Elektrická sila

nie,   predpokladali sme ze povrch ma rovnaky potencial a  toto je vysledok.    Sedi to matematicky aj intuitivne ( teda mne, ale je pravda ze ja som svoju intuiciu trenoval pocitanim plno prikladov). 

A k odpovedi, ano zacne a preto som pisal ze aj pri spojeni gul moze dojst k presunu naboja, ale   ty si si tam vlozil vlastny a chybny predpoklad ze ma byt rovnaka hustota naboja.  To je proti logike a nevies to nijako podlozit a vedie to k nespravnym zaverom.

Môžeš mi prezradiť čo zastaví presun náboja medzi telesami ak to nieje vyrovnanie hustoty náboja? Vďaka presunu náboja dôjde k vyrovnaniu hustoty náboja, čo sa prejaví vyrovnaným elektrického potenciálu. Dokáže na vodivo spojených guliach namerať rozdielne napätie?

Vedecká hypotéza o rozdielnej hustote náboja je účelové klamstvo, pomocou ktorého sa vedci snažia vysvetliť sršanie energie na ostrých hranách.

zastavi to sila, coloumbova sila.  Naboj sa pohybuje ak na neho posobi sila. 
A kedze ja pisem, ty pises, clanok pise ze na vodivo spojenych guliach je rovnaky potencial, tak  co sa presne pytas ?   A nie,  rozdielna hustota je logickym dosledkom predpokladom.  Ty mas nespravne predpoklady a nedas si ich vziat.   Ok,  pokial nepracujes ako inzinier, tak je to neskodne.

Súhlasíš z tvrdením, že intenzita elektrického poľa je priamoúmerná z hustotou náboja?

nie,   len tok  intenzity je  plosna hustota/permitivity, to je coloumbov zakon v gaussovej formulacii.  https://cs.wikipedia.org/wiki/Gaussův_zákon_elektrostatiky
    

Čítal si vôbec ten dokument?

Tok elektrické intenzity ΦE libovolnou uzavřenou plochou (Gaussovou plochou) je přímo úměrný elektrickému náboji Q

ved to hovorim,   cize spravny vzorec je  div E(r) =  ro(r)/epsilon.   Ale tu zrejme zapasis s prechodom od jednoducheho vzorca ku geometrii a bodovej intenzite.    ak povies ze E je ro/epsilon,  potom v skutocnosti hovoris prave o uzavretej ploche gule a teda ide o plosny integral toku intenzity cez tuto plochu.     Intenzita je totiz vektor a tak sa lisi v kazdom bode plochy.  Nemoze sa teda rovnat skalaru ako je hustota naboja.

BTW cital som ho samozrejme ale okrem toho to viem :) Teoria ELM pola 1 sa t o vola.
 

Dňa 15. 5. 2025 at 10:35, tyso pridal:

hm, tak pomalsie.   Sila AB je rovnaka  ako bez telesa C, teda 8,9 GN,   a rovnako teleso B posobi na C silou 8,9 GN.  (pretoze mas rovnake naboje aj vzdialenost).

Naozaj pôsobí teleso B na teleso A rovnakou silou aj po pridaní telesa C?

https://agud.blog.pravda.sk/2025/05/27/elektricka-sila-2/

ano,  to je princip superpozície.  Nim zacni.

pred 2 hodinami, tyso pridal:

ano,  to je princip superpozície.  Nim zacni.

V takomto prípade je superpozícia iní názov pre perpetuum mobile a to neexistuje, alebo áno?

sotva,  superpozicia je nazov pre sily v linearnom priestore,  znamena to ze sily na teleso mozes spocitat pretoze sa vzajomne neovplyvnuju.   Skutocne tym zacni,  to je zaklad.    Znamena to ze  F(x+y) = F(x) + F(y).   Je to matematicka vlastnost ako newtonych rovnic tak coloumbovskej sily. 
Netusim ako si dosiel k nazoru ze to ma nieco spolocne s perpetom mobile ale kedze ide o zaklad linearnej fyziky, tak to pouzivaju vsetci, od stavbarov, elektrikarov, kvantovych fyzikov.    Skutocne vztahy maju hacik ze nie su v skutocnosti linearne ale pokial ich pouzivame v oblasti kde je linearna nahrada adekvatna, tak to funguje.  

Bez tejto znalosti nedokazes riesit ani zakladne ulohy. Casto sa to pridava ako 4 newtonov zakon,  znamena to ze mozeme spocitat externe sily dohromady a tak urcit vysledne zrychlenie.

Dnešná fyzika sa nedá pochopiť, dá sa jej iba slepo veriť! 

Vieš, že vzorec na výpočet mechanickej práce W=F.s je v rozpore z Newtonovým zákonom zotrvačnosti i z Newtonovým zákonom sily? Ako je možné, že to žiadnemu z dnešných vedcov nevadí?

Myslím že ani netušíš na akých omyloch a podvodoch je založená dnešná fyzika.

Na vysvetlenie skutočnej príčiny klimatických zmien je potrebná úplne nová fyzika!

To nie je dnesna fyzika, to je fyzika 400 rokov stara a kedze funguje tak jej mozes slepo verit. Ale samozrejme sa da aj pochopit, nie kazdy to zvladne.  
A vies ze vzorec nemas spravne a a spravny vzorec nie je v rozpore so zakonom zotrvacnosti :)  Historicky to vsak suvisi so  zakonom zachovania energie,  ak by neplatil, tak neplati ani ten.   
Myslim ze nechapes ako velmi nechapes.    Keby si aspon zlomok casu co pises o nechapani venoval studiu toho co popieras, vies kolko by si toho vedel ?

Je smutné, že za 400 rokov neboli vedci schopný opraviť chyby, ktorých sa dopustili ich kolegovia v minulosti. Čo je nesprávne na mojom vzorci? Keby som to nemal naštudované, nevedel by som čo mám popierať!

nuz kedze to funguje, tak asi robis chybu. A vzorec je skalarny sucin a teda ho mas zle, aj v jednoduchom skolskom priklade je to F.s.cos(alfa) kde alfa je uhol medzi vektorom sily a vektorom drahy.

A tak ciste bokom, vedci opravuju chyby, ale nemyslim ze sposobom aky sa ti paci, ked mas problem pochopit klasicku fyziku, tak opravy ako relativita a kvantova fyzika to z tvojho pohladu nevylepsia

Prečo tu pletieš naklonenú rovinu?

pretoze tomu rozumiem, to nie je o naklonenej rovine,  to je skalarny sucin vektorov, co o nom vies? a ako vidis aj to co si nasiel to pise,   a takto to pouzivame

Rozumieť a slepo veriť sú dve odlišné situácie.

Môžeš mi prezradiť, prečo sa výchylka balistického kyvadla nedá vypočítať z kinetickej energie?

iste, ale ked nerozumies tak aspon verit overenemu je dobre. Ako v kuchyni je dobre ak rozumies kuchynskej chemii ale ak nie tak aj postup podla overeneho receptu prinesie vysledok.

A skus rozviest comu nerozumies u kyvadla, mozem sa pokusit to vysvetlit.

vychylka balistickeho kyvadla sa samozrejme da vypocitat aj cez kineticku energiu

V mnohých prípadoch amatéri varia lepšie ako profesionálny kuchári!

Já som nenašiel príklad v ktorom by sa výchylka balistického kyvadla počítala z kinetickej energie.

Keď budeš na teleso o hmotnosti 5Kg ktoré stojí na mieste pôsobiť silu 10N po dobu 1s, za tento čas dosiahne rýchlosť 2m/s a ďalej sa bude pohybovať vďaka zotrvačnosti rýchlosťou 2m/s. Na dosiahnutie rýchlosti 2m/s si vykonal prácu 10J.

Keď budeš na teleso o hmotnosti 5Kg ktoré sa pohybuje rýchlosťou 2m/s pôsobiť silu 10N po dobu 1s, za tento čas dôjde k zmene rýchlosti z 2m/s na 4m/s a ďalej sa bude pohybovať vďaka zotrvačnosti rýchlosťou 4m/s. Aj pri zmene rýchlosti z 2m/s na 4m/s si vykonal prácu 10J. Počas každej jednej sekundy vykonáš rovnaké množstvo práce ako počas prvej sekundy. Za 10s vykonáš 10-krát viacej práce ako za 1s. Skutočne množstvo vykonanej práce predstavuje impulz sily! W=F.t. Skutočnú kinetickú energiu predstavuje hybnosť! Ek=m.v.

Aby vedci nemuseli priznať, že vzorce na výpočet mechanickej práce a kinetickej energie sú nesprávne, vymysleli si nové a zbytočné fyzikálne veličiny, impulz sily a hybnosť!

cize neveris ani na zakon zachovania energie.   OK,  ale fyzika a inzinieri ano.  Vies,  energiu mozes premenit na teplo  a teplo vies merat tepkomerom a tak vieme  ze sa  mylis.   Tie vzorce pouzivame pri navrhu mechanickych strojov a tak im mozes verit,   nemusis im rozumiet ak to je prilis zlozite.

Ale historicky je zajimave ze v 19 storoci skutocne existoval spor ( nie takyto, pretoze toto je len nepochopenie)  ale vedci sa hadali co je "prirodzena miera" pohybu, ci hybnost alebo energia.  A dlho trvalo kym im doslo ze to je nezmyselna otazka. 

A k tvojmu prikladu 
1.   dal si si priklad kde mas zrychlenie 2 ms-2,    za 1 sekundu teda naozaj dosiahnes rychlost 2,   draha je 1 m (  s= 1/2 att) ,   praca je 10 J, kineticka energia je  1/2 mvv teda 1/2 .5.2.2 =  10 J.    Vsetko sedi. 

ale v druhom pripade to je inak pretoze draha uz nie je 1m ale za sekundu prejdes 2 m a teda sila po posobi po dlhsej drahe.  Tvoje tvrdenie ze praca je opat 10 J je chybne.   Zlyhala tvoja predstavivost. 
Skus si predstavit ze tu silu dodava zavazie cez kladku. V druhom pripade to zavazie musi klesnut o 2 m a teda na zaciatku ho musis vytiahnut do dvojnasobneej vysky co je urcite viac prace.   
 

Já práve verím v zachovanie energie a preto tvrdím že jedno teleso z rovnakou energiou nemôže pôsobiť na dve telesá 2-krát väčšou silou ako pôsobilo na jedno teleso.

Vo vzpore z 19 storočia prehrala logika i zdravý rozum, ináč by nemohli súčasne zostať v platnosti Newtonove pohybové zákony a vzorec na výpočet mechanickej práce W=F.s.

V druhom prípade za 1s teleso prekoná vzdialenosť 3m a z toho 2m prejde vďaka zotrvačnosti. 

Môžeš mi vysvetliť, vďaka akému zázraku by mala rovnaká sila za rovnaký čas vykonať v druhom prípade 3-krát viacej práce ako v prvom prípade? Nezdá sa ti, že práve tvoje tvrdenie je v rozpore zo zákonom o zachovaní energie?

nuz ale sucasne ho popieras.   Este raz a pomaly,    ak klesa zavazie v gravitacii, tak rozumies ze uchovana energia  mg. h  sa meni na pracu ?  
(  ty tvrdis ze je rovnaka praca vytiahnut zavazie do prveho aj tretieho poschodia,   keby to bola pravda tak hned postavim perpetum mobile.  A mas kalorimeter,  ak energiu premenis na teplo, tak ju mozes zmerat.   Mozes aj doma.   )  


Teleso moze posobit lubovolne velkou silou a zrejme to poznas z bezneho zivota ako prevodovku.  Mas teda chybnu predstavu a drzis sa je.   Sila NIE JE energia.   Nejako sa ti to splietlo ale su to skutocne rozne veci.   A v druhom pripade rovnaka sila vykona 3x tolko prace pretoze posobi po 3x dlhsej drahe.    Tahas kybel po kladke hore na dom, asi chapes ze na 3 poschodie potrebujes 3x tolko prace aj ked sa sila nemeni ( sila tvojich ruk).

A inak toto je nieco co empiricky ovladali aj stari greci a rimania,  to je princip jednodochych mechanickych strojov je prave zvysovanie sily alebo rovnaky vysledok pri mensej sile na dlhsej drahe.  Malo by to aj intuitivne jasne,  tak mi nie je jasne kde si sa stratil.  To chape kazdy domaci kutil co sa hral s prevodmi a kladkami. 

pred 23 hodinami, tyso pridal:

ty tvrdis ze je rovnaka praca vytiahnut zavazie do prveho aj tretieho poschodia,

Môžeš mi pripomenúť kedy som to tvrdil? Vytiahnutie závažia na tretie poschodie trvá 3-krát dlhšie, čiže vykonám 3-krát viacej práce. 

Já som dal príklad na zrýchlený pohyb a tam je problém lebo pri zrýchlenom pohybe časť dráhy prejde teleso vďaka zotrvačnosti.

Sila predstavuje výkon a ten sa môže násobiť iba časom. Prácu ktorú vykoná elektromotor namontovaní v stroji sa počíta vynásobením výkonu a času. Prečo by sa mala práca ktorú vykoná elektromotor namontovaní v aute počítať vynásobením výkonu a dráhy?

Zase cele zle,   uplne ti chybaju zaklady.  Sila nie je vykon,   vykon je praca za cas a ked ho vynasobis casom tak mas spat pracu a teda energiu.    Uplne volne splietas decimalku s dalmaciou.   

A k tomu co tvrdis. 
Jednoduchy pokus v skole, mas  skolsku kladku, na stole vozik a na kladke zavazie, cele je to spojene lankom.

1.  zavazie posobi na vozik stalou silou, mas teda situaciu ako popisujes.   za  prvu sekundu sa vozik posunie o meter a vykona sa praca 10 J ( to pises a ja suhlasim) , sucasne kladka klesne o meter a teda strati energiu 10 J.  Vozik ziska energiu na ukor zavazia.   Tak hovori zakon zachovania energie. 
2.  V druhej sekunde sa vozik posunie o 2 m, sucasne klesne kladka o 2 m.   Podla teba to je opat energia 10 J, teda taka ista ako v prvej sekunde.  Ty teda skutocne tvrdis ze je rovnaka praca vytiahnut dve poschodia ako jedno ( 10 J ako 10 J ). 

A dal sii priklad a nechapes mu, ok.   Ale snazim sa naozaj tvrdo pochopit co presne nechapes.    
A niekde davno ta zradila tvoja intuicia,    ano je to zrychleny pohyb ale to je predsa v kazdom bode,   nemozes sa tvarit ze sekundu je to zotrvacny a potom zrychleny.   Fyzikalne zapisane  zrychlenie je dF/dt a teda to plati len v jednom bode a v nekonecne kratkom case.  Rychlost je v tomto case cela zotrvacna alebo ako chces. ( Tie pojmy su tiez trochu uletene ale snazim sa pochopit co chces povedat).