Národnosť nie je zapísaná v našich génoch. Všetci máme spoločných predkov

Citát

Určite to nie je tak, že keď mám určitý gén alebo jeho variant, budem sa cítiť ako Slovák a môžem sa biť do pŕs, že som pravý Slovák,“ hovorí spoluzakladateľ prvého genetického pracoviska na Slovensku Ľudevít Kádaši.  

Profesor Ľudevít Kádaši sa venuje výskumu dedičných ochorení už viac ako 30 rokov. Je spoluzakladateľom prvého genetického pracoviska na Slovensku, ktoré vzniklo v 80. rokoch minulého storočia na Slovenskej akadémii vied (SAV).

Odvtedy sa tímu pod jeho vedením podarilo analyzovať viac ako 20 genetických ochorení, čo výrazne prispelo k zlepšeniu diagnostiky a v niektorých prípadoch aj liečby. Na začiatku 90. rokov sa im na základe DNA analýzy podarilo po prvý raz na Slovensku identifikovať páchateľa – viacnásobného vraha Ondreja Riga.

V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Katedre molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a Ústave klinického translačného výskumu SAV. Zároveň spolupracuje v oblasti výskumu s genetickými pracoviskami na Slovensku. 

V rozhovore sa dočítate: 

či sa dá geneticky určiť príslušnosť k národu,

čo v Európanoch zanechali ich predkovia,

v čom má Slovensko nelichotivé prvenstvo,

prečo sú nebezpečné príbuzenské manželstvá,

aké ochorenia dokáže odhaliť súčasná genetika,

prečo sa nadaným rodičom môže narodiť podpriemerné dieťa,

čo chýba slovenskej vede.

Nacionalizmus a príslušnosť k národu sa síce začali formovať v 19. storočí, avšak príslušnosť ku „kmeňu“ má hlbšie korene. Máme národnosť zakódovanú aj v DNA alebo ide iba kultúrny či sociálny fenomén?

Príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine sa geneticky určiť nedá. Neexistujú jednoznačné genetické charakteristiky, ktoré by potvrdili, že niekto je Slovák, Maďar či Germán.

Sú to jazykové a kultúrne fenomény, nie sú biologicky dané. Je to viac-menej subjektívny pocit jedinca – ako sa identifikuje počas života. Určite to nie je tak, že keď mám určitý gén alebo jeho variant, budem sa cítiť ako Slovák a môžem sa biť do pŕs, že som pravý Slovák.

Snahy o rasovú čistotu sa objavili v príbehu ľudstva opakovane, jedným z najhraničnejsích príkladov je Hitlerovo Nemecko. Tieto snahy vychádzali z idey jednej nadradenej rasy, ktorej sa pripisovali určité znaky. Ako sa na to pozerá súčasná veda?

Našťastie to takto nefunguje. Vtedy sa vychádzalo z fyziognómie, keďže genetické testy sa nerobili. Posudzovala sa príslušnosť k rase.

Iróniou bolo, že Nemci preferovali árijskú rasu – vysoký, modrooký blondiak. Ich vodca bol pritom nízky, hnedooký a čiernovlasý. Už z toho vyplýva, že rasistické snahy zaraďovať ľudí do skupín na základe vonkajších znakov sú nezmyselné a genetika potvrdila, že sa to ani nedá. 

Čo sa teda dá v genetike v súvislosti s pôvodom človeka vystopovať?

Dá sa s určitou pravdepodobnosťou zistiť pôvod z nejakej geografickej oblasti – teda s akou pravdepodobnosťou žili na konkrétnom území vaši predkovia a odkiaľ sa prisťahovali na dnešné územie. Veľmi ťažko sa to však robí v Európe. Hlavne stredná Európa je zmesou národov a národností.

Svet sa už viac ako pol roka borí s pandémiou koronavírusu. Môže sa prekonanie ochorenia nejakým spôsobom zapísať do našich génov?

S vírusmi žijeme už milióny rokov a oni samotné nemenia náš genóm. Spôsobujú iba, že organizmus nevie určitý čas fungovať tak, ako by mal.

Je však dokázané, že počas evolúcie sa do genetickej výbavy človeka dostali prostredníctvom vírusov gény z iných druhov, ktoré tam predtým neboli. Vírus má totiž schopnosť zabudovať sa do DNA a keď sa vyčlení, môže so sebou vytrhnúť kus DNA. Je známych niekoľko génov, o ktorých sa predpokladá, že sa takto dostali do genómu ľudí, cicavcov a primátov. Bolo to však v skorších štádiách evolúcie. 

Každá veľká zmena nášho genómu je prakticky letálna – jedinci väčšinou neprežijú, čiže sa to neprenesie do ďalšej generácie. Evolúcia funguje tak, že taký jedinec musí mať viac potomkov ako iní. https://www.aktuality.sk/clanok/817376/narodnost-nie-je-zapisana-v-nasich-genoch-vsetci-mame-spolocnych-predkov/