Virtuálna realita

Aký máte názor na virtuálnu realitu? Čím ďalej tým viac ľudí "žije" na internete, kde zdieľa veľa vecí zo svojho súkromia. Virtuálna realita je pomerne nový pojem, pred 20. rokmi bol len v sci-fi dnes je... realitou. Na sociálnych sieťach denne fungujú milióny ľudí, len na Facebooku je ich t.č. vyše 300 miliónov (to číslo sa stále zväčšuje). Viete si predstaviť, že vo virtuálnej realite užívatelia Facebooku by si mohli vytvoriť štát, ktorý počtom "obyvateľov" pomaly prevyšuje počet obyvateľov USA? Samozrejme, tento virtuálny štát je extrémne decentralizovaný, nemá funkčnú vládu, ani armádu. Prezidentom alebo skôr vládou sú tam administrátori, ktorí majú prístup na servery. Keby servery vypli tak by celý štát zanikol. Ale čo by bolo s jeho obyvateľmi? Dokázali by existovať bez virtuálnej reality?

Ak budem vraviet za seba,musim zacat niekde este v mojich zaciatkoch na nete. Po pripojeni som dlho bola z netu zmatena,ale postupne som sa sama zacala ucit,ako vyhladavat a komunikovat. Aby som moj pribeh dlho nepretahovala,poviem len strucne,ze sa net stal takmer mojim jedinym svetom. Bolo to v case,ked som trpela depresiou,takze tie rozne statistiky a grafy o tom,ze netu a celkovo zivotu vo virtualnej realite ziju castejsie ludia so sklonmi s depresiou,som ja jasnym dokazom :lol:.

Ale k veci...po case sa mi net stal skutocnym svetom a ja som potrebovala kontakt LEN s nim. V noci som sla neskoro spat,lebo som sa nemohla od neho odtrhnut. Rano som skoro vstavala a rusila cely spiaci dom,len aby som skontrolovala ,co mam na nete nove,a kto je online,s kym by som mohla pisat.

Kedze som vsak clovek,ktory dlho nevydrzi pri jednej veci,a po case ho takato "hracka" omrzi,vratila som sa do reality a zamestnavala sa viac "zivymi" stretnutiami a ludmi. Viem pochopit ludi,ktori su na nete od rana do noci,alebo takmer stale,pretoze som si niecim podobnym presla. Denne vidim ,co sa deje na Facebooku,pozeram na svojich "realnych" znamych,ako tam doslova ziju v "kreslenych svetoch" a som rada,ze nikdy by som tomu tak neprepadla...viem,ze mi velmi pomahaju priatelia a hlavne hodne mi pomohol moj pomaly navrat k joge...

Ten ,kto ma pozna dobre vie,ze som podivna a casto zijem v snoch,pretoze im dobre rozumiem,mozno je to isty druh virtualnej reality,ale je to len moj svet a nie je kresleny :)

Objavil som celkom peknu prezentaciu, ktora bola na DICE (konferencia hernych navrharov), myslim, ze tu to bude najlepsie sediet.

V podstate pojednava o nastupe hier ako mafia wars, farmville a podobne, ktore momentelne obracaju herny priemysel naruby, kedze nikto z velkych hracov na trhu nepredpokladal, ze jednoduche hry su schopne oslovit miliony hracov (a zarobit miliony $).

Chlapik hlada dovody, preco su tieto hry uspesne - socialne aspekty, psychologicke hratky. Preco clovek hlada unik z "realneho sveta" k tymto hram. Preco jednoducha virtualna rastlinka na palubnej doske, ktora rastie podla ekologickosti jazdy radikalne zmenila sposob jazdy vodicov. Preco vymena stareho znamkovania na jednom predmete na univerzite za sposob znamy z rpg - ziskavanie skusenosti a z toho suvisiaci prestup na vyssi level radikalne zmenili disciplinu studentov. Ako clovek podvedome vyhladava na taketo hratky a necha sa "jemne" manipulovat.

Zakoncene je to krasne Orwelovskou viziou buducnosti, stale hlbsi prienik podobnych principov (zubna kefka zisti, ze si si cistil zuby poriadne 3minuty a da ti extra body, bonusove body za nakup zdravych potravin, zdravotny bonus k dennej prechadzke....)

Rozhodne odporucam. Samozrejme v anglictine.

http://g4tv.com/thefeed/blog/post/702668/DICE-2010-Video-Design-Outside-The-Box.html

Stala som sa drzejšou. :smilieee:

Virtuálny svet má veľmi veľkú výhodu a nevýhodu súčasne. Tiež som mu "prepadla" a občas mám pocit, že sa vo svete ticha virtuálneho sveta cítim lepšie, ako v hlučnom svete ľudí.

Našťastie mám však dosť rokov /nehovorím tým rozumu/, aby som sa na virtuálny svet pozerala aj "triezvymi" očami a svetu ľudí z mäsa a kostí sa úplne nevyhýbala.

Nemusím schvaľovať počínanie ľudí, ktorí internetu prepadli až tak, že sa ľudí stránia, ale pochopiť ich dokážem.

Virtuálny svet je pre ľudí uzavretých, plachých a nespoločenských skoro ideálny svet na "rozhovor". Je pravda, môže sa stať a asi sa aj veľakrát stáva, že sa človek akoby zaľúbi do človeka na druhej strane "obrazovky", a z toho sa môže napokon "vykľuť" niekto úplne iný za akého sa písmenkami vydával, ale zas, ľudia nás dokážu sklamať na každom kroku.

Veľakrát to, čo by sme "z oka do oka" povedať nevedeli zrazu písmenkami "povedať" dokážeme ... virtuálny svet nás naučil písať, aj keď, medzi slovným a písomným prejavom je predsa len dosť veľký rozdiel a občas vytvára trošku iný pohľad na pisateľa akým v skutočnosti je.

Ale aj v bežnom, aj vo virtuálnom svete je dosť zloby, ohovárania a podrazov a záleží len na nás kam sa až zatiahnuť v jednom, či druhom svete dáme a ako sa s tým vieme vyrovnať.

Aj v bežnom svete ľudí sa vyskytuje ohováranie a zloba, ale pre virtuálny svet platí doslova:

Keď si niečo myslíš, tak to nehovor.

Keď to povieš, tak to nepíš.

A ak to napíšeš, tak sa nečuduj ...

Tiež sa domnievam, že by virtuálny svet pri pozornej a starostlivej výchove svojho dieťaťa

mohol občas rodičom aj pomôcť. Rodič určite ovláda svet počítačov oveľa lepšie ako jeho dieťa /teda do jeho určitého veku/, a tak si rodič dokáže v histórii počítača nájsť kde sa jeho dieťa "pohybuje", s kým a čo si píše, prípadne si pozrie jeho "tajný" denník a môže sa dozvedieť to, čo mu dieťa v bežnom rozhovore doma nepovie ... že je šikanované, čo ho trápi, čo sa mu nepáči. Prípadne si nájde na to iný spôsob, ale hlavne, mal by sa potom nenápadne a nevtieravo snažiť svojmu dieťaťu pomôcť.

Je toho pre aj proti naozaj dosť, ale ja virtuálny svet nezatracujem, som v ňom veľmi rada, len je potrebné vedieť kam až v tomto svete ísť a nepodľahnúť mu bezvýhradne.

Či by som bez virtuálneho sveta žiť dokázala ?

Ale áno, dokázala, iba by mi bolo občas smutno.

Keď mi pred časom "odišiel" počítač, bola som niekoľko dní mimo tohto sveta ... a nič sa nestalo, nemala som žiadne abstinenčné príznaky človeka závislého na internete. :smilieee:

secret :smilieee:

este jeden postreh - anonymne su ludia strasni borci... taki dokazu byt kriticki, neodpustia nic a obcas su mudri jak salamunove gate, hned maju recept na to ako mal kto - co urobit..

Virtuálny svet je pre ľudí uzavretých, plachých a nespoločenských skoro ideálny svet na "rozhovor".

Nied nad osobný kontakt človeka s človekom, môcť sa porozprávať z očí do očí, vidieť mimiku tváre, proste celého človeka, môcť sa ho dotknúť, objať, spolu si niekam vyjsť, zabaviť.

Virtuálny svet je fajn v tom, že môžeme komunikovať s človekom, ľuďmi, ktorých poznáme, ale z nejakých dôvodov nemôžeme s nimi byť, či je to už niekto z rodiny (syn, dcéra, partner, kamoška ) alebo niekto iný, tak je to super, že sa to aspoň takto dá navzájom podeliť so svojim šťastím, trápením.

Vo virtuálnom svete sa dá načerpať aj mnoho informácií, čo je tiež fajn, da sa spoznať aj s novými ľuďmi, treba byť opatrnejší, ak čovek si s niekym dobre navzájom porozumie, skamaráti, je to naozaj len plus do života. Zrazu človek zistí, že má o jedného či jednu kamošku viac, je to naozaj fakt príjemný pocit.

Za virtuálnych, dnes už skutočných kamarátov, internetu Ďakujem.

Som proste rada, že som sa ocitla vo virtuálnom svete aj medzi úplne cudzími ľuďmi, je to nová skúsenosť, pohľad na tento virtuálny svet ľudí, na naozaj rôzne názory, na rôzne prekáračky rôznych pováh, rôznych osobností... človek sa porozpáva, stretne ľudí s ktorými by sa nestretol, povie viac ako by inokedy povedal, pri nepochopení sa cez sklo sa niekedy aj vytočí a keď mu dá niekto zabrať, tak sa pri tom nakoniec môže naučiť ešte viac brániť, prinúti ho to viacej sa zamyslieť, vedieť viacej obhájiť ten svoj názor a stáva sa viac imúnnym ..

Netreba však zabúdať, že stretnutie človeka s človekom v reálnom svete má iné grády, inú šťavu, ine ovocie. :agree: :smilieee: