Skočiť na obsah

game

Odporúčané príspevky

Staroba sa vraj rovná choroba.

 

aj nestaroba, toľko je dnes mladých chorých, boľavých, kdejakých, že veľa. ale nejako si poradia. tí, čo si neporadia, sú starí a starší, v domovoch dôchodcov, v seniorských zariadeniach, či nech sa nazývajú oficiálne akokoľvek.

 

raz som jeden veľký vtedy nazývaný "domov dôchodcov" tu u nás umiestnený už celé desaťročia v miestnom obrovskom kaštieli navštívila služobne. pripadala som si tam ako Alica v ríši zázrakov ... je tomu dvadsať rokov, boli tam ľudia, noví, ľudia, ktorí tam preležali už desať, dvadsať rokov, ľudia, ktorí museli žiť na uzatvorenom oddelení, a kričiace sestričky, smrad, puch, vlhko, preležaniny ... a človek, ktorý tam bol nový, sedemdesiatnik, ktorý ma chytil za ruku a povedal mi svoje meno ... neviem na neho zabudnúť, na človeka, ktorý ležal na posteli v marci v zime pri otvorenom okne, sám v pustej izbe, lebo bol nevládny, ležiaci, bez príbuzných,m nepotreboval ani stoličku, len jednu železnú posteľ uprostred izby. neviem, či sa dožil nasledujúceho týždňa.

 

staroba je aj choroba, ale akosi ... mám pocit, že nechcem zostarnúť. nie takto.

to nie je len jedno zariadenie.

neprejde týždeň, že niečo niekde nečítam, a iste, sú aj iné. ale väčšina starých ľudí žije takto. ja takto vážne nechcem zostarnúť.

 

Namiesto mien sa predstavujú číslami. Sú pre nich dôležitejšie. Podľa čísiel totiž seniori v domovoch platia a dostávajú či podľa viacerých aj nedostávajú starostlivosť. Keď musia platiť viac za služby, mnohým potom neostávajú peniaze na jedlo.

„Mala som najvyššiu odkázanosť číslo šesť, lebo som psychicky chorá. Podľa nej by som mala dostávať aj opateru, mali by mi dávať všetko – misu, prebaľovanie, kúpanie. Nič som nedostávala, iba som platila navyše,“ hovorí Mária z bratislavského zriadenia pre seniorov. „Chybu urobil posudkový lekár a sociálna pracovníčka, lebo nás pri posudzovaní ani nevideli.“

Čítajte viac: http://bratislava.sm...l#ixzz1yvIzNM4q

a blogy jednej cítiacej http://pajankova.blo...ac-rocnych.html napríklad tento.

 

neviem si to predstaviť. nie radšej umrieť ?

  • Pridať bod 2
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Neviem, ci sa bojim staroby, asi mi to pride este daleko a nejak tusim, ze sa jej asi ani nedozijem, ako sa zvykne vraviet...ono , ked vidim starych ludi, ktori postupne stracaju tu svoju ludsku dostojnost nahlodavanu chorobou, tak je zrejme vazne lepsie skoro zomriet a nedozit sa takejto staroby

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

domovy dôchodcov (starobince, chcete li)

niekde som čítal príslovie (presné znenie si nepamätám) že: Kto svojho otca vynesie na prah, toho jeho deti vynesú na koniec humna!

je jasné že v domovoch dôchodcov je veľa ľudí o ktorých sa nemá kto postarať, sú chorí, nevládni... ale mám nedobrý dojem že ešte viac je tam takých ktorých tam ich vlastné deti odložili z obyčajnej pohodlnosti, len aby im nezavadzali. urobiť občas nákup, zaviezť k lekárovi, ísť dať predpísať lieky a vybrať ich z lekárne, pomôcť doma upratať, to sú predsa pre mnohých nepredstaviteľné prekážky v robení kariéry. alebo že by to bola len obyčajná pohodlnosť?

 

k názvu témy, nie staroby sa nebojím, do smrti nejak prežijem, a potom sa uvidí :)

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ano. tá "staroba" tu má významov koľko len chcete ... choroba, staroba, opustenosť, alzheimer, plienky, dekubity, ...

 

starí, chorí, odložení ...kdejakí, za posledné roky sa v tom našom "starobinci" redukoval počet "odložených" o trošku, trošku sa mali zmierniť podmienky ... ale priveľa sa nezmenilo.

k opusteným je najlepšia ilustrácia, ktorá je miestnym folklórom už desaťročia, s príchodom novej éry sa nič nezmenilo : v dni, keď starkí dostávajú dôchodok, sa pred starobincom zázračne rozrastie počet áut s rôznymi značkami, na jednu dve hodinky nestačí parkovisko.

 

druhá vec, mala som v rukách staré občiasnke preukazy desiatok obyvateľov. staré červené, ešte plátené väzby, s úžasnými driečnymi krásnymi ľuďmi ... zvlášť si pamätám jednu dámu, aj s menom, predpokaldám, že za ten čas už nežije ... bola to pôvodom češka, vydatá za slováka, nádherná urastená žena, krásna blondína ako herečka ... a potom som ju videla v skutočnosti, samu, na posteli, na izbe, kde bývala so siedmymi ´dalšími dámami, popletená, pomätená, chorá, sama, nebola ochotná ani chytiť do rúk pero. opustená, sama, uzavretá kdesi v sebe vo svojej chorobe pred hnusným svetom tam vonku.

 

asi bude lepšie do tej smrti nejako, a takúto starobu prenechať komusi inému ... hm... ?

 

 

( alarm to už pozná. nestíhaš si všimnúť, kam to utieklo. )

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ak lekárska veda pôjde tak rýchlo dopredu ako sa predpokladá, tak je celkom možné, že dnešní štyridsiatnici majú šancu, že starobu budú riešiť po stovke. Samozrejme nepíšem o slovenskom zdravotníctve.

 

Čo sa týka môjho názoru, tak od istej doby nemyslím na to čo bude v starobe.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Staroba je aj niečom inom...nechápanie mnohých vecí, ktoré sú mladým samozrejmé.Ani moja babka ma nechápala....keď som bol mladý.

Napr.

Ak mám byť kúl, nemám nosiť ponožky v sandáloch. Prvé čo ma napadne pri slove kúl je ten kúl, kde priviazali "Old Šetrhenda". To je príznak blížiacej sa staroby :) .A potom to skúsim byť mladý. Dám si len sandále bez ponožiek, vonku je celkom teplo ale moc teplo na poltopánky s ponožkami. Dopad prišiel rýchlo...Zima od chodidiel (sedím aj pri pc v kancelárii, kde je dlažba) a kýchal som rýchlejšie ako som stihol písať na klávesnici, a neustále hrozilo, že kolegu oprati trafí neustrážený sopel. A tak som vytiahol z tašky ponožky...... serem na to byť kúl, veď ide ma to zabije :ahooj: Račšej sa dožijem staroby nekúl, ako byť kúl a vykýchať si plúca.

  • Pridať bod 2
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ale áno, obávam sa staroby, vlastne ani nie tak staroby samotnej, ako toho,

že by som bezmocná a možno nesvojprávna mala ostať niekomu z rodiny "na krku".

 

Pokiaľ má mladý človek 20 – 25 rokov, staroba je pre neho niečo priveľmi vzdialené a ani si nevie predstaviť, že sa vlastne ani nenazdá, prehupne sa "pár" rôčkov, on bude mať zrazu raz toľko rokov, že už sa na neho začnú mladí pozerať s opovrhnutím ... dokedy tu táto geriatria bude ešte zacláňať?! Pritom päťdesiatka, medzi nami, je predsa ešte krásny vek, v tomto veku ešte človek dokáže toho naozaj dosť, to len tí "noví mladí", ktorí sa ktovie odkiaľ "vyhupli" vidia už starcov, ktorí zbytočne zacláňajú. Ale téma je o inom, nie o vzťahu dvoch generácií ...

 

Pocit určitej bezmocnosti a odkázanosti na druhých som po prvýkrát zažila, keď som sa so zlomenou nohou ocitla v nemocnici. Rozum fungoval, ale horšie to bolo s telesnou schránkou, teda, aspoň pred operáciou a kým som nedostala barly. So všetkými intímnymi problémami byť odkázaný na niekoho, to teda na sebavedomí rozhodne nepridá! Byť takto v starobe na niekoho odkázaný, keď navyše rozum ešte funguje, to musí byť hrúznica. ... a keď rozum nefunguje, to už je zas hrúznica pre príbuzenstvo. Asi ani nie, že by sa nedokázali postarať finančne, ale zvládnuť to psychicky a aj fyzicky.

 

Hovorí sa, že jedna matka sa dokáže postarať o desať detí, ale desať detí sa o jednu matku postarať nedokáže ...

... možno /asi určite/ sa nájdu prípady, keď deti nemajú záujem pomôcť v starobe svojim rodičom, ale vo veľa prípadoch to nie je vždy iba neochota. Väčšinou sú ešte všetci v produktívnom veku a pokiaľ majú zamestnanie, nie je možné "vo vlastnej réžii" zabezpečiť pre svojich prestárlych, možno aj chorých rodinných príslušníkov starostlivosť celých 24-hodín denne.

 

Takže, kašľať na ponožky v sandáloch, kašlať na módnu políciu, ktorá kriticky hodnotí naše oblečenie, kašlať na objemnejšie /nielen/ pozadie, však sa dá vždy utešovať tým, že jedno kilečko máme krajšie ako druhé, a keď sme už do seba toľko investovali, tak sa predsa kvôli tomu teraz nebudeme vešať! Buďme radi pokiaľ sme ešte zdraví, sebestační, svojprávni a pokiaľ môžeme svojim deťom skôr pomôcť a nemusíme im byť už iba na príťaž.

Roky letia a my sa pomaly dostaneme až tam, kde už nebudeme môcť mať veľmi siahodlhé plány ... :smile2:

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

rovnako ako secretka, zotrvavajuc v nemocnici so zlomenou haxnou som si uvedomila, aka hrozna je fyzicka bezmocnost a odkazanost na pomoc druhych... toto by som na stare kolena nechcela zazit... myslim, ze z ineho strach nemam...

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Či sa bojím staroby? - tak to ešte neviem. Ale čo viem úplne určite je to, že sa bojím samoty! :(

 

na Slovensku existuje mnoho verejné a kresťanské organizácií

(rozpočtová aj cirkevná nezisková organizácia ),

ktoré vedú domovy pre osamelých dôchodcov.

Myslím, že na spoločné modlitbie je ľahšie prežitie tých utrpeni.

 

http://www.employmen...pravny_kraj.htm

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

David-nič v zlom....ale pre mňa by bolo omnoho väčším utrpením, keby som bol s takýmito ludmi a denne počúval to ako budeme spasení, ako nám pomôže, hoci utpenie tých ludí je rovnaké a nemenné.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Staroby? Mama ma 64 rokov a dva tyzdne na prazdninach 2 rocne dievcatko a zvlada to v pohode. Iste bude rada ked sa to skonci( mne osobne by stacil den), zvlada to v pohode ani sa nestazuje. S otcom ma 75 rokov sme boli vcera spolu v tatralandii. Som ho podpichol ci pojde na tobogan. Pri pive ze nie a asi po 4 hodinach, ked videl ze so synom idem na tie miernejsie, tam kde moze ist otec s dietatom. isiel aj on. Som sa zasmial, vedel ze to zvladne, isiel na ten zlty kde pred koncom ma ten 2m pad do bazena, tak som mu len povedal nech si dava pozor na okuliare.

 

Proste zrejme maju zdravotne tazkosti ale to mavaju aj mladsi priklad aj ja so zenou,ale o tom skoda hovorit. myslim, si ze oni si to uzivaju a su radi. nech im zdravie co najdlhsie vydrzi. Sami si pestuju, mozno dva roky dozadu aj oru. Za navyjakom, co brat urobil, ze je aspon dvaktrat rychlejsi ako kon, ci traktorik. Si orali aj sami dvaroky dozadu. ked mi zabudli povedat. Teraz som bol ale pracoval som s navyjakom, lebo je tazsi a technicky aj fyzicky ovela narocnejsi na obsluhu ako pluh. Takze pluhuje otec.

 

Proste takej staroby sa nebojim, nebojim sa ani samoty.

 

Este tie tobogany. Bol som na vsetkych okrem tej veze cerveno bielej tam sa mi nechcelo ist(chodi sa s tymi nafukovackami, kde sa aj hojda z jednej na druhu stranu). Ale na ten cierny(Dieru) by som uz asi nesiel. To cloveka len vystrasi - vydesi - nema z toho zazitok. Prijemny zazitok. taka anakonda sa nezda ale da sa tam ist relativne rychlo, tiez na chvilku stratis prehlad o pohybe a to som siel so synom.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 mesiacom...

bojím sa len toho, že by som mohla byť odkázaná na iných. Pokým by som sa vedela o seba postarať a pokým by ma bavila rôzna činnosť, tak či 70 alebo 100rokov, je jedno, ale byť deckám na krku, toho by som sa nerada dožiť.

Dnes to nie je jednoduché postarať sa o prestarlých rodičov, lebo keby človek aj ostal doma a vzdal sa zamestnania, z toho, čo by dostal za opatrovanie, sa vyžiť nedá, z toho by som ani šeky nepoplatila, nieto ešte lieky a čo to pod zub, o oblerčení a obutí ani nehovoriac. je to bieda. je mi ľúto starých ľudí, ale čo majú robiť tí ich príbuzní, majú nechať robotu, ktorá ich živí, a ostať živoriť zo sociálnych dávok a príspevku za opatrovanie? A na staré kolená čo bude s nimi, keďže toto sa im nezapočítava na dôchodok? Za doopatrovanie dostanú jednak biedne roky strádania v čase, ked mohli zarábať a slušne vyžiť a potom almužnu namiesto penzie...na budúcnosť sa ani trocha neteším.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Neboj nic za poslednych 10 rokov dochodcom zvysili dochodky o 16%, a do buducna aky budes mat prijem,si zaplatis aj milenca.

 

Ak mas deti si to nejak zariadia a mozno nie. Zrejme si starsia a podla mna aj vy uz budete ci mate problem,ale skor bude problem s liekmi. Nebudu. Ci budete si mat ich problem zaplatit. A z roka narok to bude len a len horsie a velmi rychlo.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

skor ci neskor sa v ludskej spolocnosti nieco bude musiet prihodit - tretia svetova vojna, pandemia, zavedenie euatanazie...

skoda, ze uz nevieme fungovat ako indiani - ked citil, ze prisiel jeho cas, odobral sa na kopec a v pokoji zomrel

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

A čo má tretia svetová spoločné so starobou?

 

 

Dnes to nie je jednoduché postarať sa o prestarlých rodičov, ...

 

A preto tu máme demografickú krízu, musíme vymýšľať s druhým pilierom, Sociálna poisťovňa nemá na dôchodky, detí sa rodí menej (populácia starne zdola) a vek dožitia sa stále predlžuje (populácia starne zhora), takže podiel dôchodcov rapídne rastie. Ak realita dopadne tak ako prognózy, tak až v druhej polovici tohto storočia sa to trochu normalizuje, keď vymrie generácia 70. rokov 20. storočia, ďalšie generácie neboli populačne až také silné, takže podiel dôchodcov bude neskôr menší, ale v absolútnych číslach ich bude o niečo stále viac ako detí a mládeže. To už na Slovensku bude žiť zhruba o 600 000 Slovákov menej, ale bude tu o 150 000 Cigánov viac, kto bude robiť na ich sociálky, neviem.
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 10 mesiacmi...

dnes som výnimočne počúvala rádio, a jedna správa bola o strachu zo staroby ...

 

Nursultan Nazarbajev, 73 ročný kazašský diktátor prikázal svojim vedcom, aby vynašli konečne elixír mladosti a mladistvej energie pre seniorov jeho veku ...

chce vládnuť svojmu ľudu ešte dlho, dlho, a chce zastaviť starnutie ... -_-

 

Zastaviť starnutie a podstatne predĺžiť život prikázal svojim vedcom prezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev. 

Od roku 2010 financuje projekt, ktorého cieľom je nájsť biologickú nesmrteľnosť.

V tomto roku sa kazašskí vedci spojili s americkými expertmi z kalifornského inštitútu Buck a spoločne skúmajú starnutie, ktoré stredoázijského lídra ropnej veľmoci extrémne zaujíma – má totiž 73 rokov a pri moci by chcel zostať aspoň do roku 2020. 

hm. vlastne sa mu až tak nedivím, fakt :flowers:
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

má totiž 73 rokov a pri moci by chcel zostať aspoň do roku 2020. 

šak to je raz-dva a 80-ky sa dnes dožíva kadekto, tak prečo nie Nursultan.. a keby sa mu nezadarilo, ešte vždy ho môžu zabalzamovať a potom bude s milovaným kazašským národom už navždy (nech veľký jastrab sprevádza jeho dušu)...  :happyroll:

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 mesiacmi...

šak to je raz-dva a 80-ky sa dnes dožíva kadekto, tak prečo nie Nursultan.. a keby sa mu nezadarilo, ešte vždy ho môžu zabalzamovať a potom bude s milovaným kazašským národom už navždy (nech veľký jastrab sprevádza jeho dušu)...  :happyroll:

ako Lenin, ten bol tiež veľmi dlho furt medzi nami...len neviem, kto jeho dušu sprevádzal po celé tie desaťročia.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 týždňami...
  • Pred 2 týždňami...

aj tak sa nečudujem nikomu, kto sa bojí staroby.

tú "jeseň života" som dnes videla mnohokrát, nádherné jesenné slnko, pod hrdzavými stromami sa pomaly prechádzajúci dôchodcovia, debatujúci ... netuším o čom, ale dnešné počasie ich vytiahlo, a bolo to krásne.

v posledných rokoch o odkladiskách starých ľudí, kde je postjeseň života neslnečná, je akosi priveľa správ, nebyť chorý a nevládny je riešenie ... pripomína mi to jedno klasické sci-fi z myslím zo 70. rokov,  je to známy film, len netuším -niekto bude vedieť, ako sa volal :

ľudia po mladosti a splnení svojich povinností odchádzali dobrovoľne za veľkej slávy do večných lovísk ...

 

Seniorom v domove dôchodcov v Starom meste nemenili plienky a nedali piť

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov