Ekoblbizmus

On 5/25/2025 at 10:14 PM, Tono said:

Slovensko sa dnes hrdí, že po dostavbe 4. bloku v Mochovciach bude vyrábať 70% el. energie z jadra. Takýto vysoký podiel energie vyrobenej z jadra by sa tiež nebol schopný prispôsobiť okamžitej spotrebe Slovenska, podobne aj Francúzska. A to je rovnaký problém, ako z veterných a fotovoltaických zdrojov. Slovenská energetická sieť sa už dnes musí spoliehať na prepojenosť vlastnej sústavy zo susedmi.

Nie je to rovnaky problem. Produkciu jadrovej energie nemozes okiamzite zmenit podla odberu, ale mozes ju dlhodobo presne naplanovat.  Produkciu veternej a solarnej energie nemozes ani menit podla podberu, ale ju nemozes ani naplanovat. Naopak, vsetko ostatne sa musi prisposobit podla momentalnej produkcie solarnej a veternej elektriny.

On 5/29/2025 at 9:04 PM, tyso said:

Solarna energia je podla mna uz dospela a tak nema zmysel ju finacne dotovat, nech trh rozhodne o tom kde je vhodna. 

Aha, takze takto sa s tym da uplne suhlasit.

On 5/29/2025 at 9:04 PM, tyso said:

A len tak mimochodom, na obrazku mas aj ine efekty.  Slovensko ktore nema skoro ziadne alternativne zdroje a ma vysoky podiel jadrovej energie ma cenu rovnaku ako dansko co ma skor samu veternu elektrinu.   Zrejme teda su dolezite aj ine faktory. 

No a Francuzko ma tiez vysoky podiel jadra a energiu lacnejsiu nez Slovensko. Samozrejme, ze su tam aj ine efekty, ved prave preto je tam vynesenych 70 krajin na porovnanie. Kvoli tym inym efektom je vela krajina vyrazne vlavo/hore  nad ciarou. Ale ani jedna-jidna krajina nie je vyrazne vpravo/dole pod ciarou. To prave naznacuje technologicky limit, ktory sa neda prekonat inymi efektami.

On 5/29/2025 at 9:04 PM, tyso said:

Ale to sucasne znamena ze je potrebne externalizovane naklady internalizovat.  To sa tyka ako jadrovej energie tak solarnej a veternej.  Dnes napriklad naklady jadrovej elektriny platime vsetci bez ohladu na zdroj, naklady na solarnu energiu sa dokonca skryvaju v dotaciach a na cene elektriny sa neprejavia.  To su deformacie, ktore je potrebne postupne odburat. 

Deformaciou v jadrovej energetike je ale napriklad aj to, ze explicitne zakazana vo viacerych krajinach, zatial co v dalsich sa zastavila jej vystavba vyroba, pripadne sa zavedie poziadavka vlastneho hlbineho uloziska, ako aj dalsie prehnane bezpecnostne opatrenia. A pritom ide o najbezpecnejsi zdroj energie. Toto nie su naklady sposobene moznostami technologie, ale nasimi rozhodnutiami.

Energetická sústava nemôže byť založená len na produkcii solárnej a veternej elektriny. Ťažiskom sústavy musia byť stabilné zdroje energie a z hľadiska emisií sú najoptimálnejšie JE. Využitie solárnej a veternej energie je už v mnohých oblastiach ekonomicky výhodné, ale legislatívne nebude možné dodávať túto energiu do siete podľa jej okamžitého výkonu. Pre ekonomiku solárnej a veternej energie je to problém, lebo časť potenciálne vyrobenej energie, bez možnosti dodať ju do siete, by vyšla nazmar a návratnosť by sa tým predĺžila možno viac, ako je jej životnosť. Jedinou alternatívou je spotrebovať vyrobenú energiu na mieste výroby, alebo ju uložiť do batériových úložísk. Je to otázka legislatívy. Životaschopnosť solárnej a veternej energie v tomto legislatívnom rámci, bez dotácií a povinnosti energetickej sústavy odoberať ju v každom čase, preverí jej ekonomickú efektívnosť.      

On 5/30/2025 at 7:06 PM, Tono said:

Zatiaľ bola cena batérie príliš vysokou investíciou a predlžovala návratnosť na dobu, porovnateľnú zo životnosťou systému. To sa však rapídne mení.

Zatial JE bateria prilis vysokou investiciou, kde cena za uchovanie energie viacnasobne prekracuje cenu jej vyroby. Rapidne sa to meni uz cele desatrocia, ale stale sa to nezmenilo dostatocne. Ubehla snad uz dostatocne dlha doba, aby sa dali pozadovat aj nejake hmatatelne vysledky. A nie byt stale zahladeny do buducnosti, v ktorej to vraj raz pojde (lebo sa nam to paci).

Nemáš pravdu. Batériové úložisko na báze Li-ion je už dnes návratná investícia, napríklad v súkromnom sektore. Návratnosť investície je v horizonte cca 6 rokov a elektromobilita túto návratnosť ešte viac skracuje. Rovnako túto návratnosť skracuje aj predpoklad budúceho nárastu cien el. energie. Nové typy batérií na báze náhrady Li za Na majú dnes síce menšiu energetickú hustotu, ale násobne vyššiu životnosť. Pre batériové úložiská vyššia váha batérie nehrá rolu, tu je podstatnejší vyšší počet nabíjacích cyklov a dostupnosť surovín. Paradoxom dnes je, že investovať do technológií prinášajúcich zisk si dnes môžu dovoliť iba tí solventnejší, ktorí na to nie sú odkázaní.

Položka v rozpočte úspory za el. energiu dnes málo koho motivuje investovať prostriedky do fotovoltaiky . Sú to skôr ľudia, ktorí majú dobrý pocit, že využívajú alternatívne bezemisné zdroje. Efektívnejšie sa dnes dá šikovne investovať v iných oblastiach, pri rovnakej investícii, s väčším ziskom, kratším časom návratnosti vynaložených prostriedkov a bez nutnosti zásahu do nehnuteľnosti. Pre novo budované nehnuteľnosti (energeticky pasívne domy v EU) je to jednoduchšie a fotovoltaika môže byť podmienkou ich kolaudácie. Možno sa takáto legislatíva zdá v rozpore zo slobodou a demokraciou, ale vysoké zdanenie tabaku tiež nie je typickým prejavom slobody a demokracie, ale snahou presadiť politiku, ktorou chce štát dosiahnuť určitý cieľ. 

smiley,  pohlad na data je ale trochu zlozitejsi.   ( do uvahy beriem Lomborgov graf, pretoze ho povazujem za kvalitnejsi zdroj dat)
A tam si mozes vsimnut ze napriklad pri pomere 40 percent mas ceny od 17 centov do 37,   takze skutocne by som tvoje tvrdenie nepovazoval za podlozene datami.
A este je tam zaujimave porovnanie,  USA aj Cina maju podobny podiel alternativy a cena v USA je 2x vyssia.   A z pohladu velkosti sustav su to dve najvacsie ekonomiky,  
A tak ciste z technickeho hladiska Slovensko moze budovat kolko chce, este sme sa nikam ani nepohli.  

On 6/4/2025 at 11:04 PM, Tono said:

Batériové úložisko na báze Li-ion je už dnes návratná investícia, napríklad v súkromnom sektore. Návratnosť investície je v horizonte cca 6 rokov a elektromobilita túto návratnosť ešte viac skracuje

No ale dolezite  bude asi to, ci moze byt bateriove ulozisko navratna investicia v distribucnej elektrickej sustave. Pretoze zatial sa pouziva iba na stabilizaciu siete, nie na realne ukladanie energie, ako to robia napriklad precerpavacky.

On 6/5/2025 at 9:11 AM, tyso said:

...  ( do uvahy beriem Lomborgov graf, pretoze ho povazujem za kvalitnejsi zdroj dat)
A tam si mozes vsimnut ze napriklad pri pomere 40 percent mas ceny od 17 centov do 37,   takze skutocne by som tvoje tvrdenie nepovazoval za podlozene datami.

No ono ale nie je potrebne, aby si to mal na priamke, aby to podporovalo moje tvrdenie. Podstatne je, ze zo vsetkych krajin sa ziadna nenachadza vpravo dole, teda s lacnou elektrinou velkym podielom solaru a vetra. To naznacuje, ze to nie je technologicky dosiahnutelne.

A toto tvrdi aj Lombork vo videu okolo 7 minuty:

Nie je to samozrejme nepriestrelne, ale je to jedna s rozumnych intepretacii tych dat.

Co nie je mozne ?   napriklad Cina ma podiel alternativnych zdrojov cez 20 percent a ma cenu 10 centov,     vieme teda ze podiel 20 percent umoznuje nizke ceny. 

BTW keby som chcel   trochu demagogie, tak Slovensko je priklad kde prilis vela atomoviek dramaticky dviha cenu.  Nie  politika vlady ale ciste technologia.  

A technologicky najnizsie ceny maju krajiny kde je vela vodnych elektrarni ale postavenych pred 100 rokmi a tak do nakladov vstupuju len velmi nizke prevadzkove naklady.   To nicim neprebijes.    
A tak druhy faktor je to ze ak krajina netrva napriklad na tom ze znecistenie ma naklady, tak uholne elektrarne nemusia mat odsirovacie zariadenia, odchytavanie popolceka tak je to lacnejsie.   

ale este k ekonomike,    zhruba pred 20 rokmi zacala v EU a vo svete podpora alternativnych zdrojov,  co inymi slovami znamena ze boli dotovane vykupne ceny aby fotovolatika bola vobec ekonomicky navratna.   Staty kde to robili tak maju dnes vyssie ceny pretoze investicie boli do drahych  panelov.    Ciel bol umoznit rast odvetvia a VIERA ze to umozni vyvoj lacnych panelov.  A stalo sa, dnes je priemysel na fotovoltaiku uspesny,  produkuje lacne panely.  Ale to znamena sucasne ze to prinesie usporu v buducnosti, nie dnes.   To je stav ked ako ked kone su lacnejsie ako auta a dokazujes ze auta nikdy nebudu uspesne.  
Dnes je realita taka ze ked vynechas hydro, tak fotovoltaika je najlacnejsia ( ninimalne pre domy a kancelarie),   a debata zacala o tom ci to je technicky schopne dodavat aj do celej siete.   A podla vsetkeho ano ale bude to nieco stat.   

pred 11 hodinami, smiley pridal:

No ale dolezite  bude asi to, ci moze byt bateriove ulozisko navratna investicia v distribucnej elektrickej sustave. Pretoze zatial sa pouziva iba na stabilizaciu siete, nie na realne ukladanie energie, ako to robia napriklad precerpavacky.

 

Slovensko má výhodné geografické podmienky pre výstavbu PVE vďaka hornatému terénu. Plánované PVE  PVE Málinec s návratnosťou 7 až 12 rokov a cenou 2,386 mld. EUR. PVE Ipeľ návratnosť je sporná investícia 0,9 až 2 mld. EUR. 

Pre porovnanie, dnes cena el. energie z batériového úložiska (prepočet na inštalovaný výkon) je 150 USD/kWh a cena PVE 500 USD/kWh. Batérie sú lacnejšie na inštalovanú kWh, ale majú oveľa kratšiu životnosť cca 15 rokov, oproti 50 rokov PVE. Celková efektívnosť systémov veľkých batériových úložísk je však dnes nižšia. 

Takýto ekonomický prepočet neposkytuje ale objektívne zhodnotenie. Každý systém ma svoje výhody a nevýhody. Batériové úložiská sú vhodnejšie na vyrovnávanie lokálnych výkyvov v sieti. Môžu sa inštalovať kdekoľvek, preto že nie sú závislé od geografických podmienok. Ich počet je v podstate neobmedzený a v súčte ich výkon môže presiahnuť kapacitu PVE.

Rieka Ipeľ má malý prietok, hlavne v lete. Neviem, aký by bol odpar vody z dolnej a hornej nádrže plánovanej PVE Ipeľ. Musí sa zachovať určitý prietok Ipľa aj pre dolnú časť a ako to ovplyvní vodný režim v krajine? Dúfam, že na to sú spracované relevantné odborné štúdie.  

Záver je ten, že pri voľbe treba zohľadniť výhody každej alternatívy a maximum jej efektívnosti závisí od mnohých faktorov.

otazka navratnosti bateriek je ale dana pravidlami.  Dnes to nie je navratne pre siet, kedze  tak su nastavene pravidla. 
mas nastavene v podstate pevne ceny vykupu a musis splnit podmienky ( napriklad mat baterku pri  nejakom vykone, umoznit zapajanie a vypnutie dodavky a pod.)  Ale to nie je trh, to je regulacia.    Bateria je tak vyhodna pre viac menej izolovane ostrovy kde sa snazis odoberat minimum zo siete,   ale ak chces predavat elektrimu tak ti prenosova sustava kladie prekazky a na Slovensku z toho nie je zisk.   

V ponuke ZSE "Virtuálna batéria" sa chystá zmena. Bude sa zohľadňovať cena vyrobenej el. energie v závislosti od času jej dodávky. V čase maxima výkonu fotovoltaických panelov bude minimálna. Toto administratívne nariadenie je možno pochopiteľné zo strany ZSE, ale produkt Virtuálna batéria bude ešte menej atraktívna, aj z ohľadom na to, že sa jedná len o cenu vyrobenej a spotrebovanej el. energie. Tá tvorí zhruba iba tretinu celkovej ceny. Toto opatrenie ešte viac zatraktívni inštaláciu fotovoltaiky s batériovým úložiskom. Vlastné batériové úložiská tak "nechcene" prispejú k rovnomernejšiemu rozloženiu spotreby počas dňa a prispejú tým k stabilizácii siete.  

Vo veľkej časti verejnosti panuje názor, že alternatívne zdroje sú len "slniečkárskou víziou budúcnosti", ktorá nie je založená na serióznych vedeckých základoch. "Slniečko a veterníčky" nemôžu konkurovať zdrojom, akými sú JE. Ako odstrašujúci príklad uvádzajú Nemecko, kde si zelení aktivisti dogmaticky presadzovali svoje vízie politicky, často bez odborného vzdelania. 

Tento odpor časti verejnosti do určitej miery chápem. Väčšina z nich má odpor aj k elektro mobilite. Všeobecne je to komunita, ktorá spochybňuje aj negatívne následky klimatickej zmeny. Odhliadnuc od globálnych problémov, využívanie alternatívnych zdrojov má prínos aj pre nich. Alternatívne zdroje už dnes demonopolizujú trh z energiou. Ak dnes existuje návratná investícia do alternatívneho zdroja el. energie, monopoly nemôžu zvyšovať cenu svojej energie. A z ceny el. energie je odvodená aj cena plynu. Takže aj tí, ktorí neinvestujú do alternatívneho zdroja na tom v konečnom prípade budú profitovať.      

Alternativne zrdoje su "slniečkárskou víziou budúcnosti", pretoze po destrociach snazenia a napriek astronomickym dotaciam a politickej podpore nepriniesli ziaden hmatatelny vysledok. Stale su to len reci o tom, ako vraj raz bude. Vsak nech sa okamzite zrusia vsetky dotacie, ked su udajne take super.

On 6/13/2025 at 10:43 AM, Tono said:

Pre porovnanie, dnes cena el. energie z batériového úložiska (prepočet na inštalovaný výkon) je 150 USD/kWh a cena PVE 500 USD/kWh.

Ako si dosiel k tymto cislam?  Ako konkretne vypocitavas cenu kapacity (teda mnostva uskladnitelenej energie) z vykonu?

Zmyslupny vypovet ceny je snad ten, kolko ta stoji ulozenie 1 kWh pri zarateni vsetkych nakladov.

O tom, ze by uskladnovanie elektriny v precerpavackach bolo drahsie teda pocujem prvy krat.

A zase mi pride, ze to nesuhlasi z realitou: vsade kde to ide, sa to robi precerpavackami, zatial co "lacne" bateriove uloziska sa pouzivaju na regulaciu siete, kym nabehnu ine, ozajstne, zdroje energie.

pred 4 hodinami, smiley pridal:

Alternativne zrdoje su "slniečkárskou víziou budúcnosti", pretoze po destrociach snazenia a napriek astronomickym dotaciam a politickej podpore nepriniesli ziaden hmatatelny vysledok. Stale su to len reci o tom, ako vraj raz bude. Vsak nech sa okamzite zrusia vsetky dotacie, ked su udajne take super.

Súhlasím, ale ak by štát nebol hlavným investorom výstavby JE, žiadny súkromný investor by takúto stavbu nerealizoval. JE Mochovce sa začala stavať ešte za socializmu a dodnes nie je dokončená. Český energetický gigant EPH sa stal väčšinovým vlastníkom Slovenských elektrární a štátu patrí už len tretina. Budúce zisky aj z JE Mochovce v horizonte 50 rokov, budú plynúť hlavne EPH - Křetínskému. A v každej platbe za el. energiu budú všetci odberatelia platiť Odvod do Národného jadrového fondu (NJF) . To podľa teba nie sú dotácie? Sloboda je byť čo možno najviac nezávislý a dnes je to už ekonomicky výhodné aj bez dotácií. 

Pozri si na Google Maps, ako pribúdajú solárne panely na súkromných domoch, obchodných a priemyselných centrách, štátnych inštitúciách... To nie je prejav altruizmu, ani zelenej ideológie, ale ekonomiky. Pozri si Lausanne, Kaliforniu, alebo aj Štokholm, ktorý má z hľadiska slnečného žiarenia relatívne nevýhodnú polohu, koľko objektov tam má už solárne panely a porovnaj to napríklad zo Sarajevom. Kam chceme patriť my? Byť závislí na monopoloch? Bez alternatívy zdrojov vlastnej energie by monopoli nepochybne zvyšovali jej cenu a z tejto ceny je odvodená aj cenu plynu. Naopak, cena energie z alternatívnych zdrojov stále klesá. Pred zhruba 6 rokmi, keď som kupoval solárne panely stál 260 W solárny panel cca 130 eur, dnes 580 W panel stojí menej, ako 100 eur. https://www.i4wifi.cz/cs/299087-dah-solar-dhn-72x16-dg-bw-580w

pred 4 hodinami, smiley pridal:

Ako si dosiel k tymto cislam?  Ako konkretne vypocitavas cenu kapacity (teda mnostva uskladnitelenej energie) z vykonu?

Zmyslupny vypovet ceny je snad ten, kolko ta stoji ulozenie 1 kWh pri zarateni vsetkych nakladov.

O tom, ze by uskladnovanie elektriny v precerpavackach bolo drahsie teda pocujem prvy krat.

A zase mi pride, ze to nesuhlasi z realitou: vsade kde to ide, sa to robi precerpavackami, zatial co "lacne" bateriove uloziska sa pouzivaju na regulaciu siete, kym nabehnu ine, ozajstne, zdroje energie.

 

 

Cena v $/kWh = koľko dolárov stojí 1 kWh kapacity úložiska (nie spotreby!).

Napríklad ak batéria dokáže uskladniť 100 kWh energie a stojí 15 000 USD, tak:

15000 USD/100 kWh = 150 USD/kWh.

Tento prepočet sa používa pre investičné porovnanie rôznych typov úložísk energie.

On 6/14/2025 at 7:21 PM, Tono said:

Cena v $/kWh = koľko dolárov stojí 1 kWh kapacity úložiska (nie spotreby!).Tento prepočet sa používa pre investičné porovnanie rôznych typov úložísk energie.

Naozaj si si isty, ze ta pri kupe baterky nebude zaujimat jej zivotnost, teda pocet nabijacich cyklov? Dolezita je kapacita uloziska krat pocet cyklov delene celkove vyrobne a prevadzkove naklady, teda kolko ta realne bude stat uschovanie 1 kWh energie.

Otazka bola, z akeho zdroja mas to numero 150 USD/kWh. Lebo ked napriklad zoberiem najvacsiu solarnu elektraren s uloziskom, Edwards & Sanborn v Kalifornii, tak tam je 3300 MWh za 2 500 milionov dolarov, teda 750 USD/kWh. Cena je aj panelmi, a je teda vyssia nez skutocna. Ale bateriove ulozisko asi nebude tvorit  len 1/5 ceny celej elektrarne, by to dosiahlo tych tvojich 150 USD/kWh. Ulozisko bude skor ta drahsia cast.

Panely maju 875MW instalovany vykon, realne pri 26.5% CF v priemere za den 230 MW . To je vykon, ktory vie ulozisko uchovat na 14 hodin, teda zhruba vykryt denne kolisanie. Mame teda vykon 1 kW za 11 000 dolarov stabilny na urovni dni (nie celeho roka).

Pokial bude zivotnost 15 rokov a zanedbame prevadzkove naklady: 2 500 milionov dolarov za 15 rokov je 19 000 dolarov za hodinu, co pri priemernom vykone 230 MW je 84 dolarov za MWh.

84 dolarov za MWh je 84 centov za kWh co znie ako vysoka cena,   teda  bud je to uplne zla investicia alebo si to zle spocital. 
prva otazka je preco si zobral tak nizku ucinnost,  podla internetu totiz je 807 MW skutocny priemerny denny vykon, nie 230.   A bateria je vacsia 3300 MWh.   A ockavana zivotnost je 35 rokov.   A naklady su 1900 milionov nie 2500 milionov. 
tak ak zoberieme udaje ktore prezentuju,  tak mas 5 centov za kWh, co je vynikajuce,  ale samozrejme tam chybaju prevadzkove naklady a diskontacia investicie.   

Ale kedze to finacovali sukromni investori, tak to muselo davat ekonomicky zmysel.   Otazka je ako to ovplyvnili ine faktory ktore nevidime ako napriklad danove ulavy, cena pozemku { ide  o federalne pozemky).  Ale tie si aj tak neratal. 

pred 1 hodinou, smiley pridal:

Otazka bola, z akeho zdroja mas to numero 150 USD/kWh.

Napríklad: https://about.bnef.com/insights/clean-energy/lithium-ion-battery-pack-prices-hit-rekord-low-of-139-kwh/

V predchádzajúcom príspevku som uviedol

Dňa 13. 6. 2025 at 10:43, Tono pridal:

Pre porovnanie, dnes cena el. energie z batériového úložiska (prepočet na inštalovaný výkon) je 150 USD/kWh a cena PVE 500 USD/kWh. Batérie sú lacnejšie na inštalovanú kWh, ale majú oveľa kratšiu životnosť cca 15 rokov, oproti 50 rokov PVE. Celková efektívnosť systémov veľkých batériových úložísk je však dnes nižšia. 

a hlavne: 

Dňa 13. 6. 2025 at 10:43, Tono pridal:

Záver je ten, že pri voľbe treba zohľadniť výhody každej alternatívy a maximum jej efektívnosti závisí od mnohých faktorov.

Nie je zatiaľ efektívne zálohovať v batériách výkon, zodpovedajúci bloku JE. Je ale veľa príležitostí, kde to už ekonomicky efektívne je, tak prečo to nevyužiť?  

nasiel som ze pre velke vykony su flow baterie,  tie sice vyzaduju doplnkovu infrastrukturu ako su cerpadla a potrubia ale maju zivotnost viac ako 20 tis cyklov a desiatky rokov zivotnost.  

pred 1 hodinou, tyso pridal:

nasiel som ze pre velke vykony su flow baterie,  tie sice vyzaduju doplnkovu infrastrukturu ako su cerpadla a potrubia ale maju zivotnost viac ako 20 tis cyklov a desiatky rokov zivotnost.  

Pre úložiská sa javia perspektívne sodíkové batérie. Napríklad Natron Energy je americký výrobca sodíkových batérií, založený v roku 2012, so sídlom v Santa Clare (Kalifornia). V roku 2024 spustil prvú komerčnú výrobu sodíkových článkov vo fabrike v Holly (Michigan). Umožňujú rýchle nabíjanie a výnimočnú životnosť – okolo 50 000 cyklov. Sodík je lacný a dostupný, čo znamená nízke surovinové náklady – bez potreby lítiových kovov, čo znižuje cenu/kWh oproti Li‑ion. Nie sú horľavé, stabilná štruktúra, extrémna odolnosť proti poškodeniu. Nevýhodou je relatívne nízka hustota energie 70 Wh/kg. Elektromobil s takouto batériou by mal dvojnásobnú váhu. Ale váha a rozmer nie je problém pri statických úložiskách. Podstatná je nižšia cena, vyššia bezpečnosť, dostupnosť surovín, desaťkrát rýchlejšie nabíjanie a hlavne tých 50 000 cyklov, teoreticky viac ako 136 rokov. Samozrejme, len teoreticky . 

Hornbach pri Nitre. 

Austrália, Spojené arabské emiráty a hlavne Čína budujú megalomanské projekty batériových úložísk. Paradoxne Spojené arabské emiráty nie sú odkázané na dovoz energetických surovín.

Základom energetiky musia byť stabilné zdroje el. energie, najvýhodnejšie JE. Podiel solárnej a veternej energie závisí od geografickej polohy, priemerného slnečného svitu a vetra. V Európe musia stabilné zdroje el. energie zabezpečiť dodávku na minimálne 3 - 4 mesiace v roku a jej výkyvy keď je svetla a vetra minimum. Veterné elektrárne nie sú až tak závislé na ročnom období, ale výpadky alternatívnych zdrojov môžu trvať týždne, čo žiadne batériové úložiská nezvládnu. Nevyužitá záložná kapacita stabilných zdrojov nie je ale zadarmo. Je preto nezmyslom budovať energetiku krajiny, založenú výhradne na solárnej, alebo veternej energii. Určite existuje optimálny kompromis, pri stanovení podielu stabilných a alternatívnych zdrojov. Nevyužívať potenciál alternatívnych zdrojov je ale tiež hlúpe rozhodnutie. 

Na Slovensku budeme po dostavbe 4. bloku JE v Mochovciach vyrábať 70% energie zo stabilného zdroja. Máme teda obrovský potenciál vo využívaní alternatívnych zdrojov. Paradoxne Slovensko je dnes vo využívaní alternatívnych zdrojov na posledných miestach v EU. Monopolom táto situácia vyhovuje, ale nakoniec rozhodne trh (alebo byrokratické rozhodnutia vlády).    

On 6/17/2025 at 3:49 PM, tyso said:

 A naklady su 1900 milionov nie 2500 milionov. 

Projekt je dotovany, cize 1900 milionov zaplatil investor, ale skutocne naklady su 2500 milionov.

Skus napisat aka je struktura dotacii, pretoze to cislo vyzera absurdne velke.    Projekt je na federalnom pozemku vojenskej zakladne,  ako urcis cenu takehoto pozemku ?   To co si zahrnul do vypoctu, teda technologie, to cele plati investor. 

On 6/17/2025 at 3:49 PM, tyso said:

prva otazka je preco si zobral tak nizku ucinnost,  podla internetu totiz je 807 MW skutocny priemerny denny vykon, nie 230. 

https://www.power-technology.com/projects/edwards-sanborn-solar-and-energy-storage-project-california-usa/?cf-view

Quote

...the project produces 875MWdc of peak solar energy...

projekt produkuje v spicke 875MW jednosmerneho prudu solarnej energie

Kde konkretne si prisiel na to, ze je to skutocny priemerny denny vykon?

On 6/17/2025 at 4:44 PM, Tono said:

Nie je zatiaľ efektívne zálohovať v batériách výkon, zodpovedajúci bloku JE. Je ale veľa príležitostí, kde to už ekonomicky efektívne je, tak prečo to nevyužiť?  

Tak to mozes trochu rozviest, konkretne pri akych prilezitostiach sa uz preukazalo, ze je to ekonomicky efektivne - samozrejme bez deformovania dotaciami.

Pokial by bolo efektivne zalohovat maly vykon, tak potom snad aj velky vykon, ked ich poskladas paralelne, nie? Stale mi to vychadza tak, ze pri malom vykone sa da lepsie zafixlovat, co je skutocna ekonomicka vynostnost, co pri vacsich vykonoch uz nejde. Alebo sa v niecom mylim?