Ultimátum

 najskôr definícia : ultimátum - kategorická požiadavka spojená s vyhrážkou násilia; naliehavá, bezpodmienečná požiadavka; výzva jedného štátu druhému, aby prijal určité podmienky alebo splnil požiadavky pod hrozbou zahájenia vojny; posledné napomenutie

Dávate podmienky,ultimáta? Dostali ste niekedy ultimátum? Premýšľam nad tým, či sa dávaním ultimát niečo porieši...či majú zmysel, alebo je to iba strata energie.

Dávate podmienky,ultimáta? Dostali ste niekedy ultimátum? Premýšľam nad tým, či sa dávaním ultimát niečo porieši...či majú zmysel, alebo je to iba strata energie.

nie, nie, nie

moja odpoveď na všetky tri otázky. strata času, zdravý rozum zbohom.

kedysi veľmi dávno som niečo podobné ultimátu akože dala ... vzdialene niečo podobné, neodznelo tam vôbec buď alebo - skôr to bolo popichnutie k istému činu, a vyšlo to, ale nebolo to vlastne ultimátum.

mne niečo podobné ultimátu niekto dával, ale v konečnom dôsledku to nebolo žiadne ultimátum, žiadne buď - alebo, len ktosi potreboval na mne vyliať čosi nahromadené, ultimátum sa nekonalo žiadne, takže to nebolo ultimátum.

Ultimátum samotné je myslím vec, ktorá čosi možno porieši jedine vtedy, keď je človek, ktorý ultimátum dostáva, už aj tak sám o sebe, vo svojom vnútri nahnutý a rozhodnotý k riešeniu svojho ( či akéhokoľvek iného ) problému smerom, ktorý navrhuje ultimátum - a potrebuje len posledné posotenie ...

ale slušné posotenie. nôž na krk môže byť dokonale kontraproduktívny.

nehovorím o politických a podobných ultimátach, len o čiste človečích, každodenných bežných ľudských počinoch

neskutočne ma irituje v knihách, filmoch, seriáloch, keď manželky dávajú ultimáta manželom: odíď zo svoje práce, lebo chodíš neskoro domov a nevenuješ sa rodine ... napadlo mi to práve, pretože práve teraz pozerám jeden seriál, kde je táto bežná podivná angloamerická filmová požiadavka dovedená ad absurdum ...

... dávať ultimátum alkoholikovi zaberie v jedinom prípade - keď je alkoholik už sám odhodlaný stať sa nealkoholikom alebo začína pracovať strach o život - keď mu je to jedno, každé ultimátum je strata času. ( len príklady, za všetky ostatné )

nie, ultimátum veci nerieši.

je to čistá strata času vo vzťahu, respektíve, môže viesť ku výsledku, v ktorý nedúfaš (ak si druhá strana vyberie alebo namiesto buď) - nedávam ultimáta, dostala som ultimátum (a dopadlo to presne ako píšem vyššie)...

nuž...ultimátum možno aj prepočuť :) ako sa to stalo nedávno mne. Veci potom nabrali rýchly spád, takže ultimátum môže byť jednou z možností, ako pohnúť život dopredu snáď aj vyššie ...

ten, čo sa k ultimátu uchyľuje pravdepodobne vyčerpal všetky dostupné prostriedky na to, aby dosiahol riešenie, zmenu alebo aspoň pozornosť...je to komplikované...

Ultimátum? No tak to už je asi fakt posledná možná alternatíva, keď už zlyhá akýkoľvek kompromis, vyjednávanie alebo iná snaha o záchranu niečoho. Keď už príde na radu ultimátum, väčšinou už situácia býva tak vážna, že na riešenie je aj tak neskoro. Aj keď samozrejme sú aj výnimky (záleží od ľudskej osobnosti a povahy), ale aj tak ultimáta bývajú u väčšiny asi skôr viac na škodu ako úžitok. Vlastne je to forma akéhosi "vydierania", keď človek už má pred sebou len dve možnosti: buď sa človek podriadi a často tak stratí vlastnú individualitu osobnosti, alebo sa nepodriadi a stratí všetko ostatné (cena útechy bude asi len to, že si zachová vlastné osobité vyjadrenie - ale to je príliš malá náplasť).

No a čo sa týka mňa: Dostal som v živote viacero ultimát (najmä v škole, ale aj v osobnom živote), a u mňa to dosť zabralo - lebo som si uvedomil, že to čo bolo v stávke, je pre mňa vlastne dôležité. Síce som stratil pri tom kus vlastnej osobnosti, ale občas sa treba aj obetovať. Takže v podstate som zástancom ultimát - lepšie byť na niečo priamo vyzvaný a mať šancu na záchranu, ako byť rovno odpísaný bez možnosti o nápravu toho čo je v stávke.

ultimátum? :)

Ja si nedovolím povedať ani tak - ani onak. 

Lebo - kto má odvahu vymenovať všetky udalosti, ktorá sa dejú napríklad písaním tejto mojej reakcie?
O niektorých udalostiach vieme, ale koľko je tých, ktoré si nemáme šancu ani len uvedomiť?
V technickej praxi sa tomu javu hovorí účinnosť. Teda ak chcem z nejakej mašiny vytiahnuť nejakú prácu, musím do nej vložiť práve toľko energie + niečo navyše, aby sa tak mohlo udiať. A práve to "navyše" ide na udalosti, ktoré akosi zanedbávame - ale musia byť, inak by bola "nula bodov" :)

Na druhej strane si ultimátom odpiľujeme "konár, na ktorom stojíme".
Ten kto má niečo vyriešiť sa dostáva do neočakávaného stresu = k súčasným zaťaženostiam pohybu ľudskej mysle pribúda zaťaženosť tlakom okolností stresu. Teda namiesto toho, aby si mohol vyberať z dostupných riešení problému a hľadal východiská - v lepšom prípade mu ostáva riešenie zlé a druhé(ešte horšie).

Trochu to odľahčím.

Keď mal môj syn Adamko asi 4 roky, prišiel za mnou s takýmto nápadom: - oco ja viem čo treba robiť, keď sa ti nedarí.
Treba urobiť nervičky a potom sa to podarí...
:)

Takže štatistiky chápané - ultimátum asi nebude najlepší zo všetkých možných spôsobov riešenia problémov, ale čo už človek môže z istotou povedať o veciach, ktoré nemá úplne pod kontrolou?

Takže - ja neviem :)
Sranda, keby som nebol napísal nič výsledok by bol asi rovnaký. A predsa je to iné, máličko.

Síce som stratil pri tom kus vlastnej osobnosti, ale občas sa treba aj obetovať. Takže v podstate som zástancom ultimát - lepšie byť na niečo priamo vyzvaný a mať šancu na záchranu, ako byť rovno odpísaný bez možnosti o nápravu toho čo je v stávke.

to snad nemyslis vazne... ale obetovat sa? no to nie. ake to boli situacie, prosim ta? asi nepovies, co? ak to je prilis osobne... pretoze mi to neda a "obetovat sa", ved to je blbost. nie som zastancom egoistickeho bytia, ale zase obetovat sa? mozno mi nesmakuje len to dane slovo, ale mame cinit tak, aby sme boli stastni... a obetovat sa mi pride take... nestastne riesenie proti srsti a bytiu, ako ist oproti vlastnemu, co nam je najblizsie... no nevien neviem. ak si sa z toho ponaucil a pomohlo, budis, len mi to neda. 

inak ja osobne - proti ultimatam, a to zasadne. nikomu nebudem vymedzovat moznosti, a kazat, co ma robit, alebo nie - a uz toboz nie dospelej osobe, ved "prebudenie sa" (o ktore sa ultimatum snazi) musi prist same... hoci dopomoct mu, resp. ho inspirovat tym, ze si dotycnu osobu posadime, a prehodime rec...? preco nie.

ale ultimata - nie. vobec. absolutne. dostala som par ultimat v zivote - dopomohli mi akurat k nepricetnej nenavisti k ultimatam (ach, mama ma nimi poctila, a neboli to ultimata zanru, "pochopis potom, ze je to tak lepsie".) ked som mala moznost sa zburit, a k tomu doslo na 18 narodeniny, ked kamaratka draha hodila hysak, a dala mi ultimatum... prebudilo ma to, to ano, ale takym stylom, ze som ju razne poslala do prdele (pre vysvetlenie islo o sialenu malichernost, a draha kocka, majetnicka, aka bola, si zmyslela, ze ma vlastni, a ked som sa spravala ako slobodny clovek, reagovala ultimatom). ja nikoho kontrolovat nebudem, a nikym sa kontrolovat nedam. vlastny rozum mame vsetci, a siahat po takychto rieseniach... no tym sa podla mna nedocieli nic. 

 nôž na krk môže byť dokonale kontraproduktívny.

 

v tejto súvislosti mi napadlo: - človek žijúci si svoj každodenný život ... opierajú si sa o poznatky svojej "telesnej mysle" (dobre to vystihuje veta - je to dobré preto, lebo to ja chcem) s inými, rovnako žijúcimi ľuďmi

...má vôbec šancu správať sa inak ako násilnícky?

Nie je taký život vlastne životom zvieratiek? ...zabi, alebo budeš zabitý... hlavne si to neber k srdcu.

"Milujem" takéto rady "mudrlantov", ktorý (keď ich viac "zabíjajú" ako oni môžu "zabíjať") si nariekajú, aký je ten svet zlý a oni sú takí dobrí.

v tejto súvislosti mi napadlo: - človek žijúci si svoj každodenný život

... opierajúCI sa

o poznatky svojej "telesnej mysle" (dobre to vystihuje veta - je to dobré preto, lebo to ja chcem) s inými, rovnako žijúcimi ľuďmi

:ahooj: 

to snad nemyslis vazne... ale obetovat sa? no to nie. ake to boli situacie, prosim ta? asi nepovies, co? ak to je prilis osobne... pretoze mi to neda a "obetovat sa", ved to je blbost. nie som zastancom egoistickeho bytia, ale zase obetovat sa? mozno mi nesmakuje len to dane slovo, ale mame cinit tak, aby sme boli stastni... a obetovat sa mi pride take... nestastne riesenie proti srsti a bytiu, ako ist oproti vlastnemu, co nam je najblizsie... no nevien neviem. ak si sa z toho ponaucil a pomohlo, budis, len mi to neda.

Áno, je to osobné. Ale napíšem to tak vo všeobecnosti, že niekedy je proste lepšie ustúpiť vlastnému egu a hrdosti ako keby mám prísť o niekoho na kom mi veľmi záleží. Však čo by som mal potom z toho, keby o toho človeka prídem? Síce by som si zachoval svoj márnotratný individualizmus, ale nič viac. Samozrejme, to nieje pravidlo - vždy záleží aj od situácie a hlavne od človeka. Aj keď bohužiaľ treba napísať aj ten dôsledok obetovania sa - pretože, keď človek robí ústupky, tak tým pádom stráca aj rešpekt. A je to naozaj hnusné - ale už som zažil aj ľudí, čo to začali zneužívať. Ale je to náročné nejako univerzálne zaškatuľkovať, že kedy je lepšie sa podriadiť a kedy nie. Ale ako som povedal - záleží od situácie a človeka, ktorého sa to týka.

ono sa to v tej našej "kultúre života" akosi udomácnilo, že sa na človeka s náchylnosťou -k dohodnutiu sa- pozerá ako na slabocha, ktorý si priamo koleduje o to, aby bol znásilnený. Existuje mnoho foriem znásilnenia, nielen to sexuálne...

Kto že by už odolal takému pokušeniu? že?

:)

Áno, je to osobné. Ale napíšem to tak vo všeobecnosti, že niekedy je proste lepšie ustúpiť vlastnému egu a hrdosti ako keby mám prísť o niekoho na kom mi veľmi záleží. Však čo by som mal potom z toho, keby o toho človeka prídem? Síce by som si zachoval svoj márnotratný individualizmus, ale nič viac. Samozrejme, to nieje pravidlo - vždy záleží aj od situácie a hlavne od človeka. Aj keď bohužiaľ treba napísať aj ten dôsledok obetovania sa - pretože, keď človek robí ústupky, tak tým pádom stráca aj rešpekt. A je to naozaj hnusné - ale už som zažil aj ľudí, čo to začali zneužívať. Ale je to náročné nejako univerzálne zaškatuľkovať, že kedy je lepšie sa podriadiť a kedy nie. Ale ako som povedal - záleží od situácie a človeka, ktorého sa to týka.

dakujem : ) hned v tom mam jasnejsie. teraz ti teda mozem povedat - s tym suhlasim. "obetovat sa", onen pojem vo mne evokuje velmi neprijemne veci. nechcene si to spajam s davnymi erami, mozno i paganskymi ritualmi, a nie je to, uprimne, nic na co sa pozeram s radostou. preto sa mi to znechutilo.

ale ja pravda, ze ustupit vlastnemu egu - to je... tazke, narocne, ale treba, aj to. ked sa clovek zamysli fakt nad tym, co potrebuje viac - ucelene ego, alebo, povedzme, priatela? odpoved by mala byt nad slnko jasna. clovek by mal naozaj zit tak, aby bol stastny. ale bez toho, aby stupal, na ceste za svojim stastim, po druhych. take stastie, postavane z muk druhych, invektiv, zlosti a nadavok, je presne tym, z coho vzniklo. 

dakujem za odpoved :> len to som chcela vediet, priblizne presnejsie, ze ako to bolo myslene. 

Raz som podviedol slecnu o ktorej som si myslel ze bude moja zena a som si to vycital. Nebola to manzelka v tedy sme spolu este ani nespavali a dal som si ultimatum uz nikdy. Ak ,tak ten vztah s nou nema asi vyznam pre mna. Vlastne to nebolo ultimatum - len racionalne zhodnotenie situacie. Nieco podobne sa stalo z opacnej strany a dohodli sme sa ze posledny krat. 

mimo tému: slimák,slimák,slimák...Ty si sa chcel tuším pochváliť ...alebo sa vyspovedať?

ha, jasné, že som dala ultimátum - keď boli decká malé, tak to nebolo zas tak zriedkavé, keď už nič nepomáhalo, napríklad:

Buď si upracete, alebo ak nie, tak nepôjdete so mnou na návštevu k XY (dosadiť hocijakú osobu, ku ktorej radi chodili a kde som mala na pláne ísť) a pôjdem bez vás.

Ak neurobíte, čo som vám povedala, nebudete pozerať rozprávku (neprečítam vám rozprávku, nebude po večeri zmrzlina a pod.) :nienie:

Ale inak nie som na podmienky stavaná. Čo sa týka môjho chlapa, len raz som si postavila hlavu, a vtedy starý vycítil, že to myslím vážne a naozaj som schopná urobiť povedané.