Úroky, peňažný systém

mas vklady 24+15,1

uvery:15,1+15,5 mld

 

a dlh štatu 31 mld.

 

ako sa splati dlh statu dlh domacnosti atd. Z coho ked nie z tých vkladov?

Spravaj sa slusne, OK?

 

Si pisal, ze uspory nestacia na splatenie vsetkych uverov. A ja ti na to odpovedam, ze o to vobec nejde, pretoze uvery sa nesplacaju z uspor. Aspon v absolutnej vacsine sa nesplacaju. Kazdy kto sa v skotocnom svete stretol s nejakym uverom, pozickou, hypotekou, leasingom ti to potvrdi. Takze na splatenie uveru nie je potrebne mat uspory vo vyske uveru. A to plati pre ktorehokolvek jednotlivca, alebo firmu.

 

Dlhy sa neplatia z vkladov. Vazne. Pozri sa von z okna, alebo sa opytaj niekoho zo znamych, kto bol v zivote v banke a naozaj ti to potrdi :)

Nevymyslam si :)

Dlhy sa nesplacaju tym, ze ich platich z uspor. Splacaju sa priebezne, nie usporami.

 

Tak len dychaj pekne pomaly, nebud vulgarny, a proste si over, ako sa splacaju jednotlive uvery, dobre?

ked to všetci vedia z coho tak to nie je problem napisat to tu z coho nie? z ktorých penazi?

 

miesto brblania napis na co sa ta pytam a nekluckuj ako zajac. Z COHO? Z KTORYCH PENAZI? napíš to.

 

pytam sa ta to naposledy, ked neodpovies tak nevies, TVOJE PRIEBEZNE hovori o case nie Z COHO.

 

Takže velký expert na financie nevie ako sa splacauju uvery. ked si niekto zoberie v banke uver, banka mu pripise peniaze na ucet, je to jeho zavaäzok voci banke. ked si niekto kupi za ne niečo tak sa dostanu inemu a ten si ich da na ucet. CO JE VKLAD.

 

Z vkladov a obeživa sa platia hypoteky, velky expert to nevie. A JEHO ODPOVED JE PRIEBEZNE NA OPAKOVANU OTAZKU Z COHO. CIM SI JEDNO JEDNOZNACNE DOKAZAL, že tebe je cudzia ta najelementárnejsia logika a vedomosti.

 

Možes druhych obvinovat z nevedomosti a z toho ze su sprosty ked ty sam nemas ani poriadne vedomosti ani to druhe...

TVOJE PRIEBEZNE hovori o case nie Z COHO.

 

Ach, ano - ale to preto, lebo uvery nie su vsetky splatne hned, naraz a v jeden okamzik :)

 

Takze ak je treba dnes splatit nejaky uver, je potrebne, aby subjekt mal dostatok na jeho splatenie dnes. A neviem ani o jednom pripade, ze by niekto nemohol splatit uver z dovodu nedostatku penazi v globale - maximalne tak dotycny subjekt nemal dostatok penazi.

Jediny problem pri splacani uverov je, ze niektore subjekty nemaju dost penazi. Tvrdenie, ze je nedostatok penazi vo financnom systeme nezmysel. Nikdy takato situacia nenastala. Penazi bol vzdy dostatok, ba az priam nadbytok.

 

Z vkladov a obeživa sa platia hypoteky, velky expert to nevie.

 

Takze sa neplatia z uspor? Som rad, ze suhlasis :)

Hore mas expert napisane vklady a uvery, teda bilanciu. A ta bilancia je zaporna. Takže aby si dal znížit radikálne teraz dlh, tak z toho co je na účtoch to sposobi to, že bude menej penazi na vkladoch.

 

A kedže export je vyrovaný s inportom a do buducnosti sa to mozno ešte zhorsi, tak nemas ako splatit tie dlhy z toho ako ekonimka bezi teraz. cim jedno jednoznačne vyplýva, že splácanie dlhov radikálne povedie k menšej peňažnej zásobe "POKIAL NEPREDAME CAST SLOVENSKA" aby sme získali peniaze.

Takže aby si dal znížit radikálne teraz dlh, tak z toho co je na účtoch to sposobi to, že bude menej penazi na vkladoch.

 

Ale ved aj viem, ze podla tvojej teorie, ak by sa okamzite splatili vsetky dlhy celej zemegule, nastane financny koniec sveta. No a co?

 

Ktorakolvek firma na slovensku, ak bude mat dobre vysledky, moze znizovat svoj dlh - alebo povies, ze nie?

Ktorykolvek clovek na slovensku, ak na to bude mat prostriedky, moze znizovat svoj dlh - alebo vari nie?

Slovensko ako stat, pokial si upravi financie, moze znizovat svoj dlh - alebo to nie je mozne?

 

Kto na Slovensku si v nijakom pripade nemoze znizit svoj dlh, aj keby na to mal prostriedky? Najdes vari taku osobu, alebo firmu? Takze nie je nijaky problem. Ak si myslis, ze je problem, tak by si musel vediet ukazat, ktory subjekt si nemoze znizit svoj dlh. Ale nic taketo nenajdes.

 

Tvrdenie, ze jedina sanca ako znizit svoj dlh je predajom krajiny je nezmysel :)

No kedze všetky moje tvrdenia vieš dokonale pritiahnut za vlasy, ja hovorím, že aj to spôsobí problémy ked budeme sa snazit viac splácat a menej úverov si brat, to vedie k deflacii a k menšej penaznej zásobe. nam sposobí problém nie len absurdita že teraz musime splatit vsetky dlhy, z tej bilancie co mas to nedokazeme, musime predat slovensko a neostane nam nic na vkladoch, teda žiadne peniaze. To JE ARMAGEDON. ale pokojne stačí ked budeme tlacit na pilu ako ty chceš a radikalne znizovat svoje dlhy, povedie to k deflacii.

 

A jedine vtedy to nepovedie KEBY SME ZAZRAKOM mali vyrazne väčí export ako import. Pretože tie peniaze čo budeme vracat získame zo zahranicia.

A jedine vtedy to nepovedie KEBY SME ZAZRAKOM mali vyrazne väčí export ako import.

 

Export a import nie su veci z rise rozpravok a zazrakov :)

Inymi slovami - je to otazka ekonomie a nie zazrakov, takze ano, je mozne mat kladnu bilanciu zahranicneho obchodu aj bez zazrakov.

 

A celkovo - existencia uverov ako takych nie je zla sama o sebe. Pokial je uver spravne vyuzity a dlznik ho dokaze splacat, nie je to nic zle. Dokonca moze viest k zvyseniu bohatstva v ekonomike. A pokial by aj platilo, ze s uverom sa automaticky zvysuje objem penazi v obehu - spravne vyuzity uver nemusi mat vobec inflacny ucinok. Alebo este inac povedane, to, ze sa v ekonomike zvysi objem penaznych agregatov nemusi mat automaticky za dosledok inflaciu, pretoze tato zalezi na ovela viac faktoroch a rozhodujuce je, ako sa uver a peniaze vyuziju.

 

Takze snazit sa splatit vsetky dlhy naraz je nezmysel. Zbavit sa vsetkych dlhov a navzdy je zbytocne a nezmyselne.

Takže zase mudre reci ale nic konkretne. Vies co je výrazne zvýšit export? tak ho výrazne zvýs mudrlant skrtením výdavkov štátu a prepustanim, lebo to jedine ti politici dokazu.

Vies co je výrazne zvýšit export? tak ho výrazne zvýs mudrlant skrtením výdavkov štátu a prepustanim, lebo to jedine ti politici dokazu.

 

No, mozem ti zarucit, ze nijaky ZAZRAK v tom urcite nie je :)

A potvrdi ti to ktokolvek, ze nic ekonomicke nie je nijaky ZAZRAK :o))))

 

Co sa tyka vydavkov statu - vo vela sferach by skrtanie a prepustanie asi bolo aj vhodne. Ved predsa aj v dobach, ktore si daval za vzor - ked neboli centralne banky, platilo sa zlatom a tak...stat bol miniaturny proti dnesnym kolosom. Islo o doby, ktore boli oproti dnesku idealne, aspon som mal taky pocit z toho, co si pisal :)

Takze niekde v hlbke srdca urcite tiez suhlasis s tym, aby statna sfera bola mala :)

 

Ale tak obecne - nie, exportna vykonnost sa nejakym obycajnym prepustanim dosiahnut neda. Ale nastastie, my "experti" pozname aj uplne ine veci, ako je len prepustanie a skrtanie :) :) :)

 

(PS. na zaciatku som klamal - my ekonomovia mame zazracny prsten, ktory robi tie zazraky. Teraz ho maju pozicany cinania, ale raz pride rada aj na nas. Potom urobime tie zazraky a bude to terno:) To vies, inac ako zazrakom sa uspesna ekonomika neda vybudovat. )

Zabudus na to pan prstenov, že každá krajina z tohoto dovodu chce mat väčší export, každá krajina sa o to snaží a ked pride kríza druhá vlna, tak sa ti nie zvysi export ale zníži. Sme naviazaní na nemcov a ked nemci budu mat recesiu tak mame po exporte.

 

a samozrejme pre teba nic nie je problém, ani 5 krat zvýšit export, pre tvoj jazyk to problém nie je ale problem ako ho zvýšit je. to vyžaduje investicie,plany obchodné zmluvy a všetko to aby sme niečo mohli vyvazat ale nie ako rusaci svoje nerastne bohatstvo.

 

PS: ty klames aj v strede a na konci. :)

PS: ty klames aj v strede a na konci. :)

 

Za prve - bud slusny.

Za druhe - najdi si definiciu klamstva.

Za tretie - dokaz, ze klamem - alebo si davaj pozor pred tym, ako zacnes druhych urazat a byt neslusny a porusovat pravidla slusneho spravania. Pravidlene sa tu spravas ako nevychovane decko, ktore kyda vulgarizmy vsade naokolo a teraz este aj toto. Cize, alebo dokaz moje klamstva, alebo si rozmysli, co pises.

 

a samozrejme pre teba nic nie je problém, ani 5 krat zvýšit export, pre tvoj jazyk to problém nie je ale problem ako ho zvýšit je. to vyžaduje investicie,plany obchodné zmluvy a všetko to aby sme niečo mohli vyvazat ale nie ako rusaci svoje nerastne bohatstvo.

No , ano ekonomika vyzaduje kdeco :)

 

A nie, mylis sa - exportovat sa da vselico ine, nie len nerastne bohatstvo. A ono sediet na nerastoch, ktore nikto nevyuzije je uplne zbytocne. Nie je z toho nijaky prinos. Takze sa bat nemusis, naozaj je mozne exportovat aj ine veci, ako nerasty a krasne zeny.

samozrejme že klames, stale prekrucas moje tvrdenia tym klames. Ale problem je inde mozno, mozno si len tak nechapavy ze to robis neumyselne. A kedže si sa nepohl ani o milimeter z tých nezmyslov ktore tu siris, tak to nema skutocne vyznam. Ty vieš iba pokvakavat o slusnom spravani, moderovat to tu a pod.

 

A ked som ta opakovane vyzyval z akych penazi sa platia hypoteky tak si pisal priebezne a ze to kazdy vie. A pritom stacilo napisat jednu vetu, len sa bojis, lebo vies kam to vedie, tam kam necces. Vedie to k tomu ako sa mylis.

samozrejme že klames, stale prekrucas moje tvrdenia tym klames.

 

Nieee, to si zle pochopil :)

 

To len TY prekrucas robopolove tvrdenia. Robopol napriklad pisal, ze je PROTI znizovaniu dlhu - a ty si napisal, ze je ZA znizovanie dlhu. Tak isto robopol tvrdil, ze dlhy nie je mozne znitzovat - a ty si jeho tvrdenie prekrutil, ze dlhy je mozne znizovat. Takze to nie ja prekrucam, ale ty prekrucas tvrdenia chudaka robopola.

 

A ze ja vraj klamem? Kdeze. Ani nahodou. Maximalne dojde k preklepom, ale preklep nie je klamstvo :)

 

Ale to co ty robis s robopolovymi nazormi je uplne zverstvo. Na jeho mieste by som ta obvinil z klamstva. Uplne obracias na hlavu to, co on povodne trdil. To je aka slusnost? Ako sa ti chudak ma branit? Robopol si mysli, ze dlhy nie je mozne znizovat - a ty pod jeho nickom napises, ze dlhy je mozne znizovat. Ved z neho este urobis rozdvojenu osobnost :)

 

A ked som ta opakovane vyzyval z akych penazi sa platia hypoteky

 

Tych, ktore su k dispozicii. Eura, dolare, jeny, franky, ruble, dinare. Poznas, ze? :)

Dobre dohodnime sa mne nestojis za to aby som tu vyberal tvoje perly, ktore si vkladal do mojich ust, a nehovorim to len ja su tu viaceri, ktorí ta na to upozornovali.

 

Ale ja viem, že ty si myslis o mne, že ja nic neviem, že som konšpirator a blbec. O taku debatu ja nestojim. A kedze som sa sam nepoucil z toho, že s tebou sa neda dohodnut, lebo kedze LEN TY MAS PRAVDU A všetci čo by ti nahodou tvrdili, že ju nemas ty, tak začneš tu svoju strategiu, fabulovania, domyslania si, nepriameho vysmechu a pod.

 

 

Takže ja si davam teraz slub, že na xenocide nemienim utracat ani pismenko lebo viem ake to ma dosledky.

Len tak na rychlo, na tyzden sa pokusim venovat japonsku - resp. je ho krize a udajom - dosledkom k sucastnosti.

http://ako-investovat.sk/index.php/trhy/91-makroekonomika/136-japonska-kriza-a-jej-podobnost-s-dneskom

 

Kvoli tomu sa enormne zvyšuje miera úspor v ekonomike. Tieto sa však nemenia na investície /lebo nikto si nechce požičiavať/,ale zostávajú zaseknuté v komerčných bankách: „Ak proti odlivu peňazí z hospodárstva do bánk nič nespravíte, výsledkom bude deflačná ekonomika. Dám vám na to príklad. Povedzme, že mesačne zarobím tisíc dolárov, pričom 900 miniem a 100 si usporím. Čo sa ale stane, keď neexistuje nikto, kto by si tých 100 dolárov chcel požičať? Potom sa minie iba 900 dolárov a 100 dolárov zostane v bankovom systéme. Teraz, tých 900 dolárov, ktoré miniem, je vlastne príjmom pre niekoho iného. Ten usporí 10%, teda minie 810 a 90 zostane zaseknuté v bankovom systéme. Ak sa niečo takéto stane, ekonomika padne veľmi, veľmi prudko. Naposledy sa niečo takého stalo počas veľkej hospodárskej krízy v 30-tych rokoch.“

 

Podľa Koo jedinou cestou, ako sa z z takejto špirály vymaniť, resp. sa jej vyhnúť, je zvyšovanie vládnych výdavkov na verejné projekty, ktoré dokážu nahradiť kolabujúci dopyt súkromných firiem, udržiavať HDP a tak zabrániť hlbokej ekonomickej depresii. Štát si na tieto výdavky bude musieť samozrejme požičať a prechodne tak zvýšiť svoj deficit. Ako však ukazuje Japonská skúsenosť, domáce komerčné banky sú v čase bilančnej recesie mimoriadne ochotné nakupovať štátne dlhopisy, a to aj za minimálne úroky, pretože peniaze nemajú komu požičať. Dlh môže vláda neskôr splatiť po obnovení hospodárskeho rastu z vyšších daňových príjmov.

 

Uspory potrebujes na splacanie dlhov, resp. na chod ekonomiky aby sa mohli splacat dlhy. V japonsku ich nevyuzivaju obcania,ale sa nimi financuje statny dlh - deficit. Ak uspory rastu rychlejsie ako nove dlhy, resp. sa viac splacaju stare dlhy, tak ten pokles penazi v ekonomike sa musi v niecom odrazit.

 

Ten clanok je zaujimavy, je z pred dvoch rokov a uz sme trosku dalej. Ale niektore veci sa z neho naplnili.

Ono v zasade uspory su jeden zo zdrojov investicii - a nie na splacanie dlhu. Aspon priparne.

 

Ale zober si aj priklad SK - penzijne fondy maju zo zakona povinnosti ivestovat urcite % do statnych dlhopisov, takze vlastne financuju stat. Plus-minus je to podobne aj inde. Napriklad v USA bola povinnost pre banky nakupovat v urcitej miere hypotekarne papiere (ano,tie "jedovate").

 

Ono statny dlhopis sa moze brat ako bezpecna investicia, ale o to tu prave nejde. Vlastne to co si uviedol ukazuje, ze stat, vladna masineria, nie je dobrym tahunom ekonomickeho rastu. V japonsku je stat zadlzeny, tieto peniaze vyuziva, ale zjavne to nema velky efekt. Prirodzene, dovody preco sa moc neoplaca investovat do sukromnych projektov su rozlicne...ale minimalne poucenie, ze naliat viacej penazi do statu nas nemusi spasit, by bolo vhodne.

http://finweb.hnonline.sk/c3-52659470-kP0000_d-banky-nas-tahaju-do-zahuby-span-class-koment-komentar-span

 

Dalsi clanok co by sa robopolovi pacil.

 

Stále sa snažím upozorniť na riziká súčasného finančného systému založeného na nekrytých peniazoch a enormného zadlžovania sa. Súčasnú dobu pomenovávam jednoduchým spojením „finančné otroctvo“. Banky sa svojim frakčným rezervným systémom (stroj na vytváranie dlhov, kedy nekrytá masa dlhov vytvorí množstvo úrokov, ktoré sú sťahované z reálnej ekonomiky) sa dostali na vrchol svetového potravinového reťazca. Všetko sa v súčasnosti prispôsobuje bankám a ich finančným potrebám, pričom ľudská bytosť je odtláčaná na kraj ekonomického, politického, ba i ľudského záujmu. Stávame sa iba nositeľom čísla spojeného s úverom a bankovým účtom.

 

 

Ak tyso tvrdil, ze tie banky(resp. jej akcionari) daju dividendy do ekonomiky, nie je to pravda, oni uz 27 jachtu nepotrebuju. Myslim spotrebu. Za peniaze kupia nieco "hodnotne". Politikov, nehnutelnosti, nerastne suroviny, fabriky.

Ono sa tu pletu dohromady niektore veci, ktore nie vzdy navzajom suvisia...

 

1. Financny system ciastocnych rezerv - ktory ano, umoznuje vytvaranie novych penazi de facto postavenych na dlhu

 

2. Zadlzovanie sa, ktore je dosledkom politickych rozhodnuti - teda system to sice umoznuje, ale zaroven umoznuje nezadlzovanie sa. Tak ako nizke sadzby CB (je jedno ci ECB alebo FED) pomahaju zvysovat objem penazi v obehu a aj dlh, tak vysoke sadzby tomu zabranuju. Staty tak isto mozu regulovat ci uz mieru povinnych rezerv, kapitalove a rizikove rezervy a pod. Takze tu sa nie spravne dava do rovnosti system a dlhy. System dlhy umoznuje, ale politicke rozhodnutia vytvaraju realne dlhy. Za kazdym dlhom najdeme konkretny krok statu, konkretny vydavok, ktory bol nejak obhajeny.

 

3. Asi to znie hlupo, ale nekryte peniaze boli aj v dobe pre koncom bretton woods a aj pocas zlateho standardu, rovnako ako zadlzovanie sa a statne bankroty. Takze zase sa neda automaticky povedat, ze to len sucasny system vedie k zadlzovaniu.

 

4. Maly detail, ale ten suhrnny porovnavaci graf nie je uplne presny. Objem transakcii bude vzdy vacsi ako hodnota produkcie - takze preto vyzera suma transakcii voci svetovemu HDP taka velka. Priklad?

- Maly pestovatel paradajok na juhu slovenska.

- Do najmensieho kruhu dame hodnotu vypestovanych paradajok.

- Do vacsieho kruhu dame objem priamych transkakcii spojenych s paradajkami - teda ich predajne ceny, co je viacej ako produkcna hodnota (aby mal zisk)

- Do najvacsieho kruhu dame uplne vsetky transakcie, ktore pestovatel vykonal - od nakladov na pestovanie, najomne za stanok, pohonne hmoty a auto aby ich predal, poistenie, poplatky statu a dane...

A vyjde nam, ze pri urcite hodnote produkcie vlastne koluje okolo tohoto pripade niekolkonasobne vacsi objem penazi.

 

Ano, tento graf ukazuje velkost a silu nie bankove sektora, ale financii vobec - ale financie sa tykaju uplne vsetkeho na svete. Same o sebe to nie je ani dobre, ani zle.

 

5. Posledny graf o ziskoch financneho sektora je zaujimavy, ale nezabudajme, ze mame krizu a velke zadlzenie vo viacej krajinach, ako len USA. Japonsko, Grecko alebo Spanielsko - a rovnako aj Madarsko alebo Belgicko, si svoje dlhy vyrobili sami a neboli im nanutene zo strany USA. Nie som si isty, ci aj v tychto krajinach je financny sektor taky silny (v UK, Irsku a na Islande by ale bol asi porovnatelny). Takze pre realisticky pohlad si treba uvedomit, ze rozvrat ekonomiky a velke zadlzenie so dokazali staty "zabezpecit" aj bez obrovskeho financneho sektora.

- Preco je to dolezite? Ak budeme vidiet za vsetky len nabobtnany financny sektor, tak sme v pripade Grecka a Madarska bezradni - nas hlavny nepriatel nie je pritomny.

 

Vo vseobecnosti vsetky takto ladene clanky maju jednu chybu - absolutne vynechavaju taku vec, ako je zodpovednost. Zodpovednost za rozhodnutia, ktore vedu k nejakym vysledkom. Za sucasnym systemom, za regulaciou aj neregulaciou fin.sektora, za kazdym dlhom je nejake rozhodnutie, ktore bolo niecim motivovane a niekym konkretnym prijate.

Ide o argumentaciu akonomov, ktori vynechavaju tu otravnu cast - ze ekonomia je aplikovana v politickom prostredi, takze vo velkej miere podlieha politickym rozhodnutiam a nie cisto racionalne ekonomickym,.

 

Ak tyso tvrdil, ze tie banky(resp. jej akcionari) daju dividendy do ekonomiky, nie je to pravda, oni uz 27 jachtu nepotrebuju. Myslim spotrebu. Za peniaze kupia nieco "hodnotne". Politikov, nehnutelnosti, nerastne suroviny, fabriky.

 

Nuz, ked si kupim fabriku, nehnutelnost, alebo cokolvek ine - stale sa to vrati do ekonomiky.

K bodu 2.

Nemyslim ze najvacsi problem je zadlzovanie statov. A zlych rozhodnuti. Vacsi problem je zadlzovanie ludi. A niekolko statov tento problem na seba staty museli prevziat. teda nielen dlhy statov ale vsetkeho. Srotovne bola podpora firiem automobilovych. Staty ako irsko, madarsko, Usa, Japonsko, ci ine mali problemy zo zadlzenymi obcanmi. Najzadlzenejsi su vraj obyvatelia UK.

 

3. Je fakt ze toto zadlzenie celkovo stupa a to nemoze dalej fungovat, aj preto co sa ti snazil robol vysvetlit.

 

4

V HDP mas hodnotu paradajky, a vnej vsetky naklady museli byt pokryte, ktoru si kupis v Tescu a ty potom do nej zahryznes. Neskor ma hodnotu 0.

 

5

si podla mna nepochopil.

6

Nuz, ked si kupim fabriku, nehnutelnost, alebo cokolvek ine - stale sa to vrati do ekonomiky.

Ekonomiky akej? Ked kupim byt po "irskom investorovi" kde sa to objavi(u nas nie,len zmizli z krajiny peniaze)?,Lepsie. Ked kupim byt na drazbe po chudakovi(to znamena ze to nemusi byt ani nejaka velka banka) a mne bude navyse platit 2%(najom to je to iste ako urok) navyse bez toho ako predtym by aj splacal istinu. A ja tie peniaze nepotrebujem,budem ich kumulovat. Nepotrebujem ich pre zivot, mozno o 5 rokov nasporim a budem mat dalsi byt po chudakovi. Kde on pojde byvat,mozno bude nuteny pristupit na moje ceny(banky si to vynutia, ci staty v podobe dani,pojdu a idu na hranicu) - to moze byt nizsie ako banke preddtym platil.

 

Proste ja davam a potrebujem davat do spotreby 500 euro mesacne a niekomu staci len 500 000. A nic viac. A zato co mame navyse uz len skupujeme. Ziadna nova postel, ci TV, ci jachta, ziadna praca pre ekonomiku. Len dalsi byt a dalsi chudak. Ak chce on byvat bud to zaplati -ak ma zamestnanie. Alebo si najdes dalsieho. Ten chudak tie moje peniaze nedava do ekonomiky,ale na exekutora(tam nico do ekonomiky moze natiect) svoje stare dlhy spravcovi a banke. Kde vidis nejake peniaze pre ekonomiku?

 

Proste nechapes,ze on nekupuje spotrebu ci nove statky(investicie - nove technologie fabriky),ale to co uz tu davno bolo, ci to da na burzu(tie vacsie a vacsie bubliny),ci sa tim splatia nejake dlhy?

Xeno tu ani nemusis citat medzi riadkami,mas to tam priamo napisane.

V čom urobili Američania chyby?

Vláda zle odhadla vývoj nezamestnanosti. Zatiaľ čo očakávala, že stimulmi ju znížia z desiatich na osem percent, stalo sa to, že ju znižovali z 12,5 na 10 percent. Nefungoval ani program bývania, okolo 6 až 7 miliónov Američanov prišlo o domov a pokles cien nehnuteľností pokračuje. Dnes napríklad vidíme medziročný päťpercentný pokles. Zásadným problémom tiež je, že veľké množstvo peňazí išlo na záchranu veľkých bánk, pričom si vláda neuvedomila, že dôležité sú aj malé banky. A to nie pre finančný systém, ale pre ľudí. Práve tieto finančné domy sú totiž dôležitým zdrojom pre malé a stredné podniky a pre vytváranie pracovných miest. Veľké spoločnosti teraz sedia na biliónoch dolárov v hotovosti, zatiaľ čo malým firmám sa nedarí.

 

Je riešením pumpovať do ekonomiky nové množstvá peňazí?

Menová politika Federálnej rezervnej banky je neefektívna. A bude neefektívna aj naďalej, pretože Fed problému nerozumie. Znižujú úrokové sadzby, ale to nevedie k ďalšiemu požičiavaniu. Je to tak preto, lebo bankový systém nefunguje. Časť bankového systému, ktorá zabezpečuje požičiavanie malým a stredným podnikom, nefunguje. Čiže malé znižovanie úrokových sadzieb nemá žiadny účinok. Pokiaľ veľké spoločnosti sedia na biliónoch dolárov v hotovosti a dostávate o dve desatiny percenta z úrokovej sadzby menej, tak to nepovedie k ďalšiemu požičiavaniu a investovaniu. Takže peniaze z kvantitatívneho uvoľňovania neviedli k väčšej ekonomickej aktivite v USA, ale peniaze išli tam, kde je najvyšší zisk a zdá sa, že to je na vynárajúcich sa trhoch, ktoré práve zažívajú boom. Čiže v globálnej ekonomike nie je prekvapením, že peniaze nešli na financovanie USA. Vláda preto musí, naopak, podporovať domáce investície a bojovať s vysokou nezamestnanosťou.

 

Je to cesta aj pre Európu?

Je to veľmi podobné. Menší rozdiel je v tom, že vy nemáte jednotnú fiškálnu politiku. Avšak tie krajiny, ktoré majú dostatočnú silu, by mali umožniť lacnejšie pôžičky pre problémové krajiny a podporovať investície. Existuje súbor politík, akými možno podporiť hospodársky rast. Priestor vidím napríklad v daňovom systéme. Ako vzor môže slúžiť New York, kde investori, ktorí investujú a najímajú ľudí, platia nižšie dane. Naopak, tí, ktorí by svoj kapitál nevyužívali týmto spôsobom, budú platiť štátu viac. Nástrojom, ako stimulovať ekonomiku, je aj zvýšiť dane pre ľudí s vysokými príjmami a, naopak, znížiť záťaž pre chudobných. Vyšší výber od bohatých by umožnil znížiť napríklad daň z pridanej hodnoty, čo by naštartovalo spotrebu. Niektoré krajiny, ako je napríklad Španielsko, Nemecko a Francúzsko, teraz volajú po zdanení finančných transakcií. Aj to je podľa mňa správna cesta na zvýšenie príjmov, rovnako aj zavedenie emisnej dane.

 

 

http://hnonline.sk/ekonomika/c1-52703460-stiglitz-pre-hn-ked-mate-nizsie-dane-tak-podvadzate

 

Tie peniaze nemali dat bankam. Ich kupovat,ale ale akcionarom statu - obcanom. Ale ti su "akcionarmi" len pri volbach a je to jedno kde skutocni su ti co vlastnia banky a ine financne institucie.

Nuz, ekonomov je vela :)

 

1. Obcania nie su akcionari statu a ked uz, tak sa peniaze nemali nijak davat nikomu. Je to strasne naivna predstava a hlavne - ked sa vytlacia peniaze a tie sa len-tak nasypu ludom, nijak to nepomoze, akurat to vedie k cistej inflacii. Taka dost komunisticka predstava, ale hlavne neucinna.

 

2. Je otazka, nakolko bankovy system "nefunguje". Nezabudaj, ze firmy aj ludia su velmi casto racionalne entity. Ked sa nepoziciava, tak to ma nejaky dovod - a ten je jednoduchy. Poziciavas, lebo chces investiciou zhodnotit peniaze. Ked su rizika privelke, nepoziciavas. A v tomto urok az tak vela nezmeni, ked su rizika privelke. Tu ma Stiglitz pravdu, ze je nespravne si mysliet, ze mnozstvo uverov je funkciou len vysky uroku.

 

3. Nespravny vyvod moze byt, ze kym banky vo velkom poziciavali - teda kym pomahali nafukovat uverovu bublinu - fungovalo vsetko tak ako malo. To by sme mohli tvrdit, ze niekedy do roku 2008 bolo vsetko OK, pretoze sa poziciavalo. Ale tak to nebolo, ze? Uvery sice rastli, ale vtedy sa praveze ignorovali rizika, co teraz prasklo ako v USA, tak aj EU. Momentalne su investori o dost viacej opatrni, ale opatrnost ako princip nemozno rozumne odmietnut.

 

4. Nizsie dane ako podvod je nezmysel. Rovnako podvadzaju japonci a nemci, ked pracuju kvalitnejsie, nie? A podvadzaju americania, ked odpracuju viacej hodin, ako spanieli. Podvadzaju americania, ked maju ine dochodkove zakony. Podvadzaju holandania, ze maju tak relativne jednoduchu byrokraciu (preto su "danovym rajom", nie hlavne kvoli vyske dani). Ale je pravda, ze jedna z moznosti, aj ked nou nie som nadseny, je vacsie zjednotenie ekonomik vramci EU.

 

5. Rozlicne dane a poplatky, dokonca aj hospodarske zakony, su v jednotlivych statoch unie - takze je sakra rozdiel, ci firma funguje v kalifornii, texase, alebo delaware. Ine dane nie su nijaky podvod.

 

6. Irsko a nizke dane...vtipne je, ze aj pri nizsich daniach nez malo napr. nemecko, tak irsko vybralo na daniach vacsi podiel % HDP. Takze dane vyberali ovela efektivnejsie. A je nespravne si mysliet, ze ekonomicky rast a investicie idu len za danami, aj ked tie su dolezite. V pripade irska islo o vela dolezitych faktorov - jazyk (taliancina je horsia ako anglictina), fungujuce a jednoduche zakony (problem celeho europskeho juhu), slabe odbory, rozvinute bankovnictvo, nizka korupcia, vzdelane obyvatelstvo, ustretova vlada a podpora, jednoducha byrokracia, pruzny pracovny trh. Nie LEN dane.

Nu-poovi patrí 161. priečka v rebríčku najbohatších Číňanov. Podľa denníka The Financial Times realitný magnát za vykúpenie 300 kilometrov štvorcových pôdy na severovýchode ostrova zaplatil súkromným vlastníkom pôdy 8,8 milióna dolárov.

 

 

http://hnonline.sk/svet/c1-52707770-cinsky-magnat-chce-skupit-cast-islandu

 

Ak som pocital,tento "clovek milion" si je schopny kupit tretinu ostrova. Plocha je to taka ako 2/3 Slovenska.

No, kupil kus divociny - takze ine casti by asi boli o nieco drahsie. To mas ako s darovanim krvy - zopar deci darujes zadarmo, ale to neznamena, ze by si rovnako lacno a ochotne dal aj 4 litre :)

 

Ale v zasade, pokial budu mat cinania peniaze, nebude mozne sa im vzdy a vsade branit. Ani by to mozno nebolo vzdy spravne.

robopol, a logika kde ostala ?

xenocide ziada aby sa vlady nezadlzovali a ty ho obvinujes z opaku.

Tvrdis ze dlhy nie je mozne splatit bez toho aby nedoslo k problemom ale zaroven nadavas na bankarov.

 

Ked ti ukazuje ze su staty ktore sa dokazu spravat rozumne, tak zacnes hovorit o tom ze tvoje tvrdenie plati len pre uzavrete ekonomiky :)

 

Skusme tam vniest trochu rozumu : Rychle zmeny dokazu rozvratit kazdy system, splatenie dlhov zo dna na den urcite takym je. Ukazal som ti na cislach ze stat by za istych obeti dokazal svoje dlhy splatit do par rokov, lenze to ani nie je potrebne. Stacilo by mat prebytkovy rozpocet to samo by viedlo k poklesu dlhov a do 15-20 rokov by bol stat bez dlhov. Podobne ako ludia co maju hypoteku by ju nedokazali splatit zo dna na den, ale staci aby aby mali v poriadku rodidnny rozpocet a naklady na hypoteku budu mensie ako prenajom podobneho bytu.

Staci to iste ziadat od politkov, normalny sedliacky rozum, neverit ze v state plati ina ekonomika ako v rodine.

 

A k bankam, staci povedat jasne ze stat nebude za ziadnych okolnosti rucit za banky, ak vkladas peniaze do banky tak si ju prever. Nie podla vysky urokov ale aj podla toho kam dava peniaze. A nedavaj peniaze banke co poziciava grecku :) a podobnym statom. A ked to urobis, tak si aj nes naklady.

Vratme sa k podstate, vysoky vynos znamena aj vysoke riziko. Nedovolme zostatnit rizika a privatizovat vynosy.

Nemusime menit system, staci pouzivat sedliacky rozum.