Úroky, peňažný systém

240 000 prežral bankar jedla kazdy mesiac, viac ako24 násobne viac ako zjedla farma, xenocide si skutocne trieda :kvet:

 

Hlavne, že banka len pozicala, len pozicala a tvaris sa ako keby neprezrala 240 000 kazdy mesiac, totiz tu je to co nevidis, odtialto prudili peniaze na splatky.

robopol asi to nevyjde ako si myslel.

- B ma na ucte po splateni uveru aj s urokom 1,000,000 (takze menej ako mali na zaciatku)

 

banka mala 1,3 miliona pozicala milion, mesacny cash flov ma -30 000, mne vychadza ze banka nema nic. Ak kupila 10 domov.

Preto to je priklad. Priklady su vzdy zjednodusujuce. Nie je sanca do prikladu zapocitat miliardy existujucich subjektov. Prirodzene, mohol by som zacat rozpisovat tisice sluzibe a tovarov, ktore potrebuje kazda firma a jednotlivec kazdy den - ale to je zbytocne.

 

Otazka bola - ako je mozne splatit uver (istina+urok), ked v systeme neexistuje dostatok penazi. Odpoved je - tym, ze okrem penazi koluju aj tovary a sluzby a ze uver sa splaca postupne, nie naraz. Je to mozne aj bez dalsieho nalievania penazi do systemu.

slimak,

 

ved ty nevidis, že v jednej vete tvrdi, ZE BANKA LEN POZICALA a NIE ONA NIC NEINVESTOVALA, NIC NEKUPOVALA. Ja mu píšem, že musí dostat tie peniaze do systemu co ma z úrokov aby vyplatil sa cely urok. urok musi banka pustat do systemu BEZ DLHU, aby sa mohol splatit.

 

On napise, nie banka len poziciavala a dava priklady, kde banka kupuje domy alebo prezerie kazdy mesiac 240 000. to sa neda takto bavit. On je uplne bez logickeho myslenia a potom urobi zaver.

 

DA sa to. Jasne že sa to da ked bude banka robit spotrebu za druhých, to sa ale v skutocnom svete nedeje. Takze to su príklady mimo reality, mimo akejkolvek reality, kde banka všetok svoj zisk reinvestuje tak, že si za ne nieco kupi.

banka mala 1,3 miliona pozicala milion, mesacny cash flov ma -30 000, mne vychadza ze banka nema nic. Ak kupila 10 domov.

 

Ech, pravda. Blbo som pocital a z pohladu firemnej ekonomiky to nie je moc vyhodny priklad :kvet:

Ale aspon ako priklad toho, ze je mozne splatit uver bez nutnosti dalsich penazi to staci. Nesnazil som sa ukazat najziskovejsiu firmu na svete.

 

 

Takze to su príklady mimo reality, mimo akejkolvek reality, kde banka všetok svoj zisk reinvestuje tak, že si za ne nieco kupi.

 

Rovnako ako je mimo akejkolvek reality predpoklad, ze by mali byt vsetky dlhy splatene hned a vcelku.

 

A co sa deje so ziskom? Nieco sa spotrebuje. Nieco sa reinvestuje. Nieco sa odlozi do banky. Z toho, co je odlozene v banke sa cast pozicia - takze zase spotrebuje a investuje.

Rovnako ako je mimo akejkolvek reality predpoklad, ze by mali byt vsetky dlhy splatene hned a vcelku.

 

Ja taky predpoklad nepotrebujem, takže to marne a zbytocne spominas.

Tak dobre, v tom pripade ale neexistuje zasadny problem s nedostatkom penazi. Kedze peniaze koluju v ekonomike, je potrebne aby ich bolo k dispozicii tolko, kolko je v danom momente nutne. Takze na splatenie nejakeho uveru nie je potrebna suma rovnajuca sa celemu uveru. A rovnako to znamena, ze v konecnom dosledku je mozne splatit dlhy aj bez toho, aby boli kvoli tomu pridane nove peniaze do systemu.

 

Ten priklad vyssie ale moze ukazat to, co robili vlady doteraz. Ak je HDP suma vsetkeho vyprodukovaneho alebo spotrebovaneho, tak je len niekolko moznosti ako ho zvysovat.

Jeden je nechat nech sa system stara sam o seba - a firmy by investovali, resp. spotrebovavali len to, co postupne ziskaju.

 

Ale pokial sa stat rozhodne "stimulovat" rast a podporit rast HDP - co urobi? Trebars zacne nalievat peniaze do ekonomiky - aby sa tieto dalej pozicali. Pretoze ked sa pozicaju, tak sa zacne viacej vyrabat, viacej spotrebovavat, vsetci su happy a HDP rastie. Ked CB zrazili sadzby prakticky na nulu, banky si teda mohli poziciavat prakticky zadarmo - co malo stimulovat rast (a preto trebars USA robia svoje QE).

 

V realite ale:

- nie vzdy okamzite vznikne dopyt po peniazoch, pretoze si ich jednoducho nebude chciet hned niekto pozicat (napr. je malo prilezitosti - co je aj dnesna situacia)

- alebo nastane situacia, ked si tieto nove a lacne peniaze budu firmy a ludia naozaj poziciavat. Ale kedze to budu "lacne" peniaze a lahko pristupne (staci pozriet urokove sadzby v minulosti), stale bude pribudat investicii, ktore nebudu ziskove.

- prirodzene, priklad vyssie fungoval pokial islo o ziskove investovanie. V realite vsak napr. realitny boom bol prave ten priklad, ked sa obrovske mnozstvo lacnych penazi dostalo do ekonomiky - a neboli investovane ucelne. Hranica, teda krach nakoniec aj prisiel.

 

Takze ano, je mozne dlh splatit, aj ked nie je dostatok penazi. Ale nie je mozne dlhy splacat, pokial boli vyuzite nespravne.

Tak dobre, v tom pripade ale neexistuje zasadny problem s nedostatkom penazi. Kedze peniaze koluju v ekonomike, je potrebne aby ich bolo k dispozicii tolko, kolko je v danom momente nutne. Takze na splatenie nejakeho uveru nie je potrebna suma rovnajuca sa celemu uveru. A rovnako to znamena, ze v konecnom dosledku je mozne splatit dlhy aj bez toho, aby boli kvoli tomu pridane nove peniaze do systemu.

Tak v realite to možné nie je. pretože sú tu nerealne predpoklady aby to bolo možne.

 

1 nerealny predpoklad je, že banky budú vracat peniaze do ekonomiky bez niekoho dlhu, teda, že budu všetok svoj zisk refinancovat do ekonomiky do nákupu. Neralne.

2. nerealny predpoklad, že všetci účastníci ekonomiky, ludia výrobcovia sa budú chciet zbavit všetkých penazí čo majú

 

kedže neplati ani jeden predpoklad. Do ekonomiky bez ZVACSOVANIA SA DLHU musia príst peniaze nezatazené dlhom a musia sa dostat k dlzníkom. Co so sebou nesie problém distribúcie týchto penazi A V KONECNOM DOSLEDKU DAROVANIE niekomu niečo zadarmo, zvýhodnenie niekoho v systéme.

Do ekonomiky bez ZVACSOVANIA SA DLHU musia príst peniaze nezatazené dlhom a musia sa dostat k dlzníkom. Co so sebou nesie problém distribúcie týchto penazi A V KONECNOM DOSLEDKU DAROVANIE niekomu niečo zadarmo, zvýhodnenie niekoho v systéme.

 

Ani nie...

 

http://ekonomika.idn...-zahranicni_fih

Účelem politiky Fedu, kterou banka aplikovala během krize už dvakrát, je přimět komerční banky k tomu, aby více půjčovaly peníze, a ve výsledku tedy stoupla i spotřeba lidí. Běžně centrální banky nepřímo řídí objemy půjček nastavením úrokových sazeb, jenomže sazby v USA už jsou tak nízko, že nemohou dál klesnout. Proto Fed sahá ke kvantitativnímu uvolňování.

Americká centrální banka připouští zahájení dalšího kola takzvaného kvantitativního uvolňování. Tento krok, jak pomoci americké ekonomice, mnozí odborníci považují za špatný. Znamenal by další nákupy amerických dluhopisů centrální bankou za peníze, které si USA vytisknou.

Americke dlhopisy, T-bonds su vlasne americkym dlhom voci drzitelom tychto dlhopisov.

Ked ich FED odkupi, dlhopisy de facto zaniknu - vlada neplati sama sebe uroky, takze cast dlhu sa znizi.

Dlhopisy su ale odkupene za peniaze, ktore ziskaju banky - nie zadarmo, proste banky predaju dlhopis za peniaze.

 

Prirodzene, ide o inflacny krok. Tiez je pravda, ze vobec nemusi fungovat a nastartovat ekonomiku. Ale v principe ide o to ako dostat peniaze do ekonomiky bez dlhu, nijake darovanie.

 

PS. Hypoteticka otazka je, ci by napokon nebolo efektivnejsie poslat kazdej rodine v USA tisic dolarov na ucet.

Ano cez QE sa daju naliat peniaze ale otázka je tu táto. Ak stat odkúpi svoj vlastný dlh z penazi vytvorených z nicoho, tak podporujeme stat a jeho dominantnost v ekonomike, zaroven tým pomahame vytvarat neefektivitu, korupciu, bubliny a pod. Ja som tu uz písal ako by sa dali znížit dlhy štátov a nikoho by to nebolelo su to peniaze z nicoho. IBAZE treba zvolit inu strategiu.

Jo, takto by sa to dalo urobit :kvet:

 

Akurat - pri splateni dlhu peniaze nezaniknu. Ak by sa vytvorili nove peniaze a nimi by sa splatili dlhy, tieto peniaze by zostali v obehu - takze inflacia. Preto nie je mozne takto znizovat dlhy donekonecna. Ani pri QE nie je cielom znizovat dlh.

Nie da sa vytvorit ina koncepcia QE. Tak ako to robia oligarchovia to urcite nie je dobre. A nepomahaju ludom ale zachranuju svoje zadky. A inflaciu sposobili hlavne uverové peniaze, teda tie co su davno v ekonomike. A vedia urobit aj pravy opak ked pojdu z ekonomiky spät do bank, vytvoria defláciu. A to je to coho sa boja a to je zaroven moje tvrdenie, že splacaním uverových penazi sa vytvara mensia pouzitelna penazna zasoba v ekonomike pri vymene tovarov a sluzieb a posobi destrukcne na pokles cien atd.

No pozri - obhajovat sa tym co kto tvrdil nie je najlepsi napad, pretoze tato extremisticka teoria nie je uznavana nikym z politikov ci ekonomov, bez ohladu na stat alebo politicku stranu. Zase takto to neformuluje skoro nikto.

 

Ale v principe - ono to ani nemoze fungovat. Ake su to uverove peniaze? Ked mas v obehu dolar ci euro, su vsetky rovnake. Nie su oznacene. A ked sa spplati uver, vari naozaj vzdy miznu peniaze? To sa deje len pri splacani niektorych uverov - len niektorych, vacsiny sa to netyka.

 

Vydavanim dlhopisov USA zvysuju svoj dlh, ze? Dlhopisy su dlh. A vdaka nim vydavaju nove peniaze, takze ide o peniaze postavene na dlhu. To znamena, ze splacanim dlhopisov by sa musela znizovat penazna zasoba - co ak by bola pravda, tak by USA stacilo natlacit nove peniaze, splatit nimi dlhy, peniaze by zanikli a nemali by ani dlh, ani inflaciu. A mohla by to urobit skoro kazda krajina na svete (grecko urcite).

Preco to tak nerobia?

Pretoze splacanim dlhov sa peniaze nestracaju.

Ja pevne dufam, že su tu ludia s vyssim IQ, ktorí pochopia, že nejde o žiadne stracanie penazi, ale iba presuvanie penazi z bank do ekonomiky k ucastnikom výmeny a opačne od účastnikov výmeny tovarov a služieb spät do bank. Myslím, že tuto jednoduchu myšlienku hadam dokaze tu niekto pochopit.

No ved OK - takze nie stracanie penazi, nie miznutie penazi - ale ich pohyb. V pohybe penazi ale predsa nie je problem.

Skusim takyto príklad

 

mame krajinu BETA a ALFA. BETA krajina získa peniaze od ALFA. co to znamena? no ALFA krajina ma teraz nizsiu sumu penazi v ekonomike o pozicanu sumu. Bete pribudli peniaze do jej ekonomiky. Kedže ale je to pozicka s úrokom. ALFA si narokuje v buducnosti vratit všetky peniaze + úrok.

 

Takže BETA ma viac teraz penazi v ekonomike. V buducnosti ked splati svoj dlh bude mat menej o pozicanu sumu.

 

Peniaze nezanikli. ALE DOBRE VIDIET ze peniaze Z BETY ODISLI SPAT k ALFE a teda ich nema k dispozicii. Keby slo o velku sumu, najskor tie pozicane peniaze vytvorili v bete narast cien a ked ich beta vyplaca, tak sposobuje naopak deflaciu.

 

toto je iba modelovy priklad, aby tu stale niekto nehovoril o stracani penazi a udejne o neexistujucich zavislostiach.

Uhm, super ze sme sa dostali od zanikania penazi k ich presunom...

 

1. Prirodzene spominany priklad by znamenal, ze Beta mala najprv inflaciu (ked si peniaze pozicali, takze im pribudli) a nasledne deflaciu (ked peniaze vratili, takze im ubudli). Najprv inflacia, potom deflacia, takze by sa to malo vynulovat, nie?

 

2. Stale je tam chybicka - ak by v tomto pripade Beta proste vytlacila nove peniaze a tie vratila Alfe, co potom? Dlh by bol splateny. Beta by nemala nijaku deflaciu (peniaze neubudli), Alfa by mala inflaciu (pretoze peniaze pribudli). Spravne?

Ale ani toto uplne nesedi - pretoze ak by to takto fungovalo, USA by trebars splatili dlh Cine - oni sami doma by nemali inflaciu a co sa deje v Cine nie je ich problem :kvet:

 

Ono v tom priklade ktory si uviedol totiz nijake peniaze nevnikli, preto ani nakoniec nezanikaju. Ale dobre, je jedno akym sposobom, ked sa zvysi objem penazi v obehu, ma to inflacny ucinok a naopak. Takze je v podstate jedno ci peniaze len zaniknu, alebo sa presunu do Ciny, proste nebudu v obehu ekonomiky statu, teda to moze viest k deflacii

 

Akurat v realite je toto zase len pripad mensej casti dlhov ako takych. Pri vacsine dlhov nevznikaju nijake peniaze - ked si niekto kupi autona leasing, vezme spotrebny uver na mixer - nijake nove peniaze nevznikaju. Takze pri splateni tychto dlhov sa ani penazna masa neznizi, pretoze peniaze ani nezmiznu, ani nikam neodidu "mimo" ekonomiku. Nesposobi to deflaciu.

 

V pripade USA mozeme odhadnut, ze tak 13,5% vsetkych uverov a dlhov je takych, ze ich splacanim by sa znizovala penazna masa.

No konecne xenocide pochopil co vlastne tvrdím.

 

co je teda problém? ten cyklus je problem a obrovský problem, ktorý teraz realne hrozi. Totiž ta deflácia v ekonomike prinesie skazu. Ekonomika v BETE by zacala najskor stagnovat a nasledne by odstartovala defláciu, pokles cien, prepustanie, nizsiu spotrebu aj inevstície, dostala by sa krajina do recesie. KEBY bol odliv penazi z jej ekonomiky. LEnze to je izolovaný príklad a niekto by mohol namietat, že BETA bude mat vyhodu oproti inym krajinám v tom, že ma lacnejsiu praconu silu a pod. LENZE AK BY TAKTO ZACALI VSETKY KRAJINY EUROZONY znižovat dlh splacaním a nevytvaranim si dalsich, nenalievaním si penazi, tak sa dostanu vsetky do vyvrtky. NIKTO NECHCE VYVRTKU.

 

 

Aj poziciavanie sposobuje inflaciu. Nejde o to ci su to nove peniaze, ci stare alebo ake. Kazde poziciavanie hovorí o tom, že ten čo si chce pozicat chce minat, robit výmenu tovarov a sluzieb, staviat fabriky, kupit si televizor. takže tieto peniaze su inflacne, zvysuju totiz dopyt po tovaroch a sluzbach, po skutocnych hodnotach v ekonomike. Vtedy ekonomika ma spotrebu aj investicie aj inflaciu.

 

A teraz dame modelový príklad do suvisu s bankami. Banky su krajina ALFA a krajina BETA je skutocná realna ekonomika, ludia co si vymienaju tovary a služby a zobrali si peniaze od ALFY, aby im to ulahcilo život a rozvoj.

 

Ak budu obcania BETY vracat peniaze od ALFY tak ich budu mat menej pre svoju výmenu tovarov a sluzieb. SEM tam si nieco kupia obcania s ALFY u nich za svoje peniaze. Ale hlavne a nosná cinnost ALFY je poziciavnie BETE.

 

Takze ako sa BETE rozvija ekonomika a obcania si beru od ALFY peniaze je spokojnost na oboch stranach. Az príde moment a zistia v BETE že maju obrovský nezaplatený dlh. A zistia aj odvratenu stranu. Ked sa chu zbavit svojho dlhu obrati sa im prosperita na ruby, cim viac su vo vytrke tym viac nadavaju na ALFU ale nevedia preco sa to udialo, preco je im teraz zle ked chcu splacat svoje dlhy.

 

 

Čo vlastne z tohto vyplýva? Nech sa pozerame na peniaze z akehokolvek uhla vyberaju si dan za svoj osoh. Su samostatný element, nie su prirodzená súčast v tovarovej výmene, sú navyše. Pokial by sme dokazali vymysliet sposob ako si vymienat tovary a služby bez nich, vedeli stanovit ceny tovarov a služieb bez nich, tak ich nepotrebujeme. A cím viac kukam na to ako to funguje tým viac som presvedčený, že v ekonomike v buducnosti modernej buducnosti sú nepotrebné.

dalsi pohlad na QE

 

ako sanovat dlh, kedže inflacia je dan za nove peniaze v systeme. Kedže máme uz tu infláciu ako dôsledok toho, že peniaze pribudaju do systému a nahanaju "tovary a služby". Pokial sme toto prežili a prežijeme nízku medzirocnu infláciu QE by malo fungovat na sanaciu dlhu a to takto:

 

dlh štátu je náš dlh voči sebe samým. Takže z toho dalej vyplýva, že dlh voči sebe si vieme odpustit. Ako to teda urobit , aby sme nenalievali dalsie peniaze do systému?

 

Ked stát vydáva dlhopis. Tak ho vydáva ako nas dlh voči nám samotným. A teda peniaze, ktoré chýbajú v systéme sa vytvoria z ničoho tak, že sa by sa vlastne mali dat ludom a nasledne vybrat na daniach. Teda tato operacia znamena, že sa pripisu na účet štátu "do pokladne štátu".

 

rozdiel je v tom, že dnes sa poziciavaju peniaze na úrok, ktoré sa musia v budúcnosti vrátit. Co sposobuje jednak ten istý efekt inflácie ale aj pri splacani efekt deflácie. Teda to, čo by iným postupom nevznikol.

 

Na druhej strane tieto peniaze, ktore nie su nasim dlhom voci sebe "su peniaze" ,ktoré odbúraju dlhy z poziciek a +úrok navyše bez ovela menších problémov. Takto by sme nikdy nemali dlh voci nikomu a mali by sme iba infláciu.

 

toto riešenie však spôsobuje šafárenie štátu, neefektivitu štátu a deformáciu štátu. Takže všetci účastnici by si mali uvedomit, že štát šafari a teda pritlacit na to, aby politici nasli udrzatelnu koncepciu a jednoducho ked to nezvladnu, musi stat sa vzdat tejto cinnosti v prospech trhu, alebo zanikne to na čo ekonomika nema. decentralizovat moc statu.

 

A teraz k EU.

EU môže takto fungovat n a spolocnej baze. Kazdy stat v EU by sa mohol takto sanovat zo spolocnej centralnej banky. A staty by sa navzájom kontrolovali. A dôležité je teraz sa pozriet na strukturu dlhu kazdeho statu, komu stat vlastne dlzi a kolko. a pokusit sa to vyriesit zapoctami. Alebo pokial drzia dlhopisy sukromne banky, môže prevziat tieto dlhy centralna banka garantovat tak postupne vratenie penazi komerčným subjektom bankam.

Cela unia sa da poriesit, kedže však len vidím, že ich riešenie je vymahat od statov dalsie peniaze, ktore mame pozicat statom na úrok, tak toto drancovanie nema konca kraja.

Len by som opravil, ze peniaze su normalnou a beznou sucastou vymeny - uz od biblickych cias, aj skor. Nie je to nic umele, navyse. Netreba to prehanat a snazit sa vratit k dobe kamennej. Alebo ked uz - tak aspon neargumentovat historickymi nezmyslami. Staci si najst "historia penazi" a zistime, ze to "umele" je skoro tak stare ako ludska civilizacia.

 

(je rozdiel totiz medzi rozumnou ekonomickou teoriou, zodpovednostou a pseudokomunisticou teoriou o bezpenaznom systeme)

 

K tomu zvysku zajtra :kvet:

Zjedodnodusene povedane...

 

- Nie vsetky peniaze vznikaju ako niekoho dlh, takze nie vsetky peniaze su postavene na nejakom dlhu. (v tom pripade su postavene doslovne na "nicom" a na dovere)

 

- Nie splatenim kazdeho dlhu peniaze zanikaju/unikaju, ani splatenim kazdeho dlhu sa penazna zasoba znizuje. To sa tyka len casti dlhov, nie kazdeho. Takze stale existuje obrovske mnozstvo dlhov, ktorych splatenie neznizi penaznu zasobu, neodcerpa peniaze za hranice, nevyvola deflaciu.

 

 

Ked stát vydáva dlhopis. Tak ho vydáva ako nas dlh voči nám samotným. A teda peniaze, ktoré chýbajú v systéme sa vytvoria z ničoho tak, že sa by sa vlastne mali dat ludom a nasledne vybrat na daniach. Teda tato operacia znamena, že sa pripisu na účet štátu "do pokladne štátu".

 

To ani nie. Stat vyda dlhopis - je to dlh statu voci tomu, kto dlhopis drzi. Stat je samostatny subjekt, ktory tak aj kona. Je to dlh, ktory splaca stat - a ano, z toho, co vyberie na daniach.

 

Dlhopis ale nevytvara peniaze, vsak? On ich len presuva. Dlhopis sa predava - a ten kto dlhopis nakupi, zaplati peniazmi. Stat vyda dlhopis a za ten ziska peniaze - od Ciny, Bank of Americ, alebo konkretnych ludi. Ale ti co kupuju dlhopis tie peniaze uz mat musia, aby ho kupili. Akurat tie peniaze presunu z ich uctu na ucet statu. Ale peniaze predsa nevznikli, tie existovali uz predtym.

 

rozdiel je v tom, že dnes sa poziciavaju peniaze na úrok, ktoré sa musia v budúcnosti vrátit. Co sposobuje jednak ten istý efekt inflácie ale aj pri splacani efekt deflácie.

Ale kdeze. Ved tu mame jasny priklad, ako je mozne splatit uver s urokom bez inflacie alebo deflacie. Aspon urcite to tak nefunguje vzdy, pretoze v zasade je mozne splatit uver bez toho, aby bolo nutne vydat viacej penazi.

škoda, že debatuješ iba ty tu hlavne. V podstate zase tvrdíš, že banky napožičiavali štátom a verejnosti zanedbatelne peniaze oproti iným nejakým väčšinovým dlhom "auto na leasing" pračka, televizor. Ibaže to je to isté ako ked požičiavaju banky peniaze "spotrebný úver, ci hypo". Dokonca tie spotrebné sú s väčším úrokom.

 

Takže znova logika nikde, vyhlasovania ti idu bez dokazov, bez logiky, bez dosledneho vysvetlanie.

 

k dlhopisom :Prekrúcas, nerozumies tomu co píšem, tak skutocne neviem na com sa s tebou clovek moze dohodnut.

Neviem co sa ti nepaci :kvet:

 

Dlhopis je dlh. Ale dlhopis niekto (trebars stat) predava za peniaze, ktore ma kupec. Takze pri dlhopisoch ti peniaze nevzniknu, len sa presunu. Takze dlhopis nevytvara peniaze - aspon nie vacsinou. KEd si pozries zlozenie trebars statneho dlhu USA tak bude jasne, ze vacsinu z toho tvoria dlhopisy - cize pri ich vydavani sa nezvysovala penazna zasoba.

 

Ked ide o bezne a dalsie uvery - tam tiez nie vzdy vznikaju peniaze. Ked si vezmes auto na leasing, je to uver. Ale nevznikaju nove peniaze. Takze splatenim tohoto dlhu ani nijake peniaze nezanikaju, neubudaju, len sa presuvaju z uctu na ucet.

 

Z toho vyplyva, ze vacsina uverov moze byt splatena bez toho, aby to znizilo penaznu zasobu. Moze nastat deflacia, ale nie preto, lebo by sa znizila penazna zasoba.

Si schopný pochopit, že ja predsa píšem o inej koncepcii QE. Teda popisujem ako sa to robí dnes, tým, že štat vyda dlhopis a napr. KB si kupi dlhopis od statu. To znamena stat plati urok KB aj istinu.

 

Ja hovorím, že ked nema stat peniaze vyda dlhopis a kupi ho CB bez úroku naliatim penazi, ktore stat nemusi splacat s urokom ani ich vratit. tento dlh nebude obchodovatelny na burze, vlastne to nebude ziaden dlh. Efekt inflacie vyovolaju oba sposoby, ale prvy sposob vyvola aj deflaciu ked stat splati urok aj istinu KB. To je modelove tvrdenie.

 

ked ti banka poziciava peniaze, tiez nevznikaju nove peniaze iba sa presunuli z banky k tebe. Takze v tom zaiden rozdiel nie je.. Nie su to nove peniaze.

No dobre, teraz neviem aku cast tvoria dlhopisy predavane sebe samemu, ale preco nie.

 

Kde je teda problem? Inflacia ako taka nie je len funkciou mnozstva penazi. Inymi slovami, zvacsenie objemu penazi nemusi vyvolat a nie vzdy vyvolava inflaciu - bez ohladu na to, akym sposobom peniaze pribudnu. Zcasti preto, lebo penazi musi pribudat kvoli produkcii. Zcasti preto,lebo na inflaciu je potrebna aj cirkulacia penazi. A zacasti preto, lebo cenove urovne tovarov a sluzieb su ovplyvnovane vecami mimo monetarnej politiky.

 

Pokial je dlhopis, ktory kupila banka, alebo fond splateny - teda vyplatena istina aj postupne urok - tak to predsa nevyvolava deflaciu. Peniaze sa len presunu z uctu statu na ucet banky ci fondu. Takze penazi neubudne, len sa presunu.

 

Nieco ine je , pokial by bol splateny dlhopis drzany zahranicnym subjektom - vtedy by sa peniaze dostali von z ekonomiky a len cast by sa postupne vracala. Momentalne okolo 30% US dlhu je zahranicny (myslim statneho dlhu). Takze splatenie tejto casti by mohlo vyvolat urcitu deflaciu, ale splatenie tych domacich 70% by udrzalo peniaze vnutri ekonomiky, takze by nemalo tento vplyv.

 

Iste, ked by sa dlhopisy do zahranicia zaplatili - dolare by sa postupne vracali, nezostali by v pekingu, ale to ani nemusime pocitat.

Ide o to, ze tento dlh nie je splatny naraz - priemerne dlzka vychadza pod 6 rokov, ale mas aj rocne, aj 20 rocne bondy. http://seekingalpha.com/article/202023-u-s-debt-average-maturity-is-on-the-rise

 

Takze - splacanie dlhu by bolo postupne, nie narazove. Cize zjednodusene mozeme povedat, ze cast dlhu splatena kazdy rok by vyvolala urcity mensi deflacny tlak. Ale nakolko objem penazi rastie genericky aj tak a pokial by sa tymto neznizili objem penazi realne obiehajucich, dopad na CPI by vobec nemusel byt velky. Alebo bol nulovy.