Čo už patrí minulosti?

gramofóny a staré dobré platne sú znovu v móde, bez ohľadu na to jeden postarší gramofón a menšia hora LP platní je v pivnici, z nedostatku miesta hore v byte ... trónili tam dlho, nutnosť získať miesto pre pracovné veci ich vytlačila ... ale existujú :)

žehličku ...

tak so žehličkami je to u nás veselé - mám jednu novú naparovaciu, ktorú nepoužívam, ide mi na nervy.

mám jednu tridsaťročnú, ktorá mala pôvodne teflonový povrch, nepripaľovací, v tých časoch to bol vrchol techniky - teflón je dávno preč, ale je ľahká, do ruky, a báječne sa s ňou žehlí :)

okrem toho mám z jedného dedičstva žehličku, ktorú mi je ľúto vyhodiť, je v pivnici v krabici - klasická žehlička, ťažká,  s umelými súčiastkami čiernej farby, s hnedobielou pletenou šnúrou ... a je stále funkčná. také niečo sa nedá vyhodiť  :nienie:

okrem toho som nedávno kdesi videla v ponuke akéhosi obchodu že vraj "retro":  taký ručný šľahač na bielka - priesvitná nádoba, farebný vrch, biela kľuka - tak retro neretro, kupujem ich, keď sa mechanizmus pokazí, a kazí sa z času načas, lebo tú kľuku a ozubené kolečká vyrábajú už nejakých 40 rokov z mäkkého plastu, a skôr či neskôr sa to pokazí ...

potom kúpim ďalšiu, nádobu používam ako najskvelejšiu odmerku / má po dl stupne / ... a s ničím iným mi nejde tak rýchlo a efektívne vymiešať sneh ako s týmto retro :)

ten cinsky retro gramec je riadna oje*avka

ma len jednu ihlu na prehravanie selakovych (78 ot/min) aj LP / SP platni; pritom tieto platne maju rozdielne sirky drazok

momentalne mam trochu problem sa k mojmu poctivemu TESLA gramofonu dostat, lebo je zalozeny MG kazetami  a na nich su este navrsene SP platne :D

Ze je to Cina nevadi. Poeluzi to aj tak a ucel splni. Stare Tesly NCZ vsak aj na sucasnom trhu patria k spicke. Takze ono to retro je len vyzorom, kvalitou a funkcnostou isto nie.

Cina nevadi... ale bavil som sa s jednym servisakom na gramce kvoli inym veciam a medzi recou prislo na tieto pristroje a on mi povedal, ze ta vmontovana ihla nemoze zvladat aj dva rozne rozmery drazok a preto tam selaky velmi sustia (coz je pravda, ale nemam to s cim porovnat); ked si spomenies, tak kedysi boli gramofony, ktore mali dve ihly v prenoske, prave z tohto dovodu, vid obrazok

náhodou som našla jeden kúzelný obrázok ... :)

je z roku 1928 z jedného desaťročia veľmi úspešného a obľúbeného obrázkového týždenníka, a hovorí sa v ňom toto:

Rádioprijímač budúcnosti. Po novom sa čoraz viac zdokonaľuje prístroj vidiaci do ďaleka, a tak je nepochybné, že zanedlho poslucháč rádia bude nielen počuť, ale aj vidieť program, správy a obrazy vysielané z diaľky

http://hu.wikipedia.org/wiki/Telev%C3%ADzi%C3%B3

aj ja mám veru zopár starších, ale plne funkčných a často používaných vecí.

Na šľahanie snehu, ale tiež šľahačky, máme takú plastovú nádobu tvaru valca s dvojitým dierkovaným piestom, sneh i šľahačka sú na tom vyšľahané za chvíľku a bez prskania po polke kuchyne.

Mám aj takú vec na miaganie krumplí, drevený valček do ruky, pokračuje pevným kovovým drôtom na konci v tvare vlnovky, je to skladné, robí sa s tým rýchlo a dobre, a aj umýva sa to ľaghko a netreba to rozoberať a znova skladať. ešte aj moja babka mala také.

A tiež solux, kde môžem prepínať UV a IR žiarenie. UV používam v dobe choroby, občas to zapnem v izbe, v ktorej sa kurýrujem z pôsobenia kdeakých mikróbov, dám to tak, aby to nesvietilo na kvetiny, vyženiem mačky a nechám tak 10-15 minút, nech to pozabíja vírusy a bacile. A IR si nahrievam dutiny, keď som nachladnutá. To máme ešte ten taký oranžový prístroj v tvare hranola s 2 trubicami (1 je UV a 1 je IR) značky ETA až sa nemýlim.

A mám aj pianino, na ktorom sú ešte stopy po namontovaných svietnikoch. Je už hodne staré. Priam historický kus.

Gramofón sme už dávno vyhodili, bol nefunkčný a neopraviteľný. Ale mám kazetový magnetofón, ktorý sme si kúpili po tom, ako nám ten pôvodný ukradli.

Mali sme aj také obrovské horské slnko, na ktorom ešte segru a mňa opaľovali, ke&´d sme boli malé, Flinstone z neho spravil normálnu lampu.

neviem, nakoľko sa ešte používa, ja som tomu nikdy neprišla na chuť - to bolo čosi, keď sa u nás začali objavovať prvé televízory s teletextom ... pritom už zanedlho bude mať päťdesiatku na krku - a možno sa jej vôbec nedožije  ...

vlastne keď sa začalo, nemali sme dlho televízor, ktorý by to podporoval, a potom sme si na to už priveľmi nezvykli ... potom sme mali vhodný televízor len chvíľu, pošiel, a potom už zasa nasledujúci nemal túto vymoženosť už vôbec :)

v každom prípade sa sťahuje celkom rozhodne do minulosti vymoženosť menom "teletext" ...

Teletext sa z posledných síl pomaly lúči s divákmi

Ešte pred desiatimi rokmi hľadalo informácie na teletexte viac či menej pravidelne 80 percent domácností, ktoré ho dokázali prijímať. Dnes sa situácia otočila. Dve tretiny domácností ho už nezapínajú vôbec a jeho sledovanosť ďalej klesá.

 

 

https://dennikn.sk/222594/teletext-caka-ci-sa-dozije-patdesiatky-niektori-ho-uz-odpisali/?ref=top-cl

ešte máme v spálni taký malý farebný televízor, kedysi - dajako v 1985 sme ho kúpili ešte v tuzexe za bony, slúžil dlhé roky, ešte pár rokov dozadu normálne šiel, len prepínanie programov znamenalo stlačiť príslušný gombík, má ich tuším 6, a na tých gombíkoch sa dali naladiť rôzne programy dľa frekvencie točením tých gombíkov. Asi ho budeme svätiť v spálni až kým neotrčíme kopytá, hoci už je nepoužiteľný pri súčasných technológiách...

Strojári, pamätáte si na tie také perá na tuš s rôznou hrúbkou? veru ja som ešte na pauzák ručne rysovala čo bolo treba, dnes sa za týmto účelom už nepoužíva kladivkový papier a pauzák, ale AutoCad - alebo už je zasa dačo novšie na takéto veci?

 

Strojári, pamätáte si na tie také perá na tuš s rôznou hrúbkou? veru ja som ešte na pauzák ručne rysovala čo bolo treba, dnes sa za týmto účelom už nepoužíva kladivkový papier a pauzák, ale AutoCad - alebo už je zasa dačo novšie na takéto veci?

nie som strojár, ale na tie perá si nielen pamätám, pred pár rokmi som posledné vyhadzovala ... mala som zopár kúskov ako pamiatku na staré zašlé časy, priestor to nezaberalo ... dokonca mám ešte kdesi nejaký výkres zo školy, "maľovaný" tými perami ... a potom vyfarbovaný vodovkami ...

v sufliku mam jedno nadherne logaritmicke pravitko, aj ked to uz zomieralo aj v case ked som chodil do skoly.  

aj šablóny na technické písmo... redis perá, či klasické pierka občas používame na kreslenie tušom

cha, v nasej domacnosti je take muzeu, to by sa jeden divil (aj viaceri)

joo, na logáro by som aj bola zabudla...staré dobré logáro, tiež ho niekde mám, len už netuším, kde asi tak. A ešte aj tie šablóny a kdeaké krivítka,  tie mám v šuplíku. A ešte som si spomenula na budík, taký ten cilingáč s 2 zvoncami, ešte na naťahovanie, ktorý robí hlasné tik-tak, tik-tak...a to zvonenie by aj mŕtveho prebralo.

ozaj, nie je to síce priam technická záležitosť, ale pamätáte sa na niektoré hry, čo sme my starší ako decká hrávali? A dnes to už nevidno...také mikádo, farebné paličky s rôznym zakončením, rozsypú sa po stole a hráči ťahajú, kým sa aspoň jedna palička nepohne. Každá vytiahnutá palička je obodovaná podľa členitosti koncovky, t.j. náročnosti na vytiahnutie. Alebo obyčajný motúz na koncoch zviazaný, jeden ho drží obomi rukami ako ked sa namotáva vlna a druhý hop rôznymi spôsobmi "skladá", neviem, ako inak to popísať, ako decká sme sa takou somarinkou vedeli zabávať celý večer...

mikádo je ešte dostať ... https://www.google.com/search?q=mik%C3%A1do+&ie=utf-8&oe=utf-8#q=mik%C3%A1do+hra  :)

a motúzy skladám dodnes, to preberanie jeden od druhého až tak nie, to len občas, ale tú polynézsku motúzovú prepletačku, čo človek robí sám na svojich prstoch, robím bežne, akonáhle mám nejaký motúz či stuhu či čokoľvek podobné v ruke ... a syn tiež, toho som nainfikovala ešte keď bol malý ...

nádherné spomienky na tie motúzové hry mám - cez veľkú prestávku v škole sme s jedným kamarátom roky motúzovali, pravidelne, raz preberačku, raz polynézsku motanicu ... :)

co je ta polynézska motúzova prepletačka ? daj nejaky link ;)
to preberanie si pamatam, aj tam v podstate to bolo o tom, ze niektore vzory si clovek mohol urobit aj sam, ale neviem, ci myslis to iste

Ady, už som hľadala ... pod kdečím, čo mi len napadlo, zatiaľ to neviem nájsť, a neviem, ako sa to volá v skutočnosti

keď sa raz stretneme, naučím vás to :)

pamätám si, že kamarát to priniesol do školy, keď sme boli asi piataci či myslím šiestaci ... je to rovnaký zviazaný kus motúza, ako pri preberaní, len toto človek robí sám, na svojich dvoch rukách a desiatich prstoch, vznikne z toho taký vzor, niečo ako čelenka ... a je to priam návykové, mám v ruke primeraný kus motúza, a vážne to začnem robiť ...

kedysi, ešte za socíku, to už sme boli dávno zo základky preč, som raz videla v kníhkupectve parádnu veľkú knihu o krajinách v tichomorí - na obale bola zblízka odfotená peknučká polynézanka, ktorá pred tvárou držala presne túto motúzovú skladačku ... nazrela som do knihy / vtedy som na ňu nemala peniaze /, a bolo to tam, tá motúzová samozábavka pochádzala z tých krajov ... odvtedy to volám polynézska prepletačka ...  :)

http://www.rodina.cz/clanek5669.htm  :zubiska:

http://gord.gringo.cz/Uzly/index.html?Text=ZU-PrebiraniCelenka.html ..bavte sa

jj, tá čelenka polynézska tam je, šikula ...

susedka učiteľka ma obdarovala nejakými kvetinami, a okamžite som využila dlhý motúz z nich - hneď som si to práve teraz odskúšala, bez pozerania, ide to samo ako bicyklovanie, to sa nedá zabudnúť :)

Myslím, že ešte nikto tu nespomenul mechanický písací stroj :) Mali sme taký starý ešte keď som bol decko a neskôr, niekedy v 80-tych rokoch, som si aj sebe kúpil.

A ako taká perlička - ako technik som občas použil pantograf na zväčšovanie kresieb. Poznáte?

pantograf poznáme ... podaktorí tu celkom určite, my sme tu pamatníci ... ešte som ho videla v akcii - kolegovia s tým pracovali kedysi v práci ... :)

mechanický písací stroj ... mama má doma jeden kancelársky Consul, tak 60. roky, aj pekne s umelým krytom, aj novými kotúčmi, aj prieklepovými papiermi aj kopirákmi

my máme doma jeden zdedený kufríkový, plne funkčný,
bývalá kolegyňa - tridsiatnička - má doma aj elektrický ... keď chodila na strednú školu, museli ho nutne mať a kupovať  ... prešli nejaké 2 roky, a vytlačil ich T602 ... po ktorom dnes nikto ani nevzdychne  ... :)

a manžel jednej ďalšej bývalej kolegyne, štyridsiatnik, je vyučený opravár písacích strojov :)

sic transit gloria mundi :)

ja mam doma mechanicky pisaci stroj, kolko ma rokov netusim, ale skromne tipujem minimalne 70

len je trochu neprakticky, kedze ma madarsku klavesnicu :D

tak medzi rokmi 1979-1989 som na nom cosi popisal...

ešte v špitáli v labáku sme tiež používali aj písací stroj, hoci sme mali počítač. na tom stroji sme písali priebežne dopĺňaný zoznam vzoriek na genetické testy uskladňované u nás v mrazáku a potom postupne posielané na otestovanie do príslušného ústavu.

Ale aj doma sme mali písací stroj, ešte moje decká na ňom písali. teraz odpočíva v pivnici.

Neviem, či také čosi niekto ešte máte, ale môj tatko mal zostavu na vyvolávanie čiernobielych fotografií, aj s tou červenou žiarovkou. Robia sa ešte vôbec čiernobiele fotky?

Pisaci stroj sem tam este pocujem, ked idem rano okolo nasej mestskej polikliniky :)

Pokrutim hlavou, spomeniem si na roky na strednej skole, kde ma ucitelka stale zdzubala kvoli dlhym nechtom na strojopise, nerozumela som, kedze aj s dlhymi nechtami som mala vynikajuce znamky  :zubiska:

Neviem, či také čosi niekto ešte máte, ale môj tatko mal zostavu na vyvolávanie čiernobielych fotografií, aj s tou červenou žiarovkou. Robia sa ešte vôbec čiernobiele fotky?

mali sme, a vyvolávali a vyrábali sme doma fotky ... mali sme komplet výbavu, aj elektrickú sušičku na hotové fotky ... zo syna máme celú kopu takýchto fotiek z jeho najútlejšieho veku

potom sa dostalo do pivnice, a keď sa ešte nevyhodilo, stále je tam.

čiernobiele fotky sa robia stále ... a pred časom znovu prišli do módy aj pre bežných fotografov.

a naopak,  profesionáli sa čiernobielych fotografií nikdy nevzdali :)

áno, na tú sušičku by som aj bola zabudla. Zväčšovák, chemikálie - zabudla som, aké,  niečo strieborný, zabudla som, čo, ale mali sme dve vaničky, v jednej sa fotky tvorili a muselo sa dávať pozor, aby neboli ani moc svetlé, ani moc tmavé, a keď mali tú správnu tmavosť, vytiahnuť, opláchnuť a šups do vaničky s ustaľovačom, kde pobudli niekoľko minút, a potom do vedierka s vodou a do sušičky...

Máte ešte niekto také tie držiaky na normálne voskové sviečky, čo sa dávali kedysi na vianočný stromček? Dnes už asi by zapáliť také sviečky na stromčeku v žiadnej domácnosti nedovolili z bezpečnostných dôvodov...