Úroky, peňažný systém

Ja sa držím logiky. Stale sa jej držím ako kliesť :)

 

Len nemam rad ked niekto prekrucuje moje slova a zmysel myšlienky. Plati čo som napisal. Zbavit sa dlhov znamena v uzavretom systeme splacat stare dlhy a nevytvarat si nove, čo ma priamo dopad na penaznu zasobu. Kto chce tvrdit opak je blazon bez logiky.

 

A uviedol som ako by sa dalo zbavit dlhov bez zmeny penaznej zásoby u nás. Je to export. Potrebujeme mat export vyssi ako import a tým nám prichadzaju do ekonomiky peniaze. Ale kazda krajina to vie a kazda krajina sa snazi takto dostat peniaze do svojej ekonomiky.

 

Vy si ani neuvedomujete k comu podnecujete ludi. vase tvrdenia a o setreni vedu k nizsej spotrebe a setreniu a deflácii a k tomu, že sa odštartuje kriza a depresia, dalsie kolo. Motor ekonomiky je práve ten dlh v tomto penaznom modele.

A k bankam, staci povedat jasne ze stat nebude za ziadnych okolnosti rucit za banky, ak vkladas peniaze do banky tak si ju prever. Nie podla vysky urokov ale aj podla toho kam dava peniaze. A nedavaj peniaze banke co poziciava grecku :) a podobnym statom. A ked to urobis, tak si aj nes naklady.

 

Tu je akurat blbe to, ze do sucasnej situacie nas priviedli sice banky - ale tie boli vedene politickymi rozhodnutiami...

 

1. Nizke sadzby CB su dosledkom politickych linii. Kludne nemuseli byt 0,00-0,75, ale radovo vyssie. A kludne USA nemuseli "zachranovat" ekonomiku po dot.com znizenim sadzieb. Banky sa len uspesne prisposobili.

 

2. Vramci EU to bolo politicke rozhodnutie, ze ekonomiky budu hodnotene prakticky na tej istej urovni - aj ked nie nariadenie. Nikto z politikov si donedavna nedovolil naznacit, ze grecke dlhopisy by mohli byt podstatne horsie, ako nemecke. Bol tam jasny politicky umysel.

 

3. Staty maju a mali dostatok prostriedkov, ako pripadne obmedzit rozmach uverov - ale to by bolo proti politickym planom.

 

4. Rovnako ani USA nemuseli vytvoril Fanny Mae a Freddy Mac, zacielit sa na lahke ziskavanie byvania pre nizko prijmove skupiny, urcit FM a FM ako veritelov poslednej instancie a kvoli tomu okrem ineho zrusit Glass-Steagal Act.

 

5. Ratingovky narobili spustu bordelu, ale napr. nutnost viest kapitalove rezervy podla rizikovosti urcovanej v ratingu velkej trojky je dana Basel II. Takze zase islo o politicke tlaky ako regulovat banky.

 

6. Tak isto aj "nereagovanie" na CDS bolo logicke - kedze tieto umoznovali este vacsi rozmach hypotekarneho a realitneho biznisu.

 

7. Staci si vybrat snad ktorykolvek stat - a za posledne desatrocia zistime, ze bol rok za rokom v deficite. Vyska prijmov a vydavkov rozpoctu je z podstatnej casti (aj ked nie 100%) urcovana politicky. Takze ak sa stat zadlzuje 30-50 rokov, nic ine ako astronomicky dlh ani cakat nemozeme.

 

Vysledok je v podstate ten, ze za to mozeme vo velkej miere my vsetci. Nie len tym, ze sme tychto politikov volili - ale ze sme plne suhlasili s touto politikou, pokial fungovala, zabezpecovala rast a prijmy. Tu ale tazko mozeme ocakavat, ze politici budu robit nieco uplne odlisne, ako od nich pozadujeme, ze? Vyrovnany rozpocet ma urcitu cenu a pokial nebudu ludia ochotni tuto cenu niest, tak sa nic nezmeni.

(cena neznamena len znizenie zivotnej urovne, ale aj vacsia zodpovednost za vlastne ciny a financie)

splacat stare dlhy a nevytvarat nove znamena znizit penaznu zasobu meranu ako M1. No a ?

Znamena to aj dalsie, to co usporis nemas komu pozicat, kedze klesol dopyt po pozicke. Ak vsak tvoja snaha sporit ostala nezmenena, tak ti ostava jedina moznost a to hladat investicie. Klesne teda dopyt po spotrebe a vzrastu investicie. Z hladiska ekonomiky to je kratkodoby problem (investicie do vyroby pre spotrebu ostanu nevyuzite), dlhodobo to vsak je skor vitane. Dnesnu spotrebu nahradime zajtrajsou.

Dostaneme sa do situacie japonska ci ciny, kde budeme mat rychly rast priemyslu ale pomalsi rast zivotnej urovne. To znovu nie je cosi principialne zle.

 

Ty sa totiz nedokazes dostat z bludneho kruhu predstav, kritizujes pozicky a zaroven sa bojis ze ich znizenie povedie k depresii.

Ale to je omyl, stale ti opakujem ze primarna je skutocna vyroba a sluzby, financie ju len odrazaju. Ak mas stat kde je vysoka produktivita, tak staci ked mu nebudes branit aby sa uplatnila :).

Ja osobne sa nebojim. Ja hovorim o nasledkoch, ty si za odštartovanie krizy. Ja nehovorím čo je lepšie. Ja hovorím k čomu tento model vedie. Ked sa zvyšuje dlh, rastie spotreba aj investície, rastie inflácia a je tu rozmach, vzniká vela neefektivity a veci na ktore nemame, rozmach štátu, štat ma dost prostriedkov aby vytlacal volný trh a súkromný sektor.

 

A ty teraz píšeš, podme šetrit, ale to ti žiaden dlh nesplati, ty navrhujes aby sa znižila spotreba 50% hdp je spotreba. z zcoho chces splacat tie dlhy? Z akých investícii, koho investícii a do čoho investícii. Ja s tebou nesuhlasim, nemam rad tieto marxisticke reci o tom, ako by sa mali spravat ludia v tomto systeme, ty chces racionalitu, ale to je ten tvoj "SEN" v systeme dlhu ako peniaze.

A ty teraz píšeš, podme šetrit, ale to ti žiaden dlh nesplati, ty navrhujes aby sa znižila spotreba 50% hdp je spotreba. z zcoho chces splacat tie dlhy?

 

HDP nie je spotreba - je to v podstate sumar vsetkych vykonov v ekonomike.

 

Setrenie statu neznamena znizovanie HDP :)

 

Stat ma prijmy a vydavky. Slovensko v eurach. Slovensky dlh je z podstatnej casti denominovany v eurach. Takze pokial budeme mat rozpoctovy prebytok (v eurach), mozeme splacat dlh (v eurach).

 

Rovnako je mozne aj dlh aspon nenavysovat. Je vela statov, ktore to v minulosti dokazali, nejde o kvantovu fyziku.

 

A znizenie vydavkov statu, ci zmena rozpoctu neznamena hned katastrofu. Len treba rozmyslat. A urcite netvrdit, ze sucasne vydavky su tie najlepsie a najdokonalejsie a nie je kde ich zlepsovat :)

Staty dokazali fungovat aj s inymi vydavkami a jedine co to chce je odvaha k zmenam.

Ak vsak tvoja snaha sporit ostala nezmenena, tak ti ostava jedina moznost a to hladat investicie. Klesne teda dopyt po spotrebe a vzrastu investicie. Z hladiska ekonomiky to je kratkodoby problem (investicie do vyroby pre spotrebu ostanu nevyuzite), dlhodobo to vsak je skor vitane. Dnesnu spotrebu nahradime zajtrajsou.

Dostaneme sa do situacie japonska ci ciny, kde budeme mat rychly rast priemyslu ale pomalsi rast zivotnej urovne. To znovu nie je cosi principialne zle.

 

 

Ešte zopar postrehov. Ked ti rastie cena penazi spôsobená defláciou tak utlmuješ aj investície, totiž najlepšie sa zhodnocuju bez zásahu. Neklesa len spotreba, ale utlmujes aj investície. Pretože ceny tovarov a služieb klesaju. Ludia sa snažia sporit, chcu mat menšiu spotrebu, tak môžeš viac vyviest do zahraničia, lenže ked sa tak začnú chovat všetky krajiny, tak to nemaš komu predat za dobru cenu.

 

To co píšeš su nepodložené veci a nejde o žiaden kratkodoby usek času. ekonomika sa neda zmenit zo dna na den.

Ked ti rastie cena penazi spôsobená defláciou tak utlmuješ aj investície, totiž najlepšie sa zhodnocuju bez zásahu. Neklesa len spotreba, ale utlmujes aj investície. Pretože ceny tovarov a služieb klesaju.

 

Jo, to je pravda - ale vyrovnany rozpocet neznamena deflaciu. Dokonca boli pripady deflacie pri deficitnom rozpocte, takze tuto priama suvislost neexistuje a netreba sa bat, ze by menej rozhadzovania vyvolalo deflaciu :)

 

Sucasny strach z deflacie nebol sposobeny nedostatkom penazi, ale tym - ze aj ked tieto obrovske objemy penazi existuju, z rizikovych dovodov nie su prilis premienane na investicie. Takze problem nie je kde zohnat dalsie peniaze, aby nebola deflacia, ale skor naopak. Ako dat do poriadku prostredie, aby bolo perspektivnejsie tieto peniaze investovat.

 

Nuz a pri chapani deflacie dochadza k optickemu klamu. Ano, je teda pravda, ze vtedy by ceny klesali. Ale bezne zaroven klesaju aj prijmy - takze ludia v podstate nebohatnu. To je len na okraj, pretoze momentalne nejde o rozhodujucu vec. Dalsia expanzia by deflacii nemala ako zabranit a nemoze ani fungovat ako motor ekonomiky, pokial neexistuje dostatok perspektivnych prilezitosti.

A uviedol som ako by sa dalo zbavit dlhov bez zmeny penaznej zásoby u nás. Je to export. Potrebujeme mat export vyssi ako import a tým nám prichadzaju do ekonomiky peniaze.

 

Nuz a toto je dost vazna chyba.

 

Za prve - stat nema prijmy z exportu (exportne dane su len vynimka a minimum). Stat ma prijmy z dani a poplatkov, ktore su vyberane z podnikov na uzemi statu. Takze dane platia aj podniky, co nic neexportuju. Stat moze mat prijmy aj ked sa vela nevyvaza.

 

Za druhe - obchodna bilancia je nieco ine ako bilancia statu. To prve je celoekonomicky vysledok export vs. import, to druhe uz vieme. Takze napr. stratovy exporter sice exportuje - ale dan z prijmu neplati, takze stat z neho nema nijaky prijem a naopak.

 

Za tretie - dochadza k omylu, ked sa PENIAZE povazuju za BOHATSTVO. Spusta ludi opakuje, ze peniaze su prostriedok vymeny, ale v praxi to nedokazu aplikovat. Mat peniaze neznamena byt bohaty (resp. nie, pokial clovek nie je zarputily keynesian). Import stroja za milion znamena, ze sa peniaze v hodnote milion vymenia za stroj v hodnote milion. Nikto neochudobnel a nikto o nic neprisiel. Milion v peniazoch nevytvori vobec nic nove. Milion v podobe stroja dokaze vytvorit nove hodnoty - tie realne.

 

Za stvrte - nejde o to ako dostat do ekonomiky peniaze. Ide o vytvaranie novych hodnot, vsakano? Peniaze same o sebe nic nevytvoria. Ale ak su peniaze investovane, napr. do formy stroja, uz mozu vytvarat nove tovary a sluzby. A kedze peniaze su LEN prostriedok vymeny, tak skutocne bohatstvo spociva v mnozstve tovarov a sluzieb.

 

Za piate - z toho vyplyva, ze netreba nariekat len nad exportom (aj ked ten je velmi dolezity) a bat sa, kde zoberieme peniaze. Stat moze brat a berie peniaze nie z exportu, ale z ekonomiky vnutrostatnej (ano, vratane ziskovych exporterov, no aj importerov). Peniaze ako take je mozne "dotlacit" kedykolvek - takze ak by hypoteticky sa zvysil objem tovarov a sluzieb v ekonomike, je mozne protideflacne vydavat nove peniaze do ekonomiky.

 

Samotne splacanie dlhov preto problem nie je - stat ziskava peniaze z ekonomiky a pokial ma vacsie prijmy ako vydavky, tak ma peniaze "nazvys". Tieto je mozne napr. vyuzit na splatenie dlhu. Pokial je dlh v inej nez domacej mene, je mozne tuto nakupit (to zvladali aj za sociku, ked kčs nebolola konvertibilna). A nedostatok penazi ako takych je len hypoteticky problem, ktory nehrozi - realita sa tomu snad nikdy nepriblizila a momentalne je v obehu snad penazi az nadbytok.

Ma ignorujete,tak dobre. :)

A k bankam, staci povedat jasne ze stat nebude za ziadnych okolnosti rucit za banky, ak vkladas peniaze do banky tak si ju prever.

Bankam to bolo a je jasne,vlastne vsetkym. Fico nebol ochotny ciastocne co slubil odskodnit ludi co stratili v nebankovkach,ani 100 milionov eur. Kde by nasiel miliardy?

 

1. Nizke sadzby CB su dosledkom politickych linii. Kludne nemuseli byt 0,00-0,75, ale radovo vyssie. A kludne USA nemuseli "zachranovat" ekonomiku po dot.com znizenim sadzieb. Banky sa len uspesne prisposobili.

 

Tie sadzby su nizke nie kvoli ludom,ale stat by si nevedel prefinacovat svoje dlhy. Dlhopisy nakupuju,lebo su vraj bezpecne a nakupuju ich zo zapornym vynosom. Inflacia je vyssia. Do bank aj keby si mal vyssie zhodnotenie ich nedavaju,priklad DSS,lebo vid vyssie.

Vyrovnany rozpocet ma urcitu cenu a pokial nebudu ludia ochotni tuto cenu niest, tak sa nic nezmeni.

 

O com bluznis, o com ludia rozhoduju,pr. na Slovensku? V statnej sprave stratia zamestnanci do roku 2014 podla statu 16%(na ich inflacii), skutocnosti daleko viac. Ale ludom podla zakona u ustavnych ciniteloch, ustavnym cinitelom, prokuratorom a sudcom budu platy dalej rast To chcu ludia? Chcu ludia korupciu a tunelovanie? Ci ked chces mat vyrovnany rozpocet hadaj aku sadzbu DPH by si teoreticky potreboval? 1% je 200 milionov a schodok mas 4 miliardy. Sluzby? Znizenie vykonov ake su? Ja ozaj nepotrebujem urad prace. A x inych uradov , ci zamestnancov.

 

Inak si vypocitaj ake nominalne zadlzenie bude po 4 rokoch vlady setrenia a znizovania dlhu. Pociatekma na HN Blog. Snad to vypocital spravne.

 

Ked ti ukazuje ze su staty ktore sa dokazu spravat rozumne, tak zacnes hovorit o tom ze tvoje tvrdenie plati len pre uzavrete ekonomiky

 

Priklad znizenia zadlzenia irska ci ruska to isto nieje. Netvrdim, ze nejaka taka krajina nieje,ale v buducnosti tazko bude.

 

Stacilo by mat prebytkovy rozpocet to samo by viedlo k poklesu dlhov a do 15-20 rokov by bol stat bez dlhov.

Prebytkovy rozpocet? To ma ktora krajina?

 

Staci to iste ziadat od politkov, normalny sedliacky rozum, neverit ze v state plati ina ekonomika ako v rodine.

 

 

To je tak na zaver dam jeden link, ze agentury uz nehodnotia ci vedia staty splatit dlh, ale ci su schopne ho aspon refinancovat, resp, odhaduju ktora krachne skor.

Vrodine si poziciavas na dobu urcitu,lebo mas urcitu dobu zivota a ak nechces nechavat dlh na deti ci vnukov a ekonomika ti to dovoli tak to beries na seba. V japonsku to ekonomika uz nedovoli, preto maju aj viac generacne uvery.

 

Zatial tolko idem si pofajcit.

splacat stare dlhy a nevytvarat nove znamena znizit penaznu zasobu meranu ako M1. No a ?

Znamena to aj dalsie, to co usporis nemas komu pozicat, kedze klesol dopyt po pozicke. Ak vsak tvoja snaha sporit ostala nezmenena, tak ti ostava jedina moznost a to hladat investicie. Klesne teda dopyt po spotrebe a vzrastu investicie. Z hladiska ekonomiky to je kratkodoby problem (investicie do vyroby pre spotrebu ostanu nevyuzite), dlhodobo to vsak je skor vitane. Dnesnu spotrebu nahradime zajtrajsou.

 

To mas odkial? Cina Japonsko? Preco radej nepresunut peniaze do krajin kde mas vyssie zhodnotenie. Na co, resp kde investujes do stagnujucej ekonomiky,pr. EU ,ked nemaju na spotrebu ako sa ti ma vratit investicia? Ved fabriky su, len spotrebitel chyba. lebo je zadlzeny po usi. Staty zadlzene maju mat prebytkovy rozpocet naco ti bude aj betonarka? Ked ziadne investicie do infrastruktury nebudu, resp, niekde uz ani niesu potrebne lebo ju maju vybudovanu? Musis mat nove revolucne technologie.

 

Ale to je omyl, stale ti opakujem ze primarna je skutocna vyroba a sluzby, financie ju len odrazaju. Ak mas stat kde je vysoka produktivita, tak staci ked mu nebudes branit aby sa uplatnila .

Co boli grafy na rast financnych spolocnosti, ich podiele na HDP ci ziskoch. To je kvoli tomu, ze vsetko je preuverovane. Od primarnej sfery az po koniec, este aj kupa(spotrebitel) musi byt uverovany, inak ti to stoji.

 

HDP nie je spotreba - je to v podstate sumar vsetkych vykonov v ekonomike.

 

Ak si dobre pamatam, je to spotreba, ci uz statu, obyvatelstva, zahranicneho obyvatelstva(aj investicie) a investicii.

 

Dalsia zaujimava cast odvaha k zmenam. isto Nech je odvazne este obyvatelstvo a firmy a potom to isto pojde. Lenze najprv musia splatit svoj dlh. Resp. aspon ho udrzat, vidis na slovensku ze to ani pod Miklosom nebude realne.

 

Vyrovnany rozpocet by nemusel byt problem, mozno kratkodobo. Aj tak tie vydavky su neefektivne. je otazka ako ho dosiahnes. Vseobecne zvysovanim dani je asi ta horsia cesta. Lebo sukromnik bude efektivnejsi,svoje zarobene peniaze si viac vazi.

 

A teraz ten link a cast textu.

Proč takové haló kolem změny ratingu zemí? Nejde jen o symbol, v první řadě jde o peníze. V nejbližších dvou letech totiž čeká svět velká vlna refinancování, stávající úvěry se stávají splatnými. Čím nižší rating, tím vyšší úroky. Těžko lze čekat, že některým zemím by byl rating v tak krátké době vrácen zpět na původní úroveň. Proto se politici zemí se sníženým ratingem (ať už to je Řecko, Itálie nebo USA) tak bouří, někteří dokonce podávají žaloby na ratingové agentury. O jaké částky tady jde?

 

Vláda USA bude nucena refinancovat částku kolem 7 bilionů dolarů. Největší evropské banky budou muset refinancovat kolem 5,4 bilionu euro. Evropské vlády pak čeká vlna refinancování 1,5 – 2 biliony euro. Celkem tak budou trhy nuceny refinancovat částku blížící se 20 bilionům dolarů. V tom nejsou zahrnuty nově vzniklé deficity, které potřebu získání dluhů navýší o další bilióny. Každý procentní bod na úrokové sazbě představuje okolo 200 miliard dolarů ročně na placených úrocích. To jsou závratné sumy. Proto tolik povyku.

 

 

http://proinvestory.cz/co-nam-rika-trh-obligaci

 

20 bilionov dolarov, zrejme 2012-2013. Kolko to bolo v rokoch 2010-2011? A tie uroky sa kedy platia,ako som spominal mi mame najvacsie uroky 2014(dvojnasobok 2010, v hodnote 800 milionov ku 1,6 miliardy eur)

 

Posledna poznamka: dnes som cital na HN(te len snad najdem ten link ak bude chciet to niekto vidiet, mozno si to overi inak). Od 76 do roku 2000(berte to plus minus) zvrastla zamestnanost z 58% v USA na 67%, dnes je 59%. To im(obycajnam ludom) umoznilo prezivat. Mali pracu a vladali splacat aj rastuce zadlzovanie.

A cena nehnutelnosti? Nie je to o tom ze tie domy su dnes ovela kvalitnejsie ako pred 40 rokmi. Isto pokrok je. Ale rast cien sposobili,len moznost a nutnost si zobrat uver. Realne ceny su rovnake ako 1947 ci 77. Tiez som to cital rano. Overte si to.

http://reality.etrend.sk/byvanie/sto-unci-zlata-za-dom.html

Tie sadzby su nizke nie kvoli ludom,ale stat by si nevedel prefinacovat svoje dlhy.

 

Nizke sadzby znamenaju lacnejsie uvery. Lacnejsie uvery znamenaju viacej investicii. Viacej investici znamena ekonomicky rast a aj rast miezd. Aspon podla pouciek a aj to tak niekedy funguje. Netreba ohrnat nosom a za vsetkym vidiet len to zlo a zly umysel.

 

Nuz a keby naozaj islo o splacanie dlhov statu? Dlhy statu vznikaju tym, ze stat viac mina, ako ma prijmy, ze? Ale z toho, ze stat mina - ma prospech vela ludi. Ano, aj dochodcovia (pred 100 rokmi staty vacsinou nijake dochodky nevyplacali, aspon nie v takejto miere,ze?).

 

V podstate ide o viacej dovodov, ale vela z nich ma niekde vnutri vcelku pozitivny zaklad. S tym sa treba zmierit.

 

O com bluznis, o com ludia rozhoduju,pr. na Slovensku? V statnej sprave stratia zamestnanci do roku 2014 podla statu 16%(na ich inflacii), skutocnosti daleko viac.

Ake bluznenie?

Obrovsku cast socialnej sfery a zdravotnictva by vobec nemusel platit stat - ale samotni ludia sami na seba a pre seba. Je to len vec vyberu a osobneho postoja - v historii a na celom svete to nebolo vzdy len ak dnes na slovensku :)

 

Prebytkovy rozpocet? To ma ktora krajina?

Postaci sa prehrabat statistikami a najdes krajiny, ktore mali prebytkove rozpocty. Snad si vazne nemyslis, ze nie je mozne mat prebytkovy rozpocet uz z principu,ze?

 

Inak si vypocitaj ake nominalne zadlzenie bude po 4 rokoch vlady setrenia a znizovania dlhu. Pociatekma na HN Blog. Snad to vypocital spravne.

Mohli setrit viacej,ze? :)

 

Ak si dobre pamatam, je to spotreba, ci uz statu, obyvatelstva, zahranicneho obyvatelstva(aj investicie) a investicii.

Existuje viacej sposobov vypoctu HDP a ano, aj cez spotrebu. Ale treba rozmyslat. Do spotreby sa zapocita aj importovane porsche - ale to predsa nie je vyrobene na slovensku, ze?

slimak

 

Mne sa velmi pačilo, ked tyso a xenocide sa snažili presvedcit tu v diskusii, že dlh tu nemusi byt, napriek tomu, že peniaze su postavene na niekoho dlhu. Najskor to bolo uplne odmietanie, Peniaze a dlh nijak nesuvisia. Ja som bol ten čo sa mylil, skutocne mne nerobi problem ked sa mylim, priznam si to, ale nie na základe niekoho pocitov, že sa mylim.

 

Lenže to nebol žiaden omyl ale hola realita. Peniaze su dlh a ked sa budu splacat stare dlhy a nebudu sa vytvarat nove, tak peňažná zásoba bude klesat. A tu zas odbornici pisali, že no a co? Ako keby dôsledky kontrakcie uverových penazi nepoznali.

 

Otazka je. Prečo máme takýto model. prečo máme postavené peniaze na dlhu? Kto z toho najviac profituje a k čomu to vedie?

 

A potom znova na základe pocitov povedia, mylis sa, je to dobre, ty len konšpiruješ. Skutočne? Nejak sa ta masa protestujúcich zväčšuje, náhoda?

 

Nie aj na to maju odbornici odpoved. To je banda idiotov zeistgeistu. Uchvatne

Mne sa velmi pačilo, ked tyso a xenocide sa snažili presvedcit tu v diskusii, že dlh tu nemusi byt, napriek tomu, že peniaze su postavene na niekoho dlhu.

 

Ako vznika dlh? Tak, ze si pozicias. Preco si pozicias? Pretoze potrebujes/chces minut viac, nez prave mas. Nijaka vina systemu, nijaka nutnost, nijaka nevyhnutnost. Len vec vyberu a rozhodnutia.

 

Mozno naozaj niekoho, kto veri v pélochu zem nepresvedcim, to je pravda :)

Ale ked si zoberieme akykolvek dlh akeohokolvek statu, firmy alebo jednotlivca - aky najdeme dovod preco vznikol? Bude tam niekde "lebo peniaze na dlh"? Nebude. A ked dovod vzniku dlhu nie je forma penazi, tak forma penazi ani nie je dovodom vzniku dlhu.

 

Uz som to tu zopar krat opakoval. Slovensko ma peniaze na dlh, ze? Slovensko ma konkretny dlh. Dlhy vznikaju, pretoze su peniaze na dlh. Slovensky dlh teda nevznikol preto, lebo ma SK vyssie vydavky ako prijmy? Naozaj?

 

Vytvorili ste ti pokrivenu predstavu o ekonomike, ktora je chytlava pre konspiracne myslenie, ale ma jednu velmi zasadnu chybu. Nedokaze vysvetlit ani jeden dlh. Pri kazdom dlhu najdeme rozhodnutie si vziat uver z urcitych dovodov, ale nikde nenajdeme nevyhnutnost kvoli forme penazi.

Rovnako sa zase obchadza fakt, ze sa nie vzdy a nie vsetky staty zadlzovali - proste sa tento fakt, ak ked zriedkavy, ignoruje. Pretoze ak by sa priznalo, ze stat/firma/clovek sa zadlzit nemusi, tak by sa naburala cela pseudoekonomicka konstrukcia.

 

Nie aj na to maju odbornici odpoved. To je banda idiotov zeistgeistu. Uchvatne

Aj napriek ich popularite mas pravdu. Ekonomicky su to trubky, ktore splietju pravdu s nepravdou, a sibnutymi zavermi.

System nikoho nenuti system umožnuje a zvyhodňuje skupinu ludi, ktorí vytvaraju nove peniaze, ktorí profitujú z toho, že sa niekto zadlžuje.

 

fakty tu už odzneli:

1. je vyhodné si brat úver pokial rastie inflácia a ekonomika stupa hore. Prvy systemovy faktor dlhu. Súčasna hodnota penazi je výššia ako v budúcnosti.

2. Dlh sposobuje tlak na dalsi dlh. Systemova vec. kedže splácanie dlhu sa da iba vtedy ked ekonomika a inflacia rastie, tak ked sa to zmeni, že začne stagnovat, resp. miera dlhu je už velka. dostaneme sa ku grecku.

3. Ak rastia inflácia a ceny bytov a domov a pod. sú drahé, vela ludí si berie pozicky a hypoteky aby vobec mohli existovat. Systemova vec

4. Ak by sa platili stare dlhy, a nové dlhy by nevzniklali, tak prirodzene príde deflácia. Co pre dlznikov znamena problém. A zanamená to teda aj pre ekonomiku, lebo zadlžena spoločnosť dosahuje menšie zisky, zacina mat problémy so splacaním dlhov, klesa spotreba. Tu sa vytvára domino efekt. systemova vec

5. prevažná väčšina dlhu je zaťažená úrokom na dlhé obdobie, čo je astronomická čiastka úroku z celkového dlhu, ktorú treba zaplatit. A splatit sa dá úrok iba za podmienky, že peniaze v systéme budú a nebudú sa sťahovať pri deflácii.

6. Výhoda bankárov dostat za vytvorenia penazí z "nicoho" k majetkom, statkom a vešobecne k hodnotám v spoločnosti.

 

 

tento system zvýhodňuje bankárov, zachraňuje velké banky, odlžuje ich, podporuje korupciu a moc penazi, podporuje prehnitost politokov a zvyšovanie moci štátu.

"System" rovnako umoznuje sa nezadlzovat - takze pripadny dlh nie je vina systemu. Rovnako sa ktokolvek mohol rozhodnut sa nezadlzit, takze pri kazdom dlhu jednotlivca/firmy/statu ide o rozhodnutie. Netreba sa stazovat na system, tento system dokonale umoznuje sa nezadlzovat.

 

Rovnako, ked ma niekto dlh - moze ho slobodne splacat, pokial ma na to prostriedky. Toto sa tyka ktorehokolvek jednotliva/firmy/statu. Tento system dokonale umoznuje splacat akykolvek dlh. Prirodzene, su na to potrebne postriedky, ale to je vec ekonomiky konkretnej firmy alebo statu. Nikto nie je nuteny dlh nesplacat.

 

Takze rovnako mozeme povedat - tento system umoznuje si dlh nezobrat, umoznuje dlh splacat, umoznuje dlh splatit. Tento system umoznuje zodpovedne a opatrne hospodarenie. Pripadne neuspechy su dosledkom ludskych rozhodnuti, nie systemu :)

 

No vazne, ja to zeitgeistacke nabozenstvo poznam - a moze mi vari niekto ukazat v realite ako to funguje? Nie vseobecne prepocty. Mame hafo realnych dlhov, takze postaci ukazat, ako "musel" vzniknut slovensky dlh. A ked vzniknut nemusel, tak to nie je dosledok systemu - ale dosledok ludskych rozhodnuti.

 

Akomantra sa tu opakuje nejaka (podla mna odst blba) mantra - ale pokial je pravdiva, tak sa musi zhodovat s realitou a musi dokazat svoju spravnost na realnych prikladoch. Realnych dlhoch. Pokial je pricina vzniku dlhov "financy system" a nie politicke rozhodnutia, tak nech mi to proste ukazu trebars na slovenskom priklade. Pretoze inac to je uz strasne pokrytecke, za kazdu cenu sa vyhybatz realite a dokolecka opakovat nejake vseobecne pravdy, ktore v skutocnosti nefunguju.

 

(a ja viem, ze v zeitgeiste nedokazali uviest priklad ani jedneho skutocneho konkretneho dlhu - pretoze su to mantaci. Ich nasledovnici zdedili nedorobenu hlupost)

príklady som uvádzal. Grécko je príklad kedy jeho dlh navyšujú ďalším dlhom. Pretože ak by nechali to tak, keby grecko nedostalo dalsie peniaze, tak skrachuje, bola by tam revolúcia, lebo veritelia chcu svoje peniaze späť.

 

príkladov je vela, 30roky v USA, deflacia po inflacii. kontrakcia uverovych penazi. japonsko deflácia a recesia. Je postačujúci počet príkladov, aby všetky body boli preukazatelne.

príklady som uvádzal. Grécko je príklad kedy jeho dlh navyšujú ďalším dlhom.

 

Vynechal si, ze Grecko malo 30 rokov dozadu len zlomok z dnesneho dlhu. A kazdy rok mali deficit - vydavky vyssie ako prijmy. Stat za kdeco platil viac ako ziskat. Takze si stat musel poziciavat. Keby stat neminal viac ako mal prijmy, nemusel by si poziciavat. Aby stat minal menej, stacilo sa inac rozhodnut. Na zaciatku vsetkeho bol konkretne politicke rozhodnutia, ze stat bude minat nejake sumy, bez ohladu na to, ci tolko penazi ma.

 

Dnes su uz niekde v keli, ked nedokazu normalne financovat svoju ekonomiku. Dosledok desatroci deficitnych rozpoctov. Nie systemu. Len zlych rozhodnuti.

System umožnil greckej vláde sa zadlžovat, UMOZNIL. Mali peniaze a mohli existovat, odsuvat problem do buducnosti. Nikto ich nenutil. System im to umožnil. A ti co o tom rozhodovali na tom profitovali. Všetky body, ktoré uvádzam sú splnené. Keby im system neumožnil si brat uvery, tak by si ich nemohli brat a museli riesit zlu situaciu uz na zaciatku.

 

lenže tento system je nastavený na zadlžovanie, nie je nic jednoduchšie vytvorit peniaze a pozicat ich grekom.

System umožnil greckej vláde sa zadlžovat, UMOZNIL.

 

Presne tak. To iste umoznil aj system v stredoveku. Presne tak ti auto umozni prekrocit rychlost, riadit ozraty, alebo si nezavriet pasy - umozni, nenuti. Je to len na rozhodnuti ludi. Ci uz pri riadeni auta, alebo ekonomiky. Za nehodu nie je vinne ani auto, ani ekonomika. Zodpovednost je na tych, co robili rozhodnutia, aj ked ich mozno mysleli dobre.

 

lenže tento system je nastavený na zadlžovanie, nie je nic jednoduchšie vytvorit peniaze a pozicat ich grekom.

Nastaveny,hm. Proste to umoznuje. Tak ako je auto nastavene na to, aby ta zabilo, ked robis hluposti. Ale pravda je ta, ze staty samotne mali eminentny zaujem, aby si mohli poziciavat co najviacej - ved ako inac by mohli financovat svoje deficity, ze?

s tým rozdielom, že dnes reprezentuju peniaze dlh. Teda peniaze z dlhu v ekonomike je väčššinový faktor. Dnes si banky vytvaraju peniaze z nicoho. centralne bankovnictvo. CO je samozrejme nesmierna výhoda, falšovatelia penazi a ten kto si ich pozicia JE zajatec v systeme. A ti co si setria stracaju na klesajucej hodnote penazi. To ma daleko od stredoveku.

Dnes si banky vytvaraju peniaze z nicoho. centralne bankovnictvo. CO je samozrejme nesmierna výhoda, falšovatelia penazi a ten kto si ich pozicia JE zajatec v systeme. A ti co si setria stracaju na klesajucej hodnote penazi. To ma daleko od stredoveku.

 

Falsovatelia nie - netreba prehanat. Peniaze nefalsuju, pretoze toto su peniaze. Takze pouzivaj spravne vyrazy, aby nedoslo k omylu.

 

Kto si peniaze pozicia - je len na nom, ako zvladne splacat uver. Kazdy jednotlivec/firma/stat - kazdy sa moze rozhodovat. Akurat staty sa vacsinou rozhoduju uvery nesplacat. Rozhoduju. Nikto ich nenuti.

 

Nuz a v stredoveku boli tiez uvery - a krachovali staty, slachtici, krali. Nevedeli splacat svoje uvery, peniaze ziskavali vojnami, krachovali. Inflacia bola vsadepritomna, uz Cezar "riedil" zlate mince olovom. Krali mali vysadu vydavat mince a neraz umyselne znehodnocovali menu. Takze aj vtedy, bez centralnych bank a bank vobec, pri zlatom standarde najdeme vsetko, co sa teraz vycita.

 

Setrenie - moze oznacovat kdeco. Je otazne, preco ale setrit len v peniazoch a preco peniaze povazujes za najlepsie uspory? Ved si sam pisal, ze peniaze nie su hodnota, su len vymenny prostriedok, vsak? Tuto poucku ovladas a opakoval si ju. Takze preco sporit prave len v obycajnom vymennom prostriedku - ked mozes setrit vo forme skutocnych hodnot. Ci uz akcie a podiely, komodity, reality, hm?

 

A mimochodom, nech sa paci:

 

http://www.google.com/publicdata/explore?ds=ds22a34krhq5p_&ctype=l&strail=false&nselm=h&met_y=edp_b9_pc_gdp&hl=en&dl=en#ctype=l&strail=false&nselm=h&met_y=edp_b9_pc_gdp&scale_y=lin&ind_y=false&rdim=country_group&idim=country_group:non-eu&idim=country:fr:fi:ie:gr&ifdim=country_group&hl=en&dl=en

 

Je to len ukazka a za poslednych malo rokov - ale je vidiet, ze JE MOZNE MAT STATNY ROZPOCET V PLUSE. Len to nie je lahke. A zaroven sa staty aj v takejto situacii rozhoduju sa pripadne zadlzit este viacej.

 

Ale rovnako sa mohli rozhodnut dlh vtedy nenavysovat, no splacat. Tvrdenia, ze v tomto systeme nie je mozne mat vyrovnany rozpocet su - jemne povedane - hlupe. Velmi hlupe.

Jemne povedane falšovanie. Ja rad nazyvam skutočnosť tým správnym slovom. Preco by nie. Netvrdim, že nie je možne hospodarit s prebytkom. Ani nehovorim len o štatnom dlhu.

 

Ale nemam zaujem dabatovat o tom, čo je nad slnko jasnejšie. Ak ma niekto výhodu vytvárat peniaze z ničoho a to je centralne bankovnictvo, pričom niekto si ich len požičal. No asi to nie je jedno a to isté, že?

 

dlžník ich musí vrátit aj s úrokom. A teda kto ma moc nad tvorbou penazi može si kupit politikov, media, co sa mu zachce. Musi to robit rafinovane, aby to blbci nezistili.

 

blbci nech si požičiavaju.

robopol, no ale ja stale popieram ze peniaze su dlh :), to plati len u penazi co si pozical :).

Peniaze su pre mna stale nastrojom na vymenu tovaru a sluzieb, bez toho nemaju ziadnu hodnotu. Rovnako mozes povedat ze peniaze su vynosom kapitalu ci ze peniaze su odmenou za pracu. To je tiez casto pravda.

Ty robis stale logicku chybu

 

delfin plava vo vode, delfin je cicavec ergo cicavce plavaju vo vode.

pozicane peniaze su dlh, ergo peniaze su dlh.

 

A ked sa bavime o uroku, tak niekedy ti nevadi, niekedy je od diabla. ked si od susedna pozicias sekacku, tak ju vratis a das mu aj flasu :D, to je v skutocnosti nekrestansky urok ale bezne ludia chapu ze poziciavanie nie je narokovatelne a citia potrebu tuto dobru volu ocenit. Len sa to nesmie volat urok :).

Arabske banky tiez nesmu pytat urok, tak platis sprostredkovanie. Sice vysledok je ten isty ale alah je spokojny.

Jemne povedane falšovanie. Ja rad nazyvam skutočnosť tým správnym slovom.

 

Ale to prave nerobis :)

 

http://www.slex.sk/index.asp

falšovať nedok. i dok.

vyrábať, vyrobiť napodobneniny a vyd(áv)ať ich za pravé veci: falšovať peniaze, falšovaný podpis; falšovať dejiny skresľovať, skresliť; falšovať víno, mlieko (roz)riediť (vodou)

Peniaze su to, co dnes su. Kedysi a inde to boli aj koralky. Takze peniaze su vtedy prave peniaze, pokial su vydavane v zmysle platnych zakonov a predpisov. Inac to je falsovanie. Tie peniaze, ktore dnes vznikaju a dostavaju sa do obehu nie su falosne. Ak chces nazyvat veci spravnym slovom, tak si najprv zisti, co ktore slovo znamena.

 

dlžník ich musí vrátit aj s úrokom

No a co? Je spusta ludi, aj firiem, ktore si pozicali - aj s urokom - a dokazali to splatit. Dolezite je rozhodnutie dlh znizovat a splacat. Rozhodnutie, ktore moze prijat aj vlada statu.

 

delfin plava vo vode, delfin je cicavec ergo cicavce plavaju vo vode.

pozicane peniaze su dlh, ergo peniaze su dlh.

 

Toto nemyslis vazne, vsak? :D :) :(

 

Ved povedz, ze to je vtip, toto nemozes, nemozes, nemozes mysliet ako inteligentny argument, ze? Ved potom by som sa nezdrzal zase by som musel pisat nieco o zmagorenych zeitgeistakoch, ktorym to vobec nerozmysla :)

tyso

 

A o akych inych penazi by to malo platit ked nie u pozicaných? obeživo, ktoré tu je a nie je niekoho dlhom, tak tu máme dalsie úverové peniaze a tie su vo väčšom objeme. A tie rozhoduju, ked sa vytratia z ekonomiky tak mame defláciu. V podstate co ostane ked splatíš všetky úvery. Co ostane kolovat v ekonomike?

 

možes nesuhlasit, ale zatial si nepodoprel svoje tvrdenie ničím. Len píšeš, že je to logická chyba ale nepises kde presne a v com.