Smrť

niekedy nepomôže... mala som z dvoch stredných spolužiakov, čo sa nedožili prvého stretka po tuším 15 rokoch... a potom odchádzali neuveriteľne...
z 8 kusov maturitných tried v BŠ sme trieda s najvyššou úmrtnosťou už dlhé roky: 6 a z pôvodného gymnázia 4, to všetko do 30. výročia od matury... to je dosť.

Dňa 20. 9. 2020 at 18:39, Tono napísal:

To je život. Na to je jediné riešenie, po 60tke robiť stretávky častejšie.

už sme to naplánovali 2x. Matelko nám to opatreniami prekazil aj prvýkrát, aj druhýkrát. 

už je toho trochu priveľa... ani sme nevedeli, že v druhom vchode je ťažko chorá susedka... žila ticho, odišla ticho, sme sa dozvedeli len náhodou.
mladá osoba, niečo máličko vyše 60, akurát to tentokrát nebola corona, ale starý dobrý rak.
bez parte, dnes sa odchádza zo sveta bez veľkého humbuku, bez cintorína, bez miesta, bol a nie je. 

za pomerne krátky čas piaty z 24 bytov, druhá, čo mala kúsok nad 60. ostatní pod.
 

pred 4 minútami, game napísal:

už je toho trochu priveľa... ani sme nevedeli, že v druhom vchode je ťažko chorá susedka... žila ticho, odišla ticho, sme sa dozvedeli len náhodou.
mladá osoba, niečo máličko vyše 60, akurát to tentokrát nebola corona, ale starý dobrý rak.
bez parte, dnes sa odchádza zo sveta bez veľkého humbuku, bez cintorína, bez miesta, bol a nie je. 
 

aj u nás ešte pred sviatkami takto ticho umrel sused, jeho žena umrela už asi tak 8 rokov dozadu (rakovina mozgu), veľmi príjemná  a milá pani to bola, a aj tento pán bol taký nekonfliktný človek. majú - mali 2 synov, dnes už dospelých a samostatných, ktorí majú už svoje rodinu/partnerku. Pamätám sa ešte keď ten starší sa učil chodiť a mladšieho ešte nemali.

Páčilo sa mi, že ked už mali starého psíka, a urobil kôpku či mláčku vo výťahu či na chodbe, že už nevydržal, chalani vzali vedro s vodou, handru, mop, a po psíkovi upratali.

Teraz sa ani na pohreb nedalo ísť. Ale domový dôverník postavil dolu pri schránkach stolík s fotografiou a parte, a pár nás tam dalo sviečky. nepochopím ale niektorých susedov, ktorí krútili hlavami, že čo to má byť toto sem dávať, fakt trocha empatie by im naozaj neuškodila. Doslova ma také reakcie primrazili, čo za ľudí to v našom kedysi takom dobrom vchode máme.

Paradoxne z nášho vchodu prvá sa odobrala na večnosť už tak pred 20 rokmi mladá, len 32 ročná susedka, bývali oproti nám. Bola veľmi obľúbená, celý vchod jej vtedy išiel na pohreb. Nechala prváka chlapca a dievčatko ešte bábätko. Ešte aj teraz po toľkých rokoch si ešte občas na ňu spomenieme, aká skvelá baba to bola...

Dňa 21. 9. 2020 at 9:45, game napísal:

niekedy nepomôže... mala som z dvoch stredných spolužiakov, čo sa nedožili prvého stretka po tuším 15 rokoch... a potom odchádzali neuveriteľne...
z 8 kusov maturitných tried v BŠ sme trieda s najvyššou úmrtnosťou už dlhé roky: 6 a z pôvodného gymnázia 4, to všetko do 30. výročia od matury... to je dosť.

u nás na predpredposlednom stretku ešte bola, už tam sa mi zdala nejaká pochudnutá, ale ona aj ešte v časoch školských sa stále snažila nepribrať, hoci bola štíhla...vždy som ju obdivovala, taký môj akoby idol. Tak som ani vtedy nevenovala až takú pozornosť tomu jej pochudnutému vzhľadu, ešte rozprávala, ako chodí lyžovať, bola veselá, zábavná...a o pár týždňov na to mi volala iná spolužiačka, čo boli susedky, že už nie je medzi nami...no šok. Vtedy sa nás na pohrebe zišla asi polovica triedy. 

Odišla moja mama.

2 dni pred svojimi 89. narodeninami.

A áno  už sme na rade my, my sme teraz korene... už odišli všetky staršie korene, aj ten posledný.

Uprimnu sustrast game 😪

pred 39 minútami, game napísal:

2 dni pred svojimi 89. narodeninami.

Každý sa tam raz poberie, či chce alebo nie. Preto by sme smrť mali považovať za niečo prirodzené (aj je!). Je to síce ťažké, ale útechou môže byť, že sa dožila veľmi pekného veku. A tak by to malo byť, nie každý má toľko šťastia, aby ten svoj jeden jediný život prežil poriadne dlho 

Kym, vies hrat tenis--- Sniper to dobre napisal. MOj otec ma 85-86 rokov.Vcera aj kosil vidlami niekam nezmyselne daval travu a pritom spadol , ak vie stat je to OK.

Uprimna sustrast Game. To sa patri povedat ci napisat.  

Ja som tvoju matku nepoznal, poznam teba a vela sily. ci mam ta rad.

Úprimnú sústrasť @game.

Keď niekto blízky od nás odíde na cestu, odkiaľ už niet návratu, znášame to veľmi ťažko, a veľmi dlho trvá, kým sme schopní toto prijať.

uprimnu sustrast, game

ked to prestane boliet, zostanu spomienky, drzim palce, aby to bolo cim skor 

game, uprimnu sustrast

Ďakujem vám všetkým, moji zlatí. 🖤

Vyše tri dni sledujem prípad, ktorý otriasa nielen sociálnymi sieťami ale aj denníkmi v Poľsku a Grécku, 12.6. zmizla na gréckom ostrove Kos 27 ročná Poľka Anastazja Rubińska, ktorá pracovala v miestnom hoteli. Keďže jej priateľ pracoval a ona mala voľno, išla sa niekam napiť. Podľa známych indícií sa dostala do kontaktu s viacerými migrantmi z Bangladéšu a Pakistanu. Posledný kontakt od nej bol o 22:30, odvtedy o nej nebolo ani chýru, ani slychu, priateľovi poslala sms, v ktorých sa sa údajne obávala o svoj život. Priateľ ju nenašiel na dohodnutom mieste a nahlásil jej zmiznutie. Jej mŕtve telo našli predvčerom, pozostatky identifikovala jej matka, ktorá pricestovala na ostrov, podľa dostupných informácií bola zdrogovaná a znásilnená. Hlavný podozrivý, 32 ročný Bangladéšan, v ktorého byte sa našli jej časti vlasov a zakrvavené veci, sa pred niekoľkými dňami snažil dostať letecky do Talianska, ale úrady mu to zablokovali. Nevylučuje sa ani hromadné znásilnenie, zatiaľ je to však len jedna z teórií. Smrť nastala dôsledkom udusenia. Do prípadu sa obul už aj poľský premiér Mateusz Morawiecki, ktorý žiada vydanie vraha do Poľska, kde ho čaká prísny trest.

Žiada sa ešte povedať, So.. herzlich willkommen!!!

Ale bola krásna, škoda jej!

Co si taki zmrdi zasluzia?

Tak ten by nezomrel prirodzenou a nenasilnou smrtou. Ten by zazil tolko bolesti, za by si prial umriet. 

Samozrejme, hneď sa objavila kopa názorov, prečo išla sama a sama dokonca piť a ktovie čo ešte.

Ženy volajú po rovnosti, emancipácii, chcú byť nezávislé a nenechať sa poučovať. Ale stále žijeme vo svete kde sa často uplatňuje právo silnejšieho a či ženy chcú alebo nie, tu budú ešte stále ťahať za kratší koniec. Mala proste smolu, natrafila na hovadá. Prečo mnoho chlapov svoje ženy nechce samé púšťať von? No preto! Nie vždy je to o majetníctve či žiarlivosti. Jej priateľ si to bude vyčítať do konca života.

Preco chlap nechce pustit zenu von? Ja uz zo zenou nejdem von(lebo mna to nebavi, ak chce sa ma pytat nemusi,resp. ja jej to odobrim). Aj na ples snou isiel svagor. Na divadlo, ci na hocico.  Dobre povedz kde ides, zas mi uplne volna nieje, sa o deti postarat musime, aj financne - je mozne ,ze zena bude zarabat viac ako ja.

Moja zena je rovnako sebestacna ako ja. Teda ani finacne(co vieme zarobit),ani sikovnostou ani intelektualne. Sme rovnocenny. Teda ja jej to nemusim odobrovat, len sa ma spyta, chces ist na ples, Nie, mozem  im stym  Ano.

Samozrejme ju pustim s chlapom co sa o nu postara.Keby mali problem nech mi daju vediet co najskor. Pustil som ju raz so svagrom na ples, jeho zena bola v zahranici. Chcu tancovat nech tancuju.

-----

Mna moja  zena bavi. Som rad jej manzel. Nebavia ma iste situacie. Moja zena , ze som lenivy ona je rovnocena ci lepsia aj pri vsetkom. Ja jej len pomaham.

Ako nieje to podstatne to nebol ples ale asi stuzkova svagrovej dcery. Teda on tam musel byt a robila mu doprovod moja zena, je to jedno, by mi to bol jedno aj keby to bol ples, aj na plese bola bezo mna. Aj v divadle,.. ci aj sporty nerobime spolocne. Piatok ju odviezol na bedminton nejaky chlap. To sa ma nepytala,ale mna sa to pytat nemusi. Povedat ,ze ide na benbinton ano, inak vcera mala aj vypite, ospala. Nevedela nasobit.  Dal som jej priklad mame 50 000 deti a asi na vysoku skolu maju 20% z nich kludne to mozu vystudovat aj 40%. A 32 000 deti studuje v zahranici a asi tych najsikovnejsich. 

Teda ti co na to maju je 10 000(20%) a z toho je 6500 studuje v zahranici. Teda tie nase vysoke skoly musia byt ako revucke gymnazium.

13.9. bude 11 rokov, čo zomrel môj otec.  Bol onkologický pacient. V smútku nad jeho odchodom ma posilňovalo to, že sme sa stihli rozlúčiť, tiež pohľad na jeho pokoj v tvári  ktorý vyžaroval.  Bol to vzácny človek, pokorný, miloval Boha, život, ľudí, zvieratá, vtáky, ľudí. Chýba mi jeho objatie, príjemný hlas, jeho človečenstvo. Ďakujem otecko za všetko, spomínam s láskou a úctou. ♥️

Utrpenie blízkeho je skúškou autentickosti našej lásky. Je ľahké milovať, keď odmenou je krása, vášeň, intelekt... Choroba dokáže zničiť všetko, krásu, vášeň aj intelekt. Čo potom zostáva? V utrpení sa človek často pýta Boha, prečo si nechal svojho syna trpieť? Aký to malo zmysel? Láska ale nehľadá zmysel, preto že nečaká na odmenu. 

Skutočná láska je najvzácnejším pokladom,  bezhraničná, bezpodmienečná.. , či k deťom,  rodičom, v manželstve, vo vzťahoch....   Kto skutočne miluje, bude milovať stále,  v zdraví, aj v chorobe, aj keď človek zomrie...  Láska je silnejšia ako smrť. Život je cesta dozrievania v láske...