Nový pohľad na spoločnosť - matka ako jediný rodič

v knihe "Muzi pod ochranou" od Roberta Merleho je k zaveru poskytnuty pohlad na spolocnost, kde matka vystupuje ako jediny rodic dietata.

 

Zena samostatne prihlasuje vlastne zarobky, plati dane, dava detom svoje meno, zabezpecujuc si tak porucnictvo nad nimi az do plnoletosti.

Existuje iba jediny rodic - matka. Iba matka dostava rodinne pridavky, ma narok na socialne sluzby a poziva znacne danove ulavy.

Uloha otca nie je dolezita. Pojem "otec" sa stiera a tym aj vsetky jeho povinnosti a prava. Je iba ako"ploditel", ktory nedava svoje meno zene, ktoru oplodnil, ani detom. Nemusi ich prihlasovat vo svojom danovom priznani, zivit ich, ani byvat s ich mamou.

Moze dat detom, ci zene svoje meno ako"vedlajsie meno". Tato polovicna adopcia ale mu nedava nijake pravo na adoptovaneho a dokonca moze byt len so suhlasom zeny.

Je na zene, ci sa rozhodne zit s muzom alebo nie.

 

Filozofia spolocnosti je, ze ziadna zena nemoze kracat s hrdo vztycenou hlavou, ak nie je matka.

 

Co si myslite o takejto spolocnosti? Moze fungovat co sa tyka spolocenskeho, ekonomickeho i vychovneho hladiska?

Jej klady a zapory?

nemoze

kto by dedil tie chlapove majetky :lol:

chcel som sa vyjdariť, ale momentálne nemôžem

možno keď sa ukludním

 

nezmyseľ

neviem, ako to fungovalo kedysi v matriarcháte, Merleho mierne vážne humorná vízia hovorí o spoločnosti, kde si tieto nové zákony a nové fungovanie spoločnosti vynútil absolútny nedostatok chlapov po ich hromadnom úhyne ... ženy museli rodiť deti, a museli sa stať matkami, aby doplnili diery v spoločnosti a ako poznám spoločnosť ako takú stačili by dve tri generácie novonarodených chlapov, aby sa veci pomenili a z týchto nových zákonov zostali len fragmenty : )

 

niečo podobné sa dialo v kedysi veľmi známom poľskom mierne vážnom humornom sci fi Sexmisia ... bol to film, kde ženy vládli a na svet klonovaním prichádzali zasa len ženy ... aby bol humor humorom, priplietli sa tam dvaja nešťastníci chlapi ...

 

zákony môžu byť hocijaké, aké si človek rozkáže, nie sme hermafroditi, prírodný plán bol stvoriť nás párovaných, asi to tak je v poriadku ...

v prírode je x príkladov, kde samček splní svoju oplodňovaciu funkciu a frnk, už ho niet, ale aj opačných, kde sa páry starajú o potomstvo spolu celý život.

predsa sme len ľudia, a občas aj mysliaci, so slobodnou vôľou, môžeme chcieť či nechcieť deti, môžeme ich nemať, a netreba k tomu vyhubiť chlapov epidémiou, aby matky vychovávali svoje deti sami ... nefungujú ani opačné zákony, prinútiť otca, aby sa staral ...

 

vlastne tým chcem povedať, že takáto spoločnosť by fungovala, do istej miery určite, ale prestala by fungovať, keby sa deficit mužov vyrovnal ...

v spoločnosti s normálnym stavom počtu mužov a žien je ťažko mysliteľné niečo podobné, ani feminizmus na tom nič nezmení, aspoň tak skoro nie : )

a pretože sme dve pohlavia, a mysliace tvory, a k životu potrebujeme predsa len peniaze a vzory správania a činností, ako experiment bez chlapov by to nejakú chvíľu šlo ... myslím, že by to zakapalo samo, skôr či neskôr

ano, v Merleho romane to bola demograficka potreba spolocnosti.. napriek tomu ale propagovane nazory i takyto pohlad spolocnosti na mna posobili dost feministicky ( i ked Bedfordovej vizia sveta...to bolo o dost horsie)

 

ked si ale zoberieme, ze deti by boli odmala vychovavane v taketo spolocnosti a pokladali by ju za "normalnu"...nie som presvedcena, ze by doslo k zvratu

 

moj nazor je, zze by takato spolocnost nemohla fungovat..ak by som aj nebrala ohlad na otcov, napriek tomu mi tu chyba muzsky vychovny prvok v rodine..

taktiez ekonomicke postavenie zeny ( ani pomoc statu vo velkej miere nie je dobra)

Pokiaľ by k tomu došlo z dôvodu akejsi spoločenskej nutnosti, tiež si myslím, že by to možno fungovalo pokým by sa pomer mužov a žien nevyrovnal. Možno trochu iné by to bolo, ak by sa týmto smerom uberal vývoj spoločnosti od dávnej minulosti, ale takýto možný vývoj tiež nepovažujem za reálny.

 

Ak by spoločnosť zobrala jednému z rodičov práva, a zároveň ho zbavila povinností aj tak by to musel byť muž, kto by sa musel najviac podieľať na prosperite spoločnosti a tak v konečnom dôsledku aj na hmotnom zabezpečení svojich potomkov, ku ktorým by v takomto systéme často nemal až taký citový vzťah.

 

ak by som aj nebrala ohlad na otcov, napriek tomu mi tu chyba muzsky vychovny prvok v rodine..

Nie len v rodine. Dnes takto dokážu fungovať osamelé matky. Ale všeobecne prevládajúci názor je iný a také dieťa s ním príde do styku v škole alebo medzi kamarátmi. Ale v danej situácii v spoločnosti by zrejme výchova výrazne potláčala takéto mužské vplyvy.

Zženštilosť chlapcov vychovávaných len matkou je evidentná. Chýbajú mužské prvky správania a mužské vzory (nech už máte k ním akékoľvek výhrady). Bola by to hlúposť a určite by to pri masovosti viedlo k degenerácii ľudstva. Takúto spoločnosť by preválcovala kultúra, ktorá by nepristúpila na takéto pravidlá hry.

 

 

Bol vôbec niekedy matriarchát? Ak áno, v akej skutočnej podobe fungoval? V takej, ako hlásajú feministky? Prečo zakapal?

CatEye

:) :lol: :)

perfektné otázky

nie, podľa mňa matriarchát nikdy nejestvoval a ak predsa len tak išlo len o akési náznaky

žena sa vždy starala o oheň v rodinnom krbe, obrazne aj doslovne

žena mala vždy na starosti súkromnú sféru (výchova, citové dozretie detí, ...) v rodine

a muž vonkajšiu - zabezpečenie a postaranie sa o rodinu

 

o mužovi hovorí tvár ženy a o žene mužova košeľa

Vďaka, Tomassi, a na potvrdenie toho, čo si myslíš.

 

 

S pojmom patriarchát úzko súvisí diskutabilný pojem matriarchát, resp. matristický. Borneman (1990) definuje matriarchát (lat.: mater = matka; gr.: archon = vládca) ako vládu matiek. No zároveň dodáva, že sa jedná o „výraz, ktorý bol vytvorený podľa vzoru slova „patriarchát“ a nebol známy v starom Grécku a Ríme. I keď existovali početné spoločenské poriadky, ktoré boli riadené ženami, neexistoval nikdy matriarchát v zmysle vlády ženy nad mužom a dieťaťom. Matristické spoločenské poriadky naopak vykazujú vždy veľmi vysokú mieru vladárskej voľnosti. A preto sa ľudia, ktorí študovali matrilineárne, matrilaterálne a matrilokálne kultúry, stavajú skepticky k pojmu matriarchát7“ (s. 306-307).

Pojem matriarchát je často používaný nesprávne, nepresne či zjednodušujúco, podobne ako pojem matristický, ktorý Borneman (1990) definuje ako „materský“ a popisuje ho nasledovne: „výraz pochádza z teológie a má označovať materské dedičstvo v cikvi, napr. mariánsky kult, uctievanie Matky božej. Opakom je patristický, teda uctievanie otcovského dedičstva, tzv. starozákonných patriarchov a cirkevných otcov. Etnológia prevzala tento výraz nepriamo cez mytografiu, popis a kvalifikáciu mýtov a legiend, a myslí tým všetky kultúry a spoločenské formy, v ktorých je materský princíp silnejší než otcovský. Výrazy „matriarchálny“ alebo „matriarchálne právny“ ... sú dnes etnológmi odmietané, pretože koreň slova „archos“ vo výraze matriarchát je mylne implikovaný tak, ako by sa jednalo o vládu matky a pretože slovo „právo“ takisto mylne zvádza k domnienke, že v prehistorických matristických kultúrach už existoval právny stav“ (tamtiež, s. 310).

 

http://www.pulib.sk/elpub/FF/Kredatus1/7.pdf

Všetko funguje tak ako si príroda zariadi. Ak príroda usúdi že muži nie sú potrební tak časom vyhynú. Evolúcia je veľmi pomalý proces, ale zvyčajne sa nemýli.

 

Z biologického hľadiska je muž v podstate iba na to aby oplodnil ženu, ktorá keď otehotnie tým jeho poslanie končí, človek ako člen pre ďalšiu generáciu je zabezpečený.

 

Vedci študujúci genetiku nedávno prišli na spôsob ako oplodniť ženu bez toho aby prišla do kontaktu s mužom, myslím že sa použil genetický materiál inej ženy. Tým pádom aj v tomto smere úloha muža je zbytočná.

 

Avšak každý spôsob reprodukcie môže mať aj svoje tienisté stránky. Netreba zabúdať že genetický materiál žien je iný ako ten mužský a ak by sa ženy rozmnožovali "len medzi sebou" prichádzali by o mužský genetický materiál, ktorého absencia by časom mohla priniesť čoraz slabších potomkov až degenerácie. V podstate ide o podobný proces ako klonovanie - z dlhodobého hľadiska je klonovanie neúčelné pretože nový klon je zakaždým len klonom iného klona.

 

Druhý problém je problém spoločenský. Bolo by na ženách či by dokázali žiť bez mužov. Treba si uvedomiť, že veľa vedcov a iných vyštudovaných ľudí je medzi mužmi. Veľa prác, najmä fyzických robia čisto len muži. Spoločnosť v akej žijeme bola vybudovaná v réžii mužov a nie je isté či by ženy dokázali vybudovať podobnú spoločnosť. V budúcnosti vďaka automatizácii rôznych prvkov však tento ženský "handicap" postupne vymizne.

 

Ďalšia vec je ta, či by ženy dokázali žiť bez muža ako takého. Síce je pravda že medzi mužmi je veľa ožranov, bitkárov alebo úchylákov a hovorí sa že s mužmi je to ťažké, ale bez nich je to ešte ťažšie. Tak isto to platí aj o ženách. Pokým sa obaja budú potrebovať tak budú tu. A tak isto aj plnohodnotná rodina bude zložená z oboch rodičov.

Bol vôbec niekedy matriarchát? Ak áno, v akej skutočnej podobe fungoval? V takej, ako hlásajú feministky? Prečo zakapal?

 

Pojem matriarchát je často používaný nesprávne, nepresne či zjednodušujúco, podobne ako pojem matristický, ktorý Borneman (1990) definuje ako „materský“ a popisuje ho nasledovne: „výraz pochádza z teológie a má označovať materské dedičstvo v cikvi, napr. mariánsky kult, uctievanie Matky božej. Opakom je patristický, teda uctievanie otcovského dedičstva, tzv. starozákonných patriarchov a cirkevných otcov. Etnológia prevzala tento výraz nepriamo cez mytografiu, popis a kvalifikáciu mýtov a legiend, a myslí tým všetky kultúry a spoločenské formy, v ktorých je materský princíp silnejší než otcovský. Výrazy „matriarchálny“ alebo „matriarchálne právny“ ... sú dnes etnológmi odmietané, pretože koreň slova „archos“ vo výraze matriarchát je mylne implikovaný tak, ako by sa jednalo o vládu matky a pretože slovo „právo“ takisto mylne zvádza k domnienke, že v prehistorických matristických kultúrach už existoval právny stav“ (tamtiež, s. 310).

kedysi sme sa v škole učili o matriarcháte, bez bližšieho vysvetlenia, maximálne s ilustráciou prvých ženských postáv v pravekom umení, čo matriarchát presne znamenal, na to si musel prísť každý sám, keď ho to ovšem vôbec zaujímalo ...

 

isteže je slovo matriarchát tak bežne nesprávne prezentované, pri bežnom rozhovore si zvyčajne pod tým predstavíme matrónu, ktorá železnou rukou ovláda svoju rodinu ... priznajte, kto si to takto nepredstavuje : )

 

keď budem mať raz chuť / sľubujem to už dlho / musím vážne prehrabať svoje knihy ... kdesi v jednej z nich sa autor pohráva s týmito pojmami, a trochu oponuje tomu, čo vo vyššie uvedenom citáte etnológovia popierajú, že prehistorických kultúrach niečo ako právo neexistovalo ... neexistovalo, ale zbytky akého predchodcu práva a zbytky toho skutočného matriarchátu ešte nedávno pretrvávali na niektorých tichomorských ostrovoch, v spoločnostiach neveľmi dotknutých civilizáciou : boli to malé skupiny, kde ženy rozhodovali sami, koho si vezmú, kde mali podstatné slovo a s mužmi rovnocenné slovo v rozhodovaní dediny, a kde sa dedilo po matkinej línii ... zrejme takto nejako vyzeral ten voľakedajší matriarchát aj s prvými náznakmi akého práva v primitívnych spoločnostiach ...

niekde to pretrvalo veky, hlavne v nedotknutých prírodných ostrovných spoločnostiach

v tých civilizovanejších bolo treba rinčať zbraňami a zaberať stále nové územia a samotné náboženstvá sú postavené tak, že žena sa stala niečím, čo je zoslabnuté rodením detí a jej úlohou je obväzovať rany mužom a je príčinou slabosti mužov, tak ju treba za to potrestať ... dodnes je to leitmotív v hlavách mnohých mužov a vlastne celých spoločností ... stačí pozrieť na dlhodobé štatistiky platov v našich moderných rovnoprávnosťou sa pýšiacich krajinách ...

už som trochu ďaleko od pôvodnej otázky, ale vlastne ani nie .... Merleho humorná vízia je akousi malou veľkou odplatou žien za tisíceročné zaznávanie zo strany mužov ... vyvolaná umelo, ale využitá naplno : )

 

nie všetko, čomu hovoríme matriarchát, je matriarchát, a nie všetko, čo bežne voláme feminizmus, je feminizmus, ale pre podaktorých zástupcov pánov tvorstva je patriarchát patriarchát ... ešte stále ... človek je spárovaný, je mysliaci a cítiaci tvor, vytvárajúci túto spoločnosť aj mužským aj ženským princípom, keď sú tu, obe sú potrebné, majú svoje nezastupiteľné miesto, rovnako a rovnoprávne.

 

toto je pekná vízia, ja viem ...

Fór je v tom, že vlastne Borneman je zástanca "matriarchátu"... a niečo o tom ako sexuológ, antropológ, psychoanalytik asi vie (skús prečítať ten link...).

E. Borneman http://en.wikipedia.org/wiki/Ernest_Borneman

 

Ono asi miešame hrušky s jablkami: hovoríme o matriarcháte, feminizme a dávame to do antagonizmu s patriarchátom. A akosi podvedome cítime, že je to vlastne o rodovej rovnosti, o spravodlivom odmeňovaní za rovnako vykonávanú prácu, o rovnoprávnosti, rovnocennosti, rovnosti šancí realizovať sa. Sú určité biologické danosti - chlap nebude rodiť, ani kojiť, to tu zostane na ženu a preto ju aj príroda obdarila anatomickou stavbou a väčšou imunitou v prospech potomstva. I keď už nejaký transsexuál v Amerike donosil a porodil dieťa - ale toto sú len hračky vedátorov a medikov (a asi najmä aj pričinením právnikov), nie principiálne záležitosti evolúcie. http://koktail.pravda.sk/tehotny-american-...516_sk_ksav_p20

 

 

Tie knihy z detstva ani nehľadaj. Mňa tiež kŕmili v škole nezmyslami o prvotnopospolnom matriarcháte. Osvojili si to aj marxisti, resp. Marx. Aj Lenin niečo blúznil o zániku rodiny, ako deti bude vychovávať štát - výsledok: bezprízorné decká a promiskuita. Potom to išlo v tichosti do stratena.

 

Ono niečo iné je kult matky, bohyne plodnosti (napr. Ištar), lepšie (až výnimočné) postavenie v spoločnosti (Pythia v Delfách, kráľovna zo Sáby, vestálky v Ríme)... To už môj neolytický predok-sused vystrúhal Venušu z mamutoviny...

nehovorím o knihách z detstva, sú to nedávne knihy, kde sú trochu zhrnuté práce etnografov spred niekoľkých desaťročí, najneskoršie tuším zo 60.rokov, keď sa dali ešte nájsť pomerne čisté zvyšky rodových zvykov a zvyklostí

prípad toho kmeňa na ostrovoch bol jedným z posledných príkladov akéhosi "matriarchátu", ako fungoval v praxi

 

myslím, že v konečnom dôsledku hovoríme o tom istom ... pokusy, fantázie, vízie, sci fi, ideológie, kibuc, výchova štátom sú super myšlienkové experimenty, čiastočne prevedené na papier, čiastočne do skutočnosti ... v konečnom dôsledku zlyhávajú, alebo musia byť upravované, práve preto, že ľudia sú aj samce aj samičky, pre výchovu mysliaceho, zdravo mysliaceho a vyvíjajúceho sa potomstva potrebujú aj jedných aj druhých, mysle a gény jedných aj druhých, vzory aj jedných aj druhých ...

nič na tom nemení, že osamelé matky či rozvedené matky vychovávajú svoje deti samé, dieťa nežije vo vzduchoprázdne ... nejaké mužské vzory vidí, aj keď vo veľkej miere feminizované školstvo k tomu priveľmi neprispieva

že túžime po nejakej rovnoprávnosti, je prirodzené, normálne ženy ani nebudú protestovať proti tomu, že rodia deti a že ich anatomická stavba je tomu prispôsobená ...

ten antagonizmus tu je, aj bez nášho pričinenia, ako atavistický pozostatok dôb minulých, vývoja náboženstiev a ich učenia ... že dávame do protikladu mužské a ženské role v spoločnosti, je divým výhonkom vývoja, dlhej cesty, ktorá ešte musí ponaprávať veci v mnohých hlavách, rovnako ako genderové hnutia s tými najdivokejšími názormi na mužov ...

kým budú existovať muži, ktorí svoju chlapskú rolu budú vidieť v sedení po krčmách a patričnom ručnom stručnom umravnení rodiny, kým muži budú rozhodovať o oceňovaní práce žien, ten antagonizmus, hoci len podvedomý, tu bude ...

iste, túžime po rovnoprávnosti, nielen podvedome, jednoducho cítime, že tak to má byť s patričnými prírodou danými rolami ženy a muža, len mnohé hlavy, skostnatelé zvyky, náboženské tradície ešte nepustia ... jednoducho vieme, že to tak je.

Ako antagonizmus to nemôže ani fungovať. Sú to skôr komplementárne záležitosti - tak ako kľúč a zámok, enzým a substrát. Už panbožko sa o to postaral pohlaviami :lol:

nehovorím o tom, že to má či nemá fungovať ... len že tu je

v konečnom dôsledku nás svojím spôsobom ženie dopredu, aj k takým úvahám, ako by fungovala spoločnosť bez mužov : )

zaujímavé, muži takéto úvahy, existencia bez žien, neveľmi rozvíjajú, nanajvýš zopár sklamaných filozofov : )

/ to chcel byť vtip ! :lol: /

Ak si odmyslime extremne pripady ako su alkoholici, tyrani, pedofili a pod. , tak akykolvek otec je podla mna pri vychove deti lepsi ako ziaden.

 

Co sa tyka matriarchatu, myslim, ze este existuju (najdu sa) komunity, kde to tak funguje.

Akosi mám dojem že mužov nejako ubúda. Asi to tak bude že spoločnosť bez mužov. Všetky trendy tomu nasvedčujú bohužiaľ.

 

medzi mužmi je veľa ožranov, bitkárov alebo úchylákov

No presne, tých je oveľa viac než dobrých slušákov soliďákov. A v tom je ten problém. Pokiaľ si nevstúpia do svedomia tak sami vyhynú. Nechcem byť ako nejaká feministka ale vždy mi viac sedel ženský vzor mamy než mužský. Keď som mala nejaký problém išla som vždy za mamou. (Nič pre ňu nebolo neriešiteľné/nemožné aj s učením mi dosť pomáhala.)

 

Teraz už je veľa vyštudovaných aj medzi ženami (aj v technických smeroch). To sa tiež stiera. A manuálne práce budú robiť stroje a roboty :lol:

z praxe mám overené, že veľká skupina zložená výlučne zo žien nedokáže dobre spolupracovať. pôsobil som vo firme, kde pracovalo v jednej pracovnej zmene približne 80 pracovníčok, boli rozdelené do skupín ktoré museli vzájomne spolupracovať.

 

ľudia, to ste nezažili. tam bolo toľko nezmyselných hádok, konfliktov a vzájomných zlomyseľností ako nikde. nebolo možné zmieriť dve rozhádané ženy, neustále sa kvôli takýmto maličkostiam muselo zasahovať do zloženia pracovných tímov. ak sa niekde dve baby pohádali, ich konflikt rozdelil všetky ostatné do viacerých skupiniek a bolo po spolupráci.

 

neviem si predstaviť, ako by fungovala spoločnosť zložená výlučne zo žien. podľa mňa to treba trocha vyvážiť, aspoň jeden chlap na 100 žien by mohol na svete zostať. :lol:

baby, nepremyslíte to ešte?

valcik musim suhlasit

stacilo mi uctovnicke oddelenie u stareho zamestnavatela

1 chlap a cca 8 zien

slepicaren jak vysita...pocuvat to tam, to bola cista realityshow :lol:

No valcik, trochu uprav ten pomer... Mne sa zda, ze aj 1:50 je dost...

 

Ale vazne... Akurat vcera som sa o tom bavil s jednym kamaratom. V partnerskom vztahu ten muz casto funguje ako akysi tlmic zenskych emocii. Inak to moze castokrat dopadnut, ze hromozvodom emocii sa stanu deti. Staci si trosku vsimat niektore mamicky ako komunikuju so svojimi detmi.

muži riešia v kolektíve problémy ináč, to je pravda ...

ale také mužské "emócie" nie sú len tak bársčo ...

v čisto ženskom kolektíve som ešte nerobila ... teraz vlastne robím, až na šéfa ... ženské emócie sa zmrazili v boji s debilom, ktorý prezentuje svoje emócie a frustrácie statočne

 

viem, o čom hovoríte, chlapi sa pošlú navzájom niekam a je vylíčené ... ženy to nedokážu : )

Akosi mám dojem že mužov nejako ubúda. Asi to tak bude že spoločnosť bez mužov. Všetky trendy tomu nasvedčujú bohužiaľ.

S tým si starosti nerob, stále sa nájdu aj takí čo by kvôli hocijakej babe aj do studne skočili :lol:

 

ľudia, to ste nezažili. tam bolo toľko nezmyselných hádok, konfliktov a vzájomných zlomyseľností ako nikde. nebolo možné zmieriť dve rozhádané ženy, neustále sa kvôli takýmto maličkostiam muselo zasahovať do zloženia pracovných tímov.

To je u žien typické. Ak sa dve pohádajú tak sa dokážu nenávidieť celé roky. Ak sa pohádajú chlapi tak si dajú po papuli a potom skočia na pol deci.

 

V partnerskom vztahu ten muz casto funguje ako akysi tlmic zenskych emocii. Inak to moze castokrat dopadnut, ze hromozvodom emocii sa stanu deti. Staci si trosku vsimat niektore mamicky ako komunikuju so svojimi detmi.

Ženy, v tomto prípade matky, pomerne často reagujú dosť impulzívne. Často vidím, že keď decko neposlúcha, tak od matky odstane tak po riti až ho v krížoch prehne. U otcov to nepozorujem.

To Axel:

 

Otcovia dávajú takzvané "otcovské facky" (nie sú veľmi časté) - to sú výchovné facky-rany, lekcie na celý život, zasadené v správnom okamihu. Sú to preventívne rany, aby sme si v budúcnosti riadne nenatĺkli čumák, aby nás nezrazilo na kolená. Zvyčajne sú veľmi účinné, zapamätáme si ich.

 

V dospelosti (už možno ani tatkovia nežijú) si často v určitých situáciach položíme otázku "Ako by na našom mieste konal otec?" Ten mužský vzor správania (najmä pre synov) je dôležitý. V konečnom dôsledku ho hľadá alebo očakáva aj dcéra vo vzťahu s chlapcom (či už vedome alebo podvedome). Tie modely správania z rodiny si vo svojej výbave nesieme životom.

 

Je fakt, že ženy sú vo všeobecnosti emocionálnejšie, impulzívnejšie, muži sú skôr racionálnejší.

aspoň jeden chlap na 100 žien by mohol na svete zostať

No to určite ! To by si nám veľmi pomohol ! Buďto žiaden, alebo pre každú jeden. Niektoré by sa o ňho určite pobili.

 

muži riešia v kolektíve problémy ináč, to je pravda ...

Muži problémy neriešia. Iba ich odsúvajú nabok.

 

ľudia, to ste nezažili. tam bolo toľko nezmyselných hádok, konfliktov

To sa tie ženy možno hádali kôli chlapom.

Muži problémy neriešia. Iba ich odsúvajú nabok.

to ze ty si len takych stretla neznamena ze to je tak :lol:

muzi fakt riesia problemy inac, racionalne, menej emotivne...co mozno vela zien vnima akoze ich neriesi...len preto ze sa pri nich nekrici, nehadze nieco atd...