Život

Dopoviem.

Jedna pravda je ze mladi zvladne viac - priklad pracovat aj 12 hodin 3 dni. Ja to uz nezvladnem - bud nemam motivaciu - ci uz som starsi - obdivujem kolegu(ale tu sa mu uz podobam - tiez to uz nerobim narazovo - ale pravidelnejsie - priklad vikendy sa mi do roboty nechce - teda viac pracujem cez prac.tyzden,dnes je vinimka). Dopracovat sa k dochodkovemu veku. Ja to asi iste nedam. Ja nemam istotu. U mna bude uspech ak budem robit do veku dospelosti mojich deti(ten vek neskor som napisal kedy by mali skoncit vysoku skolu). Vtedy budem mat 52-55 rokov. A robit dalsich 12 rokov? Ci 16 rokov a naco?

Zdanenie - co vam z prace zoberu - resp. "dobrovolne zaplatite". Kolega ma o 50% vacsi prijem podiel vo firme je 60:40.  Neplati dane ako bezny zamestnanec - o tom sa nebavim - je to zvrhle vela ale OK(k pomeru co dostane - v zdravotnictve ani ten vlak nema - alebo ak ma kolaje nema, alebo ak tam je tak zlavu nema). Parodia. To len k sluzbam.

A ten kolega zaplati cca 500 eur mesacne. teda v cistom mame rozdiel prijmov asi 100 eur. Zaplati dane odvody. Som mu to vypocital - no je to tak- keby bol zamestnanec by mal este asi o 2,3 stovky menej. Kamarat mi povedal si utovnik -mal by si si to vediet dat aj na nulu - no nejdeto - ja nulu ani nepotrebujem - nieco zaplatim - u mna to rocne vyjde odhad 1200 eur mozno 1800. Ale aby mi stat bral polovicu penazi a za ne nedostanes nic - lebo viem co za tie peniaze co mi ostanu viem dostat. A sem tam poznavam ake su sluzby.

Teda tento vyvoj nejde dobrym smerom. Mne sa nechce robit. Nemam motivaciu. Lebo chcem viac zit. A to je dobre.

Len vediet ako a najst cestu.

no, to je presne o tom - v prostredi, ktorom zijeme potrebujeme mat nejaky financny prijem na zabezpecenie (minimalne) zivotnych potrieb

otazky ale mame tri

- aky sposob zivota chceme viest ? (t.j. ake su nase naroky)

- kolko na to potrebujeme financii ?

- odkial tie peniaze vziat ?

ps - napriek tomu, ze mi chyba do dochodku podstatne menej ako tebe, aj tak je to ku*va daleko :(

a to by som musel predat byt a odstahovat sa na chatu, kde sice nemam tecucu vodu, ale nemusim platit najomne...

Je to o troch grosoch. Ja to beriem - nemalo by to byt cez stat ale vramci rodiny.

Dady si starsi - teda mas uz odchovane deti - a robit este 10- 20 na stat? 

Keby fungovalo pravidlo o troch grosoch stacilo by nam robit 20- 30 rokov. Po mne chcu 47.

Teda ja necakam na dochodok. Ja ho budem od statu asi 40 eur- ked tam bude socialista aj 300. To asi nie to ani priemerny nebude.

Ale ja nevravim ze ja nebudem nic robit v 55(aj zarabat peniaze aj stavkovanim) - budem pomahat rodine ci komunite kde zijem - priklad budem aj sadit zemiaky - hoc financne hlupost - 5 tyzdnov mam chore deti - kto mi pomohol? Rodicia ci svokrovci.

V sobotu sme boli na futbal - obvolal som celu rodinu nik nechcel - ten orie - ten opravuje auto - ten ide na gulas - tak sme sli ja so synom a traja dochodcovia. Inak na tribune - cca 50percent dochodcov je myslim podhodotene cislo. Tam boli len dochodcovia.

Ale ti dochodcovia su v podstate aspon tych co som vieyol ci vseobecne - normalni chlapy len maju o 30 rokov viac.

Teda oni pomoct mozu - aj pomozu. Aj cudzi. 

Pracovny zivot prebehol relativne v pohode- stvrtok som sa na######al - v sobotu nerobil - bol turnaj a uz sa mi nechcelo - v nedelu som si od 13 do 17 dokonca nechal cas na oslavu narodenin syna. Aj dnes ten posledny den DPH nebol az zly ako v minulosti - uz som si aj popil som unaveny a ma to uz nebavy idem spat. Zajtra dam tenis - potom bude tma - stvrtok - piatok je volno? Az do utorka - zajtra to zacnem riesit. Zajtra Zacne Zivot. Uz som hladal nejake chorvatsko ci madarsko - porozpravam so zenou ci chce ist a nech nieco najde ci spolocne. ja to potrebujem. Spolocne ci to budeme hladat - samozrejme ye chcem ist s detmi a zenou. Oni su moj zivot - aj ked niekedy to tak nevypada.

http://www.etrend.sk/ekonomika/vdaka-ale-nebudem-mat-deti-preco-je-vyhodne-zit-zivot-bez-potomkov.html

Mne je to z kazdeho hladiska jedno. Mam dve deti a asi viac nebudem. Uz sme sa tak rozhodli. Ked som mal 20 som chcel deti a preto si hladal zenu. Resp. chcel som mat rodinu, aj zenu aj deti.

Ja to beriem akoje, co mam dvoch kamaratov, nie ze deti oni ziju u rodicov,nemaju dlhodobu ani frajerky, jeden 37, druhy 45 rokov. Obaja dobre zarabajuci, vtipni,pekni, a piju 10tinu co ja,nefajciari. Inzinieri.

Ja to beriem - ale som proti imigracii ku nam, ze tym sa problemy maju riesit. Nejak to prezijeme,ale migrantov tu nechcem. Nas problem, my si to musime vyzrat. Ja osobne nie. Aten co ma naporene a chce migrantov- nech ad do krajiny migrantov.

http://margitavernerova.blog.sme.sk/c/379641/ej-pekna-zena-to-byvala.html

pacil sa mi ten blog. 

spomenul som si na svoju starku... :byebye:

zaujal ma Vilmin príspevok,

Už ja by som skôr potrebovala, aby mi niekto teraz pomohol, aspoň teraz, som unavená, všetko sa mi sype na hlavu, robota - myslím v práci, celá tá situácia tam, otec a jeho stav, moje zdravie, nemám kedy sa sama dať dokopy, zrak v riti, cievy v riti, kĺby v riti, zuby v riti, žijem v nepoľavujúcom napätí už asi tak mesiac, ba presne mesiac je to, v práci aj doma, a nemám čas sama so sebou ísť na potrebné vyšetrenia a robiť s tým niečo,...ani náhodou. Už mám po krk byť tou silnou, čo aj tak nakoniec všetko ustojí a so všetkým si poradí.  Nič ma nebaví, už som unavená, nekonečne unavená, vždy už od rána odkedy oči otvorím. Už ma neteší ani to, čo ma kedysi tešilo. Klavír som neotvorila ani nepamätám, gitara zapadá prachom. Už chcem len kľud. To je to vyhorenie?

 

ak nerátam drobné rozdiely - Vilma má gitaru a klavír, ja niečo iné... v práci to mám, na rozdiel od Vilmy, o niečo lepšie, ale zas v trvalom napätí žijem už niekoľko rokov...

ale podčiarknuté vety na mňa sedia tak, že by sme si mohli s Vilmou ruky podať... takže otázka do pľacu: Je to vyhorenie?

Ja som mal minuly rok rok sudov(das na sud dvadsatri susedov). Tento rok? Hadky su - ale niekedy sa oplati pohadat.  Pohadal som sa s kolegom - vykrical som sa a v robote je klud.

Odstahujem sa z bytu do ineho prostredia. ALe podla mna v praci mi to ide a robim najlepsiu pracu za co ma platia - co som dosial robil. Ako snazim sa to robit asi posledne dve roky. Snazim sa to robit co najlepsie viem a len behom pracovneho tyzdna. Ak je praca 5-6 hodin v praci zamakam - aspon sa nenudim. Ale aj som so svojou pracou spokojny. 

Po 4tej v praci nie som a cez vikend tiez nie. Venujem sa inemu co ma bavi. Bavi ma synov futbal, posledne dve turi ma tiez bavili, bavi  ma byt so svojou zenou a detlmi, a ked budem mat zahradu, a priestor ma zacnu bavit aj ine veci. Priklad -prezujem auto aj ho navoskujem. Nebudem sediet v kcme(aj ale budem robit aj nieco ine). Aj ale dalsie dva hodiny denne ma mozu zabavit viac.

zaujal ma Vilmin príspevok,

ak nerátam drobné rozdiely - Vilma má gitaru a klavír, ja niečo iné... v práci to mám, na rozdiel od Vilmy, o niečo lepšie, ale zas v trvalom napätí žijem už niekoľko rokov...

ale podčiarknuté vety na mňa sedia tak, že by sme si mohli s Vilmou ruky podať... takže otázka do pľacu: Je to vyhorenie?

aj keď to nie je vyhorenie, smeruje.

potrebujeme pauzu. vypadnúť z kolotoča povinností, nekončiacich planých rečí, práce bez radosti, spleenov, chorôb, lekárov, jóbových zvestí a celého riglšpílu ... každý nech si vyberie, čo jeho jest.

ja už prestávam byť silnou, ale keď vynechám, rúti sa mi všetko na hlavu. aj tak sa rúti, ale môcť premiestniť sa na mesiac kamsi na iný koniec sveta s čítačkou a sama by bolo ohromné. lenže to nie je zo subjektívnych dôvodov možné. tak sedím, padám, a čakám ďalšie jóbove zvesti.

a keď nemá človeka kto podržať, ale musí sám držať celý svet ako atlas, aj tak sa všetko rúti do seba, je to na figu úplne.

Mne pomaha zena(aktivne), deti, ludia v okoli, rodicia. Aj v partner v  podnikani - rozkrical som sa nanho kvoli tomu - ze mysli len na seba - si to mozno uvedomil a sprava sa inak. Mozno kratkodobo  - ale uz bude dochodca. Ci je - ak chce o######avat bude o######any. Ale to plati aj pre mna.  Preto ja nechcem o######avat, davat uplatky, ak mi policajt da pokutu zjednavat - skym scim? S drukom mam zjednavat o com?

napätie nie aby poľavilo, je to ešte horšie. odkedy odišla naša predchádzajúca šéfka do penzie, je to pre mňa horšie a horšie. Koniec pohody. Koniec dobrých časov.

asi som naozaj mala ísť radšej na PN, a nie ísť hlavou proti...čomu vlastne? Čo som chcela komu dokázať? Výsledok - chyba a nasledujúci prúser, takmer vyhadzov, damoklov meč na krku - teraz si musím dávať sakra pozor, radšej sa ani nejdem rozpisovať. Robím túto robotu už 5. rok, takmer každý rok sa vyskytlo niečo, prečo som operatívne musela reagovať na zmeny nariadené zhora, niekedy aj niekoľkonásobné - a nikdy som takúto chybu nespravila. Až teraz. Myslím, že keby som tam mala pohodu ako po minulé roky, nestalo by sa to....

Hoci som rada, že nakoniec ma nevyrazili, viem, že aj iní kolegovia porobili vážne chyby, a nie raz, a stále tam sú a nikto z vedenia na nich nekuká jak na dementov

Ako som kedysi bola v práci šťastná a spokojná, tak teraz je to pre mňa no, chodím do roboty so stiahnutým celým tým všetkým od krku až po nohy, a musím to vydržať aj keby ma mali odviezť na koronárku alebo neurológiu. vyhliadky jak do kanála. Zasa prichádza ten latrínový pocit. myslela som, že to už nikdy nebude, a vida, už je tu zas. Dnes som dokonca ani hladná nebola, inokedy pocit hladu musím rešpektovať, nízky cukor nalačno, ale dnes sa mi vôbec nechcelo ani obedovať.

Ešte k tomu, čo píše game.

Tiež mám 1000 chutí ujsť niekam preč od všetkého, v práci i v súkromí, mať pokoj, nič nemusieť, ale niet kam, prácu si musím udržať, v tomto veku nemám inú možnosť, akurát tak držať zobák a krok kým to bud šťastne neprežijem, alebo ma neklepne pepka - kolegyne z vedľajších oddelení sú fajn a medzi nimi je mi stále fajn, ale na našom oddelení, škoda reči, tam ma nemá kto podržať, skôr môžem čakaťlen čakám, kedy kto bude striehnuť a pri najbližšej príležitosti ma potopí.

A v súkromí - ešte musím veľa vecí povybavovať kvôli tatkovi, len kedy? kedy? a potom nech ma hoc aj trafí pepka. Nikdy som si nemyslela, že toto dakedy poviem, vždy som bola bojovník, ešte aj keď som mala na krku hysterického šéfa a Truhlíka k tomu, ale všetko má svoje hranice a ani moja odolnosť nie je nekonečná. S optimizmom som skončila, je spotrebovaný na doraz. Tak. Howgh. Som vyhorená? Mala by som navštíviť odborníka? Akého?

 S optimizmom som skončila, je spotrebovaný na doraz. Tak. Howgh. Som vyhorená? Mala by som navštíviť odborníka? Akého?

nestáva sa často, ale včera sa na mňa zrútilo všetko. nebyť lekára, jediného z vyvolených povolaných, neviem.

si vyhorená.

vyhorieť sa dá tisícimi spôsobmi, ja som od permanentnej bolesti, s ktorou je to pomaly deň odo dňa horšie, a aj ten najlepší doktor pod slnkom mi odporúčal, že som skutočne zrelá na antidepresíva.

je to zložité... neskombinovateľné choroby sa skombinovali, a horšia sa všetky, ale v prvom rade sa musím zbaviť bolesti... vykašľať sa na ostatné, ostatné mi postráži pán doktor, ale antidepresíva som zatiaľ odmietla. a vôbec nie od nejakého cudzieho psychiatra, aj keď k nemu smerujem.

asi ma to neminie, niekedy nzvládam existovať... a sto km ďalej mám mamu, o ktorú by bolo treba sa postarať, ale ja to nie som schopná dokázať. nedokážem chodiť, nie starať sa na diaľku... je to zúfalé.

život vie byť väčšia sfina, než si niekedy vôbec dokážeme predstaviť.

oooch, game, začína mi to pripadať ako keby sa u teba aj u mňa roztrhlo vrece s problémami a nevedia, kedy sa prestať na nás sypať. každá máme niečo iné. Ani fyzická bolesť nie je veru nič k závideniu, obzvlášť ak nie a nie prestať (mám ešte v živej pamäti stavy vyvolané svalovcom). Mňa od permanentného stresu bolí celá predná časť trupu a už len čakám, kedy ma začne preháňať. Ani fňukať nemôžem, ani takým hlúpym spôsobom to neviem zo seba dostať, blok jak vyšitý. Guča v krku, a nič, ani prd.

Viem, že by som to mala riešiť, ale tiež nechcem do seba pchať antidepresíva, a ešte mám toľko toho urobiť a dokončiť...a ešte musím si dať zuby do poriadku, s očami íésť na vyšetrenie a asi aj na zákrok, ktorým sa mi vyhrážali pred tuším 2 rokmi, v robote som od novej vedúcej vyfasovala asi pre mňa najhoršiu úlohu, aká tam bola, a ktorá dá riadne zabrať nie mojej mozgovni, ale mojim očiam a mojej alergii na prach. A tak sa snažím v tej latríne vystrčiť tú hlavu a nadýchnuť sa...aj ty máš taký latrínový pocit?

povedať to pekne slovensky - po krk v sra.kách.

a myslím, že takých nás tu zopár ešte je...

no ved to...a len čo vystrčí človek hlavu, aby sa nadýchol, tak mu ju pekne zatlačia nazad a ešte ho aj os-rú.

...myslela som, že v robote mám pre toto obdobie najhoršie za sebou. Ale to som sa mýlila. Včera ráno kolega spanikáril a v domnení, že  výsledky časti našej činnosti, ktoré šli von, sú zle spočítané, hneď poďho s tým za našou novou šéfkou, a tá poďho za vedením...za našej bývalej šéfky sa takéto veci tiež občas stali, ale vždy sme to riešili s rozvahou na našom oddelení a nebežalo sa hneď za vedením, ale najprv sme prepočítali na oddelení, čo bolo treba, a vedenie sa do toho zbytočne nezaťahovalo. A dám na to krk, že tie zmätky, čo v piatok v robote kvôli tomu vznikli, zasa vedenie pripočíta mne, hoci na tom nemám podiel. Údaje, čo šli von, boli a sú v poriadku, časť, čo treba ešte hodiť do našej internej správy, sa prepočíta, a vlastne sa nič také nestalo, lebo interné správy sa ešte nemusia odovzdať. A nepočítala som to ja, ale aj tak nechcem radšej vedieť, ako to nová šéfka potom predostrela vedeniu, keď im bola oznámiť, najprv že je to na ho-no a neposielať to ďalej, a potom zasa že predsa len je to dobré a nič sa vlastne nedeje...ja som len tak pre zaujímavosť zobrala zo zdieľaného počítača vstupné údaje a kľúč, a skupine, pre ktorú to akože bolo zle, som to vypočítala v obyčajnom exceli, a asi za 20 minút som hlásila, že čo šlo von, to je v poriadku, ale nikto ma nepočúval, kolega vôbec nereagoval, a šéfka pozrela na mňa ako na nejaký hmyz, že neštíp a daj pokoj, my to tu vieme lepšie. 

No skrátka ma obchádzal infarkt a pepka spolu, začalo mi treštiť v hlave a tlak v hrudi a bruchu sa ešte zosilnel, v takom stave som ešte dorobila čo mi kázala, potom mi ešte čosi zadala, ale to už som videla rozmazane a všetko sa mi mihalo pred očami, nevidela som na to - predkolapsový stav. Povedala som jej, že nevládzem a dnes zo mňa už nebude tam žiadny osoh, tak že odchádzam. Zahlaholila, že dobre, že ona to urobí, že vraj nechce, aby sa mi niečo stalo. Ale som si istá, že mi to ešte spočíta, ak mi niečiu cudziu chybu, ktorá sa vlastne dá napraviť a aj napraví, nespočíta vedenie.

Ako len mi to zrazu pripomína moje 10-ročné pracovisko, len je tu malý rozdiel, exšéf reagoval hystericky a s krikom, ale nakoniec to bolo len bububu, kým teraz je jednanie bez kriku, a pohroma príde bez bububu. V mnohom sú si veľmi podobní, len každý to inak dáva najavo a s iným temperamentom presadzuje. V niečom sa ale líšia. Exšéf mne síce nadával, ale dopočula som sa, že keď chceli zrušiť moje vtedajšie pracovisko a aj mňa, bojoval ako sa dalo, zastal si nás, zrušili nás až na druhý pokus, to ani jeho zastávanie nepomohlo. Naša šéfka - nemôžem s istotou odhadovať, ako by sa zachovala, ale podľa piatku sa mi to vidí tak, že - no, viete asi, a záležalo by na tom, o koho by šlo. Možno že sa mýlim, ale ja cítim od začiatku, kedy prišla, v jej prítomnosti napätie.

Keby som ešte mala šancu zamestnať sa niekde inde, keby bola podobná práca ako tu, ale to nemám. Všade chcú mladých. latrínový stav, Kanálová budúcnosť. takto na ho-no mi nebolo ani keď mi žrali nervy exšéf s truhlíkom dokopy.

Najlepšie mi pomáha všetko, čo vo mne vyvolá nejaké nadšenie, nejakú vášeň. Vášeň dodá človeku životné sily a zaženie nudu a skepsu. Otázka však je, čím tú vášeň vyvolať, ako sa k nej dopracovať ... Lebo hľadanie nejakej vášne sa príliš často deje spadnutím z výšky vznešených ideálov do oblasti "svetská sláva, poľná tráva", do oblasti vlastného egoizmu.... Ale funguje to :) Teda.. aspoň na chvíľu  :zubiska:

je to síce už pár rokov starší príspevok, ale:

...

 

 

V tomto tempe skoncim do roka. A to bude moje sttastie.

----

Ze novu zamestnankinu - ######a dalsia obet - nenajdes a nema to zmysel. Kolega ma ist o dva tri roky do dochodku - poviem mu ######me nato a chod do predcasneho. On nieco aj dostane. Ja osobne by som to bez neho ajtak neutiahol - mne 12-14 rokov stacilo. 

 

 

Toto je tak kuxrva system - nemam chut zit. nemam uz ani narok na zivot. 

no vidíš - a ty ho v iných témach ešte obhajuješ. tento systém mám na mysli.

s odstupom času: v robote sa to utriaslo, ani neviem už, ako k tomu došlo, ale skrátka sme si nerozumeli, chcelo to komunikáciu, a tak sme sa ešte pred oným zlým letom 2017 trocha porozprávali, a našli sme cestu k sebe, čomu som naozaj rada a dúfam, že to už tak aj ostane. teraz si vieme rovno povedať, čo by kto chcel a čo mu vadí, bez zbytočného fúkania sa a vyvolávania napätia, máme korektné vzťahy, keby sme sa ešte mali žrať medzi sebou, bolo by to neznesiteľné. tak dúfam, že už sa to nepokazí. 

zaujal ma Vilmin príspevok,

ak nerátam drobné rozdiely - Vilma má gitaru a klavír, ja niečo iné... v práci to mám, na rozdiel od Vilmy, o niečo lepšie, ale zas v trvalom napätí žijem už niekoľko rokov...

ale podčiarknuté vety na mňa sedia tak, že by sme si mohli s Vilmou ruky podať... takže otázka do pľacu: Je to vyhorenie?

aj keď to nie je vyhorenie, smeruje.

potrebujeme pauzu. vypadnúť z kolotoča povinností, nekončiacich planých rečí, práce bez radosti, spleenov, chorôb, lekárov, jóbových zvestí a celého riglšpílu ... každý nech si vyberie, čo jeho jest.

 

ja už prestávam byť silnou, ale keď vynechám, rúti sa mi všetko na hlavu. aj tak sa rúti, ale môcť premiestniť sa na mesiac kamsi na iný koniec sveta s čítačkou a sama by bolo ohromné. lenže to nie je zo subjektívnych dôvodov možné. tak sedím, padám, a čakám ďalšie jóbove zvesti.

 

a keď nemá človeka kto podržať, ale musí sám držať celý svet ako atlas, aj tak sa všetko rúti do seba, je to na figu úplne.

nestáva sa často, ale včera sa na mňa zrútilo všetko. nebyť lekára, jediného z vyvolených povolaných, neviem.

 

si vyhorená, Vilma

vyhorieť sa dá tisícimi spôsobmi, ja som od permanentnej bolesti, s ktorou je to pomaly deň odo dňa horšie, a aj ten najlepší doktor pod slnkom mi odporúčal, že som skutočne zrelá na antidepresíva.

je to zložité... neskombinovateľné choroby sa skombinovali, a horšia sa všetky, ale v prvom rade sa musím zbaviť bolesti... vykašľať sa na ostatné, ostatné mi postráži pán doktor, ale antidepresíva som zatiaľ odmietla. a vôbec nie od nejakého cudzieho psychiatra, aj keď k nemu smerujem.

asi ma to neminie, niekedy nzvládam existovať... a sto km ďalej mám mamu, o ktorú by bolo treba sa postarať, ale ja to nie som schopná dokázať. nedokážem chodiť, nie starať sa na diaľku... je to zúfalé.

 

život vie byť väčšia sfina, než si niekedy vôbec dokážeme predstaviť.

Najlepšie mi pomáha všetko, čo vo mne vyvolá nejaké nadšenie, nejakú vášeň. Vášeň dodá človeku životné sily a zaženie nudu a skepsu. .,,,,,,

. Ale funguje to :) Teda.. aspoň na chvíľu  :zubiska:

hľadala som.... niečo k mojej momentálnej situácii. viem, že sme tu hodne popísali , tému, ktorú som pôvodne hľadala, som nenašla, ale je niekde tu....

medzitým som sa začítala do tejto....

tu je toho toľko, že citovať možno každé druhé....

ako tam vyššie bolo napísané:   život vie byť väčšia sfina, než si niekedy vôbec dokážeme predstaviť.

roky trpím bolesťami, ok. za posledný týždeň som spadla 3x, nepohyblivosť a permanentné bolesti, na ktoré človek nemôže zobrať ani aspirín, to je pliaga.

ale to, prečo nemôže zobrať ani aspirín, je plíživá pliaga, pre ktorú som robila a robím všetky sakramentské diéty, neberiem lieky ani keď idem skapať, beriem rastlinné lieky, od indických až po bylinky z domu všetko.... a keď dúfam, že možno konečne niečo zaberie, nezaberie, lebo beriem dtrojnásobok liekov na ukľudnenie, len aby som sa dokázala trochu vyspať. a každý liek navyše samozrejme zhoršuje pôvodný problém.... ale dúfala som, že nie až natoľko....

dnes mi zavolal lekár, že sa to zhoršilo.... a o mesiac riešime ....

aj keď práve žijem vo svete, kde využívam krásnu vášeň, aby som dokázala žiť, kde som vďačná životu, že mi dovolil túto vášeň pridať... pomáha to, pomáha to spúste citlivých ľudí po celom svete a donútilo ma to znovu sa naučiť rusky a aspoň virtuálne sa vydať z domu a vrátiť sa k umeniu....k tomu skutočnému..... ináč by bolo neskutočne zle.

pomáha ostatným veciam ... a masívne... držať ma pri zmysloch a pri živote.

o mesiac.

je to niečo také ako keď odsúdenému na smrť povedia, že dnes sa zasekla gilotína, opravujú ju, tak potom zajtra....

prestávam mať trpezlivosť s najbližšími, nechcem už počúvať mamime náreky, že mala krásny život dovtedy, kým žila doma  v láske u rodičov a súrodencov.... ja to viem. viem veľa a viem viac, než by som chcela vedieť, ale kurnik aj ja som žila potom v tom, v čom ona, a brat sa ku mne správa ako k nej, ale ja už to nedokážem počúvať.

je to o tom, že nemám rada matku? nie je. len som po krk celé roky ja sama v sr.ačkách a čakám, kedy prídu povedať, že opravili gilotínu...

nemám nervy počúvať neustále sťažnosti na to isté, ani od jednej kamarátky.

nemám nervy na blbosti. ani na blbosti dalšej kamarátky.

kriste ješiši, všetci máme v tomto nemožnom živote problémy, ale to neznanemá, že o nich dokola musím počúvať od iných .... a ja som pri tom ticho, pretože som typ, ktorý sa utiahne do rohu ako choré zvieratko.

ale teraz to zo mňa vyšlo, hmlisto, ale vyšlo, lebo dnes som po jednom telefonáte stratila pôdu pod nohami.

 

prestávam mať trpezlivosť s najbližšími, nechcem už počúvať mamime náreky, že mala krásny život dovtedy, kým žila doma  v láske u rodičov a súrodencov.... ja to viem. viem veľa a viem viac, než by som chcela vedieť, ale kurnik aj ja som žila potom v tom, v čom ona, a brat sa ku mne správa ako k nej, ale ja už to nedokážem počúvať.

je to o tom, že nemám rada matku? nie je. len som po krk celé roky ja sama v sr.ačkách a čakám, kedy prídu povedať, že opravili gilotínu...

nemám nervy počúvať neustále sťažnosti na to isté, ani od jednej kamarátky.

nemám nervy na blbosti. ani na blbosti dalšej kamarátky.

 

kriste ješiši, všetci máme v tomto nemožnom živote problémy, ale to neznanemá, že o nich dokola musím počúvať od iných .... a ja som pri tom ticho, pretože som typ, ktorý sa utiahne do rohu ako choré zvieratko.

 

 

 

 

 

 

 

 

 jj, človek má dosť svojich trápení, a ešte ho aj okolie zaťažuje tými svojimi, lebo sú tak zvyknutí celé roky ... potom príde čas, kedy je toho už ozaj priveľa, a oni ani nevnímajú, že aj ten, koho ťažia svojimi trápeniami, by mohol mať aj nejaké svoje, lebo však prečo :(

poznám také...

 jj, človek má dosť svojich trápení, a ešte ho aj okolie zaťažuje tými svojimi, lebo sú tak zvyknutí celé roky ... potom príde čas, kedy je toho už ozaj priveľa, a oni ani nevnímajú, že aj ten, koho ťažia svojimi trápeniami, by mohol mať aj nejaké svoje, lebo však prečo :(

poznám také...

pravda pravdúca. Ak si ľudia zvykli na to, že XY je bútľavá vŕba, čo vždy má pochopenie a vždy vypočuje, ten zodpovedný, ten silný čo všetko vydrží, ten čo všetko vybaví a zariadi, čo všetko vyrieši, ťažko akceptujú, keď aj XY má problémy a možno by teraz on potreboval pomoc alebo aspoň chápajúce uši, a ešte ťažšie tú pomoc aj poskytnú.

my sme pred mesiacom boli pozrieť na chalúpku, čo sme so sestrou zdedili napoly, boli sme tam Flinstone, ja a zať, ktorý to tiež chcel vidieť, sestre som ponúkla, že ju vyplatím, a mladým, že im to dám. Stavili sme sa aj u mojej najmladšej sesterničky, ja som už maturovala, ked ona mala 4 roky. Žije s manželom a už dospelými deťmi,a mamou, našou tetou, v dome, okrem práce majú aj malé hodpodárstvo. No a predvčerom večer sme sa dozvedeli, že jej manžel, ešte pomerne mladý človek, umrel. Bol to dobrý a pracovitý chlap, celý život ťažko fyzicky makal, a bol to taký pohoďák...mali so sesterničkou veľmi krásny pokojný a pohodový vzťah.

Len pred mesiacom sme spolu sedeli u nich a klábosili, on bol po nejakej operácii zabudla som akej (len viem, že vo mne nevzbudzovala pocit vážneho problému), chystal sa už do roboty...a teraz už tu nie je. Doslova ma to šokovalo. Jeden deň tu sme a druhý tomu už tak byť nemusí...

tak som si ešte raz prečítala gamine a clovekove príspevky... k tomu, ked je človek - vŕba v sračkách. ako, vy dvaja? Už je lepšie? utriaslo sa to?

Dnes mi prišiel mail od jedného kamaráta s textom, notami a akordami jednej krásnej pesničky, poslal to aj iným našim spoločným kamarátkam, vraj sa to máme naučiť. Budúci týždeň ideme na Liptov, tá partia, tak príležitosť bude. verím, že sa spolu uvoľníme a prídeme na iné myšlienky. A že si spolu fajne zahráme :) toto je super liek na uvoľnenie, a hneď sa svet zdá krajší  :)

Vilmuš, hudba, láska a empatia a spoločné záujmy s hromadou ľudí z celého sveta urobia svoje....
žiaľ, v blízkosti príbuznú dušu nemám.

liečim si dušu momentálne. začala som ináč pozerať na svet. posledné mesiace ma zmenili, ja to cítim,

ale na veciach vonku to nič nemení. zmenila som sa ja, nie to tam vonku.

no  ved aj my sa stretávame tak 4-5 x do roka, ale vždy si to užívame, tí, čo prišli na go turnaj, hrajú go, my partnerky a manželky sa zatiaľ venujeme podľa zloženia: vychádzkam, wellnessu, ži muzicírovaniu. Býva to fajn a nech to tak aj ostane, amen.

Vilmuš, hudba, láska a empatia a spoločné záujmy s hromadou ľudí z celého sveta urobia svoje....
žiaľ, v blízkosti príbuznú dušu nemám.

liečim si dušu momentálne. začala som ináč pozerať na svet. posledné mesiace ma zmenili, ja to cítim,

ale na veciach vonku to nič nemení. zmenila som sa ja, nie to tam vonku.

neviem, ako to napísať, ale vyznelo to dosť smutne, mám z toho divný pocit. Ani ti nejdem hovoriť také tie optimistické reči, že veď bude lepšie a podobne, neviem presne, o čo všetko  ide, ale držím ti palce, aby bolo lepšie čím prv, nech sa už konečne "nadýchneš čerstvého luftu" (v mojom slovníku spred 2 rokov "vyliezť z latríny").