robopol Zverejnené 4. Júl, 2011 Autor Zverejnené 4. Júl, 2011 nechaj zimbabwe na pokoji. 1.Neodpovedal si mi ako je to napr. v EU alebo amerike. Tak ako piše tyso zvyšuje sa iba počet bankoviek obeživa. Lenže to treba presne rozviesť. Totiž ona to nerobí svojvolne. Ja som si vždy myslel, že táto požiadavka vyplýva napr. vtedy ked. dojde k runom na banky. Vtedy chcu ludia vyplacat peniaze z banky na drevo. Takže týmto spôsobom nezvyšuje celkový objem penazi ale meni elektronické peniaze na papierove. Pokial nie tak sa ozvite. 2. Kvatitatívne uvolnovanie. Je to ked centrálna banka naleje peniaze do systému a dlžník je štát. tato suma je kryta obligaciami statu. teda štat ma povinnosť vratit tieto peniaze bankam s úrokom, sice nepomerne menším ale musi. Pokial je to inak tak to upresnite. 3. Komerčné banky si požičiavaju peniaze z CB. To znamená znova úrok a znova ich musia vrátit. Dlžník sú KM zabudol som na niečo? 1/ Zvysenie mnozstva penazi nie je korektna poziadavka, a ak sa uz deje, tak ten co dostava peniaze za ne plati. Inak by dostal skutocne neferovu vyhodu. Mas pocit ze system kde banka dostane peniaze zadarmo od centralnej banky je spravny ? Preco by akcionar banky mal dostat zadarmo peniaze ? 2. Splatenie pozicky k ziadnemu nedostatku nevedie, pokial nejde o splatenie pozicky CB. V komercnej banke je to len zisk banky, nic ine. kde som napísal, že maju dostat KM tie nové peniaze zadarmo? však do riti hovorím o splatení penazí CB, ved komerčná tie peniaze iba požičiava, aj keď to vyzera o niečo zložitejšie cez multiplikátor.
xenocide Zverejnené 4. Júl, 2011 Zverejnené 4. Júl, 2011 nechaj zimbabwe na pokoji. ak sa nedokazes poucit z realnych prikladov - aku mas nadej, ze dokazes vybrat spravny system? Nulovu. 1.Neodpovedal si mi ako je to napr. v EU alebo amerike. Tak ako piše tyso zvyšuje sa iba počet bankoviek obeživa. Lenže to treba presne rozviesť. Totiž ona to nerobí svojvolne. Ja som si vždy myslel, že táto požiadavka vyplýva napr. vtedy ked. dojde k runom na banky. Vtedy chcu ludia vyplacat peniaze z banky na drevo. Takže týmto spôsobom nezvyšuje celkový objem penazi ale meni elektronické peniaze na papierove. Pokial nie tak sa ozvite.ECB a FED maju ine ulohy a funguju inym sposobom. A nejde o zvysovanie obeziva, to ma minimalny vplyv. A nie, ked dojde k runu na nejaku banku - je to problem banky. Staty v podstate sustavne zvysuju mnozstvo penazi v obehu jednak aby tym stimulovali ekonomiku a tak isto, aby v pripade nudze vykryvali vlastne potreby. Prevazna vacsina tychto penazi vznika ako elektronicke a celu dobu zostavaju ako elektronicke - na fiat sa nikdy nepremenia. A naopak - staty, vlady, pripadne CB to robia svojvolne. Ked sa rozhodnu, tak to urobia. Vystavia dlhopisy, znizia diskontnu sadzbu, alebo proste vyrobia zopar miliard. Svojvolne. 2. Kvatitatívne uvolnovanie. Je to ked centrálna banka naleje peniaze do systému a dlžník je štát. tato suma je kryta obligaciami statu. teda štat ma povinnosť vratit tieto peniaze bankam s úrokom, sice nepomerne menším ale musi. Pokial je to inak tak to upresnite.Jedna z moznosti. A este ta lepsie - pretoze statne papiere su v banke aktiva. Takze banka moze viacej poziciavat dalej - takze tieto peniaze maju sancu v ekonomike vytvorit nove hodnoty, tovary a sluzby. Teda nejde o ciste inflacny tlak, peniaze mozu byt dalej investovane. Ak by si ich stat "len" vytvoril a potom nimi trebars platil za svoje zavazky - co mas trebars tu Venezuelu, Zimbabwe, Nemecko medzi vojnamy (neutekaj pre realitou, ale uc sa z nej!), pojde o cisty sklz k inflacii. 3. Komerčné banky si požičiavaju peniaze z CB. To znamená znova úrok a znova ich musia vrátit. Dlžník sú KMKed si pozicaju, tak su dlznik. A prirodzene, ze musia zaplatit aj nejaky urok - aspon vacsinou, kedze mam pocit, ze FED niektore sadzby stiahol na nulu (netesis sa? ved to je tvoj ideal). Ak by si KB pozicala zadarmo a profitovala z toho - nebolo by to moc fer, pretoze stat by na to len tratil. A takto okrem delby zisku maju KB aj motivaciu elokovat peniaze efektivne. Aj ked, pri sadzbe 0,25% a menej ta motivacia uz za vela nestoji. Takze vsetko funguje tak ako ma - pokial to stat so svojimi "dobrymi umyslami" neprezenie.
robopol Zverejnené 4. Júl, 2011 Autor Zverejnené 4. Júl, 2011 ked nebudes furt dristat o zimbabwe tak ta dovediem k cielu. takže tie tri body, ktoré som popísal sú správne či nie? A ked sú nesprávne napíš v čom su nesprávne. Dokažem ti to čistou logikou kde je problém. nič ine nepoužijem pokial odsuhlasis tie tri body, nič ine ti neostane potom ako suhlasit somnou.
xenocide Zverejnené 4. Júl, 2011 Zverejnené 4. Júl, 2011 Upresnujuce komentare k tvojim bodom mas v prispevku vyssie. Je dolezite aby si vedel o com pises, pretoze tam bolo vela chyb. Treba chapat suvislosti a fungovanie systemu pred tym, ako bude niekto system kritizovat :) A tiez by bolo dobre vediet, ze ked si kritizoval QE co robi (a robil) FED - tak si zaroven kritizoval nulovy urok. Teda nijaky urok. Cize si sa dostal do paradoxnej situacie. Na jednej strane odmietas urok - ale odmietas vysledky, ktore pridu kde urok nie je. Ale s tysom sme na to upozornovali - a to stacia len zaklady monetarnej teorie :) Pre uplnost - nie, nesuhlasim s tym co si napisal, pretoze si to napisal nepresne a nespravne a s vela chybami :)
robopol Zverejnené 4. Júl, 2011 Autor Zverejnené 4. Júl, 2011 s tebou sa človek nedohodne1,2,3 body - treba tie peniaze vratit s urokom ci nie? toto mi staci. pocuvaj xenocide, pokial sa mame bavit k veci, tak ta poprosim nechaj si tie sproste komentare o mojom systeme bez uroku. teraz ide o to kde je problem, ako ti to mam vysvetlit, ked sa tu furt hras na chytraka? tak mi odpovedaj korektne, ja nepotrebujem tvoje komentáre okolo nepodstatne.
xenocide Zverejnené 4. Júl, 2011 Zverejnené 4. Júl, 2011 No co uz - ked je uver aj s urokom, treba vratit istinu aj s urokom. Nikto tu netvrdi opak :) ako ti to mam vysvetlit, ked sa tu furt hras na chytraka? tak mi odpovedaj korektne, ja nepotrebujem tvoje komentáre okolo nepodstatne. V podstate chytrak v tomto aj som. Ale neocakavam, ze to niekto oceni. Ja napriklad neviem ani slovo po cinsky. Takze nedokaze ocenit ani ten najlepsi prednes basne v cinstine a neroznam ho od predcitania jedalneho listku :)
robopol Zverejnené 4. Júl, 2011 Autor Zverejnené 4. Júl, 2011 No konecne, takže aj v bode 2 ked si berie stat peniaze od CB a vystavuju sa dlhopisy musi štat zaplatit CB tu sumu naspäť? Toto je rozhodujuce. Ak to tak je. tak penažná zásoba len dočasne rastie a pri vrateni penazi CB, peniaze v systeme nie su. Je to v poriadku teda, že peniaze v obehu su niekoho DLH? co ste tu vy dvaja vystrajali, ked ste sa dušovali, že to je uplna hlupost? to je seriozne nazyvat niečo uplnu hlupost a o dva dni potvrdit ze je to tak, hlavne od ekonomického odbornika? nie je ti to trapne xenocide? A ešte raz sa opytam: 1. Prečo krajina, ktorá ma korektnú požiadavku na zvýšenie množstva penazi v obehu vďaka nárastu ekonomiky MUSI ziskavat peniaze AKO pôžičku, ako dlh? Prečo má byt táto pôžička úročené a prečo sa musí splatit.2. Ked sa splatí ta požička s úrokom tak ti predsa prirodzene vznikne nedostatok penazi, pokial znova CB nenaleje tie peniaze do systemu. PRECO TO MA BYT NIEKOHO DLH? PREČO JE TO DLH? TAKZE PODLA VAS JE UPLNE V PORIADKU? KED MAME BYT DLZNI ZA TO, že máme potrebu v ekonomike vdaka jej rastu mat väčši objem penazi. A ako tam vznika ten väčší objem? CEZ niekoho DLHY A KEBY SA SPLACALI TAK mame nedostatok penazi, lebo sa nam svet zväčšuje aj množstvo tovarov a služieb.
xenocide Zverejnené 4. Júl, 2011 Zverejnené 4. Júl, 2011 No konecne, takže aj v bode 2 ked si berie stat peniaze od CB a vystavuju sa dlhopisy musi štat zaplatit CB tu sumu naspäť? Toto je rozhodujuce. Nie. Stat statu neplati urok pokial viem. A pokial ano - je to cisto len rozhodnutie statu co si urci, kezde poziciava sam sebe a je to uplne na nom :) Ak to tak je. tak penažná zásoba len dočasne rastie a pri vrateni penazi CB, peniaze v systeme nie su. Je to v poriadku teda, že peniaze v obehu su niekoho DLH?Hmmm...a preco by to mal byt problem? Ako firma si vezmem pozicku 1mio z banky. 1mio dlh. Z tejto pozicky zaplatim 5 dodavatelom - takze kazdy dostane 200 000. Je to len vec uctovnictva, nic ine, nijaky problem. Moj dlh je, ze to musim zaplatit do banky. Dlh dodavatelov je, ze musia dodat zaplatene sluzby/tovar. 1. Prečo krajina, ktorá ma korektnú požiadavku na zvýšenie množstva penazi v obehu vďaka nárastu ekonomiky MUSI ziskavat peniaze AKO pôžičku, ako dlh? Prečo má byt táto pôžička úročené a prečo sa musí splatit.Pretoze si uz odpoved dostal. Krajina NEMUSI, su aj ine sposoby a tie sa vyuzivaju. Len su to zle sposoby. Ako to tvoje oblubene Zimbabwe a Venezuela, kde krajiny neziskavaju peniaze na dlh. Takze ako vidis, je to mozne. Krajina NEMUSI to robit na dlh. Ale ako si napisal sam a dokonca spravne - inflacia je zla. Vo Venezuele a Zimbabwe je vysoka inflacia. To co tam robia je zle. Ziskavanie penazi inac nez na dlh, ako to robia tam, je zle. Mas pravdu a nehadam sa :) 2. Ked sa splatí ta požička s úrokom tak ti predsa prirodzene vznikne nedostatok penazi, pokial znova CB nenaleje tie peniaze do systemu. PRECO TO MA BYT NIEKOHO DLH? PREČO JE TO DLH?Nedostatok penazi nevznikne, nevznika, nevznikol snad nikdy v historii posledneho storocia. Pretoze penazi je tolko, ze nie je nijaky nedostatok aby CB musela vyrabat peniaze, aby bolo cim splacat uroky. Takato situacia nikdy nenastala. Nie je to realna situacia. Nie je to realny problem. Nie z tejto planety. Nedostatok penazi na uroky nie je problem tohoto systemu :)
tyso Zverejnené 4. Júl, 2011 Zverejnené 4. Júl, 2011 1. V zasade ano, samotne vytvorenie bankoviek neznamena ze ich daju do obehu. Aj ked niekedy aj to robia ( v japonsku raz rozdali peniaze ludom v nadeji ze to nejako pomoze, a tam kde je CB priamo statna, tak tam sa to tiez deje, ked stat nema na vyplaty vojakov, tak vytlacia peniaze a rovno ich daju ludom ). Ale normalne sa deje len za vymenu elektronickych penazi. 2. Stat si teoreticky moze pozicat od CB za dlhopisy. V amerike to tak robia, v EU je to viac menej zakazane. Ale s trochou namahy a spoluprace bank sa to da obist. Je vsak dolezite aby stat nebol iny dlznik ako ostatni ( inak vytesnuje pozicky z trhu, to sice robi aj tak ale cim je privilegovanejsi tym je situacia horsia ).Tu sa xenocide myli alebo sa nerozumieme, stat musi svoje dlhopisy splatit aj centralnej banke. Akurat ze to bezne robi tym ze vyda dalsie. 3. Banky si mozu pozicat od CB, ale ide o dost zriedkavy sposob finacovania, beznejsi je opacny sposob ked banky poziciavaju CB za urok. A ano ked si pozicaju tak platia urok. Ale za pozicanie musia zlozit aktiva, vacsinou cenne papiere. Ale nerozumiem kam smerujes
xenocide Zverejnené 4. Júl, 2011 Zverejnené 4. Júl, 2011 2. Stat si teoreticky moze pozicat od CB za dlhopisy. V amerike to tak robia, v EU je to viac menej zakazane. Ale s trochou namahy a spoluprace bank sa to da obist. Je vsak dolezite aby stat nebol iny dlznik ako ostatni ( inak vytesnuje pozicky z trhu, to sice robi aj tak ale cim je privilegovanejsi tym je situacia horsia ). Tu sa xenocide myli alebo sa nerozumieme, stat musi svoje dlhopisy splatit aj centralnej banke. Akurat ze to bezne robi tym ze vyda dalsie. Pri standartnom inflacnom scenari idu proste rotacky naplno, alebo ich elektronicky ekvivalent. Otazka bola, ze ked si stat BERIE peniaze z CB. Priklad Zimbabwe alebo Vymarske Nemecko. Stat dal prikaz, CB alebo ekvivalent dodala zopar stoviek milard. Stat neplatil sam sebe ani CB nijaky urok. Ale inac tak teda ano - ale tu je aspon vidiet, je to "bezurocne branie" vedie k ovela horsim vysledkom.
robopol Zverejnené 4. Júl, 2011 Autor Zverejnené 4. Júl, 2011 tyso No hadaj kam smerujem. No k tomu, že peniaze existuju len vtedy ked sa niekto zadlži, KM, štat, firma, ludia. Cim menšia by bola zadlženosť tým menej penazi by bolo. Kam smerujem no hadaj kam smerujem :) To znamená, že ekonomika nám rastie a podla teba je normalne mat rovnake množstvo penazi v obehu. To by spôsobilo nedostatok penazi. Lenže peniaze ako dlh VYZADUJU ABY SI ICH SPLATIL A EŠTE AJ S UROKOM. A to je scestné, to je dostatočný dovod na to, že to dopadne tak, že je kazdy druhy zadlžený. A neskôr bude celá planéta zadĺžená. LEBO masa penazi len dočasne vznika a aj zanika.
tyso Zverejnené 4. Júl, 2011 Zverejnené 4. Júl, 2011 To znamená, že ekonomika nám rastie a podla teba je normalne mat rovnake množstvo penazi v obehu. To by spôsobilo nedostatok penazi. Lenže peniaze ako dlh VYZADUJU ABY SI ICH SPLATIL A EŠTE AJ S UROKOM. A to je scestné, to je dostatočný dovod na to, že to dopadne tak, že je kazdy druhy zadlžený. A neskôr bude celá planéta zadĺžená. LEBO masa penazi len dočasne vznika a aj zanika. deflacia nie je nedostatok penazi. A ked pozicias a splatis aj s urokom tak si bez dlhu. Stale opakujes ten isty nezmysel. Urok je normalny zisk a vrati sa do systemu. Neexistuje ziadny dovod sa zadlzovat preto ze platis urok. A neznamena to ze planeta bude zadlzena. Ak bude, tak preto ze nas zadlzia politici, nie je to ziadna vlastnost systemu. Staty sa zadlzovali vo vsetkych mne znamych finacnych systemoch.
robopol Zverejnené 4. Júl, 2011 Autor Zverejnené 4. Júl, 2011 a co je teda deflacia podla teba? a úrok momentálne neriešim, tak neviem prečo vyskakuješ, k tomu sa ešte dostatnem, ale vidím, že ti nevonia že peniaze sú pokial sa niekto zadĺži. ked sa nikto nezadlzi tak nie su. No tak skus mi povedat, či to nie je priama úmera, ako si vyskakoval, že v tom suvis nie je, ešte pred 1, či par dnami? a úrok vynechaj. OBJEM PENAZI DOCASNE V SYSTEME RASTIE KED sa zvyšuje zadlženie, ked sa znižuje tak klesa zadlženosť. Bez zadlženia by neboli. TU ARGUMENTUJ!
robopol Zverejnené 4. Júl, 2011 Autor Zverejnené 4. Júl, 2011 NAPISEM TI TO MATEMATICKY: SUMA PENAZI X v obehu. DLH Y=X Ak rastie X, rastie Y, Ak X klesa, klesa Y. Ak by sme podla VASEJ LOGIKY SETRILI A MENEJ SA ZADLZOVALI tak X klesa, Y klesa. Ak by sme zaplatili všetky dlhy VAS VYSNENY SEN, X je skoro na nule. PRICOM PLANETA MA 6 miliard ludi. VYBORNE, ZATLIESKAME VAM. PResne to nam pomôže.
tyso Zverejnené 4. Júl, 2011 Zverejnené 4. Júl, 2011 NAPISEM TI TO MATEMATICKY: 1. SUMA PENAZI X v obehu. DLH Y=X Ak rastie X, rastie Y, Ak X klesa, klesa Y. Ak by sme podla VASEJ LOGIKY SETRILI A MENEJ SA ZADLZOVALI tak X klesa, Y klesa. Ak by sme zaplatili všetky dlhy VAS VYSNENY SEN, X je skoro na nule. PRICOM PLANETA MA 6 miliard ludi. VYBORNE, ZATLIESKAME VAM. PResne to nam pomôže. 1. Neplati, je to nezmysel. Ale kedze ho stale opakujes, tak mi neostane asi nic ine len zacat znovu hladat cisla. skusme USA peniaze v obehu M1 historicke udaje zadlzenoe mozes si tam hladat, ziadna rozumna zavislost nie je, a urcite ziadna rovnost. Cim by sme mohli skoncit tento tvoj nezmysel. A este slovenske data z nbs k 30.6.2010 Uvery klientom spolu : 32 mld EUR, (cele aktiva 57 mld )
robopol Zverejnené 4. Júl, 2011 Autor Zverejnené 4. Júl, 2011 Tak este raz, Ked v USA kvantitativne uvolnuje FED peniaze, tak tie peniaze MUSIA BYT SPLATENE DO KASY FEDU SPAT CI NIE? TAkže podla teba narast agregatu M1 a M2 sa zvysuje a zadĺženosť sa čo znižuje? a čo vyssie agregaty ta nezaujimaju? M3?
robopol Zverejnené 4. Júl, 2011 Autor Zverejnené 4. Júl, 2011 Historia dlhu USA:http://docs.capitalmarkets.sk/editor/File/IDdok/Analyzy/2009/Federalny%20dlh%20USA.pdf Takže dlh narasta v celkovom objeme. penazna zasoba:http://www.mises.cz/database/clanky/277_248_graf44.jpg zdroj:http://www.mises.cz/clanky/centralne-banky-dokedy-este--277.aspx narasta
tyso Zverejnené 4. Júl, 2011 Zverejnené 4. Júl, 2011 No dlh rastie, pred tym chvilu klesal. penazna zasoba rastie stale. To znamena ze urcite neplati rovnost. To je vsetko co som chcel povedat. Bezne sa prepoklada ze dlh predstavuje iste percento prijmu, nie je to uplne pravda ale tam je korelacia ovela lepsia. Ak si zoberies rast prijmu obyvatelstva a firiem tak dlh rastie zhruba rovnakym pomerom. Co je take normalne a ocakavane. A preco M1, no ty za peniaze povazujes cosi medzi M0 a M1, moje argumenty ze peniaze su vsetko az k M1000 :) nepocuvas. Ale kedze mechanizmus multiplikacie sa tyka len M1, tak to staci.
robopol Zverejnené 4. Júl, 2011 Autor Zverejnené 4. Júl, 2011 a ty zas nepocuvas co ti ja pisem. Tak daj prosim ta už konecne argument, že penazna zasoba nesuvisi s dlhom, inak kecas do vetra. ty povies ze to tak nie je a ono to tak je. Narasta aj penazna zasoba aj dlh. takze na prve pozretie to nejde opacne ani zdaleka. A kedže sme mali 3 body ako vytvara CB peniaze A KAZDE boli niekoho dlh, tak sa mi zda ze sa chces znova vyhovarat. Tak daj dalsiu moznost, ked sa ti 3 moznosti nepozdavaju, lebo tie 3 moznosti tvoria niekoho dlh. Ved ty popieras sam seba. JA netvrdím, že všetky peniaze tvoria niekoho dlh, minimálne je však dobre tvrdenie, že tie peniaze z niekoho dlhu sú väčšina v tom objeme. Znova ak sa ti nepaci, nepis mi tu, že sa mylim, dokáž to nejako. Inak to nema vyznam.
tyso Zverejnené 4. Júl, 2011 Zverejnené 4. Júl, 2011 a cisla ti nestacia ? Sam si dal cisla, mas obdobia ked dlh klesal a penazna zasoba rastla. Dlhodobo narasta oboje, ale roznymi rychlostami.Aky lepsi dokaz by si chcel ? Su to tie iste jednotky ( dolare) ale rozne hodnoty. Penazna zasoba narastie 2x tolko, dlh 1,1. ( to som tam nahodne odcital ). Ak budes dalej tvrdit ze vzniknute peniaze su dlh, tak uz je to potom viera ktoru ziadne argumenty neotrasu. A ak teda koncis pri argumente ze CB dava do obehu peniaze ako dlh, tak vyssie spomenute je ze ano, lepsi sposob nemame. Kazdy iny sposob generuje ovela viac inflacie. Ale pokial nepochopis ze nie tie cisla su dolezite ale vymena tovaru a sluzieb tak stale budeme riesit podobne absurdity. ( Ak to dotiahnem do extremu, tak ak bude obiehat dostatcne rychlo tak nam umozni vymienat miliardy )
robopol Zverejnené 4. Júl, 2011 Autor Zverejnené 4. Júl, 2011 Pre pana jana lenže to je čo za suma penazi ktora vznika ,ked je tam faktor multiplikácie tých istých penazi. AKO ti to potom može sa presne rovnat? A ked porovnavas hrušky s jablkami tak dostanes nezmysel, a to TY TYSO POVAZUJEŠ za argument. Ze ked suma dlhu nerovna sa sume penazi tak to nie je pravda? A dobre tak sa vrat k tomu ako CB vytvaraju peniaze. Tam mi vysvetli preco ked su len tieto 3 moznosti a všetky su niekoho dlh to nie je rovnake? to ja by som sa mal pytat preco to tak je. Je tu 4 moznost? no daj. Le nemas co dat! a pokial ešte v tom grafe je zahrnuty obeh penazi tak AKO TY MOZES HOVORIT O rovnosti OBJEMU PENAZI CO SA TOCIA, ked ten objem je mensi a TA SUMA SA NAROBI TOCENIM PENAZI. toto je ciste kocurkovo co ty predvadzas. Ak raz kua su peniaze generovane peniaze ako niekoho dlh, tak ty nemaš s čim nesuhlasit, iba potvrdit, že ak rastie suma dlhu rastie mnozstvo penazi co cirkuluje v ekonomike. A nemožeš porovnavat hrušky s jablkami a tvarit sa AKY velky argument si dal.
tyso Zverejnené 4. Júl, 2011 Zverejnené 4. Júl, 2011 Pre pana jana lenže to je čo za suma penazi ktora vznika ,ked je tam faktor multiplikácie tých istých penazi. AKO ti to potom može sa presne rovnat? A kto pisal ze suma penaazi je suma dlhu ? ak to neplati a penazi je viac ako dlhu, tak cim viac penazi tak tym lahsie sa splaca :) A ja predsa hovorim ze rast penazi nesuvisi s dlhom, ty ma nutis porovnavat hrusky s jablkami a potom ma obvinis ze to robim :) ( inak multiplikacia znamena prave pozicavanie, keby peniaze vznikali len takto, tak ti ziadne kuzla nepomozu, rast penazi sa musi rovnat rastu dljov. Kedze to neplati, tak zjavne sa deje cosi ine ) Ale dobre tak este inak : M1 je suma penazi mimo bank a beznych uctov, ak dostanes pozicku tak narastie na tvojom ucte suma a naozaj sa zvysi M1, o tuto sumu + urok vzrastie aj tvoj dlh. Ak by neexistovali ziadne cenne papiere a dalsie nastroje tak by sme mali zakladnu bazu financii ktore vznikli pri premene zo zlata a tieto nove peniaze. Pri splateni by sa urok stal ziskom banky a vytverene peniaze zaniknu . Co teda ma sposobit to dalsie zadlzovanie a katastrofu ?
robopol Zverejnené 4. Júl, 2011 Autor Zverejnené 4. Júl, 2011 Ja som ta do ničoho nenutil. Ty sam si sa rozhodol použit argument kde porovnavas hrusky a jablka, zistis ze sa to nerovna a pouzijes to ako argument, že peniaze s dlhom nesuvisia. TEDA ja tvrdim že suvisia ty nie a použivas zle argumenty. Teraz je uz situacia jasnejsia, Už nemožeš popriet okrem toho zlata, co sa premnilo na určity objem penazi, ze od toho bodu kazdy zvyseny dlh su peniaze dalsie do obehu vlozene. A plati, že paniaze vznikaju niekoho dlhom. Strastiplna cesta ale si u ciela. Ale paradoxne ten ciel je to co tvrdim ja cely čas. Dlh suvisi s množstvom penazi v obehu. A ci sa ti to paci alebo nie tak to je. Kedze v dnešných casoch je ten objem vyznamny a tvori väčšinu z celkoveho obejemu penazi ako agregatu M1. Nic ine ti neostava ako potvrdit to co pisem. Ci chceš ešte popierat ze dlh nesuvisi s mnozštvom penazi, ked dobre vieme co robi ten multiplikator?
tyso Zverejnené 4. Júl, 2011 Zverejnené 4. Júl, 2011 Ja som ta do ničoho nenutil. Ty sam si sa rozhodol použit argument kde porovnavas hrusky a jablka, zistis ze sa to nerovna a pouzijes to ako argument, že peniaze s dlhom nesuvisia. TEDA ja tvrdim že suvisia ty nie a použivas zle argumenty. Teraz je uz situacia jasnejsia, Už nemožeš popriet okrem toho zlata, co sa premnilo na určity objem penazi, ze od toho bodu kazdy zvyseny dlh su peniaze dalsie do obehu vlozene. A plati, že paniaze vznikaju niekoho dlhom. Ach boze, mam pocit ze mi zacinas kohosi pripominat :) Prave si predsa dodal cisla ze to neplati, ze vacsina penazi vznika inak ako dlhom. Tam sa zastav a premysli si to :) Ako ti pomoze multiplikacia ? kazda multiplikacia znamena ze pozicias peniaze a teda ide o dlh. A napriek tomu je penazi viac ako dlhu, ja som naivne dufal ze uznas svoju chybu a ty naopak oslavujes svoju pravdu, ktoru si si sam vyvratil :) A este slovo vyznamny je zabavne, 10 % je vyznamnych ?
robopol Zverejnené 4. Júl, 2011 Autor Zverejnené 4. Júl, 2011 Tak podme hlbšie, kedže to stale nechapeš. Maš 3 body kde sme sa bavili ako CB vytvaraju peniaze. Predstavme si teraz situaciu, že KB dostanu tie peniaze a dalej multiplikuju. napr. suma 1 000 000 Usd sa multiplikáciou zvýši na cca 10 násobok. teda 10 000 000 figuruje na účtoch ale dosiahlo sa to sumou 1 000 000 usd a tak vznkli aktiva a pasiva v KB. V konečnom dosledku pri vrateni penazi do KB od dlznikov sa dostaneme na sumu 1000 000 usd. Každa pôžička aj z KB niekomu Bol niekoho dlh. Ale ty v grafe mas co? mas tam nejaký dlh a máš tam penazný objem. A teraz môžes porovnať 1000 000 uds ako dlh centralnej banky a objem penazi 10 000 000 usd u komercnych bank. ty zoberies hrusku v hodnote 1 000 000 usd porovnas s 10 000 000 jablk a povies, kedže 1000 000 nerovna sa 10 000 000, čo je pravda :) a urobis z toho dosledok DLH NEROVNA SA OBJEM PENAZI, teda dlh nesuvisí s množstvom penazi. UCHVATNE. Moje tvrdenie: množstvo penazi SUVISI S NARASTOM DLHU. Ty povies nesuvisí. TAk mne pripominas bukyho a ja ti pripominam bukyho, IBAZE OBAJA PRAVDU NEMOZEME MAT lebo tvrdime presny opak JA TVRDIM SUVISI, TY TVRDIS nesuvisi. tak si to premysli,
Odporúčané príspevky