Nový pohľad na spoločnosť - matka ako jediný rodič

musím povedať že mne ženský kolektív vôbec nevadí so všetkými vychádzam dobre.

 

Stretla / nestretla pre mňa budú chlapi vždy španielska dedina.

Spoločnosť zloženú prevažne zo žien si nepredstavujem ani v tom najhoršom sne a matku ako jediného rodiča radšej tiež nie. Mužský element je rovnako dôležitý ako ženský - mne osobne ako vzor vždy slúžil otec (neskôr brat a priateľ), mama bola skôr človekom, ktorý mi svojimi životnými situáciami a ich riešením ukazoval cestu, ktorou kráčať v budúcnosti určite nechcem. Pravdaže, ono je to individuálne, ale mužský vzor je potrebný a môže dieťaťu poskytnúť úplne iný, možno správnejší pohľad na vec.

Mala som tú česť pracovať v nejednom ženskom kolektíve a bolo až zarážajúce, ako si dámy s radosťou jedna druhej stúpali po krku. Imaginárne priateľstvá, falošná náklonnosť, hašterenie a nezdary kvôli banalitám tu boli na každodennom poriadku. Ak sa nedokáže dohodnúť kolektív šiestich dám, tak čo potom veľká spoločnosť zložená zo samých žien? Nonsens. :lol:

Vedci študujúci genetiku nedávno prišli na spôsob ako oplodniť ženu bez toho aby prišla do kontaktu s mužom, myslím že sa použil genetický materiál inej ženy.

Správne - vedci. Nie však príroda. Ak by muži neboli potrební, príroda by sa o to už dávno postarala.

Muži problémy neriešia. Iba ich odsúvajú nabok.

Nesúhlasím. Ak je nejaký problém, vždy sa pýtam na názor muža. Stáva sa, že iba hodí rukou, zasmeje sa a navrhne, aby som to neriešila, čo mňa okamžite prinúti zamyslieť sa nad jeho postojom. A po chvíli sa zasmejem tiež, pretože pochopím, na akú banalitu som chcela vynaložiť svoju energiu. :)

Ak si odmyslime extremne pripady ako su alkoholici, tyrani, pedofili a pod. , tak akykolvek otec je podla mna pri vychove deti lepsi ako ziaden.

Alkoholici a tyrani sú aj medzi ženami, len sa o tom ešte stále málo hovorí. Práve nedávno súdili ženu z Prievidze za dlhodobé týranie manžela. Priateľ mi rozprával, že jeho kolegu z ničoho nič opustila manželka a keď potom robil poriadok v byte, zistil, že po nej ostala plná posteľ fliaš od alkoholu. :)

 

Nedávam do popredia žiadne z pohlaví, podľa mňa je dôležitá rovnováha medzi oboma pohlaviami. ;)

Nesúhlasím. Ak je nejaký problém, vždy sa pýtam na názor muža. Stáva sa, že iba hodí rukou, zasmeje sa a navrhne, aby som to neriešila, čo mňa okamžite prinúti zamyslieť sa nad jeho postojom. A po chvíli sa zasmejem tiež, pretože pochopím, na akú banalitu som chcela vynaložiť svoju energiu. :lol:

 

Áno, často správny prístup riešenia problému spočíva v primárnej analýze, či sa vlastne jedná o problém, alebo o pseudoproblém. Pseudoproblémy netreba riešiť, ale preventívne ich treba mať niekedy pod kontrolou, aby neprerástli do problému (keď už im niekto venuje svoj čas). Môže sa stať, že sa v jednom okamihu nakopí viacej problémov a vtedy je nevyhnutné stanoviť prioritu ich riešenia. Nie všeky si zasluhujú v danom okamihu našu pozornosť.

Meni sa to postupne na porovnavanie zien a muzov, co jedni robia a ini nie a naopak.

 

Zeny su v mnohom poriadnejsie ako muzi. Maju vacsi zmysel pre povinnosti ako muzi, casto je to vidiet aj doma, ked je zena nepokojna, kym vsetko nie je na svojom mieste, upravene, detaily dotiahnute. Az potom sa uvolni.

 

Na druhej strane sa vedia velmi stresovat kvoli malickostiam.

 

Muzi byvaju neporiadnejsi. Casto, ako ste to tu uz naznacili, kyvnu nad nejakou vecou rukou. Skratka nerobia si z veci tazku hlavu. Vedia, ze niektore veci sa mozu odlozit, nieco moze pockat a nic sa nestane, ked to aj pocka.

Z vlastných skúseností viem, že keď sa niečo nevyrieši, tak sa potom nakopí 10 ďalších iných problémov a potom z toho nikto nevýjde.

 

A banálne problémy už dávno nemám. Tie som mala v puberte.

S banálnymi problémami sa človek stretá od kolísky po truhlu. Keď si ich nevyrobí sám, určite mu ich vyrobí druhý, je ich všade dosť, dokonca prevažujú. Je dobré si zachovať schopnosť rozlišovať banálne-nepodstatné problémy od podstatných. A aj v rámci podstatných (dôležitých) občas treba stanoviť prioritu riešenia a preferovať riešenie chladnou hlavou (nie vrhať sa bezhlavo).

Na margo toho, čo vravíš, Cat:

 

Bola som čerstvý a hrdý držiteľ vodičského preukazu, no napriek tomu ma otec pustil sadnúť si za volant a nechal ma jazdiť po neznámom teréne smerom z Komárna do Bystrice. Keď sme sa vracali, chystala som sa "frajersky" prefrngnúť cez koľajnice, ale čo čert nechcel, zhasol mi motor. A kdesi zľava sa ozval vlak. Otec nerobil žiadne scény, len na mňa pozrel a vážne povedal: „Naštartuj.“ Keď sme už boli ďaleko za koľajnicami, iba riekol: „Toto sa Ti už nikdy nesmie stať. Pamätaj si to.“

 

Túto situáciu mám dodnes pred očami a vďaka jeho pokojnej reakcii som nespanikárila. Mama by ma pustila za volant, iba keby som jazdila po samých poľných cestách, a to už mám štyri roky vodičák. Pri nej stačí trochu pribrzdiť a už jačí, že všetci umrieme. :lol: Veľakrát mi skôr sedí mužská "chladnokrvnosť" ako dámska "emotívnosť". Obe slová sú v uvodzovkách, pretože ide o relatívny pojem a môj subjektívny názor.

 

Vieš, občas premýšľam, čo sú naše problémy oproti večnosti?

Cat,

 

reakcia Tvojho otca bola veľmi korektná - v zlomku sekundy analyzoval a došiel k správnemu záveru, že najdôležitejšie je dostať sa z nepríjemnej situácie. Mravné ponaučenie má čas, možno aj hlavy vychladnú (ak nie, prípadné emócie už neuškodia). Vtip je v tom, že časom a skúsenosťami sa dá správnym reakciam naučiť (samozrejme len keď chceme). Sú to tiež len pavlovovské reflexy, ako slintajúci pes pri pohľade na plnú misku dobrôt.

 

Áno, sú aj úspešné vyriešené problémy, ktoré by nevznikli nebyť nášho pričinenia. Tieto sú pre nás veľmi dôležité, pokiaľ sa z nich poučíme. V princípe sú však zbytočné, dali sa predvídať alebo sa dalo poučiť z chýb druhých.

Pichnem to sem.

 

Včera som cestoval večer busom domov, v buse stála žena okolo 25-30 rokov, no stála, držala sa držadla ako sa dalo, pričom sa knísala na všetky strany, niekomu do telefónu vykrikovala, že niekto sa jej rýpe do riti (fakt neviem čo tým myslela), ináč celkom OK oblečená, len navalená ako doga. Jej muž vyzeral ako keby to čo mal na sebe nosil jeho brat, otec, dedo, atď., a tiež nevyzeral moc triezvy. A malé dieťa im plakalo v hlbokom kočíku. Normálne mi ho prišlo ľúto.

Silne zeny to urcite dokazu a je lepsie ked sa vyberu takou cestou, ak su nutene. ######ly chlap.

Neviem co by som dodal o com je tema. Ale bol taky film, stary 10-15 rokov, velmi romanticky a velmi upsesny, aj dobre herecke obsadenie, dej asi druha ci prva svetova vojna(taliansky front). Zena osetrovatelka v polnej nemocnici, priviezli vojaka co umieral,rana na hlave. Zena chcela dieta a tak ho vzrusila a si ho urobila.

 

minule som videl dokumenterny film o lotysku. Na vychode, pri mori je kraj co sa zacina na K(liepaja, ventspils) a tam bol narod co riadili zeny.

Nuz, aky by asi bol tento nas svet bez muzov, hmm...

 

Spominam si na jednu prihodu ci skor blaznive rozpravanie, ked sme s kamoskami preberali, ako by to mohlo vyzerat; muzi by boli v klietkach chovani ako zvierata a ak by zena chcela dieta ci sex, jednoducho by si zasla do tejto muzskej zoo, nejakeho fesaka si vybrala, jej by ho umyli, oholili, vyparadili, ona by si ho zobrala, uzila, a potom ho vratila spat do tej jeho klietky medzi ostatnych muzov, inak by vsak na cele sveta stala zena.

 

Samozrejme, neberte tuto predstavu vazne a to ani v tom najmensom. Taketo hluposti nas napadaju v niektorych tych momentoch, ked je to cisto zenska spolocnost a uplna sa rozkokosime, inak vsak my vsetky - aspon ja a moje kamaratky - vieme, ze svet bez muzov by nebol ono, a tu vobec nejde o robenie deti, nosenie tazkych nakupov, dedenie majetku ci stavbarcenie.

 

Aspon ja konkretne si neviem predstavit tento svet bez muzov a ani bez zien. Obe pohlavia by mali zit harmonii a v podstate, az na iste nepekne vynimky, to tak i funguje. Priroda to dala tak, ze na splodenie noveho zivota treba oboch. Ci uz su rodicia ochotni sa o svojho potomka starat alebo nie, to uz je ine, avsak podstata je jednoducha - treba na to dva "exemplare" rozlicneho pohlavia. Vedci at niekam idu, treba na to i chlapov. :)

 

Plus by bez muzov bol tento svet smutnejsi a monotonny, takto je uloha celkom zaujimavo rozdelena medzi obe pohlavia - hoci vsade inde. Vsetci zijeme na tomto svete a potrebujeme jeden druheho na prizetie, plus sme vsetci ludia, cize taketo zvlastne sci-fi typu "jedno pohlavie vladne svetom, to druhe bud vymizlo alebo je podradne" povazujem za absurdnu fantaziu. :lol:

ako sa to dočerta volal ten film, tuším Sexmisia, Eien, neinšpiroval ťa náhodou? :)

 

ja si neviem predstaviť, že by sme vyrastali bez nášho otca, a myslím, že treba istú vyváženosť, a tá by nemohla byť, keby to bolo či už v prospech jednej alebo druhej strany - treba aj nás ženy, aj mužov a obaja máme svoju dôležitú úlohu v rodine i spoločnosti.

Páči sa mi, ako to napísal wysky.

Páči sa mi aj reakcia Catinho otca. A tiež hoci sama som impulzívna, mám rada rozumné riešenie a je to jedno, či ho navrhne muž alebo žena.

 

Čo mi lezie na nervy, je keď je nejaký konflikt, a namiesto rozumného riešenia a nejakého konsenzu druhá strana to začne pitvať, kto komu čo kedy a ako povedal a ako to myslel a podobne. Dišputy s takými "patológmi" ma nebavia a doslova ma ničia a ubíjajú. Ako keby nestačilo povedať dačo v tom zmysle, že "ja som to myslela takto a hentak, tak sorry, keď došlo k omylu", a nie rozoberať a rozpitvávať do kokosu ešte aj tón, farbu hlasu a pomaly čo mal kto vtedy na sebe. A úplne mi pije krv vyťahovanie dávnych nezhôd a pitvanie sa v nich, to už na čo je dobré?

Preto mi toto napadlo, lebo poznám zopár žien, ktoré si priam bahia v takej "patológii". A napodiv, aj chlapa takého poznám. Riešiť s nimi niečo je "potešenie".