Fyzikálne predstavy UMMIŤANOV

Bohus, veľmi pekné ale bude lepšie ak použiješ miesto vzduchu kvapalinu a tým aj rovnaké vysunutie piestu za rovnaký čas (0,1s) Vysunutie piestu bude rovnaké aj v prípade ťažšej gule ale za dlhší čas z dôvodu stlačiteľnosti, pružnosti atmosféry.

Tyso bude s tebou súhlasiť ale ja ako vždy nie - iný uhol pohľadu. Pokiaľ použiješ matematiku a výsledok bude presný, to neznamená, že to tak funguje aj v skutočnosti.

 

1. Ten valec s piestom majú svoju hmotnosť a keď bude voľne visieť, tak zrýchlenie gúľ nebude také aké si vypočítal.

2. Ak bude valec opretý o stenu, tak to znamená, že je súčasťou planéty a to je neporovnateľne ťažšie teleso ako guľa.

3. Máme teda predpoklad, že valec je opretý o stenu a silový impulz je rovnaký (0,1s). Ja si dovolím tvrdiť, že zrýchlenie oboch gúľ bude rovnaké a to zdôvodu, že sila Ft bude pri ľahšej guli menšia a pri ťažšej väčšia, tak ako nám tvrdí 2.NZ a = F/m. A tento zákon potvrdím aj keď bude valec voľne visieť.

 

 

Čo myslíš, potvrdím aj meraním to čo tvrdím?

Buky, tvoje námietky si budem musieť najprv dobre zrovnať v hlave, kým budem schopný dať nejakú odpoveď.

 

Ale už teraz môžem podotknúť jednu zaujímavú záležitosť:

Na ľahkú guľu hmotnosti 0,2 kg i na ťažkú guľu hmotnosti 20 kg pôsobíme po dobu 0,1 sekundy silou 20 Newtonov,

a tým udelíme guliam určitú pohybovú energiu.

 

Ľahká guľa 0,2 kg získa pôsobením 20N za 0,1 sekundy pohybovú energiu 10 Joule

Ťažká guľa 20 kg získa pôsobením 20N za 0,1 sekundy pohybovú energiu len 0,1 Joule

 

Nechám na účastníkoch tohto fóra, aby toto moje tvrdenie preverili.

Pre lepšiu predstavu uvádzam, že 10 Joule je energia, ktorú vyžiari 10 Wattová žiarovka za 1 sekundu ,

a 0,1 Joule je energia, ktorú vyžiari 1 Wattová žiarovka za desatinu sekundy.

 

Nechám na účastníkoch fóra i posúdenie, či som predpokladal, že ťažký valec s veľmi ľahkým a rýchlym piestom

je pevne upevnený v stene vesmírnej stanice, alebo sa vznáša voľne v priestore ,

keď počas doby 0,1 sekundy pôsobí na jednu a potom i na druhú guľu.

Má to vplyv na výsledné rýchlosti gulí 0,1 m/s pre ťažkú a 10 m/s pre ľahkú guľu ?

 

Váhu valca s piestom napríklad môžeme uvažovať 20 kg a piest sa môže vysunúť do asi 120 cm,čo je omnoho viac ako postačujúce.

ciste technicky su tam iste problemy :) , ktore by mohlo byt zaujimave rozobrat.

Problem nie je vo vypocte, ten je spravny. Ale valec sa zacne pohybovat smerom dozadu vdaka reakcii a tak bude problem s rychlostou. Museli by sme predpokladat ze je podstatne tazsi a ze mozeme zanedbavat dalsie efekty.

 

 

Ak teda chceme jednoducho zmerat hmotnost, tak navrhujem technicky ovela jednoduchsi sposob:

Vystrelme na gule gulicku z plasteliny, zmeriame jej rychlost, pozname jej hmotnost. Na zaciatku mame teda znamu hybnost P ( rychlost plasteliny . jej rychlost).

Po nepruznej zrazke sa zachovava hybnost, gula s nalepenou plastelinou sa pohybuje rychlostou v,

(M+m) . v = P, z toho M = P/v - m ( M je hmotnost gule, m je hmotnost plasteliny ).

 

Tu mame problem len s urcenim sustavy v ktorej meriame :) ( ak meriame v sustave pevne spojenou zo stanicou, tak po vystreleni gulicky sa zacne gula pohybovat aj pred narazom :). Tento efekt mozeme zahrnut alebo zanedbat :)

Ľahká guľa 0,2 kg získa pôsobením 20N za 0,1 sekundy pohybovú energiu 10 Joule

Ťažká guľa 20 kg získa pôsobením 20N za 0,1 sekundy pohybovú energiu len 0,1 Joule

 

Nechám na účastníkoch tohto fóra, aby toto moje tvrdenie preverili.

 

 

Váhu valca s piestom napríklad môžeme uvažovať 20 kg a piest sa môže vysunúť do asi 120 cm,čo je omnoho viac ako postačujúce.

 

1. Táto úvaha môže byť správna pokiaľ je valec opretý o stenu tu na zemi, pretože aj vesmírna stanica má svoju hmotnosť a to znamená, že dôjde k zrýchleniu oboch telies (valec, stanica - guľa) Potom nemôže byť zrýchlenie gúľ aké si vypočítal a ani ich energetický potenciál.

2. Nejde mi však do hlavy fakt, že ako sa dopracuješ k rovnakej sile pri 0,1 sek silovom pôsobení, pri rôzne ťažkých telesách (guliach). Aby pôsobila sila v oboch prípadoch rovnako, musel by si pri oboch guliach zvlášť zregulovať energiu piesta.

Ak ale bude energia piesta (hydrauliky) dostatočne veľká, tak podľa mňa bude vysunutie piestu za 0,1 sek. po rovnakej dráhe (s) v oboch prípadoch rovnaké.

A to znamená rovnaké zrýchlenie v oboch prípadoch.

 

To je len môj pohľad a ako tyso zdôrazňuje 100% zlý :)

Bohus, ten obrázok s vysunutím piestu je trefný, tak ho zjednodušme.

Sadni si na podlahu, chrbtom sa opri o stenu skrč nohy a:

1. Vystri nohy čo najrýchlešie a odraz od seba 0,2 kg vozík.

2. Odraz od seba 20 kg vozík.

 

Sám pocítiš, že to bude rozdiel aj napriek tomu, že nebudeš mať pravdepodobne dosť energie aby si dodržal rovnaký časový impulz pri 20 kg guli.

a technicke problemy :

ked chces dosiahnut stalu silu, tak to znamena staly tlak. To je realizovatelne aspon priblizne velkou zasobou aby sme mohli expanziu zanedbat.

Vacsi problem je v sile, sila posobiaca na valec nie je taka ista ako sila piestu na gulu. Bud teda budes merat silu a budes menit tlak aby si to nastavil alebo poznas hmotnost gule a zratas to ( ale tu mas zratat z experiumentu )

 

A k energiam : a kedze energia je F.s, tak si vlastne dozvedel ze lahka gula prejde vacsiu drahu, co si aj ocakaval :)

 

Tak si to zopakujme.

Máme určitý tlak v sústave, čo znamená s pohľadu energie potenciálnu energiu a z hľadiska práce (F.s) potenciálnu prácu.

Piest má určitú hmotnosť, čo je v oboch prípadoch rovnaká, tak ju nebudeme brať do úvahy lebo to znamená v oboch prípadoch aj zhodnú dráhu piestu (F. s, napr. 10 mm) v 0,1 sek. intervale.

 

Môj názor je, že bohusov výpočet je nesprávny, lebo pri 20kg guli bude dĺžka impulzu väčšia ako 0,1 sek., ale 10 mm dráha bude v oboch prípadoch zhodná .

Pre pobavenie

 

Piest má určitú hmotnosť, čo je v oboch prípadoch rovnaká, tak ju nebudeme brať do úvahy :ooops:

lebo to znamená v oboch prípadoch aj zhodnú dráhu piestu :ooops:

 

Môj názor je, že bohusov výpočet je nesprávny, lebo pri 20kg guli bude dĺžka impulzu väčšia ako 0,1 sek., ale 10 mm dráha bude v oboch prípadoch zhodná . :ooops:

Načo mám brať do úvahy rovnaké piesty ak majú rovnakú hmotnosť, ide predsa o gule z rôznou hmotnosťou :)

 

Źe by pri rovnakom časovom impulze (0,1 sek.) a rovnakej hmotnosti piestov, bude vysunutie piestov rozdielne ? :)

 

Dĺžka impulzu bude určená ventilom, bude ale dĺžka silového impulzu medzi piestom a guľou tiež rovnaká ? Nebol by som si istý, kvôli väčšej sile ( určite nie 20N) dôjde k väčšiemu tlaku a tým aj menšiemu prietoku do valca, to by znamenalo menšiu dráhu.

Základná vec je ale istá, pri zhodnom veľkom impulze (0,1 sek.) nemôže byť sila zhodná z dôvodu rôznych hmotností telies. Stačí sa presvedčiť tak, že tresnem hlavou do zavesenej 0,2 kg gule a do 20 kg :)

Stačí sa presvedčiť tak, že tresnem hlavou do zavesenej 0,2 kg gule a do 20 kg

 

:huraa:

 

a zda sa ze tuto cast uz ma buky za sebou viackrat :)

Základná vec je ale istá, pri zhodnom veľkom impulze (0,1 sek.) nemôže byť sila zhodná z dôvodu rôznych hmotností telies. Stačí sa presvedčiť tak, že tresnem hlavou do zavesenej 0,2 kg gule a do 20 kg :)

 

Naopak, horeuvedený experiment je určený pre zabednencov, ktorý ignorujú fakt, že pri rovnakom silovom impulze (0,1 sek.) nedochádza k rovnakému silovému pôsobeniu medzi telesami (20 N ?).

 

Bohus, teba sa to netýka.

Pokúsim sa ti to zjednodušiť. Vrátim sa k prvému experimentu, kde vo vesmírnej stanici udrie kozmonaut kladivom po dvoch rôzne ťažkých guliach.

Ak bude kladivo s plastelíny a predpokladáme, že pri náraze bude mať v oboch prípadoch kladivo zhodnú rýchlosť, tak skús sám prísť na to ako je možné, že pri ťažšej guli bude kladivo viac z deformované.

vies bukysik, to ze z fyziky nevies nic to vieme, teraz predvadzas ze aj zvladnutie slovenskeho jazyka je pre teba neprekonatelna meta.

 

silovy impulz je sila x cas, ked povies ze cas je rovnaky a silovy impulz je rovnaky, tak aj sila je rovnaka. To nie je otazka fyziky ale slov. Kludne mozes nahradit silu akymkolvek inym slovom napriklad pivom :), a stale to plati. Ak pivny impulz znamena ze pijes prietok piva za cas, tak ak vypijes rovnake mnozstbo piva a trvalo to rovnaky cas, tak aj prietok piva musel byt rovnaky. A kedze pupusik, slova nechapes tak kazda debata konci len konstatovanim ze ze si unikat, sice na dolnej casti gausssovky ale aj tak unikat.

a pre ostatnych, ( inak ide o klasicky priklad z ucebnice fyziky )

 

mame dve gule 0,2 kg a 20 kg, kladivo pre zjednodusenie nahradime gulou 1 kg plasteliny a dopadne rychlostou 10 m/s.

Plastelina sa spoji s gulou a dalej poletia spolu.

 

Otazka : Ako bude deformovana plastelina ?

 

1. na zaciatku mame energiu 50 J v letiacej plasteline a hybnost 10 Nm,

2. v pripade gule 0,2 mame na konci rovnaku hybnost ale spojena guloplastelina vazi 1,2 kg a teda pojde rychlostou 8,3 m/s a vysledna energia je 41,6 J, rozdiel energii 8,3 J sa pouzil na deformaciu plasteliny.

3, v pripade gule 20 kg vedie rovnaky postup k rychlosti 0,49 m/s a energii 2,4 J a rozdiel 47,5 J sa pouzil na deformaciu, rozdiel je 5 - nasobny.

 

Toto je spravne vysvetlenie preco rovnake kladivo pri naraze do tazsej gule je viac deformovane. A toto tvrdi fyzika.

ciste fyzikalne je rychlost umerna sile, nie energii.

 

Tu kukaj, čo je fyzika :pivo:

Buky, to tvoje porovnanie s vozíkom váhy 20 kg a vozíkom 0,2 kg, ktorý odrazíš nohami, keď si opretý o stenu je správne a celkom je porovnateľné s valcom s tlakovým vzduchom a piestom.

Len musíš nohami zatlačiť krátky okamih rovnakou silou na obidva vozíky. Je správne, že za krátky okamih posunieš ľahký vozík o pol metra, a ťažký vozík posunieš takouto istou silou za ten istý okamih len 5 milimetrov. Tento rozdiel v dráhe nám dokonca umožní hneď vypočítať hmotnosť gule a nemusíme ani merať jej rýchlosť. Na obrázku by to malo byť jasné.

 

Tyso, to že valec voľne sa vznášajúci vo vzduchu pri vysúvaní piestu sa pohybuje dozadu, nie je žiadny problém a vôbec to neovplyvní výpočty.

 

Či bude mať valec 20 kg alebo 100 kg, je to jedno. Na obrázku v tomto príspevku je to znázornené. Korekcia, ktorú by ale bolo treba urobiť, je zohľadniť vo výpočte váhu piestu valca. Je to detail, s ktorým sa už nechcem zaoberať, ale predbežne ma napadá, že stačí na konci výpočtu jednoducho odpočítať váhu piestu od vypočítanej hmotnosti gule. Guľa v príklade by skutočne mala hmotnosť 200 gramov mínus známa hmotnosť piesta valca.

 

Či bude mať valec 20 kg alebo 100 kg, je to jedno.

 

Asi ťažko.

Máš zakorenenú predstavu ako tyso, že pri rovnakom silovom impulze (0,1 sek.) musí byť aj sila rovnaká.

 

1. Váha zaveseného valca s piestom bude 0,2 kg a váha gule 20 kg., chceš tvrdiť, že guľa bude mať rovnaké zrýchlenie ako keď bude valec opretý o stenu?

2. Daj v oboch prípadoch medzi piest a guľu plastelínovú podložku, tá ti potvrdí aké sily prebiehajú pri rovnakom silovom impulze (0,1 sek.) a rôzne ťažkých telesách.

bohus, tak urobme ten vypocet. Zoberiem tvoje predpoklady

valec = 20 kg ( v pripade ak je oprety tak povedzme ze ide 20 000 kg, ako odhad hmotnosti ISS , netusim aka je ale pojde o tony )

piest zanedbame.

 

nas vztazny bod je tazisko sustavy , k nemu meriame posun ( majme teda volne vznasajuceho sa pozorovatela )

 

a pozerajme sa co sa stane z gulou 20 kg.

 

 

na piest posobi sila 20 N, ale vztazny suradnej sustavy bod je viazany na valec. Voci nemu ma skutocne piest+gula zrychlenie 1 m/s a za 0,1 sekundy sa pusunie o 5 mm. Na valec vsak posobi reakcna sila od piestu a ziska rovnake zrychlenie a teda sa tiez posunie o 5 mm, vznasajuci sa pozorovatel teda vidi posun gule len o 2,5 mm od taziska, v druhom pripade ak je valec oprety vsak vidi posun o skoro 5 mm. pri tej istej hmotnosti gule.

Ak su teda hmotnosti valca a gule v rovnakom rade, tak to zanedbat nemozes.

Aj keď je medzi Tysom a mnou neprekonateľná báriéra a Bohusovi trvajú odpovede neskutočne dlho, dovolím si odpovedať:

Ak ide o zrýchlenie, tak sa uplatňuje 2.NZ a = F/m.

Vesmírna stanica váži 20 000 kg a guľa 20 kg, sila medzi telesami je 20N.

a = 20 / 20 000 = 0,001 ms2 - zrýchlenie vesmírnej stanice.

a = 20 / 20 = 1 ms2 - zrýchlenie gule

 

Nech mi jazyk zdrevenie ak to tak nie je :)

 

PS: Som ale presvedčený, že s pohľadu výkonu piestu bude sila v oboch prípadoch 20 kg a 0,2 kg guli, pri 0,1 sek. impulze podstatne rozdielna.

Buky, vo valci vznikne sila na piest 20 Newtonov trvajúca 0,1 sekundy vždy bez ohľadu na to, či je opretý o stenu alebo nie. Tá sila je daná tlakom vzduchu a plochou piesta.

Vidíme podľa výpočtu, že hmotnosť valca 0,2 kg je ešte postačujúca na to, aby vo valci vznikla sila 20 Newtonov po dobu 0,1 sekundy. Ak by valec mal hmotnosť napríklad len 0,1 kg, tak už by valec bol prikrátky a mohla by vzniknúť

sila 20 Newtonov trvajúca len 0 ,05 sekundy, lebo piest by už vybehol z valca. Tentoraz je výpočet urobený podľa tvojho priania, že valec má hmotnosť len 0,2 kg.

 

Tyso, podľa tohto obrázku je možné vypočítať aj tebou navrhnuté alternatívy:

 

Ak by váha valca bola 20 kg, váha gule 20kg, tak vysunutie piesta by bolo 5+5 = 10 mm.

Ak by váha valca bola 20 000 kg, gule 20 kg, tak vysunutie piesta by bolo 0,005+5 = 5,005 mm

 

(Buky vyrátal, že a = F/m = 20/20 000 = 0,001 m/s²)

s = a.t²/2 = (0,001 . 0,1.0,1) / 2 = 0,000 005 m = 0,005 mm

 

Pri výpočte hmotnosti gule na základe vysunutia valca však používame vždy len hodnotu

na pravej strane súčtu 5 + 5, alebo 0,005 + 5, tak hmotnosť valca, alebo či je upevnený na stenu, nehrá vôbec žiadnu úlohu.

 

To je už všetko čo som schopný k tejto téme povedať.

 

Buky, vo valci vznikne sila na piest 20 Newtonov trvajúca 0,1 sekundy vždy bez ohľadu na to, či je opretý o stenu alebo nie. Tá sila je daná tlakom vzduchu a plochou piesta.

 

Ak by váha valca bola 20 kg, váha gule 20kg, tak vysunutie piesta by bolo 5+5 = 10 mm.

Ak by váha valca bola 20 000 kg, gule 20 kg, tak vysunutie piesta by bolo 0,005+5 = 5,005 mm

 

Tak ako je potom možné, že vysunutie piestu bude rozdielne ?

bohus, a kedze suhlasim tak sa len vratim k povodnej otazke :

chces zmerat hmotnost guli :) v bezvahovom stave. A robis to meranim drahy co prejdu pri silovom impulze.

Neviem s čím konkrétne Tyso súhlasí ale mám pocit, že Bohus to rýchlo vzdáva.

 

Tak si to zopakujme:

Budem sedieť zo svojou 80 kg hmotnosťou na hojdačke a oproti mne budú visieť vedľa seba dve telesá o hmotnosti 0,8kg a 800 kg.

Následne sa maximálne ako môžem odrazím najprv od 0,8kg telesa a potom od 800 kg, dráha odrazu (zrýchlenia) bude 1m.

 

Bohuš, ak je to v tvojich silách pokús sa mi vysvetliť o čo pôjde, je mi jasné, že pri odraze od ťažšieho telesa bude dráha kratšia ako pri ľahšom telese za rovnaký čas.

Len mi netvrď, že pri odraze od 800 kg telesa NEbudem pociťovať väčšiu silu.

 

Fyzika je ešte v plienkach, vyvíja sa dvetisíc rokov a bude sa aj naďalej.

Prekladám momentálne jeden dokument UMMIŤANOV, kde medziiným spomínajú svoju predstavu, čo je to ČAS a stojí za to trochu porozmýšľať o ich tvrdení.  Prv, než o tom napíšem bližšie, tak som si spomenul aj na to, ako sa vyjadril o čase mimozemšťan SOR Jackovi Robertsonovi, o ktorom som už niekde tu na fóre v Konšpiračných teóriách písal dosť podrobne.

 

Informácie z tenučkej knižky Jacka Robertsona: “ Žil jsem s mimozemšťany“ sú pre mňa tak veľmi zaujímavé, ako obľúbená rozprávková kniha pre dieťa, ku ktorej sa často vracia :) , preto vypíšem skrátene pár jeho postrehov z jeho niekoľko týždňového vesmírneho letu, medziiným aj okolo Marsu:

 

Opýtal som sa SORA na akom princípe pracujú motory kozmickej lode. SOR povedal:

„Loď nemá žiadne motory a lieta na inom princípe, na aký ste vy pozemšťania zvyknutí . Princípov je viac a jeden z nich je založený na využívaní elektromagnetickej sily. Ďalším princípom je rozbitie časopriestoru, aby som sa vyjadril slovami vám blízkymi“ .

Chcel som poznať detaily, ale SOR ma zdvorile odmietol s tým, že nám poskytli viac informácií, ako sme stačili ako ľudstvo účelne využiť.
SOR bol neoblomný ako skala. Keď niektorú tému uzavrel, už sa k nej nevracal . . .

V lodi sme jedli tú najobyčajnejšiu stravu, ktorú moji spoločníci vyberali z priehradiek po obvode lode. (Nahrubo namleté obilniny a horkastú vodu.) Pre spestrenie, mne neznáme sušené ovocie. Záchodové kabíny boli tri. Misy neboli z porcelánu a nesplachovali sa vodou. Ale objavila sa tam vždy hmota podobná papieru, ktorá to všetko zabalila a niekam sa to spratalo. Keď som sa chcel vykúpať, roztiahol som ruky a kabínku naplnila zvláštna suchá para vyvolávajúca príjemné pocity. Bežným uterákom som sa poutieral a SOR mi dal zo „svojho“ čisté spodné prádlo. Jednu súpravu som si doniesol aj domov. Doma (v Amerike) to skúmali experti a zistili, že je vyrobené z ultrajemnej prírodnej bavlny. Na omak pôsobilo prádlo, ako pružná, elastická hmota, z ktorej mali všetci SOROVI muži vyrobené svoje „lyžiarske“ oblečenie.
 

SOR mlčal, keď som pozoroval oblačnosťou dobre zamaskovanú Venušu a keď som s údivom pozoroval pustý povrch Merkúru.  Mars je pôvabný tým, že na jeho horských vrcholoch sú okúzľujúce čiapky bielunkého ľadu. V kontraste s červenou farbou Marsu je to úchvatný pohľad. (Pozorovanie v roku 1974 .) Keď som zbadal akési zvláštne geometrické stavby na povrchu Marsu, ktorých bolo možno stovky tak SOR povedal: „Nie, to sme neboli my. Je to omnoho staršie a stálo to tu nepochybne skôr, než sme po prvý krát nazreli do kozmu. Netušíme o tom vôbec nič, hoci sme to mnohokrát dôkladne skúmali . . .“

Ešte som sa niekoľkokrát spýtal SORA, ako je to s našou rýchlosťou a s ČASOM: Dvakrát, či trikrát mi s úsmevom odpovedal :
„Čas je semenom vesmíru“. Doma som potom čítal rôzne dokumenty a dozvedel som sa, že tá veta je vlastne citát z Mahabharáty. Divné.  Ale so SOROM som zažíval len divné veci . . .

 

 

Pre zaujímavosť uvádzam na porovnanie niektoré vety z dokumentu UMMIŤANOV
D105-1 Duša a čas:

 

Pre nás je vzdialenosť medzi dvomi bodmi alebo interval času takej istej ontologickej podstaty, ako nejaký kryštál sírnika antimónu alebo nejaký neurón. Na druhej strane, nevidíme, v čo by sa mali odlišovať medzi sebou vyjadrené, vyslovené predstavy, ak nie v tom, že sa rešpektuje ich komplexnosť, ktorej základom je IBOZOO UU  a v obsahu informácie, ktorú také štruktúry vlastnia. Nepochybne, vzdialenosť medzi dvomi hviezdami, planétami, je materializovaná sieťou IBOZOO UU. Nekoncipujeme priamu líniu ako čisto matematickú abstrakciu bez základu IBOZOO UU, lebo taká nereálna vec nemá miesto v našej gnozeológii na UMMO.

Ale tiež interval medzi dvomi okamihmi (Predstavu okamihu používame tu pre ľahšie pochopenie nášho vysvetľovania, lebo u nás nemá reálny základ.)  vlastní štruktúru tvorenú IBOZOO UU. Môžeme vás uistiť, že vzdialenosť už citovaná medzi hviezdami by bola interpretovaná bytosťami v inom dimenzionálnom rámci ako plynutie UIW, jednotiek času, namerané chronometrami.

Pre živé bytosti plynutie ČASU neznamená inú vec, ako „konverziu“ SIETE IBOZOO UU potenciálne spojenú s nimi ako VELIČINA ČASU, na také VELIČINY ako GRAVITAČNÉ POLE, MAGNETICKÉ POLE, ELEKTROSTATICKÉ POLE, DĹŽKA a HMOTNOSŤ.
 

Ak použijeme nepresný príklad, ale didaktický, vy by ste mohli toto preložiť ako : ŽIVÉ BYTOSTI sa „živia“ uplynutým ČASOM, smerujúc ho a transformujúc pomocou pozoruhodného metabolického mechanizmu, ČAS na HMOTU  a na iné „vedľajšie produkty“. Pozorujeme tu proces PRIDÁVANIA. Naopak, bytosti AAIODII IOWAA (bytosti neživé, inertné, ako ich nazývate vy), také, ako molekula argónu, nejaký aerolit, alebo zväzok mikrovĺn sú charakterizované degradovaním vlastnej zložitosti.

Toto už pozemskí fyzici pozorovali, keď definovali zákony termodynamiky a sformulovali predstavy ako ENTROPIA a TEPELNÁ DEGRADÁCIA VESMÍRU. To pre nás má význam o niečo odlišnejší. Bytosti neživé sú charakterizované tým, že ich vlastná sieť IBOZOO UU zaznamenáva pomalý proces „rotácie“ v ich „OSIACH“. Osnovy IBOZOO UU, ktoré predtým vlastnili charakteristiky hmotnosti, sa degradujú najprv na energiu so vzrastajúcou vlnovou dĺžkou, a nakoniec na ČAS.

Nemôžem povedať, že by som už rozumel všetkému, o čom to vlastne UMMIŤANIA píšu. Ale pokiaľ aspoň niečomu rozumiem, tak tvrdia, že to čo v našom vesmíre považujeme za vzdialenosť, tak túto veličinu bytosti v inom priestore (kam sa dá dostať podľa ich tvrdení pomocou inverzie OAWOOELAIDA) vnímajú ako plynutie času.

 

Veľmi zaujímavé je aj ich tvrdenie, že ŽIVÉ BYTOSTI sa „živia“ uplynutým ČASOM transformujúc ho na hmotu a iné vedľajšie produkty. A naopak, neživá hmota sa degraduje postupne na energiu a nakoniec na čas.

 

bohus,

az prilis veris tym rozpravkam umitanov. Ak by naozaj bolo nieco na tom, tak staci nejaka jasne formulovana vec, ci matematicka rovnica, od ktorej by sme sa mohli odrazit. Scifi poviedky su fajn ale nic konkretne dokazatelne...

Robopol,

u mňa to vôbec nie je otázka viery v Ummiťanov. Povedal by som to takto: Ak sa niekto nezaoberá danou tématikou, nemôže mať iný názor, ako skeptický na túto záležitosť, ak triezvo uvažuje.

Keďže som sa zoznámil s rôznymi informáciami z rôznych zdrojov o tomto prípade, nemôžem mať iný postoj ako kladný k tomuto prípadu, ak triezvo uvažujem.

 

Treba vidieť aj to, že relatívne malé percento dokumentov sa dostalo na verejnosť, pretože Ummiťania podmienili kontakt s osobami, ktoré si vybrali, tým, že kontakty ostanú utajené. Vyberali si a možno si aj naďalej vyberajú vo všetkých štátoch sveta ľudí odborníkov na rôzne oblasti. Ich cieľom je informácie získavať, nie prezrádzať a veľmi dôsledne dbajú, aby o svojej civilizácii a vede prezradili takpovediac len omrvinky. Pri dnešnom stave agresívneho chovania sa ľudstva by nakoniec urobili veľkú chybu, keby nám viac informácií poskytli. To by bolo podobné, ako gorilám dať do rúk samopaly. Aj tak sa mi vidí, že toho prezradili hodne. 

 

Odborníci zo všetkých možných štátov, medziiným aj z Čiech dodržali ich podmienky a nič o kontaktoch s nimi neprezradili, okrem Španielov. Je celkom humorné čítať list jedného španielskeho profesora,  ktorý špekuluje, ako obísť túto dohodu a nájsť si ľudí, s ktorými by sa o tejto senzačnej záležitosti vyrozprával. Ani sa mu moc nedivím, keď okolo roku 1967 v jeho pracovni Ummiťania vybrali malý "notebook" s farebnou 3D obrazovkou, kde videl aj sám seba v pracovni a z malého ovládača veľkosti zapaľovača sa súčasne rozliehal silný zvuk nebývalej kvality. Skrátka, po dlhých rokoch jedine Španieli zverejnili nakoniec časť dokumentov, keď už mnoho adresátov pomrelo.

 

Inakšie, ja by som nebol ochotný čítať a prekladať výmysly nejakých pozemských vtipkárov, ktorých nevyhnutne nízke IQ by sa v ich textoch skôr, či neskôr prejavilo. Prisudzujem vysoké percento pravdepodobnosti tomu, že texty sú autentické a písali ich ľudia, ktorých "pracovná náplň" bola študovať pozemskú civilizáciu. Vynaložili na to aj veľké množstvo času, nakreslili veľa obrázkov a to všetko zadarmo. Francúzsky vedec Jean Pierre Petit, ktorý bol s Ummiťanmi tiež v kontakte, považuje ich informácie za "poklady", ktoré sa vo vedeckom svete len tak zadarmo nikomu neposkytujú. Tie najzaujímavejšie informácie, ak niekomu Ummiťania aj poskytli, iste nebudú len tak voľne zverejnené na internete.