Púšte

Z času na čas, najmä po nejakých nových objavoch, ktoré túto teóriu podporujú sa v médiách opráši teória o tom, že obrovské plochy (nie len) Afriky, kde sa dnes nachádza najväčšia púšť sveta, boli v dávnej minulosti územím pokrytým vegeráciou a s dostatkom vody.

 

Sahara bola kedysi zelená

Washington. Americkí vedci dnes informovali o pozoruhodnom náleze pravekého pohrebiska na juhu Sahary, ktorý opäť potvrdil, že najväčšia púšť sveta bola pred tisíckami rokov pokrytá zeleňou, plná vlahy a života.

 

Pohrebisko sa nachádza v dnes úplne vyprahnutom regióne Tenere v štáte Niger, ktorý miestni Tuarégovia nazývajú "púšťou v púšti."

 

Lokalitu v blízkosti dávno vyschnutého pravekého jazera náhodne objavili bádatelia pátrajúci po kostrách dinosaurov. Našlo sa v nej približne 200 hrobov dvoch rôznych pravekých kultúr, v ktorých sa našli pozostatky rýb a krokodílov a veľkých zvierat, ktoré nežijú v púšti.

 

Jeden z najpozoruhodnejších nálezov predstavuje hrob, v ktorom 5000 rokov spočívala žena s dvoma deťmi, uložená na lôžku z kvetov. Existenciu dávno rozložených kvetov potvrdili zvyšky peľu na dne hrobovej jamy.

http://www.sme.sk/c/4023349/sahara-bola-kedysi-zelena.html

Podľa mnohých teórií má najväčšiu zásluhu na rozširovaní púští človek. Nakoniec aj dnes sme svedkami ďalšieho rozširovania plochy Sahary vplyvom ľudskej činnosti. Je reálne možné zastaviť tento proces, prípadne ho aj úplne zvrátiť? Alebo naopak, budú relatívne skoro existovať púšte napríklad aj v Európe, čomu nahrávajú aj zmeny súvisiace s globálnym otepľovaním?

Podľa mnohých teórií má najväčšiu zásluhu na rozširovaní púští človek.

Niet sa čo čudovať. Človek svojou poľnohospodárskou činnosťou, odlesňovaním a urbanizáciou spôsobuje presušovanie krajiny. K tomu si ešte pripočítajme dláždenie, asfaltovanie, zastrešovanie, dažďovú kanalizáciu. Čo sa vlastne deje s dažďovou vodou? V mestách kanalizovanie obmedzuje jej akumuláciu. Vyparovanie dažďovej vody do atmosféry sa znižuje a zvyšuje sa jej odtok do riek a oceánov. Mestské prostredie je potom presušené, vlhkosť ovzdušia je katastrofálna, výskyt alergénov sa nebezpečne zvyšuje. Dažďová voda končí v oceáne - no super. :lol:

Je reálne možné zastaviť tento proces, prípadne ho aj úplne zvrátiť?

Vraj sa o to snažia štáty Sahelu v spolupráci s OSN - vyzerá to tak, že najohrozenejšou zónou je práve pásmo Sahelu. Taktiež sa o to snaží globálny program "Nechaj dažďovú vodu v krajine", ktorej cieľom je stabilizovať a ozdraviť hydrologický cyklus. Ale napadá ma, že už aj v Komárne sem-tam človek narazí na saharský piesok; nielenže škrípe pod zubami, ale mama sa dosť často sťažuje, že ráno býva na jej aute žltý piesčitý povlak. :)

 

 

 

Vedci sa plavia po Atlantickom oceáne v snahe vystopovať piesok z púšte Sahara.

Tím výskumníkov sa snaží zistiť ako ovplyvňuje piesočný prach morskú biológiu a s ňou súvisiacu schopnosť oceána pohlcovať skleníkový plyn oxid uhličitý.

 

Vedci narazili počas ich cesty na dve veľké piesočné búrky a po nich stopovali piesok pomocou satelitných záberov a predpovede správania sa vetra.

 

Eric Achterberg, ktorý vedie výskum, povedal, že mu pri prvej piesočnej búrke odľahlo. Pri podobnej expedícii pred dvomi rokmi totiž vedci na žiaden piesok nenarazili. "Zachytili sme dve búrky. Jedna trvala asi tri dni a druhá bola väčšia, trvala štyri až päť dní," povedal. "Boli sme na vrchole lode, mohli sme vidieť búrku len prichádzať. Bolo vidieť približujúcu sa stenu prachu, potom už bola viditeľnosť veľmi mizerná. Loď sa pokryla pieskom. Piesok z búrky sa dostal až do juhozápadného Anglicka, kde ho obyvatelia nachádzali na svojich autách."

 

celý článok

Je reálne možné zastaviť tento proces, prípadne ho aj úplne zvrátiť?

Vraj sa o to snažia štáty Sahelu v spolupráci s OSN - vyzerá to tak, že najohrozenejšou zónou je práve pásmo Sahelu.

Zatiaľ som to tu len tak preletel, ale hneď ma zaujalo toto - ja len, že v USA pokusy zastaviť alebo aspoň spomaliť tento proces prebiehali už koncom 50-tych rokov a práve vďaka nim sa Frank Herbert začal kus viac zaujímať o ekologické otázky súvisiace s púšťami a odtiaľ bol len krok k napísaniu jeho Duny... Ale čo sa týka tých pokusov, vyzerá to tak, že asi moc úspešné neboli, keď sa púšte stále rozširujú a nič s tým nevieme nejako robiť - aspoň zatiaľ nie...

saharský piesok sa dostáva aj k nám, za posledných pár rokov to bolo vlastne dopredu ohlásené klimatológmi, a zakaždým piesok prišiel, vo forme jemných tmavožltých zrniek, ktoré takmer súvisle pokrývali napríklad autá, kde to bolo najviditeľnejšie ... za pár rokov som to na západnom slovensku zažila asi štyri či päťkrát ... raz bol takto poprášený do okrova dokonca sneh

 

nedávno som videla jeden dokument, kde sa snažili za pomoci medzinárodných organizácií vysádzať suchomilné a podľa možnosti pieskuvzdorné rastliny na okraj oáz a púšte ... priveľa efektu to neprinieslo, stačil opačný vietor, aby sa duna pohla nežiadúcim smerom ...

 

to, že bola Sahara zelená, sa vie už oddávna ... sú miesta, kde sú stopy erózie a ľudí zjavné

pohorie Tassili, dnes samá skala a sem tam cyprus, ktorý má však až tridsaťmetrové korene, vodu nájde v obrovských hĺbkach, je toho svedkom ... sú tam ako stopy v rozpálených skalách pozostatky riečnych korýt, obrovských vodopádov, činnosti vody v každej známej podobe

 

a skalné kresby ... zobrazujúce pasúci sa dobytok, ľudí, zvieratá, svedectvo čulého zeleného života.

 

od detstva mám takú šialenú víziu, že zo sahary treba odvážať piesok na stavby, aby sa míňal ... nemôžem za to, proste je to taká bláznivá detská myšlienka, až som sa raz dozvedela, že ten piesok nie je vhodný, vraj, ale možno je to len výhovorka : ) stavebného materiálu vrátane štrku v štrkových púšťach, ergoch, je tam dosť ... : )

 

 

raz som videla jeden dokument o púšti Atacama ... po mnohých desaťročiach sa tam podľa meteorológov chystalo pršať, nahrnuli sa tam filmári z celého sveta a stálo to za to: vyprahnutá rozpálená vysušená púšť sa behom pár dní zmenila na kvitnúcu záhradu, všetky spiace rastlinky, semienka, korienky sa zobudili a púšť na pár dní hýrila všetkými farbami dúhy ... aby za pár týždňov uschla a zaspala a čakala na svoj ďalší dážď

Sahara bola kedysi zelenou, Antarktída bola kedysi pralesom... Kontinenty putujú a v závislosti od toho kde sa nachádzajú tak im prialo podnebie a klíma. Ešte v čase dinosaurov bola Zem podstatne teplejšia ako dnes, hoci Slnko žiarilo len dvojtretinovým výkonom, ale Zem sa nachádzala bližšie pri Slnku myslím, preto na póloch nebol žiadny ľad a bolo viac vody. Za 50 miliónov rokov západná Európa bude mať subarktické podnebie, lebo pohyb kontinetov zabezpečí že táto časť Európy sa viac posunie severozápadným smerom ktorý prinesie zimu a sneh.

Čo sa týka Sahary, nie je to len piesok, piesok myslím že pokýva len časť jej plochy, zvyšok je nehostinná kamenistá púšť.

Zatiaľ som to tu len tak preletel, ale hneď ma zaujalo toto - ja len, že v USA pokusy zastaviť alebo aspoň spomaliť tento proces prebiehali už koncom 50-tych rokov a práve vďaka nim sa Frank Herbert začal kus viac zaujímať o ekologické otázky súvisiace s púšťami a odtiaľ bol len krok k napísaniu jeho Duny... Ale čo sa týka tých pokusov, vyzerá to tak, že asi moc úspešné neboli, keď sa púšte stále rozširujú a nič s tým nevieme nejako robiť - aspoň zatiaľ nie...

V tejto súvislosti ma napadlo, že sa dnes hovorí napríklad o rôznych teóriách o možnom budúcom prispôsobovaní Marsu pre život a o možnom pestovaní rastlín na tejto planéte.... Saharu, púšte máme tu a nedokážeme s nimi v tomto smere (takmer) nič urobiť...

 

to, že bola Sahara zelená, sa vie už oddávna ... sú miesta, kde sú stopy erózie a ľudí zjavné

pohorie Tassili, dnes samá skala a sem tam cyprus, ktorý má však až tridsaťmetrové korene, vodu nájde v obrovských hĺbkach, je toho svedkom ... sú tam ako stopy v rozpálených skalách pozostatky riečnych korýt, obrovských vodopádov, činnosti vody v každej známej podobe

Sahara bola zelená údajne ešte v relatívne nedávnej minulosti, teda pred nejakými 4000 - 6000 rokmi... Človek mal na jej rozširovaní výrazný podiel, ale za samotný jej vznik môžu byť zodpovedné aj iné faktory (podľa nemeckých vedcov je ním malá zmena sklonu zemskej osi, ktorá spôsobila zmeny smeru vetrov a následne menej zrážok v tejto oblasti).

 

od detstva mám takú šialenú víziu, že zo sahary treba odvážať piesok na stavby, aby sa míňal ... nemôžem za to, proste je to taká bláznivá detská myšlienka, až som sa raz dozvedela, že ten piesok nie je vhodný, vraj, ale možno je to len výhovorka : ) stavebného materiálu vrátane štrku v štrkových púšťach, ergoch, je tam dosť ... : )

Mal som podobnú víziu, podľa ktorej by sa mohla zatopiť časť Sahary morom, čo by zvýšilo vlhkosť v okolí a mohlo priniesť do oblasti viac zrážok...

Púšte dnes tvoria približne tretinu súše na Zemi a ich rozloha sa stále zvyšuje. Podľa pesimistických odhadov z prostredia OSN by sa tento ich podiel mohol už do roku 2025 zvýšiť až na dva tretiny všetkej súše.

 

http://veda.sme.sk/c/5052204/do-roku-2025-zaberie-pust-dve-tretiny-svetovej-pody.html

 

Je zrejmé, že doterajšie opatrenia proti rozširovaniu púšte prinášajú (ak vôbec) iba malý lokálny efekt. Činnosť človeka má na tomto tiež svoj významný podiel, pričom tento bude aj so zvyšujúcou sa populáciou (nie len) v ohrozených oblastiach narastať.

Ďalšie odhady hovoria, že o 40 rokov bude na Zemi žiť okolo 9 miliard ľudí.

http://ekonomika.sme.sk/c/5053422/svet-potrebuje-investicie-inak-nebude-o-40-rokov-dost-jedla.html

Dokáže vôbec toľkých vysušená Zem ešte uživiť, alebo sa predsa podarí zvrátiť proces rozširovania púští...?

Púšť z opačného pohľadu: zaujímavý článok o projekte Kaddáfího Líbye o premene Sahary na trávnaté plochy http://www.boinc.sk/clanky/saharska-velka-umela-rieka Zrejme už minulosť.

Nieco na sposob ako v ZSSR skusali nalievat miliardy hektolitrov vody do puste - a ono tak trosku (logicky) nevyslo. Pust je pust...peniaze by sa mohli dat vyuzit aj rozumnejsie.

nuz, clovek moze prispiet k tomu aby sa sucha krajina zmenila na pust, ale to je vzdy len posledny krok. Klimaticke podmienky meovplyvnuje, nech by sa snazil akokolevek na rovniku pust nevytvori. Pasmo pusti je v oblastiach kde malo prsi, hotovo. Inak globalne oteplovanie zrejme bude znamenat viac vody a puste sa mozu zazelenat

Táto téma "spala" už pekne dlho, tak hádam nebude vadiť, ak sa trošku zmení smer ...  :smile2:

 

Skvostná oáza neďaleko čínskeho mesta Tun-chuang stojí už stovky rokov medzi vysokými piesočnými dunami;

práve tie začali postupne ohrozovať jej existenciu.

Oplotené jazierko spestruje monotónnu piesočnú krajinu.

Asi 2000 rokov stará púštna oáza, leží zhruba šesť kilometrov južne od čínskeho mesta Tun-chuang. Malé púštne mestečko dokonale splýva s okolím vďaka strechám s nánosmi naviateho piesku, ale zeleň lemujúcu sladkovodné jazierko Jüe-ja-čchüan je vidieť už z diaľky. Jeho tvar môže pripomínať všeličo - rožok, bumerang či polmesiac.

V horúcom a suchom prostredí púšte je návšteva tohto miesta príjemným osviežením; už len na pohľad.

Ešte ohromujúcejšia je oáza v zime, kedy je spoločne s okolitými dunami "poprášená" snehom.
Pred rozširujúcou sa púšťou bola oáza zachránená čínskymi úradmi; bez pomoci by ju bol piesok časom pohltil.

Vďaka prívodu vody je plotom lemované jazierko hlbšie. Problém púštnej expanzia riešia v Číne už niekoľko rokov. Niektoré návrhy odborníkov pracovali s vybudovaním akýchsi "zelených múrov" z lesov a stromy by podľa týchto návrhov mali rozpínanie piesku zbrzdiť.

 

 

http://tajomstvasveta.blog.cz/1207/poklady-puste-spoznajte-najuzasnejsie-oazy-sveta

http://www.novinky.cz/cestovani/302208-uchvatna-oaza-v-cine-unikla-poustnimu-hrobu.html