muchy" ...

 

 

 

ako ste na tom vy ? aby som v tom tu preboha nezostala sama : :lol:

máte občas "neodbytné" myšlienky?

máte svoje "nutkavé" správanie ?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

uz si pomaly ako Adrian Monk :)

 

ale nie

 

no ja to mam tiez

 

ked odchadzam z bytu ja ze uz nikto nie je doma, vzdy zabudnem ci som zamkol alebo nie a musim sa vracat, raz som isiel do skoly a na zastavke som dostal pocit ze som si nebol isty, tak som sa vratil a zamknute bolo.

minule sa mi stalo dokonca ze som vysiel pred dom a znova ma to popadlo, tak som sa vratil, vysiel pred dom a zas som zabudol ci som zamkol, tak so msa vratil este raz,vyskusal kluc a dokladne som si povedal:"ano je zamknute, ne ze to zas zabudenes."

 

toto sa mi stava vzdy ked odchadzam posledny...

 

alebo sa mi stava ze vytiahnem mobil ze sa pozrem kolko je hodin, pozrem na displej a dam mobi lzas do vrecka a potom si uvedomim ze som is vlastne vobec nezapamätal kolko je hodin tak sa musim pozriet este raz.

 

vagony pocitam len obcas :)

 

ked obedujem alebo veceriam pri stole, vzdy citam noviny alebo casopis, ked necitam citim sa nesvoj....

v restauraciach sa mam aspon s kym rozpravat takze tam to az tak nepocitujem

 

A na toto som si teraz spomenul, toto je najhorsie, aj ked poslednou dobou sa tomu uz celkom branim a dari sa mi, priklad:

ked som niekde napriklad v elektricke , stojim pred dvermi a tie maju 8 skiel, tak vzdy si v duchu hovorim nejaku vetu, kazde slovo sa vojde do jedneho skla a musi mi to vyjst napr na pocet 16 alebo 24, proste aby sa to uzavrelo. a nemusia to byt len skla ale hocico niekde, stena rozdelena hromozvodmi,billboardy vedla seba...

 

a este so mmal taku uchylku ked som cestpval do skoly autobusmi tak okolo kazdej lampy co sme presli som cvakol zubami

 

no asi nie so mnormalny :lol:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vagóny už som nepočítal ani nepamätám... Ale zvykol som to robievať :)

 

Vždy sa aj 300-krát snažím ubezpečiť, že som nič nezabudol, všetko mám, zamkol som, kľúe a doklady mám vo vrecku... A napriek tomu to o chvíľku musím spraviť aj 301. krát :lol:

 

No a Cizy nie je jediný, čo sa musí často zbytočne vrátiť, lebo má pocit, že nezamkol...

 

Melódie v hlave poznám... ale oveľa horšie je, keď mi hlavou prebleskne nejaká myšlienka... ale len prebleskne a ja potom veľmi dlho neviem prísť na to, čo to bolo... Príšerné :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Keď som bol mladší tak som veľa toho 'musel', teraz už to nie je také silné.

 

Kontrolovanie kľúčov a peňaženky niekoľko krát za deň už považujem za samozrejmosť.

 

Stáva sa mi že často počítam schody ktorými idem, alebo rátam okná na domoch.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

no jasné....

na to som zabudla... to vrátenie sa, či som zamkla, zhasla, vypla plyn, zvrela okná...

 

najhoršie je to v práci, keď odchádzam posledná: zamknem, skúsim dvakrát kľučku, potom ešte dvakrát, ... a po chvíli sa aj s autom otočím a vrátim, lebo nie som si istá, či som zatvorila .... :)

 

to kontrolovanie kľúčov a peňazí niekoľkokrát za deň je v pohode....

ale keď tam práve vložím kľúče, zatvorím, a v zápätí otvorím a nahmatám a pozriem, či sú tam.... a toto niekedy zopakujem niekoľkokrát.... tak to už normálne nie je ... ;)

 

a teraz ma napadlo : voľakedy som pri chôdzi nesmela stúpiť na puklinu v chodníku, či na "čiaru" , kde sa skladali dlažobné kocky .... :lol:

našťastie toto už nerobím... len veľmi zriedka :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

a teraz ma napadlo : voľakedy som pri chôdzi nesmela stúpiť na puklinu v chodníku, či na "čiaru" , kde sa skladali dlažobné kocky .... :lol:

toto som robila tak dlho až mi z toho šibalo :)

nesmela som stúpiť na čiaru alebo som kráčala len po každej druhej /tretej/ kocke, ak dlažba vytvárala obrazec tak som stúpala vždy jednou nohou do jedného.pri mačacích hlavách, ktoré tu máme ako vozovku to bolo niekedy veľmi zaujímavé

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

to s tymi puklinkami a dlazdickami a tak som robievala aj ja :) teraz uz moc nie ale ;) tiez pocitam vagony, moj najdlhsi bol nejaky s okolo 40-50 vagonmi, doteraz si to pamatam aka som bola z toho vytesena ze taky dlhy vlak, ked som bola mala ;)

 

a ked som bola mensia, tak ked sme cestovali do kosic, tak som ratala v tuneli take tie otvory kam sa clovek moze schovat ;)

 

 

a ked mam prilezitost tak rada ponorim ruky do farby :lol: je to super pocit ;) a takisto do vreca so zrnim, kukuricou a tak, tiez to je uzasne, bohuzial, tychto malych poteseni sa mi tak casto nedostava uz ;)

 

no a to s tymi dverami, ci neustale sa opakujucou melodiou, to aj ja mam taky problem ;)

 

 

jaj, teraz mi napadlo, moj priatel sa na mne furt smeje, ale ja jednoducho MUSIM stale nieco robit s nohami, alebo rukami ;) nejako nimi hybat do nejakeho rytmu, nevydrzim len tak sediet, ci lezat bez pohybu, musim proste nieco robit :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

heh ze skontrolovat ci som zamkol ked idem posledny to ja mam horsie ja sa v polke cesty zamyslim ci som vlstne zabuchol a musim sa vratit.

 

co sa tyka vlakov tak tie nakladne vozne pocitam furt nastastie cez Martin nejde hlavny vlakovy uzol tak sa s nimi moc nestretnem ale zo skoly v sucanoch ich ratam cez okno pocas nejakej hodiny. a co som si vsimol tak v triede niesom jedinny.

 

melodie neznasam a este ked si neviem spomenut kde som ich pocul a to niesu ze normalne pesnicky ktore pocuvam prave naopak tie co mi lezu na nervy.

 

este mam taky problem ze v nohaviciach mam v pravom vrecku mobil v zadnom pravom penazenku a v lavom kluce a toto kontrolujem dost casto (to by bolo ok) ale mne sa sava to ze ked telefonujem tak si skontrolujem prave vrecko a mobil nikde uz par krat som dotycnemu volajucemu povedal ze som prave stratil mobil a on sa smial neviem preco. alebo ked mam sako alebo bundu s vreckom z vnutra tak tam dam penazenku a potom mam cely den zly pocit ze mi nieco chyba v zadnom vrecku alebo ze mi niekde vypadla.

 

ale ako si vsimam tu tak my sme uuplne normalny asi je to nejaoko v kazdom mozgu a som si isty ze psychyater (ak sa to tak nepise ma smolu) by mi nepomohol lebo on to urcite robi tiez;)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

mne ešte napadlo, že vždy musím mať jeden zošiť popísaný jedným perom - jedna farba, jeden druh, aj rôzne odtiene modrej mi vadia.keď sa mi tuha v pere minie, radšej do toho zošita prestanem písať a zakladám si tam len papiere pokým neobjavím rovnaké

 

ešte musím mať isté veci na istých miestach poukladané podľa akýchsi mojich vlastných geometrických pravidiel, a keď vidím, že sú len o kúsok posunuté, hneď všetko naprávam /ale inak niekde mám taký bordel že ani na smetisku by sa zaň nehanbili/

 

a keď odchádzam z domu tak sa niekoľkokrát nevrátim kvôli tomuk, či som zamkla, ale preto, aby som si z domu zobrala nejakú blbosť, ktorú som zabudla, ale viem, že ju vôbec nebudem potrebovať.aj z polcesty

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Uf, tak to nie som sama takáto.

Kľúče - kontrola samozrejmosť.

Odchod z obchodu min. 2x nazriem do kabelky, či tam mám peňaženku, takisto, keď vyberám z bankomatu peniaze, či sú v peňaženke, či tam je karta, či tam je potvrdenka...ako blbec.

 

Od detstva som zvyčajne rátavala všetko na štyri časti, štyri doby, štyri osoby...

Nechcem tu písať prečo, nemám pekné spomienky, ale ostalo to vo mne ešte aj teraz...jednoducho som myslela, že ak budem rátať do štyroch, že sa zlá chvíľa rozplynie.

 

Game

ja rátavam aj osobné vlaky, len s tým rozdielom že je to vždy tá detská riekanka: šťastie, nešťastie, list, láska...a ak výjde náhodou nešťastie , pripočítam k tomu aj lokomotívu a je z toho list.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 týždňami...

Kedysi som sa ukľudňoval a koncentroval počítaním do päť. Jeden, dva, tri, štyri, päť - stále do okola aj niekoľko minút. Bolo to úplne automatické. Iba pri prežehnávaní mi to vychádzalo len do štyroch :lol:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

hmm niekedy davnejsie sa mi stalo ze som sa zobudil a mal v hlave pesnicku ktoru som mal rad ale vtedy mi pripadala strasne otravna

teraz sami to uz len zriedka kedy stava...

 

chcete tomu zabranit aby ste uz nemali take myslienky?

prestante rozmyslat :lol: :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 mesiacom...

Práve som sa pristihol pri tom, čo robím nevedomky každý deň a dosť často a vo väčšine prípadov si to ani neuvedomím - zľahka si hryziem do stien ústnej dutiny... Ja neviem, proste to robím, nedá sa tomu vyhnúť... :lol:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

tiez som kedysi pocitala vagony... a v poslednej dobe ma chytilo, ze idem zratat pocet krokov do prace, lebo som zacala chodit peso, len uz po kratkej dobe ma to prestane bavit, ale snad sa mi to raz podari zratat...

a obcas sa aj velakrat vratim od branky, ci som zamkla a potom znova... a potom radsej myslim na nieco ine, aby som sa nahodou nemusela vratit znova... :)

a tie melodie? povacsinou co rano pocujem ako budik v radiou teda pesnicku co prave hraju, tak to si spievam cely den, a obcas sa mi tam v hlave objavi vazne blba melodia, naposledy to bolo z hviezdnej roty zo superstar tam jeden akoze spieval, vazne neviem preco ma to napadlo po tak dlhej dobe :lol:

a musim si aj pat krat skontrolovat budik, a obcas sa aj v noci zobudim a musim si pozriet budik, ci mam dobre nastaveny, lebo sa mi dost casto stavaloa aj stane, ze zaspim...

a ani neviem ako mi to vzniklo, ale vzdy musim zaspavat na tom boku, kde som blizsie k stene... len minule som mala dilemu, ked som spala u krstnych doma, a oni maju v "nasej" izbe postel v strede izby, to som vazne nevedela, ktora strana je blizsie k stene, tak som zaspala na chrbte :)

a este vela takych blbosticiek je, len momentalne si nespomeniem a obcas sa mi aj samej nad sebou zastavuje rozum...

Ignatius a vies, ze aj jaa si dost casto hryziem takto zvnutra ust?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ignatius a vies, ze aj jaa si dost casto hryziem takto zvnutra ust?

Chcel som mu na to povedať, že to musí byť dedičné, ale teraz si môj názor úplne zviklala... :)

Tiež odkedy mi vytrhli jeden zub, stále mi tam uteká jazyk; keď si to všimnem, ostanem z toho celkom znervóznený... :lol:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Dosť často sa mi stáva, že keď som zaujatý telkou, tak si pohadzujem v ruke ovládač alebo loptičku. Ale častejšie ten diaľkový ovládač. Už mi x-krát spadol :lol:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

"Uvedomil som si že často počítam tie biele pruhy na prechode pre chodcov"

 

Nikdy som si neuvedomovala, kolko bielych pruhov ma prechod pre chodcov, ale ako som si toto precitala, vzdy, ked prechadzam cez prechod pre chodcov, spomeniem si, ze sa najde clovek, kto si biele pruhy na prechodoch "mimoriadne vsima". :lol:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 4 týždňami...

HA! To je radosť takéto obsesie...

 

1. ústa si zvnútra ohrýzam takmer stále, je to určite úžasný pohľad, keď ma niekto vidí s furt vykrivenou hubou

2. vagóny vlakov preratúvam podľa podobnej riekanky ako indiana, len som slovko nešťastie vymenila za stretnutie a je to

3. občas pri cestovaní v aute rátam protiidúce autá podľa značiek alebo farieb

4. o sústavnej kontrole kľúčov a mobilu a vyplnutého plynu a zatvorenej vody a zavretých okien a podobne môžem písať Leninove sobrané spisy...

5. určite je ich ešte ďaleko viac, ale práve ma nič nenapadá....

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Taaaakže:

 

Vyhlodávanie huby znútra absolvujem pravidelne. :lol:

Pripisujem to tomu, že ako malá som si zvykla okusovať prsty (nemôžem napísať nehty, lebo ja som tam ohlodávala všetko) :)

to ale bývalo dosť očividné, takže som pri každom prichytení dostala výchovnú poza uši a kázeň o tom, aká budem hnusná (som aj tak, ale neva :))

Tak som presedlala na niečo nenápadnejšie a to mi jaksik ostalo. Častokrát sa zvyknem pristihnúť, keď som zamyslená, že mám papuľu dobre že nie naopak ako sa snažím dosiahnuť miesto, kde som ešte nehlodala.

 

Či som zamkla nemám potrebu kontrolovať, ale zato sme si s drahým vypestovali takzvanú duálnu obsesiu.

On musí stále kontrolovať, či zamkol a vyskúšal dvere a ja sa ho zase asi 10x musím spýtať, či to naozaj urobil.

 

Vagóny som nepočítala už dlho..... kedysi to bola náplň mojich všedných dní stáť pri železnici a počítať do aleluja. ;)

 

Ale za to počítam schody. Najhoršie je, keď sa občas na to tak sústredím, že si nevšímam nerovnosti povrchu a skončí to mojím sexuálnym prejavením sa. ;)

 

A zo všetkého čo mám vo vrecku robím malé pevné guličky. Nie aby som tie smeti vyhodila do najbližšieho koša, ja ich radšej skladujem vo vreckách a krčím a šúlam, kým ich nemám vo vrecku toľko, že by sa v nich stratila menšia somálska dedina.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov