Viete si predstaviť veľkosť planét a hviezd?

Nedávno som našiel na nete zaujímavú animáciu, ktorá porovnáva našu Zem s inými planétami, neskôr aj so Slnkom, ktoré sa potom porovnáva s inými väčšími hviezdami.

Animácia stojí za pozretie, možno budete prekvapení.

 

 

 

Na obrázku je zobrazené naše Slnko s hviezdou VY Canis Majoris. VY Canis Majoris je najväčšia hviezda akú astronómovia doteraz našli. Nachádza sa asi 5000 svetelných rokov od Slnka v súhvezdí Veľký pes.

 

wow skvela vec..take obrovske hviezdy som naozaj necakal..a ani si len nepredstavoval

zrejme to čaká málokto

raz som kdesi čítala o Betelgeuze, že je to červený obor, ktorý premietnutý do našej slnečnej sústavy na miesto Slnka by siahal až po Jupiter ... ono je to veľmi ilustratívna informácia, ale celkom si to predstaviť aj tak nie celkom ide / ale betelgeuze je aj tak jednou z hviezd, na ktoré mám slabosť : ) /

tieto ilustrácie v tom aspoň trochu pomôžu

ale stále nepomáhajú predstaviť si aké je to všetko neskutočne veľké

Raz som čítal, že Betelgeuze v porovaní so Slnkom je ako futbalová lopta oproti zrnku piesku.

Na tejto animáciii to nevidieť, dá sa to len predstaviť.

Chýba mi tu však jeden hyperobor zo súhvezdia Rýb, patrí tiež medzi najväčšie hviezdy, ale neviem ako sa volá a hviezdnu mapu nemám teraz po ruke.

teeeeda to je zaujimava prezentacia, kedysi ma astronomia velmi bavila (este ked som bol male), ale uz mam ine zaujmy a toto uz ostalo len vo faze povedat si ze ake to je neskutocne zaujimave tento nas vesmir... a hviezdy su teda fakt riadne obrovske, zaujimave ze nasa Zem je v podstate len take male prdítko v celom vesmire!

áno, je to zaujímavé porovnanie.

 

stále si však neviem úplne presne predstaviť, aký obrovský objem má napríklad naše Slnko, ani nehovorím o tých gigantických hviezdach, ktoré sa tu objavili pre porovnanie.

 

je mi jasný pomer medzi ich veľkosťami, no predstaviť si to množstvo hmoty sa mi nedarí.

Ani sa nečudujem že ich volajú "obri" - red giant, blue giant...

 

Aj z nášho Slnka raz bude red giant (o pár mld. rokov) a potom sa postupne scvrkne na (čierneho) trpaslíka.

 

Mňa astronómia nikdy nebavila - to až teraz mám také maniere. Neviem čím to je .

je mi jasný pomer medzi ich veľkosťami, no predstaviť si to množstvo hmoty sa mi nedarí.

Medzi hmotou a veľkosťou je rozdiel a pri hviezdách to platí zvlášť. Obri sú síce oveľa hmotnejší ako Slnko, ale hustotu majú nižšiu. Platí to najmä o červených obroch, vo väčšine prípadov ide o hviezdy ktoré "opustili" oblasť hlavnej postupnosti (v jadre spálili vodík a palivo začali brať z vonkajších vrstiev, čo spôsobilo ich "nafúknutie"), takže hmota v podstate zostala tá istá, ale objem sa mnohonásobne zväčšil, takže hustota klesla. To čaká aj Slnko.

 

Aj z nášho Slnka raz bude red giant (o pár mld. rokov) a potom sa postupne scvrkne na (čierneho) trpaslíka.

Bieleho.

No iste, najprv bieleho ale potom začne tmavnúť, chladnúť, takže na čierneho.

 

Alebo nie ?

to platí len pre veľmi malé / málo hmotné / hviezdy ... zmrštujú sa na bieleho trpaslíka, majú veľmi malý polomer, chladnú a menia sa na hnedého trpaslíka, až vychladnú a sú z nich mŕtvy čierny trpaslíci ...

 

pre hviezdy veľkosti / hmotnosti / cca podobnej ako naše Slnko, sa nafúknu na červených obrov, po miliónoch rokov sa im minú zásoby hélia, a pokračujú v chladnutí, zmršťovaní na bieleho trpaslíka a vonkajšie vrstvy končia ako hmlovina, ktorá sa rozptýli ... jadro vychladne a zhasne

 

hviezdy hmotnejšie od Slnka končia v podobe bieleho trpaslíka, jadro to nevydrží a vybuchuje v podobe supernovy, hmota sa rozplunie ako hmlovina, z jadra sa stáva pulzar ...

 

veľmi hmotné hviezdy pokračujú rovnako, ale jadro sa nakoniec zrúti do seba a nastáva singularita ... vzniká čierna diera

No iste, najprv bieleho ale potom začne tmavnúť, chladnúť, takže na čierneho.

 

Alebo nie ?

Hej, ale to je už dlhý, veľmi dlhý proces (niekoľko desiatok miliárd rokov).

stále si však neviem úplne presne predstaviť, aký obrovský objem má napríklad naše Slnko, ani nehovorím o tých gigantických hviezdach, ktoré sa tu objavili pre porovnanie.

toto som nenapísal celkom jasne, musím sa k tomu vrátiť.

 

aby som trocha rozpísal ako som to s tou mojou predstavivosťou myslel, použijem príklad ako z rozprávky. poprosím naštartovať predstavivosť a môžme začať:

 

síce viem (dočítal som sa), že slnko má rovníkový priemer približne 1.400.000 km a jeho objem je približne 1.300.000 krát väčší ako objem zeme, no sú to len čísla.

ak by ma niekto zobral ďaleko od slnečnej sústavy, niekam do obrovského, prázdneho miesta vo vesmíre a umožnil by mi len pomocou myšlienok vytvoriť čo len chcem, nedokázal by som tam v tom prázdne umiestniť druhé slnko, rovnaké ako naše. napriek tomu, že viem aké veľké je slnko v porovnaní so zemou, napriek tomu, že viem aký objem má v porovnaní so zemou, chýba mi odhad na také obrovské veľkosti, je to úplne mimo moju predstavivosť.

 

skúste to vy. ak by ste sa vznášali niekde v prázdnom, rozľahlom priestore s možnosťou vytvoriť v ňom hocičo, dokázali by ste si tam len tak umiestniť druhé Slnko? len s pomocou vlastnej predstavivosti, nič iné okolo, žiadna pomôcka, nič na porovnanie.

 

:lol:

 

a ak tam aj to Slnko zavesíte, skúste to potom ešte s Betelgeuze..

No však o tom to je. Tie veľkosti sú ťažko predstaviteľné. Donedávne som Betelgeuze a Antares považoval za jedny z naväčších hviezd, ale až tá animácia ma dostala do obrazu.

toto som nenapísal celkom jasne

napísal si to jasne

 

nemyslím, že sa tu nájde niekto, kto si vie bez najmenších problémov predstaviť tie rozmery ... nie sme na to stavaní, nemáme na to oko

rozprávame v obrovských vzdialenostiach a rozmeroch, vidíme na obrázku, že sme len vo svetle sa trblietajúca čiastočka prachu

 

raz som čítala kdesi rozhovor s jedným astronómom, okrem iného hovoril o tom, že keď nejaký jeho kolega povie, že si vie predstaviť nekonečnosť vesmíru, klame

 

tie rozmery sú na nás priveľké, neviem si celkom dobre predstaviť tie vzdialenosti v našej slnečnej sústave, nie ešte sem preniesť v predstavách Betelgeuze ...

teda preniesť prenesiem, ale vždy sa mi vynára tá pekná kreslená predstava slnečnej sústavy, kde sú planéty pekne zoradené na svojich dráhach ...

asi teraz ja začnem vysvetľovať, ako som to myslela :lol:

vždy sa mi vynára tá pekná kreslená predstava slnečnej sústavy, kde sú planéty pekne zoradené na svojich dráhach ...

aj mne, navyše v tej predstave mám načrtnuté aj dráhy planét, vyzerajú ako tenké bledé elipsy. :)

 

asi teraz ja začnem vysvetľovať, ako som to myslela :)

:lol:

 

 

viem o ďalšom vesmírnom cvičení predstavivosti. ide o guľové hviezdokopy, teda o systémy, v ktorých sú gravitačnými silami viazané až milióny hviezd tak, že vytvárajú zoskupenie v tvare gule. nie sú to žiadne podradné hviezdičky, v niektorých hviezdokopách sú i viacerí červení obri. v našej Galaxii je takýchto hviezdokôp viac ako 200.

 

našiel som zaujímavé informácie o guľovej hviezdokope Omega Centauri, pôvodný článok vyšiel v časopise The Astrophysical Journal. takto Omega Centauri vyzerá:

 

v strede Omega Centauri predpokladajú astronómovia stredne veľkú čiernu dieru.

je pre mňa úplne nemožné predstaviť si veľkosť takéhoto hviezdneho stretnutia. : )

Takýchto hviezd - hypergigantov je v našej galaxy iba 7.

 

Čo si neviem predstaviť :

Zrazu ma napadol taký zoznam vecí ktoré si neviem predstaviť alebo ktoré som si predstavovala úplne inak :

 

že vo vesmíre je viac ako 100 mld. galaxií a v každej z tej galaxií je približne 100 mld. hviezd, tak to si už vôbec neviem predstaviť, aj keby ich bolo menej

 

dlho som si nevedela predstaviť našu pozíciu v galaxií - bola som prekvapená ako ďaleko od jej centra sa nachádzame

 

ešte si neviem dobre predstaviť Veľký tresk - každý hovorí niečo iné

 

neviem si predstaviť fotóny, leptóny, hadróny, baryóny, kvarky, neutríny len ako tak... - nedávno o tom vyšla 1 kniha - dúfam že bude dobrá

 

zle som si predstavovala mechaniku čiernych dier - myslela som si že sú bez horizontu, že objekt do nich spadne jednorázovo ako do nejakej jamy a že ho neroztrhá

že čierne diery v centrách galaxií môžu byť aj milión krát hmotnejšie než Slnko, tak to si vôbec neviem predstaviť také lochy a ako odtáčajú plyn/hmotu (z hviezd pod.) ako keby z parenice, tak to bola pre mňa novinka ako keby z nejakého "buffera" koľko potrebujú na rotačnú energiu (možno je to aj tým že v horizonte plynie čas pomalšie) a ešte si pritom vytvárajú nejaký akreačný disc... ako nejaké inteligentné organizmy

 

alebo singularitu, tak to si vôbec neviem predstaviť

 

Premiestnil som posledné dva príspevky o iných vesmíroch do témy Iné vesmíry, čierne diery, červie diery, keďže mali skôr hypotetický základ. Tam smerujte podobnú diskusiu. aw

Video k téme, v podstate to čo je v gife, ale lepšie spracované

 

http://www.mojevideo.sk/v/6e7b3c433e3e3a3f4338

fuj, z toho videa som dostala zimomriavky. to, ze sme taki malicky, som vedela dlho, ale nikdy som si to nevedela predstavit - toto video mi to ako-tak umoznuje a musim uznat, nechutny pocit z toho mam, hoci je to neskutocne fascinujuce

axel mi úspešne tým videom pripomenul, čo som sem chcela včera večer napísať ... len nebolo času, lebo celý večer a polovicu noci som riešila slimakove sťažnosti na všetko, čo práve nevedel na fóre nájsť, vrátane smajlíkov a ss kdečoho, dokola. : )

 

takže ... včera sa v novinách objavila správa, že Betelgeuze, môj najobľúbenejší červený obor čosi vyvádza, čo nie je celkom kóšer, a je podivné ...

 

Betelgeuze je červený obor, ktorý premietnutý do našej slnečnej sústavy by siahal až po dráhu Jupitera

a neviem vlastne prečo, ale skutočne si strašne veľa rokov, vlastne odkedy som sa prvákrát dostala ako decko k podobným informáciám, potrpím na túto veľkú červenú hviezdu, ... ale teraz speje zdá sa k niečomu čudnému ...

 

správa :

jasná obria hviezda Betelgeuze v súhvezdí Orióna sa za posledných 15 rokov zmenšila o 15 percent. Pri tomto type hviezdy je to nezvyčajné. Príčina zostáva záhadou, ale nie je vylúčené, že rýchlo speje k teoretikmi predpovedanému osudu - výbuchu

 

... Už vyše 15 rokov s kolegami pomocou ISI pozoruje hviezdu Betelgeuze čiže alfu Orióna, jasný oranžovočervený objekt vľavo hore na hlavnom obrazci tohto populárneho zimného súhvezdia.

Podľa meraní získaných s ISI sa však od roku 1993 zmenšila dokopy o hodnotu, ktorá približne zodpovedá vzdialenosti Slnko-Venuša, čo je 108 miliónov kilometrov.

Betelgeuze sa pritom scvrkáva systematicky - priemerne o 1 percento ročne. Povrch tejto hviezdy ustupuje do jej vnútra rýchlosťou približne 700 kilometrov za hodinu!

Hoci Betelgeuze patrí medzi nepravidelné premenné hviezdy, jej jas podľa pravidelných pozorovaní, ktoré robia aj amatérski astronómovia, nevykazuje nijaký stabilný pokles, ktorý by zodpovedal jej zmenšovaniu v posledných 15 rokoch. Stále je ale možné aj to, že ide o cyklickú premennosť, azda s periódou niekoľkých desaťročí.

zdroj

 

čo to vyvádza Betelgeuze ?

zeby ta krasna hviezda mala nieco za lubom? :lol: tiez mi to nedava tak trosku zmysel - ked sa scrvkava, kam sa to straca? tie stratena kilogramy musia niekam ist - mozno sa to premieta v niecom inom a prave preto je jeho ziara stale ta ista... ale to uz filozofujem. len skoda, ze sa v tychto veciach nevyznam :]

Axel a to slnko v porovnani s tou velkou hviezdou je v rovnakej vzdialenosti(rovnaky zorny uhol ci ako to nazyvali)?

 

Vcera som videl Grigara v TV a vysvetloval zatmenie slnka. vraj v nasej slnecnej sustave na ziadnej inej planete nemozno pozorovat zatmenie slnka iba na zemi. A pritom mesiacov(prirodzenych druzic) je cca 68. je to kvoli velkosti druzic, resp ich drahou(vzdialenostou od planety). No a len unas je to idealne ze velkost(priemer) slnka je 800 krat vacsia ako velkost mesiaca, ale vzdialenost je tiez 800 krat vacsia. Preto mame stastie a mozme vydiet uplneädokonale) zatmenie. Ale kedze draha mesiaca sa meni, sa zvacsuje, o "par rokov" ani na zemi to nespozorujeme.

 

dalsia zaujimavost, vedci vedia vypocitat aj v minulosti kedy a kde mohli zatmenie zhliadnut. Ze celkom presne udaje maju do obdobia 200 rokov pred kristom. Ale dalej im to nevychadzalo, lebo pramene tvrdili ze bolo na tom uzemi zatmenie, ale vedcom to nevychadzalo na tie miesta a casy, a potom zistili, ze sa aj meni aj rychlost otacania zeme, par milisekund za 100 rokov, ale ze ma na to vplyv. najstarsie zaznami su z Ciny. A ak sa nemylim tak achajci vypocitali, ze sa to opakuje za 18 rokov a 10 dni.

to slnko v porovnani s tou velkou hviezdou je v rovnakej vzdialenosti(rovnaky zorny uhol ci ako to nazyvali)?

 

pri tom videu nezáleží na žiadnom zornom či akomkoľvek uhle či vzdialenosti od nášho slnka, je to pre túto prezentáciu irelevantné

 

je to len trojrozmerné porovnanie skutočných veľkostí doteraz poznaných väčších, ešte väčších a najväčších známych hviezd zo známych súhvezdí a známeho neba

Povodne som nevidel video, je az v dalsom prispevku, a tam to bol dost nepriehladne(nevedel som porovnat viacej objektov naraz len asi dve, tri), lebo som mal akoby dojem, ze sa kamera hybe a velkost mozes porovnovat len ak mas rovnaku vzdialenost od stredu objektov. Myslel som to len ako vtip.

 

Prikl. slnko sa zda zo zemi rovnako velke ako mesiac, kvoli roznej vzdialenosti, a mesiac(zrejme aj slnko) sa nam zda rozne velky pocas roka, lebo mesiac(aj zem) objehaju po elipse.

 

Najpriehladnejsie to bolo v atlase, lenze tam si mala pluto, zem len take bodky a zo slnka si videla len cast zakrivenia(proste sa nevoslo, taka velka - uzka sosovka). Preto ma prekvapila ta grigarova informacia(snad som to nepoplietol ale spomenul to viac krat), ze slnko ma len 800 krat vacsi priemer ako mesiac.

na tých obrázkoch na začiatku témy sú tie veľkosti v pohode porovnateľné, a v tom videu sa tiež objavujú postupne vedľa seba hviezdy vo veľkostiach, z ktorých sú rozdiely veľkostí celkom zrejmé ...

aké veľké vidíme my Slnko či Mesiac je nepodstatné, perspektíva, vzdialenosť, funkcia oka, / mesiac je 400 krát bližšie k Zemi než Slnko / nič to nemení na ich skutočnej veľkosti ...

práve starý dobrý školský atlas bol ako prvý skvelý na to, aby sme si ako deti začali uvedomovať tie rozmery

dodnes je to podivuhodné, farebné obrázky alebo spracovanie do videa je to isté len v modrom

v každom prípade sú tie veľkosti udivujúce ... a to sme ešte vtedy neporovnávali v atlase naše slnko / a to nehovoríme ešte o zemi a tých nepatrných tvoroch, ktoré po nej behajú / s Betelgeuze či Canis majoris, /to posledné grafické znázornenie na videu/

v každom prípade sú to ohromujúce rozmery

 

 

ináč ... Slnko má priemer 1.392.000 km, Mesiac 3.476 km

1.392.000 : 3.476 = 400

... Mesiac je 400 x bližšie k Zemi než Slnko, a má priemer 400 x menší než Slnko, preto sa nášmu oku zdajú byť zdanlivo rovnako veľké : )

http://sk.wikipedia.org/wiki/Zatmenie_Slnka

 

Hm, je to 400:1, ale dal by som ruku do ohna , ze Grigar(dva dni dozadu myslim ze to boli Okna vermiru do koran, ci nieco podobne, niekedy okolo 17:00) vravel 800, lebo aj to sa mi zdalo malo. Nase slnko nebude nejak velke.

 

A tu periodicitu - saros spozorovali Chaldejci a nie achajci, to som uz ja poplietol.