Elektrická sila

tyso, môžeš mi vysvetliť, prečo je pri experimente potrebný zdroj vysokého napätia?

Kapacita kondenzátora závisí od permitivity, plochy a vzdialenosti dosiek kondenzátora. Napätie nemá žiaden vplyv na kapacitu kondenzátora. Rovnako veľké gule v rovnakom prostredí budú mať rovnaký náboj bez ohľadu k akému veľkému napätiu ich pripojím.

Elektrický prúd vyjadruje množstvo elektrického náboja ktorý prejde vodičom za jednotku času. Pri prúde 1A prejde vodičom počas každej jednej sekundy elektrický náboj 1C.  Nabíjačky na mobil dokážu dodávať prúd 1A - 4A podľa typu a výrobcu.

Aj pri tom najmenšom prúde sa na kontaktoch nabíjačky nachádza elektrický náboj 1C. Podľa Coulombovho vzorca pri vzdialenosti kontaktov 5mm by mali na seba pôsobiť silou 3595 giganewtonov. Je to podľa teba reálne?

Všetky dôkazy v prospech Coulombovho zákona sú založené na nesprávnej interpretácii experimentu!

iste,  skutocne nespravne interpretujes co sa deje.    A odmietas spravne vysvetlenie.   
Ale v elektrostatike mas neskutocny hokej,     kapacita kondenzatora je skutocne zavisla len od jeho konstrukcie, ale naboj nie.
Q =  C.  U,    kde Q je naboj,   C je kapacita a U je napatie.

pred hodinou, 1vladimir pridal:

Aj pri tom najmenšom prúde sa na kontaktoch nabíjačky nachádza elektrický náboj 1C.

Nie, nenachadza.   Elektricky naboj sa meria elektroskopom a nie nenamerias tam takyto naboj.   Dovod je fyzika,  kapacita kontaktov je velmi nizka,  pretoze plocha je mala a tak tam je naboj maximalne Q =  C. U,  to su tak mikrocoloumby a podla Coloumbovho zakona je tak sila cca 4 EXP-15  N,  co sa neda ani namerat.

Vies to je tak ked nemas zaklady, tak nevies pocitat.  A ked ti vyjde nezmysel, tak miesto toho aby zacal hladat kde si spravil chybu, tak obvinis fyziku. .  

ale tak z dobreho srdcka  pridam fyzikalne okienko.
Vodic je elektricky neutralny,    pretoze sa sklada z atomov a tie maju rovnaky pocet kladnych aj zapornych nabojov.  Prud znamena ze sa v nom pohybuju volne elektrony, ale ked sa jeden pohne, tak hned na jeho miesto skoci dalsi.   Aj ked tam je prud 1000 A, tak stale je neutralny.

A to plati aj nabijacky,  ak jeden elektron odide, tak sa musi iny vratit. To sa vola uzatvoreny obvod,   preto sa tam sice pohybuje naboj ale z vonku je to neutralne. A aj baterky a akumulatory su taketo.  ( a aj elektrolyticke kondenzatory ).  

pred 18 hodinami, tyso pridal:

ale tak z dobreho srdcka  pridam fyzikalne okienko.

Aby bolo možné zo zdroja odoberať energiu, na jednom kontakte musí byť nadbytok elektrónov a na druhom kontakte musia chýbať! 

Ak je pravda, že 1C = 1As, potom pri experimente na ktorý si to dal odkaz mali merať prúd a čas za ktorý závažia získali elektrický náboj, aby bolo čo porovnať z vypočítanými hodnotami. Aký náboj majú závažia pri meraní netuší nikto, všetko funguje iba v teoretickej rovine bez priameho dôkazu. 

Môžeš mi dať kontakt na pedagóga, ktorý je ochotný robiť zo študentmi experimenty ktoré sú v rozpore z platnými fyzikálnymi zákonmi? Ktorý z dnešných pedagógov dobrovoľne prizná, že celí život učil študentov hlúposti?

nie, vladimir,    to je len jeden a nepouzivany sposob.   Najbeznejsie je ze elektrony rozpohybujes,  to sa vola generator.  
A ani to nejdem komplikovat s takym ze mame aj striedavy prud.

A nemam kontakt na nikoho kto je ochotny ti dokazovat ze sa mylis, to si musis najst partiu medzi podobne postihnutymi.  Napriklad skus na forach o plochej zemi.
 

Na meranie naboja sa pouziva elektroskop,  mozes si ho doma spravit alebo kupit.

pred 9 minútami, tyso pridal:

Na meranie naboja sa pouziva elektroskop,  mozes si ho doma spravit alebo kupit.

Elektroskop nemeria velkosť náboja, ale iba prítomnosť odpudivej sily! 

Súhlasíš z tvrdením, že keď vydelím náboj plochou dostanem hustotu náboja C/m2?

iste, tak sa meria naboj,   aj napatie aj prud sa meria meranim sily.   ( teda vacsinou v praxi,  ale vieme vyuzit napr. aj meranie hmotnosti :) ) 

tyso, chýba mi tu odpoveď na položenú otázku.

na ktoru vladimir ?  

pred 14 minútami, tyso pridal:

na ktoru vladimir ?  

Dňa 7. 5. 2025 at 8:43, 1vladimir pridal:

Súhlasíš z tvrdením, že keď vydelím náboj plochou dostanem hustotu náboja C/m2?

Iste,  to je trivialne tvrdenie,   teda s nejakymi dodatkami.  Plati to pre gulu,  pre ine plochy to nemusi byt pravda. Napriklad van de graffov generator ma hrot, kde je vyssia hustota a  tam zacne vyboj.  A hustota tiez zavisi od okoliteho pola.   Ale ak tam nie su taketo obmedzenia, tak je naboj rovnomerne rozlozeny na celej ploche.  Ak teda povies pri rovnomerne rozlozenom naboji na ploche je hustota naboja Q/S, tak je to pravda.

A len maly dodatok,   naboj oznacujeme Q,  C je kapacita alebo jednotka naboja Coloumb.  A plocha sa oznacuje S.

Dňa 9. 5. 2025 at 9:48, tyso pridal:

Plati to pre gulu,

Q/S je vzorec na výpočet hustoty elektrického náboja, C/m2 je jednotka hustoty elektrického náboja.

intenzita elektrického poľa E = náboj / plocha (povrch gule)

ako je možné, že jednotkou intenzity elektrického poľa je volt na meter?

Q/S plati pre rovnomerne rozdeleny naboj,  A intenzita E  ma skutocne  rozmer volt na meter,  ale v jednotkach SI je kg·m·A−1·s−3.  Ale netusim kde vidis zahadu.

Záhada je v tom, že podľa dvoch rovnakých vzorcov vyjdú dve rozdielne fyzikálne veličiny z rozdielnymi jednotkami. 

nie, to nie je zahada.   Aspon teda nie pre mna,   intenzita je fyzikalne F/q,   a stane sa ze v jednotkach SI to ma rovnake jednotky.    A tu ide  vlastne  o to ze coloumbov zakon  je  v tvare Q. Q/ r.r,     v jednotkach je Q/S.   q.   

Aby mohol mať Coulomb vlastnú konštantu, rozdelil vzorec na výpočet povrchu gule, časť vzorca použil v konštante a časť vzorca nechal na delenie náboja. Vzorec na výpočet intenzity elektrického poľa E = Q/S,   S = 4.pí.r.r

Na výpočet intenzity elektrického poľa sa používa rovnaký vzorec ako na výpočet hustoty náboja!

nie,  a len tak prakticky,   Coloumb v podstate opisal Newtonov gravitacny zakon a bolo to uspesne,    Dnesna uprava je vysledkom maxwelovych rovnic,  ktore pouzivaju ako konstantny  permitivitu a permeabilitu. 
A skutocne mas pocit ze vzorec   F/Q je rovnaky ako Q/S ?  Aha,   tak nic.

Dokážeš správne vypočítať tento príklad?

za nejakych zjednodusujucich predpokladov ano, dokazem.  ( ale  uprimne,   elektricka sila  ako E.Q  zlozena zo VSETKYCH nabojov,     nie je to teda jasna otazka,    viem spocitat sily ale  nie je tam cista sila AB,   Ale ak sa pytas tak celkova sila na A bude ina v druhom pripade )

A tak este raz pozeram na obrazok,  ak je to skolsky priklad tak odpoved je asi ze  sily medzi telesami A, B nezavisia od inych sil,  pretoze pre elektricke sily plati superpozicia  (  https://en.wikipedia.org/wiki/Superposition_principle ),   sila ktory posobi na A je teda vektorovym suctom sily AB a AC.  

Ale okrem toho mame jav polarizacie, ak je teleso B nevodive, tak teleso C zmeni rozlozenie naboja na B  aj (https://en.wikipedia.org/wiki/Dielectric )

A to zmeni silu medzi A a B a aj to sa da sice spocitat ale to sa mi uz nechce :)  Takze ak su telesa vodive ( nabite kovove gule), tak je to lahke, ak nie tak je to spinave pocitanie s dipolmi ( a bude potrebne poznat rozmery a elektricke vlastnosti konkretne susceptibilitu  a to v najhorsom pripade moze byt tenzor )

A len tak bokom,  spoznas columbouv zakon v takejto podobe div E = ro/epsilon 0 ?  https://sk.wikipedia.org/wiki/Gaussov_zákon_elektrostatiky,  
Toto je dovod preco tam dnes je 4pi je to zobecnenie coloumbovho zakona

Dňa 13. 5. 2025 at 16:57, tyso pridal:

nie je to teda jasna otazka, 

Myslel som na klasický školský príklad z bodovými nábojmi rovnakej polarity. 

Sila AC ma nezaujíma, ale iba sila AB a sila BC.

mas tam odpoved aj s dodatkami.   A ciste bokom,   Sila AB sa neda namerat,   je to len hodnota v modeli.   Mozes namerat len celkovu silu na A. 

pred 1 hodinou, tyso pridal:

mas tam odpoved aj s dodatkami.   A ciste bokom,   Sila AB sa neda namerat,   je to len hodnota v modeli.   Mozes namerat len celkovu silu na A. 

Ja tu žiadne výsledky sily nevidím. Akou silou pôsobí teleso B na teleso A a akou silou pôsobí teleso B na teleso C?

hm, tak pomalsie.   Sila AB je rovnaka  ako bez telesa C, teda 8,9 GN,   a rovnako teleso B posobi na C silou 8,9 GN.  (pretoze mas rovnake naboje aj vzdialenost). 

Neviem presne co teda  chces vediet ale sila AB je rovnaka, opacne orientovana ako BA,  to je 3 NZ.

( a len tak pre uplnost dodam, ze ide o fyzikalne nemozny priklad, taky naboj tam jednoducho nenapchas.  Kapacita gule je prilis mala  a ked napatie presiahne istu hranicu, tak dojde k vyboju.   Ale to naozaj bokom,  na to sa asi nepytas ),   vodiva gula s rozmerom 20 cm ma  kapacitu cca 10 pF,  a teda pri naboji 1C by mala voci zemi 90 GV.  Aj vo vakuu mas elektricku pevnost cca 20 KV na mm,   takze  snad niekde vo vesmire   tak cca 10 km od cohokolvek ineho

pred 12 hodinami, tyso pridal:

hm, tak pomalsie.   Sila AB je rovnaka  ako bez telesa C, teda 8,9 GN,   a rovnako teleso B posobi na C silou 8,9 GN.  (pretoze mas rovnake naboje aj vzdialenost). 

Neviem presne co teda  chces vediet ale sila AB je rovnaka, opacne orientovana ako BA,  to je 3 NZ.

Sledoval som vašu diskusiu a Tyso má pravdu. Jednoducho zhrnuté, na náboj B pôsobia rovnaké, opačne orientované sily od telies A a C. Výsledná sila pôsobiaca na teleso B je teda nulová. Na teleso A pôsobí sila od náboja B a C v závislosti od vzdialenosti nábojov B a C. Recipročne na teleso C pôsobí sila závislá od vzdialenosti nábojov A a B. Na výpočet stačí Coulombov zákon. To samozrejme platí, len za predpokladu, ak považujeme náboje za bodové . Ak sú náboje umiestnené na povrchu nejakej guľovej plochy, tak sa elektrické pole nábojov podstatne skomplikuje. Takáto úloha je ale numericky riešiteľná a jej riešenie nevedie k žiadnemu paradoxu.