Odpor proti režimu

Tí čo ste zažili ešte komunizmus pred rokom 1989 vystupovali ste nejakým spôsobom proti režimu? Ja si pamätám, mohlo to byť už niekedy na konci režimu, teda v roku 1988 sme ako piatiaci na ZŠ boli celá škola v kine na nejakej akcii, kde rôzne decká predvádzali rôzne vystúpenia, napr. tancovali na počesť Sovietskeho Zväzu, spievali na počesť Sovietskeho Zväzu, recitovali básničky na počesť Sovietskeho Zväzu a my sme všetkým museli tlieskať, aj keď sme sa nehorázne nudili, no však pamätáte ako takéto agitácie prebiehali. Mala ísť recitovať dcéra našej ruštinárky, ktorú sme nemali radi práve kvôli ruštine, takže sme sa dohodli, že keď vyjde na pódium a začne recitovať (tuším po rusky to malo byť, však ako inak :)), tak že ju vypískame. Ako ona začala, tak my sme začali mohutne pískať, na to na pódium vybehla tá ruštinárka, teda jej mama a tak nás všetkých pred celou školou zdrbala, že čo si to dovoľujeme, že tam nastalo také hrobové ticho, že by jej dcéru bolo počuť recitovať aj vonku :) Takto sme sa symbolicky zbúrili proti režimu, no a o nejaký ten rok režim už padol :)

Mňa už akosi začína chytať odpor znova,tamten odpor a režim je už minulosťou..

Len tak zo zvedavosti vadí mi otázku,

a Slovensko tiež malo "stravenky" na nákup potravín: mäso, múka, cukor

Tak podobnú blbosť som vyviedol aj ja, ale s trochu horším koncom.

Zapálili sme dymogam na mole ,a len tak, že nech je psina, že ho hodíme niekomu na parapet z vonka na okno.

Vybral som si zle...

Okno patrilo predsedovi ZČSSP.Spravil z nás protištátny živel,snaha o vysvetlenie, že to bola "klukovina" neprichádzala do úvahy, skoro sme napadli suverenitu republiky a jej priatela ZSSR........Hrôza....Klamal až sa hory zelenali, že to najprv padlo na parapet, s čím som súhlasil, bola tam otlačka, ale o chvílu to už "padlo" do izby, o ďaĺšiu chvílu na koberec, a končilo to tým, že tam mal malú spiacu vnučku (ktorá tam ale nebola)a ktorá sa skoro otrávila.

Nikto mu nemohol oponovať (všetci sa báli).Jedna učiteľka ma potom zavolala k tabuli (patril som k najlepším v triede) a zošpúlenými perami, aby to ostatní nepočuli povedla" Ty blbec, to si nemohol hodiť o okno ďalej".

Ako trest sme prijali to, že mu zatrieme bielu bodku na okne, ale skončilo to premalovaním niekoľkých parapetov, odvláčili sme uhlie na kúrenie na zimu...A on chcel stále niečo pridávať...všeličo potreboval urobiť a posielal po nás...

Mamu to tak neježilo, že sa obliekla išla za ním, a slušne od plúc mu vynadala..a od vtedy nám dal pokoj.

Neprajem nikomu. :smilieee:

Nebol to náš úmyselný boj proti režimu,ale bol som nechtiac protištátny živel.