Semináre

dnes ma dosť nakrkol jeden blog.

vlastne nie samotný blog, ale téma ... a konečné resumé z neho

 

takmer každá firma ktorá pracuje s ľuďmi, a takých je priveľa, organizuje semináre podobné tomuto Začínam v novej práci

že dotyčný má za sebou prvý seminár s nakreslenými ľadovcami a rozporcovanými ľuďmi, aj to nadšenie je fantastické, oslovovanie sa krstnými menami, super hry, super otázky, haha, zábava ... za posledných dvadsať rokov sme ich absolvovali desiatky.

efekt v našej práci, pri tej intenzite a počte klientov, skúsenostiach zvyčajne slabý, a živé scénky boli vždy vrcholom programu, ktorý nenávideli všetci, čo sa ho mali zúčastniť. v jednom čase bol taký nápad nahrávať ich na video, ale pre veľký úspech a totálny odpor zúčastnených kariéra filmových hviezd zakrátko skončila.

je to ťažké popísať, treba si prečítať ten blog.

za celé tie roky tie semináre dali tak .. snáď používanie niekoľkých fráz, používanie nejakého argumentu, ktorý sme používali aj tak, lebo klienta bolo treba k niečomu dostať ... o to na tých všetkých seminároch ide, dostať sa človeku pod kožu, a predať mu eifelovku.

tento pán ma dorazil tým posledným odstavcom po prvom gabikinom seminári a ľadovcoch :

Dozvedel som sa veľa o sebe aj druhých. Netvrdím, že už viem efektívne komunikovať a vyznám sa vo vzťahoch, ale už viem, ako na to, a je na mne, nakoľko si to budem v živote uvedomovať. Spoznal som nových kamarátov, s viacerými z nich som v kontakte na Facebooku - cez svoj profil alebo stránku Voices. V kurzoch pokračujeme, čaká nás písanie textov na web. Voices prezentuje svoju prácu aj cez lajfky. Ide o multižánrové podujatia, ktoré sa konajú každý mesiac v Tower 115.

 

Čítajte viac: http://petozahradnik.blog.sme.sk/c/218021/Zacinam-v-novej-praci.html#ixzz0eE28mG1c

 

semináre ma po krátkom čase dostali tam, že akonáhle mi niekto zavolá, či mám čas na pár otázok, som slušne stručná : nie.

že nekúpim v obchode hocičo, že si nevšímam reklamné stánky, že do obchodu chodím s papierikom a nekúpim nič iné. že do banky idem konkrétne za niečím, a môžu mi ponúkať čo len chcú. že pripoistenia v poistení "len" za pár euro idú mimo mňa ...

a desne ma rozčuľuje, keď niekto z rodiny nevie odolať lákadlám. sem tam malá hlúposť, plyšová myš alebo podobná sranda mi nevadí, ale nech na mne nikto neskúša fintty zo seminárov ...

aj tak skúša ... ani nevieme ako a kto, ale pokiaľ sa dá, snažím sa odolať.

toľko k nadšenému "seminaristovi"

Zaujala ma táto pasáž:

 

oslovovanie sa krstnými menami, super hry, super otázky, haha, zábava ...

Jedna z vecí, ktorej sa stránim. Možno to nie je úplne k téme, ale čosi také ako "teambuilding" kde celá firma ide na nejakú akciu a pije každý s každým (riaditeľ s upratovačkou) a samozrejme si hneď všetci tykajú je mi výrazne proti srsti. Podľa mňa firma, v ktorej sú všetci ako "jedna rodina" nemôže efektívne fungovať. Medzi nadriadenými a podriadenými musí existovať nejaký ten odstup. Ten sa môže prejavovať napr. netykaním, teda vykaním. Ak som v nejakej firme a niekto mi začne tykať, niekto kto je na úplne inej pozícii ako ja, tak sa na neho pozriem ako na... no to sa nedá definovať. Ľudia vo firme na rôznych pozíciách by si mali od seba držať patričný odstup, iba tak sa môžu vzájomne rešpektovať.

systém prebratý a draho zaplatený

úplne rovnaký seminár podstúpil člen rodiny začiatkom 90. rokov v rakúsku, kde toto robili štyri dni, úplne rovnaký naposledy ja tu minulý rok na jar.

 

tým veľkým podnikovým akciám som sa vždy zdarne vyhla, a u nás to nikdy nešlo až do takýchto extrémov, odstup tam vždy bol, na každej úrovni, aj na tých menších akciách.

 

ale extra nás vytáčali tie semináre ...

začali vždy tým, že sa napísali krstné mená na kus poskladaného papiera

zažila som, že pre človiečika, vedúceho seminár, bol aj na tretí deň / tretia skupina / problémom na desať minút, ako ten papier poskladať, aby pekne stál a vydržal otočený do fóra celý deň.

a to pri ľuďoch, ktorí si zvyčajne v práci ráno spravili kávu a večer ju dopíjali x krát studenú.

 

kreslenie trojuholníkov s vrcholmi, farebné fixky, zábavné vložky v podobe otázok , ktoré padli na nejakých predchádzajúcich seminároch

 

a to mi ešte napadlo, že tie úplne prvé, ktoré sa u nás robili, boli nadobro strelené. rovnako trojuholníčky a ľadovce, a ľudia z ba a okolia mali ísť na jednu noc bývať do hotela do ba ...

našťastie toto robili takto len raz.

ale ľadovce a trojuholníčky a krstné mená pretrvali dvadsať rokov.

neznášali sme to. dokopy nič nám to nedalo. a našiel sa aj človek vedúci ten seminár, ktorý povedal, že aspoň niečo nové nám povie, ako dúfa ...

oni to vedeli, aj tí najmladší práve vyšlí zo školy si museli pozrieť, ako sa dolu robí.

 

a ten bloger si po jednom seminári myslí, že je jaký znalec ...