Úroky, peňažný systém

Pokial je dlhopis, ktory kupila banka, alebo fond splateny - teda vyplatena istina aj postupne urok - tak to predsa nevyvolava deflaciu. Peniaze sa len presunu z uctu statu na ucet banky ci fondu. Takze penazi neubudne, len sa presunu.

 

A to vyvolava deflaciu, už som ti písal na príklade BETY a ALFY, že peniaze, ktore sa len presunuli vyvolali inflaciu a nasledne defláciu. Ved tu inflaciu a deflaciu nesposobujú banky. Ale ludia, ked maju na učtoch viac penazi, tak nakupuju viac ako ked maju menej. Banka inflaciu ani deflaciu nerobi, robi ju proste fakt:

 

Ak maju ludia firmy na účtoch a pod vankusom viac penazi tak to vyvola infláciu, vyvolá to väčší dopyt po tovaroch a sluzbach, a uver si berie clovek vtedy ked si chce nieco kupit predsa. To su ciste inflacne peniaze, pretože sa tým zvyšuje dopyt. Dobre to vidiet na cenach bytov a domov. Nerastu nahodne, rastu vtedy ked sa zvysi mnozstvo hypotek. A naopak, ked ich budeme splacat a nevytvarat nove, tak budu peniaze od ludi prudit do banky.

 

ty xenocide neovladas sedliacke pocty, uplne banalna logika ti je cudzia.

Podla mna sa ta situacia da riesit. Ale nie ziadnym nalievanim penazi. Na znizenie zadlzenia potrebujes(ak by vsetky peniaze boli zatazene dlhom) vacsi rast(HDP,prijmu) ako su uroky. Nie je to myslitelne ak ti uroky kazdu sekundu rastu rychlejsie v nominale ako HDP. Vid tie cisielka z USA. Aj ked to nechapem, ked celkove zadlzenie klesa a rastie federalne zadlzenie,kde by tie uroky mali byt nizsie. Rast HDP moze byt aj vnutorny, nemusi sa to riesit len exportom.

 

Kazdy si ma zaplatit svoje dlhy. Za seba.

Ci je na vine system? na vine dnesnej situacie(zadlzenia)? Xeno si mysli ,ze nie, ze su za tim rozhodnutia ludi. Myslim si to iste,ale ludia su v systeme - teda ho tvoria.

 

Aby sa to neopakovalo ,aby sa poucili - musi platit, ze dlhy si maju platit ,ti co ho sposobili,nie okradat - inflaciou, sporivsich.

Takze deficity prebytkove(neskor vyrovnane,ak je menej prijmov ako vydavkou, nech si to ludia zaplatia hned,nie hadzat to na krk dalsim generaciam politikov ci ludi). Tu ozaj vydavky na kost aj zvysenie dani aj dph aj prijmov aj..

Efentivne a hospodarne vynakladanie prostriedkov statu. Za korupciu 7 nasobny postih ako za neplatenie dani.

 

Potom sa mozme pozriet realite do oci. Ake bude HDP(a k nemu dlh) a krajiny co na to nebudu mat bankrot. Tam to veritelia tiez musia pocitit. Inaksia cesta von nie je.

 

Aby v buducnosti neboli, tie zle uvery v takej vyske ako dnes,ked sme v koncoch. Ale aby si ich ti ludia brali len na efektivnu spotrebu a firmy len ako efektivnu investiciu a nie spotrebu.

A ako slimak chces dosiahnut vyssie HDP ked budu vsetci setrit, aj stat aj ludia, znizi sa spotreba aj investície. Ci podla vasej logiky sa zvysuju investície ked je menej pouzitelných penazi? bude stat viac investovat ked bude mat mensi rozpocet? Alebo ludia budu investovat viac ked budu mat na uctoch menej?

 

Vy si hlavne uvedomte, že nas dlh nemusel nikdy existovat, statny. Pretože nas dlh voci sebe sme riesili tak, že sme z neho vytvorili nas dlh voci niekomu inemu. A teraz placete nad rozliatym mliekom.

Akurat to nie je take jednoduche...

 

Peniaze odidu z B do A, takze v B ich ubudne - co by malo vyvolat deflaciu.

 

1.Ale A teraz vlastni peniaze krajiny B. Cast si mozno bude drzat. Ale vies ako to chodi v realite - Cina si tiez nedrzi vsetky USD. Za cast trebars kupi pristav v grecku. Grecko tymito peniazmi splati cast dlhu v Paribas. A Paribas za tieto peniaze nakupi akcie General Motors. Jasnacka ze nejde o vsetky, ale cast sa postupne vrati naspat do povodnej krajiny.

 

2. SPlacabnie dlhu by bolo postupne, nie narazove. Takze By kazdorocne existoval urcity mensi deflacny tlak, ale nie taky, ako keby sa vsetko splatilo naraz.

 

3. Inflacia a deflacia nesuvisia len s objemom penazi. To je predsa jasne vidiet v USA, Japonsku, EU - peniazi pribuda, ale nijaka obrovska inflacia sa nekonala. Ciste teoreticky by Japonsko malo mat nie deflaciu, ale inflaciu snad 15%. Odozva nie je dokonale elasticka - preto navysenie objemu penazi nevyvola automaticky inflaciu, a znizenie objemu penazi v krajine nevyvola automaticky deflaciu

A ako slimak chces dosiahnut vyssie HDP ked budu vsetci setrit, aj stat aj ludia, znizi sa spotreba aj investície.

 

Pre mna za mna nech HDP aj klesne ,nech klesa aj dva roky. Inak to aj tak nejde. Vid Grecko. Zakryvat sa mame takou perinou na aku mame. Dnesne zadlzovanie je prilis neefektivne. Statne vydavky(schodky) isto nezvysovali HDP. Len sa kradne. A vyuziva system na okradanie obyvatelstva,cez nasledne zvysovanie dani,inflaciu.

slimak, na jednej strane mas pravdu, doteraz si v takom systeme zil, mal si inflaciu, deficit, ale ked navrhuješ recesiu, tak tým sposobis problemy vsetkym, najme zas ludom. Nie politikom, papalasom a oligarchom. ti maju penazi dost vo svojich vreckach.

 

A ja naopak hovorim, že problemy ktore vznikli su dosledok penazneho systemu. Vysvetlil som to tu najtrivialnejsie ako sa dalo. CELA EU sa da zachranit z recesie, chce to len inu koncepciu.

 

3. Inflacia a deflacia nesuvisia len s objemom penazi. To je predsa jasne vidiet v USA, Japonsku, EU - peniazi pribuda, ale nijaka obrovska inflacia sa nekonala. Ciste teoreticky by Japonsko malo mat nie deflaciu, ale inflaciu snad 15%. Odozva nie je dokonale elasticka - preto navysenie objemu penazi nevyvola automaticky inflaciu, a znizenie objemu penazi v krajine nevyvola automaticky deflaciu

práve to japonsko po bume zazilo aj tu druhu odvratenu stranu penazi. defláciu.

 

A tu je predsa podstatne, komu sa zvysili peniaze. Uz to tu pisem po 100 krat. Ak sa obyvatelstvu zvíši penazna masa na ich ich uctoch, na ucte statu , ktorý chce ich dávat do systemu TO VYVOLA INFLACIU, a ked sa stahuju od ludi spät do bank, tak to vyvola defláciu. Jednoduche a proste. Ziadne peniaze sa nestratili iba presunuli.

práve to japonsko po bume zazilo aj tu druhu odvratenu stranu penazi. defláciu.

 

Ved to prave myslim - Japonsko navysilo objem penazi, navysilo dlh. Cize teoreticky by mali mat inflaciu - ale v realite mali skoro deflaciu. Takze navysenie penazi NEsposobilo inflaciu. A pretoze reakcia nie je dokonale elasticka, mozeme predpokladat, ze aj v opacnom garde by to niekedy mohlo fungovat podobne.

Takze by znizenie objemu penazi, alebo znizenie dlhu, ci presun casti objemu penazi z ekonomiky von, nesposobilo deflaciu.

 

a ked sa stahuju od ludi spät do bank, tak to vyvola defláciu.

Ale aj toto len zcasti a nie vzdy. Otazka je, co sa s tymito peniazmi v bankach deje. Pokial na nich "sedia" ako pocas velkej krizy, alebo v japonsku ci USA a EU v minulych rokoch, vtedy ano. Ale pokial peniaze cirkuluju, tak k deflacii nedochadza.

 

Cize sa ale dostavame od tvorby a zaniku penazi k niecom ovela realnejsiemu - obehu penazi. Tu je uplna pravda, ze pokial peniaze prestanu obiehat, poziciavat sa a investovat, zamrza cela ekonomika. To sa v podstate aj deje v poslednych rokoch. Chyba ale nie je v nedostatku penazi v systeme, pretoze tie tam su. Chyba je v tom, ze tieto peniaze sa nejakym sposobom nedostavaju v plnej miere naspat do toho kolobehu.

Lenže za velmi dlhe obdobie tu je inflácia, a k deflacii je system velmi náchylný je to dané aj tým, že úrok odčerpáva z tých penazi v systeme. A teda musi sa stále vracat do systemu, musia sa otacat tie peniaze.

 

Ak sa ekonomika spomali spomali sa aj tok penazi, čo je dalsi dovod, že sa to splaca horsie, a horsie sa to splaca ked ti zrazu klesnu ceny a klesne dopyt, prepustas. Na toto clovek nepotrebuje studovat, aby si dokazl vyvodit tieto závery, čo tu píšem, ktore tu popierate vsetci bezozvysku co tu pisete.

 

Pomerne dlho chcete sa vyhnut prostej logike. Ak juro dostane penaize a ma ich viac tak aj viac nakupuje, aj sa viac tocia peniaze ked maju všetci viac, je to miazga v ekonomike, ked jej je malo je odcerpavana tak strom chradne. Pani skuste zacat rozmyslat, mna to nebavi pisat tu a vy budete verklikovat, že to tak nie je, ale ziadnu inu suvislost, preukazatelný logický postup, ktorý by vyvracal co písem nedavate ani jeden.

Tazko len tak povedat, ze nachylnost k deflacii je podstatne vyssia nez k inflacii. To nie je nijak podlozene - ved ked zvysovanie mnozstva penazi nevyvolalo velku inflaciu, tak preco by muselo znizenie mnozstva urcite vyvolat deflaciu?

 

A zase - co je to inflacia a deflacia? Meriame ju cez CPI, teda cez ceny spotrebnych tovarov. Cize ked ceny rastu, mame inflaciu a naopak. Ale pohyb cien nie je ovplyvneny LEN mnozstvom penazi, ze? Minimalne musis zapocitat aj ponuku tovarov a dopyt po nich. Ak by sa ponuka po tovaroch nemenila a neexistovali by nijake ine vplyvy, potom by mali peniaze dokonaly vplyv, ale to nemaju.

 

 

Predstav si, ze sa do ekonomiky naleje velke mnozstvo penazi - teda inflacny vplyv. Ponuka tovarov je taka ista, penazi je viacej, takze ceny rastu. Ale ked ceny rastu, je zaujimavejsie vyrabat tovary, ktorych ceny rastu. A zaroven nove peniaze v ekonomike znamenaju, ze je aj co investovat. Takze ak sa zvysi objem penazi a tym padom narastie dopyt po autach - ceny aut zacnu rast. Zvysi sa inflacia. Ale to znamena, ze sa investuje do vyroby aut a po nejakej dobe sa zvysi aj ponuka aut. Teda ceny zase klesnu. Inflacia sa postupne vyrovnava a znizuje.

 

Alebo sa zacne ocakavat vojna USA s Iranom. Ceny ropy prudko narastu, bez ohladu na mnozstvo penazi v obehu. Teda narastu ceny pohonnych hmot. Cim sa zdrazi vacsina tovarov. Mas inflaciu, aj ked sa objem penazi nezmenil.

 

Toho co sposobuje inflaciu a deflaciu je ovela viacej ako LEN objem penazi.

Plus navyse - na inflaciu, teda zmenu cien, maju najvacsi vplyv najlikvidnejsie peniaze, tie ktore najviac obiehaju. Staci si pozriet zlozenie indexu CPI a bude jasne, ze za tieto tovary sa neplati peniazmi v hornej casti M2 ci M3. Takze zmena v tychto agregatoch sa velmi nepremietne do zmeny cien. Nevyvola velku inflaciu, ani deflaciu.

Ale iste ze ceny ovplivnuje viacero faktorov. Ako napr. pokles tazby, kde prevysuje dopyt nad ponukou. Ale to som tu nechcel rozoberat. Mame tu proste globalny vplyv suvisiaci s množstvom penazi v obehu.

 

Zoberme si príklad. Ak sa zvýši penazná masa na účtoch obyvateľstva napr. o 10% vyvolá to dodatočný dopyt k existujúcej ponuke. Ludia chcu o niečo viac minat. Lenže ponuka nie je dokonale elastická k dopytu. ceny teda porastu. Lenže v systeme sa snaží vyrovnat ponuka a dopyt. teda pribudnu aj investície, ktoré poskytnú v buducnosti ponuku. Teda trh sa prisposobuje aktualnej spotrebe. Co sa vsak stane, ked ludia vyplatia pozicky bankám povedzme späť tých 10%. No dojde k opačnému javu, poklesne dopyt ale aktuálna ponuka je väčšia, čo sposobí, že trh sa chce vráti s ponukou dole. A to znamená aj prepustanie, pokles cien produktov.

 

Toto robia peniaze, to mnozstvo k dispozícii v realnej ekonomike, TO JE TO PODSTATNE, nie to co moze banka pozicat.

 

tu mas teda preukazatelnu zavislost od penazi.

Uhmmm.... ale ako pises, odpoved trhu nie je dokonale elasticka.

 

Takze keby sa znizila spotreba, deflacia by nastala s oneskorenim. Na priklade aut, ludia by ich zrazu zacali kupovat menej. Reakcia trhu by bola znizovat ceny - teda deflacia. Ale nie je mozne znizovat ceny do nekonecna, existuje urcita dolna hranica (aj ked v pripade aut to v poslednych rokoch trha rekordy). Vysledok vsak je, ze sa kupuje menej a za menej penazi. Takze cast vyrobcov mozno skrachuje, ini utlmia vyrobu, alebo ju presunu na nieco ine. Po nejakej dobe sa ponuka (napr. aut) znizi. A kedze klesne nie len dopyt, no neskor aj ponuka - ceny sa zase zacnu vyrovnavat.

 

Rovnako ako na zaciatku sa vyrovnal inflacny vplyv - aj tu sa nakoniec vyrovna deflacny vplyv.

Nie okamzite, ale prostrednictvom trhu postupne ano.

 

A nezabudaj, ze peniaze sa vratili do bank - ale co s nimi? Pravdepodobne by boli nejakym sposobom zase investovane do niecoho ineho.

peniaze nie su dopyt, dopyt su ludia ktori chcu nieco nakupit a maju peniaze (alebo ich zohnat napriklad na dlh). Je tam samozrejme vztah ale neplati automaticky ze viac penazi znamena vyssi dopyt.

banky moc neinvestuju, ich ich nosna cast je poziciavanie a potom hra na burze. Banky ti nevytvoria dodtaocný dopyt, to je proste scestne. A to je práve ten problém, ked ludia sa prestanu chciet zadlzovat, pricom tu populacia za posledne storocie prudko narastla, co budu ti nezamestnaní ludia robit? V kazdom prípade, kto sa nepozera na ekonomiku, ktora ma sluzit ludom, tak je mimo. A to nehovorím, že mame fyzické limity na tejto planéte, v podobe toho, čo môžeme obsadit, akých surovín mame k dispozicii a pod.

 

tyso

kto píše ze peniaze sú dopyt? dopyt vytvaraju ludia co maju peniaze, vsakze.

Uhm, v nasich podmienkach priamo neinvestuju - v takom japonsku ci korey, kde existuju obrovske konglomeraty zahrnajuce celu vertikalnu strukturu to je trosku ine,ale budiz.

 

Ked ma banka peniaze, su jej na nic, nic nezarabaju. Takze ich trebars pozicia... V situacii vyssie mame znizeny dopyt po niektorych tovaroch. Ale to neznamena, ze uplne vsetky sektory su stratove. Takze je zrazu vela penazi len sa nevie co s nimi. Za normalnych podmienok sa budu hladat tie sfery, kde je mozne generovat zisk, investovat, alebo pozicat.

Ludske potreby su nekonecne, na rozdiel od zdrojov. A ako si si vsimol, to co dnes pouzivame a spotrebovavame nebolo pred 20 casto zname.

 

Rovnako aj burza - tak perspektivna firma vyda akcie, banka ich nakupi - firma dostane potrebne peniaze a moze uspesne podnikat. Peniaze sa zase dostali do kolobehu a dostali sa tam, kde to ma zmysel.

 

Takze to dopadne tak, ze firma drevarenska a gumarenska zacne vyrabat mobilne telefony (Nokia). Alebo mobilne telefony zacne vyrabat vyrobca sporakov (Samsung). Vyrobca lietadiel Saab zacne vyrabat aj auta. Vyrobca pisacich strojov IBM vyraba pocitace. Vyrobca klimatizace Honeywell sa dostal k vyrobe pocitacov a atomovych bomb. Ludska imaginacia nema hranice :kvet:

 

Mas nadbytok penazi v bankach a nezamestnanych, alebo proste lacnejsiu pracovnu silu. A k tomu stovky milionov ludi, ktori chcu nieco nove. A velku snahu inych ludi zarobit a vymysliet nieco nove. Pokial to niekto nezmrsi, napriklad stat - nakoniec sa tieto faktory spoja.

Drotari, telefonicke spojovatelky, kurici v lokomotivach - ti vsetci odisli do historie. A boli nahradeni inymi profesiami.

 

A ano, prirodzene, rast HDP bude mozno pomalsi ako ked staty aktivne zasahuju. Ale zase bude "prirodzenejsi".

 

kto píše ze peniaze sú dopyt? dopyt vytvaraju ludia co maju peniaze, vsakze.

 

Tym sa mysli akurat to, ze peniaze nie su dopyt - takze viacej penazi nie je vacsi dopyt a menej penazi nie je mensi dopyt. Aspon nie vzdy a nie automaticky.

Toto je ako u blbych na povale. Ak dojde k recesii a recesiu odstartuju prave usporne opatrenia a setrenie ludi a statov, tak ani banky nebudu chciet poziciavat, ani nikto nebude chciet investovat. Ved preco by mal ked vidi, že je recesia, do coho a pre KOHO hlavne ked budu ludia chudobnejsi, nebudu mat peniaze a bude vysoka nezamestnanost?

 

Vy si fakt neuvedomujete veci, na ktore netreba profesorský titul z ekonomie, aby bolo jasne, že ked odčerpate penaize ako miazgu v ekonomike spät do bank, tak budu obrovke problemy. Je toto mozne, aby clovek nevedel pochopit trivialnu suvislost v penaznom systeme?

 

a ti co sa zadlzuju platia obrovské úroky desatrocia a preplatia istinu aj cez 100%. Ste pohltení utopistickými recami ktorými vas chlacholili desatrocia, kto vam hovoril, že existuju aj problemy v penaznom systeme, kto vam hovoril ze poziadavka na úrok v systeme neexistuje, nic take ste sa nedozvedeli ked ste sa ucili ekonomiu.

Hej, presne takto ale argumentuju ti, ktori su za stale vacsie zadlzovanie a stimulaciu ekonomiky. Tvrdia, ze pokial nebude stat minat co najviac - pokial nebude stat nalievat peniaze do ekonomiky, aby sa podporil dopyt - bude katastrofa. Takze to robia uz zopar desatroci, stimuluju ekonomiku a podporuju dopyt, aj za cenu zadlzenia. Co ale zjavne nefunguje. A kedze to nefunguje, asi je v tejto myslienke a pristupe velmi vazna chyba.

 

A na niektore veci naozaj treba nieco vediet. Operaciu oblicky, pilotovanie lietadla, ani opravu telefonu nezvladne Fero od traktora. Riadenie a pochopenie ekonomiky je predsa len o nieco narocnejsie ako soferovanie toho traktora, ale kedze si to vela ludi nemysli - necudo, ze potom svetom lietaju aj uplne sialene teorie. Na druhej strane, aj vela renomovanych teorii neprinieslo vela dobreho :kvet:

 

Ono ked je recesia a vsetci setria, klesa spotreba, teda aj vyroba. OK. Ale potreby ludi su stale - takze ludia by radi kupovali, ze? Jedna z moznosti ako tomu pomoct je nalievat peniaze do ekonomiky aj za cenu zadlzenia, ale to zjavne nie je mozne donekonecna.

 

Druha moznost je byt trpezlivy. Ludske potreby su. Peniaze su. Ludske napady a imaginacia su.

Zaciatkom 90-tych rokov bolo Svedsko aj Finsko v krize - inflacia, nezamestnanost, recesia. Ludska potreba po komunikacii a gadgetoch, ludska sikovnost vo vyrobe mobilov a peniaze, ktore len cakali na to, kam ich investovat viedli k rastu gigantov ako Ericsson ci Nokia.

 

V podstate si teraz len skopiroval paniku, ktoru maju politici a ekonomovia, ked im HDP nerastie rocne o +5% a nedokazu dat ekonomike cas a priestor, aby sama nasla najlepsi smer. Preto je tolko statnych zasahov, ktore viedli k tomu, co sa deje teraz.

 

Nejde predsa o nedostatok penazi - ale o ich kolobeh. Napravat to slepym pridavanim penazi do obehu vobec nemusi pomoct.

No určite, tak ja co kritizujem terajsi penazný model som za to, aby sme sa zadlžovali. To je fascinujuce, ako vies v debate hned najst vynnika. Dal som tu aj sposob, ktorý by štat dlhy nevyrabal, mali by ludia peniaze v ekonomike tak ako maju dnes s tým rozdielom, že ich nikto nepyta naspät. Ak sa ti nepaci riesenie, ktoré utlmi deflaciu, tak daj lepsie v tomto systeme.

Pretože treba vymysliet v terajsom systeme riesenie na problem. A dalsie je to, že takto naliate peniaze by sposobili aj to, že v dalsich rokoch by mozno ziaden deficit ani nebol. Zbavili by sme sa uroku a nebolo by potrebne vracat peniaze a tak by sa mohli pouzit v systeme aj na splacanie starých dlhov, ktore treba vratit aj s urokom.

No, stazoval si sa, ze ked sa splatia dlhy, ludia klesne dopyt a bude katastrofa. Presne takejto katatsrofy sa bali ti politici, ktori desatrocia na ukor dlhov podporovali dopyt. Takze povodny strach z poklesu dopytu je presne rovnaky.

 

A riesenie som predsa dal - a nie je moje. Jeho zaklady su este v klasickej ekonomii a ide o rozmyslanie, kde nie je ekonomika postavena na dopyte (ako si vela ludi mysli), ale v podstate na ponuke. Je to rozmyslanie, ktore nevyzaduje okamzity a vysoky narast HDP, ale radsej pomalsi a trpezlivy rast.

 

Na deflaciu je riesenie a bolo tiez napisane vyssie - deflacia znamena znizovanie cien. Ked sa znizuju ceny, znizi sa aj ponuka. Ked si klesne ponuka, zastavi sa znizovanie cien. Takto funguje trh. Cena nesuvisi ani tak s mnozstvom penazi, ako s ponukou a dopytom. Objem penazi je druhorady ako vidime.

 

A co take konkretne? Napriklad znizit dane a odvody, cim sa ludom a firmam zvysia diponibilne peniaze, ktore mozu premenit na dopyt. Ale zjednodusit pracovne pravo, aby mohli zamestnanci lahsie prechadzat z firiem v upadku k perspektivny. Zjednodusit a zrychlit zakladanie firiem, aby ti s perpesktivnymi napadmi a schopnostami ich mohli realizovat. Minimalizovat statnu korupciu, aby ti, co robia pre stat boli naozaj najlepsi. a este zopar stoviek uplne logickych napadov :)

Ja sa nebojim, ja konštatujem, ty mas co najmenj k tomu hovorit, ty si popieral celu zavislost, ty si ani nevedel co ti hrozi, teda ekonomike. Da sa kadeco urobit, ale to nie je otazka nasho chcenia tu na fore, a ked znizis dane dak aj menej do pokladne príde a tým ti aj vzrastie deficit.

 

a nadeflaciu nie je riesenie nechat ju posobit. To moze iba superinteligent hovorit, že na deflaciu je riesenie, že príde. Super, mas potlesk.

No, celu zavislost som asi nepopieral - ale to je predsa jedno.

 

Sme sa zhodli, ze navysenie penazi nevyvola vzdy inflaciu (Japonsko, USA). Sme sa zhodli, ze splatenim ktorehokolvek uveru sa neznizuje automaticky objem penazi. Sme sa zhodli, ze dlhopisy su hlavne o presunoch penazi, nie o tvorbe penazi. Sme sa zhodli, ze peniazi moze byt v ekonomike dostatok - ale dopyt moze aj tak klesnut. Sme sa zhodli, ze peniaze same o sebe nic nezarabaju. Sme sa zhodli, ze ludia maju nekonecne potreby a schopnosti vymyslat nove veci. Sme sa zhodli, ze banky a ti co maju peniaze hladaju kde ich umiestnit, aby im to prinieslo co najvacsi uzitok.

Cize to dolezite je OK :)

 

Jediny rozdiel je v tom, ze ty nevidis cestu von - takze zostava len demontaz tohoto systemu. Podla mna existuje, je mozna, len proste vyzaduje trpezlivost.

 

 

ked znizis dane dak aj menej do pokladne príde a tým ti aj vzrastie deficit.

 

Nie vzdy. Ked sa v SK znizila dan z prijmu, vyber dane narastol. Tak vidis - aj takto sa to da.

 

A na druhej strane - nevidim dovod, preco by sa niekedy nemohli aj znizovat vydavky statu.

Ja vidím cestu z momentalnej slamastiky a tu som ti napisal v podobe QE. Som presvedcený, že taketo peniaze aj sposobia pokles deficitu, mozno nebude ziaden deficit. Takto sa da postupne napravit zla situacia.

 

Korupcia statny aparat, zväčšenie efektivity je dlhodobý proces, musi byt zaujem o tieto zmeny predovšetkým. Musia ludia tlacit politikov do toho. A som presvedčený, že penazný model je možné urobit lepšie, ale to nie je nateraz dolezite. Pokuazal som na problemy v nom samotnom a to bolo ciel tejto diskusie.

QE ako take je praveze inflacne - pretoze splacanim dlhov peniaze nezanikaju. QE ako zazracny liek by fungovali len pokial by platila ta sialena teoria o zaniku penazi pri splateni akehokolvek uveru, co vsak nefunguje.

A riesenie tym, ze sa budu doslovne nalievat peniaze do ekonomiky? Z principu mi to k tebe nepasuje :)

 

No a ano - presne to som aj myslel. Dlhodoby proces. Postupny. Trpezlivy. Nie chciet mat velky rast HDP za kazdu cenu a kazdy rok. Netreba menit system, postaci ak sa zmeni spravanie subjektov v nom...

 

Ak bolo mrhanie slovenskeho statu v minulom roku naozaj tych 620mio eur - to znamena, ze trebars o tuto sumu mohli byt nizsie dane. Tato suma mohla zostat ludom a firmam, ktori by ju premenili na spotrebu, investicie alebo uspory. A bolo by to ovela zdravsie, ako statom vyhodene peniaze, ktore sa pekne vynimaju v cisle HDP.

No samozrejme nie QE v terajšej podobe. Este raz pre slabsich. CB da priamo peniaze pri deficite do pokladne štatu bez uroku. To je priamo naliatie penazi. Rozdiel je, že teraz to robia ako niekoho dlh s úrokom a v buducnosti chcu peniaze spät.

 

Oba sposoby vyvolaju infláciu ale sposob, ktorý navrhujem ja zamedzi deflácii z poklesu penazi u obyvatelstva. Tieto peniaze dalej posluzia na umorenie úrokov a dlhov efektívnejšie, bez ucinkov deflácie a recesie. Takto udrzim ekonomiku vo funkcom stave a raste a zároven nezvysujem dlh, ani ziadne nároky do buducnosti splatit dlh aj s úrokom. toto som skutocne napisal posledny krat. Teda QE v takomto priamom naliati.

Este raz pre slabsich. CB da priamo peniaze pri deficite do pokladne štatu bez uroku. To je priamo naliatie penazi. Rozdiel je, že teraz to robia ako niekoho dlh s úrokom a v buducnosti chcu peniaze spät.

 

Ani nerobia. Momentalne prebieha QE tak, ze stat si vytlaci nove peniaze, tie si "da do pokladnice" a za ne nakupi dlhopisy od inych subjektov. Takze to nerobi s nijakym urokom. Cize vlastne presne to, co by si chcel - nie je to uver, nie je tam urok, dokonca sa tym znizuje dlh :)

 

 

Tieto peniaze dalej posluzia na umorenie úrokov a dlhov efektívnejšie, bez ucinkov deflácie a recesie.

 

Nuz, mozno ta potesi, ze sa objavuju dost caste hlasy, aby sa presne toto udialo. Vyraznejsia inflacia prostrednictvom tlacenia novych penazi - cim sa znehodnotia uvery, zcasti sa aj budu splacat a zaroven sa do ekonomiky naleje este viacej penazi, aby sa podporil dopyt. O toto sa snazila nie moc uspesne japonska CB, v podstate to robi FED a dost nahlas sa hovori o tom, ze inflaciu by mala nastartovat aj eurozona. Cize si v zhode s dost velkou castou ekonomickeho a politickeho establishmentu :D

ziadna vyraznejsia inflacia, zastavenie dlhov. a peniaze budu prudit na splatky starych dlhov. keby to tak fungovalo, tak nas neziadaju o pozicku, ktoru si musime pozicat bay sme pozicali grekom, nesranduj tu xenocide.

 

a rozdiel co robia je ze nakupuju spät dlhopisy a peniaze idu tým co drzali dlhopis, to je ine riesenie, kedze ja hovim o niecom inom.

 

Takže čo robia cez QE tak znizuju stare dlhy.

 

Ja navrhujem, aby si vykryl stat deficit CEZ QE a zaroven splacal stare dlhy a uroky. A to tak, že musi znizovat deficit, inak ide vlada do riti, ked to nevie stabilizovat, ked nevie urobit nieco co bude efektivnejšie a nebude vytvarat dlh. Takže ano usporne opatrenia a nove investície podpora trhu ALE nie na ukor stahovania penazi z obehu.

 

V podstate sa da cez QE garantovat stary dlh 100% a to tým, že CB ma tovaren na peniaze. A tak sa daju určit splatky na stare dlhy. My nepotrebujeme, aby sme sa niekomu zadlzovali a ten nas skrtil rukou pod hrdlom. Stat musi najst riesenie ako stabilizovat ekonomické prostredie a trvalo ho zefektivnovat. ked nalejeme ludom peniaze, firmam, tak pojdu do investicii.

 

Takto idu peniaze vlastnikom dlhopisov teda znova len komercným bankám hedge fondom a tej bande co obchoduje na burze. My potrebujeme dostat peniaze dlznikom, do ekonomiky aby to nevyvolalo deflaciu pri umorovani dlhov a úrokov z tých dlhov. Kedze momentalne aj banky menej poziciavaju a maju strach z neistej situacie,