Láska na diaľku

No som rád, že si nás oboznámil aj o takejto alternatíve, nebyť teba, tak doteraz netušíme, že sa to dá aj takto riešiť.

Adel niekde spomina ze pojde pracovat do Galanty. Vztah na dialku uz nebude, okusite realitu. Uvidite.

 

Tiez sa s priatelom vidim iba od piatku poobedia, v pondelok rano odchadza. Ale od septembra ideme "na ostro" :)

mala som spolužiakov, ktorí boli z východu, študovali v dnešnom Zlíne a chodili domov raz za mesiac (bolo to ´daleko a vlaky a spoje neboli také rýchle ako dnes). Internet teexistoval a telefonovať sa medzimesto chodilo na poštu. A títo moji spolužiaci mali doma na východe frajerky, a veru viacerí si tie svoje frajerky potom aj zobrali. A len máloktorým manželstvo nevydržalo, väčšina z nich ešte na poslednej stretávke, ktorú sme mali asi pred 10 rokmi, s tými istými ženami žili. U nich to aj na diaľku fungovalo.

Písala som aj na PF, a aj tu, že tiež som takú lásku na veeeeľkú diaľku zažila, ešte ako veľmi mladá, skoro decko, trvalo to asi rok, obaja sme boli skoro deti...no, bola to romantika to čakanie na list, písanie listov, počúvanie magnetofónovej pásky, ktorú mi poslal...dnes v dobe mobilov a internetu si ani neviete predstaviť, aké to je, ke´d týždeň trvá, kým list príde jemu, a ak odpíše hne´d, tak ´další týždeň, kým príde list od neho, a nič iné vlastne ani nemáte, ako spolu komunikovať. Vtedy ani nemali všetci telefóny, a bývala spoločná linka, skrátka viacero účastníkov bolo prepojených a keď jeden z nich telefónoval, ostatní mali obsadené. To až keď som už mala svoju domácnosť, po 2 rokoch sme tuež mali zavedený telefón so samostatnou linkou.

A len máloktorým manželstvo nevydržalo

 

To bolo tým, že vtedy možností na zoznámenie bolo naozaj málo. Ak sa dvaja spoznali, zoznámili a dali dokopy, tak už bola dosť malá pravdepodobnosť, že by sa jeden z nich zoznámil ešte s niekým iným, pretože na to moc veľa príležitostí nebolo. Ale odkedy sú internet a mobily ľahko dostupné hocikomu, tak je milión možností ako sa zoznámiť, buchta sa vráti z rande a ešte v ten večer ju na pokeci čaká hromada erpé od mnohých fešákov, medzi ktorými sa určite nájde aspoň jeden, ktorý sa jej zapáči, tak ide na rande a po týždni sa to znovu opakuje. Okrem pokecu + ďalšie zoznamky, prípadne Facebook, je toho veľa. Taký Tomáš bez mobilu a internetu by hnil v Galante v ich paneláku a ani by netušil, že nejaká Adela existuje.

mala som spolužiakov, ktorí boli z východu, študovali v dnešnom Zlíne a chodili domov raz za mesiac (bolo to ´daleko a vlaky a spoje neboli také rýchle ako dnes). Internet teexistoval a telefonovať sa medzimesto chodilo na poštu. A títo moji spolužiaci mali doma na východe frajerky, a veru viacerí si tie svoje frajerky potom aj zobrali. A len máloktorým manželstvo nevydržalo, ...

 

neboli telefóny, lebo skutočne neboli, na jednu búdku na nové sídlisko sa čakalo dlhé roky, zostala skutočne len pošta, ten výber bol menší, a zrejme v prípadoch, ktoré popisuje Vilma, zohral úlohu aj vyšší vek - to už boli vysokoškoláci, nie 18 či 19 ročné deti ...

kde na dedinách bolo zvykom, že chalan išiel na vojnu, a vznikali dedinské tragédie - dievča opustilo chlapca pre dedinského nápadníka, a zvyčajne to bolo na figu rovnako. / aj také prípady poznám - vymenila slušného chlapca za ožrana a sukničkára, ktorý bol poruke/,

chlapci boli na vojne nešťastní a tragédia bola na svete.

 

alebo ako v prípade jedných našich susedov - chalan chodil na výšku, a v predposlednom ročníku si budúcu manželku poistil - schválne jej spravil decko. to bez problémov priznáva aj dnes.  žijú spolu už pomaly štyridsať rokov, majú dve múdre a vzdelané deti, ale pes a mačka je slabý výraz...

 

tie mladé páry - chalan na vojne, dievča v dedine, okolo nej štós nápadníkov už po vojne, zvyčajne - to boli prípady, ktoré málokedy vydržali.

nevydržali ani vtedy, keď sa poistili a narobili decko alebo sa vzali.

zvyčajne po príchode z vojenčiny zistili, že si nemajú čo povedať, že boli primladí, že sa vôbec nepoznajú, že sú si vlastne úplne cudzí, že si neužili mladosti, a poznala som v tých starých časoch aj cez spolužiačky prevažne z okolitých dedín ohromnú spústu takýchto mladých manželstiev, kde to do dvoch rokov zakapalo, niekde už aj s dvomi tromi deckami.

 

láska na diaľku samozrejme niekedy zafunguje, vtedy je to fajn, ale nasilu to nejde.

 

 

 

vrátim sa ešte na moment k tomuto, lebo tomáš vidí svet často hodne zjednodušene:

A teraz cazne. Game uz co to napisala ze aj ti na dialku sa mozu k sebe pristahovat. Za komunistov bolo bezne ze ked chlapi sli na vojnu tam nejaku nabuchali a uz sa aj ozenili a je vela parov ze Presov<->Bratislava atd. Ked si poviete ze idem k starkej na vychod no preco asi? To je uplne bezne ze otec pochadza zo skaliteho a mama zo serede napriklad. Dokonca ked sa obzriem v okoli tak menej ako polovica rodin ma tak ze su obaja z toho isteho mesta.

game nič také nepísala - my sme boli z jedného mesta, len jeden chodil na vš tam ďaleko (spoznali sme sa v jeho poslednom ročníku, takže sme neboli štence),  potom práca zasa na dve strany, a vonkoncom nám nepomohlo, že sme boli prakticky susedia.

takže nejaké prisťahovania neriešili nič, riešil maximálne čas.

Adel niekde spomina ze pojde pracovat do Galanty. Vztah na dialku uz nebude, okusite realitu. Uvidite.

 

Tiez sa s priatelom vidim iba od piatku poobedia, v pondelok rano odchadza. Ale od septembra ideme "na ostro" :)

No idem robit ano a uvidime ako a co led budeme cez vikendy len spolu ale chceme si uzivst vikendy dufsm ze bude fajn mo uvidime

 

...

Presne tak to bolo keby nenolo internetu tak sa nepozname ale bolo to inac poviem vsm ako sme sa zoznamili takze ja som mala kamaratku ona sa skor zoznamila s tomadom vzdy jej vyvolaval a v ten den prisla kamoska a vravela mi ze jej vola kamos z galanty ja jej vravim tak vies co daj mi mobil aj ja sa s nim porozpravam tak sme sa rozpravsli debzta velka smiech csrtlo okej a bolo potom lenne volal kej uz nie ale po case sa tomas skoro rok neozvsl az po case pisal mojej kamoske ze aky mam nik na pokeci a vtedy mi nspisal od vtedy sme si pisali atd...nskonuec sme stretli a potom to bolo cadte stremutie no padli fo oka a bolo

 

...

Adel niekde spomina ze pojde pracovat do Galanty. Vztah na dialku uz nebude, okusite realitu. Uvidite.

 

Tiez sa s priatelom vidim iba od piatku poobedia, v pondelok rano odchadza. Ale od septembra ideme "na ostro" :)

To uz nahaj tak ako to jwme kamos to sa uvidi kwd budem tam robit lenze nie len kvoli tomasa idem robit ale preto aby som zarobila peniaze

 

...

To je jasné a pri Tomášovi zistíš, že u neho kilometre neexistujú ;)

Ani nie lebo on rad cestuje to je taky cestovstel

 

...

Ze to bezne ludia robia ze to nemusi byt navzdy na dialku. Jedna suseda odisla zit do Ciech kvoli priatelovi.

Novidis aja idem robit do galanty aby sme boli aj dpolu a aby som si zarobila

Je to pravda, len od tál -po tál.

Doll to už napísala, a ja som zažil. Nič sme neriešili, vídali sme sa raz za 4-5 týždňov a nebol ani čas na nejaké hašterenie. Ten jeden deň bol ako v raji. Ale neskôr, keď sme boli spolu cez prázdniny bol koniec, po cca 6-tich rokoch.

 

...

tých príležitostí zasa nebolo tak málo ako si, axel, myslíš, v škole sme sa všetci poznali aj na strednej, aj na vysokej, celý ročník, bolo z čoho vyberať. A náhodné zoznámenia, tých tiež bolo dosť, ak dievča/chalan nesedeli po škole len doma. Ibaže keď sa situácia vyvinula tak, že jeden musel tam a druhý inam, to už naozaj záviselo na tej dvojici...jha tak dám príbeh zo záhrobia.

 

Ako prváčka na VŠ - cestovala som víkend čo víkend (v tom 1. ročníku, potom už nie) trasu BA-Otrokovice a v nedeľu nazad. Veru som sa pri tom cestovaní so všelikým zoznámila, medziiným aj s nejakým vojakom základnej služby, bol to taký milý fešáčik, a celou cestou sme sa rozprávali a furt sme mali o čom, cesta ubehla veľmi rýchlo. Náhodou bol práve zo Zlína (vtedy Gottwaldov), kde som v tom čase chodila do školy, a stalo sa, že sme si vymenili adresy. Nebola som úplne paf z neho, ale zasa nebol pre mňa ani úplný luft, skrátka to bol pre mňa niekto, akožer možno by z toho aj niečo mohlo byť, možno keď sa lepšie spoznáme. Panenko Svatohorská, aké púekné listy mi ten človek písal, žiadne srdcervúce výlevy tam neboli, ale boli tie listy veľmi romantické. Tuším aj fotky sme si vymenili. Lenže ako to už chodí, listy sa obracali dlhšie a dlhšie, prestávky emdzi nimi sa predlžovali, až nakoniec písanie zakapalo. I prešli odvtedy asi 3 roky, a ja už som aj zabudla, že dakto taký existoval. Lenže doteraz neviem načo a prečo a ako, ale nejak ma našiel, hoci som medzitým už bývala na inom internáte, ale dal si tú robotu, aby to zistil. I navštívil ma fešáčik. Ale ako. Bol totálne namol, nechápem, čo ho to jalo, čo čakal. Ale týmto aj keby som sa ako potešila návšteve, ma celkom odradil, a tak som už len hľadela, ako sa ho zbaviť. Mumlal, vraj aby som mu dala niečo zjesť, tak som mu nejaký chleba natrela už ani neviem čím, a potom sa pajác vykotil na moju posteľ a že mám ísť k nemu, ale na to mohol rovno zabudnúť. darmo som ho posielala preč, bol jak pijavica. Dokonca sa postavil a začal ma naháňať okolo stola, schytila som spolubývajúcej kvetináč či vázu, to už sa nepamätám, a v tom mala takú dlhú pichľavú rastlinu, a ako sa po mne sápal, nastavila som mu tú zelinu, tak sa chudák popichal, To ho tak rozľútilo, že odišiel bez ďalších pokusov, a viac som ho nevidela a ani o ňom nepočula.

 

Ale vo vlaku som sa spoznala aj s partiou chalanov, ktorí sa učili za baníkov a cestovali zasa trasu BA-Ostrava. Boli to takí drsňáci, ale mala som ich rada, vždy som sa potešila, keď sme cestovali spolu.

 

A tiež na hokeji som sa zoznámila s dokonca 3 chalanmi, bolo z čoho vyberať. Väčšinou sme sa potom stretávali v trojici alebo vo štvorici, ale nikdy nie s jedným, potom som sa dozvedela, že všetci mali zálusk, ale ani jeden nechcel podraziť toho druhého. Ten, ktorý sa mne najviac páčil, ma predsa len raz pozval na kofolu, a na druhý krát som sa dozvedela, že jeho kamarát mu nadával že ako si to dovolil ma sám niekam zavolať bez neho. Mne to bolo smiešne, a veru sme sa aj začali stretávať, ale chalan potom šiel na vojnu prv ako by sa bolo z toho aj vyvinulo niečo viac. nejak sme sa jeden druhému stratili. A stretli sme sa asi po 10 rokoch, obaja už sme vtedy boli rodičmi.

 

Píšem to zato, že zasa príležitosti boli a aj výber bol, ibaže bolo ťažšie kontaky udržiavať ako je tomu dnes.

Laska na dialku sa neioplati v ziadnom pripade daleko byt od seba hrozne jeden tuzi po druhim a nestretnut sa len raz za mesiac neda sa to je malo ale co uz zivot ide dalej a tak to ma byt aj bude

Preco raz za mesiac? Da sa aj kazdy vikend, kazdy sviatok. Vztah na dialku nie je pre kazdeho, nakolko najnakladnejsou zlozkou je cestovanie.

Takze laska na dialku sa oplatit moze. Vam sa neoplati.

 

60km nie je dnes uz ziadna dialka, v minulosti by som do takeho niecoho nesla. Myslela som si, ze nie je nad to byt spolu kazdy den. S odstupom casu som vsak aj bola rada, ked som mala volne dni pre seba :)

Uz to vsak za mesiac nebude ziadna dialka, priatel si tu nasiel pracu, a od septembra spolu byvame.

Juch :happyroll:

76 km je veľa? S tým že tam nejde priamy spoj.

Tak trochu rozmyslaj pri hladani.

Vyhodis vela penazi za cestovanie, aby si o pol roka vztah ukoncil, lebo nie si pripraveny na vztah. Dava Ti to zmysel?

Mas dost inych problemov, ser na vztahy na dialku.

Nie len na diaľku ale aj na blízko. Ale to už je iná téma.

Jak na blízko? Aha asi chápem. Ty potrebuješ frajerku nie príliš ďaleko, aby mohla kedykoľvek priskočiť, keď ju budeš potrebovať, ale zase nie príliš blízko, aby zbytočne nezavadzala, keď si chceš spraviť pohodlie. Dobre som to pochopil??
 
 

Mas dost inych problemov, ser na vztahy na dialku.

 
No on má problém ten, že z blízka si nemôže nikoho hľadať, ani nájsť, lebo v jeho okolí už každá vie, čo je to za idiota.

Axel, Tomasova odpoved znamenala "ano, mal by som srat na vztahy na dialku aj na vztahy na blizko"

No však konečne mu to po tých 15 rokoch došlo.

No on má problém ten, že z blízka si nemôže nikoho hľadať, ani nájsť, lebo v jeho okolí už každá vie, čo je to za idiota.

Táto časť, je pravda, to si uhádol.

 

Axel, Tomasova odpoved znamenala "ano, mal by som srat na vztahy na dialku aj na vztahy na blizko"

 

No však konečne mu to po tých 15 rokoch došlo.

Vybavené. Opúštam tému.