Prehlásky

Som Polák.Čas od času som sa ísť na Slovensko. Vzhľadom k tomu, mám záujem v slovenskom jazyku. Preto moja otázka: či v slovenskom jazyku existujú prehlásky ?

Napríklad v poľštinie je výmena: z <o> na <a>

npr: mocny -> umacniać (nie umocniać)

zdrowy -> uzdrawiać (nie uzdrowiać)

mówić -> przemawiać (nie przemowiać) itp.

Či podobné prípady sú aj v slovenčinie ?

Ahoj,

 

momentále mi nič také nenapadá, zrejme sa to nepoužíva, my máme trochu iné úskalia, napr.:

 

zdrowy -> uzdrawiać (nie uzdrowiać)

zdravý -> uzdraviť sa (nie uzdravyť sa)

Tie "uskalia" maju predsa aj v poľštine:

zdrowy -> uzdrawiać (nie uzdrowiać)

nuž veď Poliak David také slová hľadá v slovenčine, kde tie prehlásky sú ...

 

neviem či sa to volá prehlásky, to bude vedieť Leg, ale napadá mi pár slov, kde sa pri gramatickom ohýbaní menia samohlásky / hlásky

pre človeka učiaceho sa slovenčinu ako cudzí jazyk úskalia, okrem kopy iných : )

 

päť - piati

 

alebo

 

osem - ôsmi

sedem - siedmi

deväť - deviati

 

sklo - sklený / sklenený

drevo - drevený

K prehláske dochádza pri zmene kvality samohlásky pod vplyvom hláskoslovných okolností v slove.

 

zdravý -> uzdraviť sa (nie uzdravyť sa)

sklo - sklený / sklenený

drevo - drevený

toto nie je ono.

 

toto je, o čom je reč:

 

päť - piati

osem - ôsmi

sedem - siedmi

deväť - deviati

V súčasnej slovenčine dochádza k nasledovným prehláskam:

 

<o> na <ô>: osem / ôsmy; oká / ôk

<ä> na <ia>: ťah / tiahnuť; svätý / sviatok

<e> na <ie>: cesta / ciest; rednúť / riedky

 

Štvrtá slovenská dvojháska <iu> nemá striedu.

päť - piati

alebo

osem - ôsmi

sedem - siedmi

deväť - deviati

 

sklo - sklený / sklenený

drevo - drevený

 

 

K prehláske dochádza pri zmene kvality samohlásky pod vplyvom hláskoslovných okolností v slove.

toto nie je ono.

toto je, o čom je reč:

V súčasnej slovenčine dochádza k nasledovným prehláskam:

<o> na <ô>: osem / ôsmy; oká / ôk

<ä> na <ia>: ťah / tiahnuť; svätý / sviatok

<e> na <ie>: cesta / ciest; rednúť / riedky

Štvrtá slovenská dvojhláska <iu> nemá striedu.

 

Ďakujem vám za vašu rýchlu odpoveď. Tieto číslice sú sklonovane, ako v poľskom. Ale máte viac dvojhlásky.

To je falošný priklad pre Polakov. Je jednoduchšie rozumieť slovenskom, ako hovoriť.

S pozdravom; David.

Dávid,

v Slovenskom jazyku máme aj spodobovanie.

Za určitých okolností sa niektoré hlásky inak píšu a inak vyslovujú, platí to pre spoluhlásky.

Hm, v rýchlosti som našiel iba akúsi nemeckú stránku so stručným zhrnutím, ale ak ťa to zaujíma, viac nájdeš cez slovenský google pod heslom spodobovanie hlások.

http://www.arbeitundleben.de/exchange/04_sk/htm/lernen/schueler/pronounciation/exception_sk_a_1.htm

Dávid,

v Slovenskom jazyku máme aj spodobovanie.

Za určitých okolností sa niektoré hlásky inak píšu a inak vyslovujú, platí to pre spoluhlásky.

Hm, v rýchlosti som našiel iba akúsi nemeckú stránku so stručným zhrnutím, ale ak ťa to zaujíma, viac nájdeš cez slovenský google pod heslom spodobovanie hlások.

 

Ďakujem vám. Čítal som to spodobovanie hlások.

Mám ďalšiu otázku. Poliaci nerozlišujú <h> od <ch> , a vždy som si vysloviať <ch>.

To môže viesť k zámene: npr. < hlad > a <chlad> ak Poliaci povedali by, miesto <h> -> g; či by nebolo lepšie (zrozumiteľné).

Ako to vidíte?

bude sa to s "g" viac podobať ruštine, ale to až tak nevadí tuším

 

hodiť - chodiť / godiť

 

hodiť a chodiť je tiež rozdiel

 

zrejme je skutočne jednoduchšie vyslovovať g, už aj preto, že ruštine tu zato ešte rozumie dosť ľudí, a pre nich je použitie "g" celkom prirodzené

Všetok výskyt hlásky g systematicky prešiel v h. g v slovenčine neexistuje okrem zopár jednotlivých prípadov, ktoré majú svoje zdvôvodnenie.

 

Ch je vlastné všetkym slovanským jazykom. Bolo už v praslovančine a má viacerý pôvod.

 

Slovák nevníma hlásky h a ch ako podobné. Hláska h má svojimi fonetickými vlastnosťami bližšie k samohláske a než k spoluhláske ch. Jednoducho povedané.

Slovák nevníma hlásky h a ch ako podobné. Hláska h má svojimi fonetickými vlastnosťami bližšie k samohláske a než k spoluhláske ch. Jednoducho povedané.

<Ch> v poľštinie na <k> je jasne odlišná.To znamená, že to nemôže byť veľmi závažné vo výslovnosti. Ako ste zvážiť, či je lepšie ignorovať <h> a vysloviať <ch>, alebo nahradiť <h> cez <g> ? Čo si mám vybrať ?

Nie som Polák pôvodu z východný poľský (dnešná Ukrajina) - oni vyslovovať správne to <h>.

My <h> nikdy nevyslovujeme ako <g>, pre nás sú to odlišné písmená. <h> normálne vyslovujeme.

Viem, to veľmi dobre. Ale ak si musel prehovoriť z Poliakom (který nie je schopný správne povedať <h>), to by ste radšej uprednosnili vyslovovať

<h> ako <ch> či ako <g> ; čo by ste si vybrali ?

No to už záleží v akej reči by som s tým Poliakom hovoril, to sa nedá takto povedať, ktoré písmeno by som si vybral. <ch> je bližšie k <h> a sú aj podobné, ale gramaticky správnejšie by bolo používať <g>.

bude sa to s "g" viac podobať ruštine, ale to až tak nevadí tuším

...

zrejme je skutočne jednoduchšie vyslovovať g, už aj preto, že ruštine tu zato ešte rozumie dosť ľudí, a pre nich je použitie "g" celkom prirodzené

 

g ... aj to tam píšem, že g

je to prirodzenejšie, už aj preto, že slová s h a ch môžu v slovenskom jazyku znamenať a aj znamenajú rozdielne veci

 

/ to mi pripomenulo kedysi dávno v škôlke sa mi deti smiali, lebo sa mi podarilo povedať, že môj starý otec je "horý" - namiesto "chorý" /

 

takže to g ... myslím, že Slovák v rozhovore môže použiť h aj ch, ale spätne, Poliak, tým, že nevie vysloviť podobne ako Rus hlásku h, a slová s h a ch majú v slovenčine rozdielny význam, použije radšej g

g ... aj to tam píšem, že g

je to prirodzenejšie, už aj preto, že slová s h a ch môžu v slovenskom jazyku znamenať a aj znamenajú rozdielne veci

takže to g ... myslím, že Slovák v rozhovore môže použiť h aj ch, ale spätne, Poliak, tým, že nevie vysloviť podobne ako Rus hlásku h, a slová s h a ch majú v slovenčine rozdielny význam, použije radšej g

Vďaka. Myslím, že rovnakým spôsobom - používanie zvuka < g > nebude spôsobiť zmätok.

S pozdravom!

Pozdrawiam!

Viem, to veľmi dobre. Ale ak si musel prehovoriť z Poliakom (který nie je schopný správne povedať <h>), to by ste radšej uprednosnili vyslovovať

<h> ako <ch> či ako <g> ; čo by ste si vybrali ?

 

h vzišlo z g. g v súčasnej slovenčine nie je. ch nevzišlo z g, je ineho povodu. Preto odporúčam vyslovovať h ako g, a nie ako ch.

h vzišlo z g. g v súčasnej slovenčine nie je.Preto odporúčam vyslovovať h ako g, a nie ako ch.

 

Ale ja radšej vysloviať < g >, už tak som sa dozvedel.

 

Spomenul som si na komické udalosti čo som mal v reštaurácii.

Chcel som, aby hovädzie mäso na obed. A žiadam servírka na "wołowinu"

A ona: "uacha cha - "volovinu" by ste chceli ?" a šla sa sťažovať k šéfovi.

Prišiel "gorila". Musel som vysvetliť o čo ide. že wół to vôl, a volovina to volove mäso

(nevedel som že <wołowina> to hovädzina) .

Všetko skončilo dobre. Trochu chýba, a že "gorila" odhodil by ma na ulici :-) .

Ako vidím tieto vaše dvojhlásky (ie, iu, ia) , to príchodi ku mne na túto otázku: či existovalo v histórii slovenského jazyka Glagolitic abeceda?

Chcel som, aby hovädzie mäso na obed. A žiadam servírka na "wołowinu"

A ona: "uacha cha - "volovinu" by ste chceli ?" a šla sa sťažovať k šéfovi.

Prišiel "gorila". Musel som vysvetliť o čo ide. že wół to vôl, a volovina to volove mäso

(nevedel som že <wołowina> to hovädzina) .

Všetko skončilo dobre. Trochu chýba, a že "gorila" odhodil by ma na ulici :-) .

 

:confused: no to hej, u nás volovina neznamená hovädzie mäso, tak isto ani somarina neznamená mäso zo somára. Volovinou a somarinou označujeme veci alebo udalosti o ktorých si myslíme, že nie sú normálne :cotisisi:

Volovinou a somarinou označujeme veci alebo udalosti o ktorých si myslíme, že nie sú normálne :confused:

 

Neskôr som sa dozvedel, že to je nechutný (hrubý) vtip. :cotisisi:

Ako vidím tieto vaše dvojhlásky (ie, iu, ia) , to príchodi ku mne na túto otázku: či existovalo v histórii slovenského jazyka Glagolitic abeceda?

 

Ano. Hlaholika.

Ano. Hlaholika.

 

Mohli by ste pripojiť link, v ktorým by bola dana informácia o prechode z hlaholickú abeceda pre latinčinu?

(pokiaľ je to možné s uvedením roka, a dôvody)

Našiel som tento odkaz na hlaholika a cyrilike. Ale iba v jazyku České.

http://www.moraviamagna.cz/pismo/p_hlahol.htm#01

Čítanie tohto článku o hlaholike sa dozvedel, že v stredoveku, tam boli tiež nosové spoluhlásky. V jazyku. zachované v poľskej výslovnosti (k dnešnému dňu) tri nosove zvuky. Sú to:

ã výsl.nosovo ako an, am.

ę výsl.nosovo ako en, em.

ą výsl.nosovo ako on, om.

 

Či na slovenskom jazyke tiež prežil nejaký nosový zvuk?