Jump to content

Prehlásky


David
 Share

Recommended Posts

Som Polák.Čas od času som sa ísť na Slovensko. Vzhľadom k tomu, mám záujem v slovenskom jazyku. Preto moja otázka: či v slovenskom jazyku existujú prehlásky ?

Napríklad v poľštinie je výmena: z <o> na <a>

npr: mocny -> umacniać (nie umocniać)

zdrowy -> uzdrawiać (nie uzdrowiać)

mówić -> przemawiać (nie przemowiać) itp.

Či podobné prípady sú aj v slovenčinie ?

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

Ahoj,

 

momentále mi nič také nenapadá, zrejme sa to nepoužíva, my máme trochu iné úskalia, napr.:

 

zdrowy -> uzdrawiać (nie uzdrowiać)

zdravý -> uzdraviť sa (nie uzdravyť sa)

Link to comment
Share on other sites

nuž veď Poliak David také slová hľadá v slovenčine, kde tie prehlásky sú ...

 

neviem či sa to volá prehlásky, to bude vedieť Leg, ale napadá mi pár slov, kde sa pri gramatickom ohýbaní menia samohlásky / hlásky

pre človeka učiaceho sa slovenčinu ako cudzí jazyk úskalia, okrem kopy iných : )

 

päť - piati

 

alebo

 

osem - ôsmi

sedem - siedmi

deväť - deviati

 

sklo - sklený / sklenený

drevo - drevený

Link to comment
Share on other sites

K prehláske dochádza pri zmene kvality samohlásky pod vplyvom hláskoslovných okolností v slove.

 

zdravý -> uzdraviť sa (nie uzdravyť sa)

sklo - sklený / sklenený

drevo - drevený

toto nie je ono.

 

toto je, o čom je reč:

 

päť - piati

osem - ôsmi

sedem - siedmi

deväť - deviati

V súčasnej slovenčine dochádza k nasledovným prehláskam:

 

<o> na <ô>: osem / ôsmy; oká / ôk

<ä> na <ia>: ťah / tiahnuť; svätý / sviatok

<e> na <ie>: cesta / ciest; rednúť / riedky

 

Štvrtá slovenská dvojháska <iu> nemá striedu.

Link to comment
Share on other sites

päť - piati

alebo

osem - ôsmi

sedem - siedmi

deväť - deviati

 

sklo - sklený / sklenený

drevo - drevený

 

 

K prehláske dochádza pri zmene kvality samohlásky pod vplyvom hláskoslovných okolností v slove.

toto nie je ono.

toto je, o čom je reč:

V súčasnej slovenčine dochádza k nasledovným prehláskam:

<o> na <ô>: osem / ôsmy; oká / ôk

<ä> na <ia>: ťah / tiahnuť; svätý / sviatok

<e> na <ie>: cesta / ciest; rednúť / riedky

Štvrtá slovenská dvojhláska <iu> nemá striedu.

 

Ďakujem vám za vašu rýchlu odpoveď. Tieto číslice sú sklonovane, ako v poľskom. Ale máte viac dvojhlásky.

To je falošný priklad pre Polakov. Je jednoduchšie rozumieť slovenskom, ako hovoriť.

S pozdravom; David.

Link to comment
Share on other sites

Dávid,

v Slovenskom jazyku máme aj spodobovanie.

Za určitých okolností sa niektoré hlásky inak píšu a inak vyslovujú, platí to pre spoluhlásky.

Hm, v rýchlosti som našiel iba akúsi nemeckú stránku so stručným zhrnutím, ale ak ťa to zaujíma, viac nájdeš cez slovenský google pod heslom spodobovanie hlások.

http://www.arbeitundleben.de/exchange/04_sk/htm/lernen/schueler/pronounciation/exception_sk_a_1.htm

Link to comment
Share on other sites

Dávid,

v Slovenskom jazyku máme aj spodobovanie.

Za určitých okolností sa niektoré hlásky inak píšu a inak vyslovujú, platí to pre spoluhlásky.

Hm, v rýchlosti som našiel iba akúsi nemeckú stránku so stručným zhrnutím, ale ak ťa to zaujíma, viac nájdeš cez slovenský google pod heslom spodobovanie hlások.

 

Ďakujem vám. Čítal som to spodobovanie hlások.

Mám ďalšiu otázku. Poliaci nerozlišujú <h> od <ch> , a vždy som si vysloviať <ch>.

To môže viesť k zámene: npr. < hlad > a <chlad> ak Poliaci povedali by, miesto <h> -> g; či by nebolo lepšie (zrozumiteľné).

Ako to vidíte?

Link to comment
Share on other sites

bude sa to s "g" viac podobať ruštine, ale to až tak nevadí tuším

 

hodiť - chodiť / godiť

 

hodiť a chodiť je tiež rozdiel

 

zrejme je skutočne jednoduchšie vyslovovať g, už aj preto, že ruštine tu zato ešte rozumie dosť ľudí, a pre nich je použitie "g" celkom prirodzené

Link to comment
Share on other sites

Všetok výskyt hlásky g systematicky prešiel v h. g v slovenčine neexistuje okrem zopár jednotlivých prípadov, ktoré majú svoje zdvôvodnenie.

 

Ch je vlastné všetkym slovanským jazykom. Bolo už v praslovančine a má viacerý pôvod.

 

Slovák nevníma hlásky h a ch ako podobné. Hláska h má svojimi fonetickými vlastnosťami bližšie k samohláske a než k spoluhláske ch. Jednoducho povedané.

Link to comment
Share on other sites

Slovák nevníma hlásky h a ch ako podobné. Hláska h má svojimi fonetickými vlastnosťami bližšie k samohláske a než k spoluhláske ch. Jednoducho povedané.

<Ch> v poľštinie na <k> je jasne odlišná.To znamená, že to nemôže byť veľmi závažné vo výslovnosti. Ako ste zvážiť, či je lepšie ignorovať <h> a vysloviať <ch>, alebo nahradiť <h> cez <g> ? Čo si mám vybrať ?

Nie som Polák pôvodu z východný poľský (dnešná Ukrajina) - oni vyslovovať správne to <h>.

Link to comment
Share on other sites

Viem, to veľmi dobre. Ale ak si musel prehovoriť z Poliakom (který nie je schopný správne povedať <h>), to by ste radšej uprednosnili vyslovovať

<h> ako <ch> či ako <g> ; čo by ste si vybrali ?

Link to comment
Share on other sites

No to už záleží v akej reči by som s tým Poliakom hovoril, to sa nedá takto povedať, ktoré písmeno by som si vybral. <ch> je bližšie k <h> a sú aj podobné, ale gramaticky správnejšie by bolo používať <g>.

Link to comment
Share on other sites

bude sa to s "g" viac podobať ruštine, ale to až tak nevadí tuším

...

zrejme je skutočne jednoduchšie vyslovovať g, už aj preto, že ruštine tu zato ešte rozumie dosť ľudí, a pre nich je použitie "g" celkom prirodzené

 

g ... aj to tam píšem, že g

je to prirodzenejšie, už aj preto, že slová s h a ch môžu v slovenskom jazyku znamenať a aj znamenajú rozdielne veci

 

/ to mi pripomenulo kedysi dávno v škôlke sa mi deti smiali, lebo sa mi podarilo povedať, že môj starý otec je "horý" - namiesto "chorý" /

 

takže to g ... myslím, že Slovák v rozhovore môže použiť h aj ch, ale spätne, Poliak, tým, že nevie vysloviť podobne ako Rus hlásku h, a slová s h a ch majú v slovenčine rozdielny význam, použije radšej g

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

g ... aj to tam píšem, že g

je to prirodzenejšie, už aj preto, že slová s h a ch môžu v slovenskom jazyku znamenať a aj znamenajú rozdielne veci

takže to g ... myslím, že Slovák v rozhovore môže použiť h aj ch, ale spätne, Poliak, tým, že nevie vysloviť podobne ako Rus hlásku h, a slová s h a ch majú v slovenčine rozdielny význam, použije radšej g

Vďaka. Myslím, že rovnakým spôsobom - používanie zvuka < g > nebude spôsobiť zmätok.

S pozdravom!

Pozdrawiam!

Link to comment
Share on other sites

Viem, to veľmi dobre. Ale ak si musel prehovoriť z Poliakom (který nie je schopný správne povedať <h>), to by ste radšej uprednosnili vyslovovať

<h> ako <ch> či ako <g> ; čo by ste si vybrali ?

 

h vzišlo z g. g v súčasnej slovenčine nie je. ch nevzišlo z g, je ineho povodu. Preto odporúčam vyslovovať h ako g, a nie ako ch.

Link to comment
Share on other sites

h vzišlo z g. g v súčasnej slovenčine nie je.Preto odporúčam vyslovovať h ako g, a nie ako ch.

 

Ale ja radšej vysloviať < g >, už tak som sa dozvedel.

 

Spomenul som si na komické udalosti čo som mal v reštaurácii.

Chcel som, aby hovädzie mäso na obed. A žiadam servírka na "wołowinu"

A ona: "uacha cha - "volovinu" by ste chceli ?" a šla sa sťažovať k šéfovi.

Prišiel "gorila". Musel som vysvetliť o čo ide. že wół to vôl, a volovina to volove mäso

(nevedel som že <wołowina> to hovädzina) .

Všetko skončilo dobre. Trochu chýba, a že "gorila" odhodil by ma na ulici :-) .

Link to comment
Share on other sites

Ako vidím tieto vaše dvojhlásky (ie, iu, ia) , to príchodi ku mne na túto otázku: či existovalo v histórii slovenského jazyka Glagolitic abeceda?

Link to comment
Share on other sites

Chcel som, aby hovädzie mäso na obed. A žiadam servírka na "wołowinu"

A ona: "uacha cha - "volovinu" by ste chceli ?" a šla sa sťažovať k šéfovi.

Prišiel "gorila". Musel som vysvetliť o čo ide. že wół to vôl, a volovina to volove mäso

(nevedel som že <wołowina> to hovädzina) .

Všetko skončilo dobre. Trochu chýba, a že "gorila" odhodil by ma na ulici :-) .

 

:confused: no to hej, u nás volovina neznamená hovädzie mäso, tak isto ani somarina neznamená mäso zo somára. Volovinou a somarinou označujeme veci alebo udalosti o ktorých si myslíme, že nie sú normálne :cotisisi:
Link to comment
Share on other sites

Volovinou a somarinou označujeme veci alebo udalosti o ktorých si myslíme, že nie sú normálne :confused:

 

Neskôr som sa dozvedel, že to je nechutný (hrubý) vtip. :cotisisi:
Link to comment
Share on other sites

Ako vidím tieto vaše dvojhlásky (ie, iu, ia) , to príchodi ku mne na túto otázku: či existovalo v histórii slovenského jazyka Glagolitic abeceda?

 

Ano. Hlaholika.

Link to comment
Share on other sites

Ano. Hlaholika.

 

Mohli by ste pripojiť link, v ktorým by bola dana informácia o prechode z hlaholickú abeceda pre latinčinu?

(pokiaľ je to možné s uvedením roka, a dôvody)

Link to comment
Share on other sites

Čítanie tohto článku o hlaholike sa dozvedel, že v stredoveku, tam boli tiež nosové spoluhlásky. V jazyku. zachované v poľskej výslovnosti (k dnešnému dňu) tri nosove zvuky. Sú to:

ã výsl.nosovo ako an, am.

ę výsl.nosovo ako en, em.

ą výsl.nosovo ako on, om.

 

Či na slovenskom jazyke tiež prežil nejaký nosový zvuk?

Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
 Share

×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy