Skočiť na obsah

Klasika


phersu

Odporúčané príspevky

Co vravite na klasicku literaturu?

 

Citate ju?

Mate ju radi?

Preco su klasici klasikmi?

Koho by ste ani tak moc nepovazovali za klasika?

Koho by ste zo sucasnej literarnej tvorby zaradili medzi klasikou?

 

Proste vsetko o klasickej literature

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 mesiacmi...

Oj, nula príspevkov - idem to tu trošku zamoriť svojimi siahodlhými litániami.

 

Slovenská klasická literatúra je v niekoľkých prípadoch naozaj výborná. Na takú Žltú ľaliu od Jána Botta sa ani po rokoch nedá zabudnúť. Netuším, čo ten chlap užil pred napísaním tejto básne, ale rozhodne to nebolo kakao. :lol:

 

Vrznú dvere: „Tu ma máš!

Žena moja, či ma znáš?!“

Ach, čo to máš za podobu?

„Žena moja, ako z hrobu.“

Ani uši, ani zraky —

„hľa, pod zemou je svet taký:

očí, uší — tam netreba,

tam sú svoji vedľa seba.“

Len čis' to ty, Adam ľúby?

Tvár bez nosa, dlhé zuby. <--- moja najobľúbenejšia pasáž

A čože tak hŕkaš nimi?

„Huj, od zimy — huj, od zimy.“

Choď, ku krbu! pri plameni

zohreješ si chladné kosti.

„Oheň, plameň je studený

pre skrahnutých mŕtvych hostí.“

 

Páči sa mi Pán v tŕní od Janka Kráľa, Tajovského poviedky a Kukučínov Neprebudený. Dva dni v Chujave som prečítala na jedno posedenie a chytala som sa za hlavu. Som celko rada, že som natrafila na Zlatý fond SME - sú tam on-line mnohé knihy od klasických slovenských autorov a asi si veru niektorých pripomeniem.

 

Čo sa týka zahaničnej klasickej literatúry, prečítam si takmer hocičo - za dobrú klasiku považujem Stokerovho Draculu, Ecovo Meno ruže a Shelleyovej Frankensteina, ale fakt mi je to jedno, zhltnem hocičo.

 

Čiže áno, čítam ju a celkom sa mi páči. Neviem, koho by som nepovažovala za klasika - zrejme by som vyradila Jégého za bizarného Adama Šangalu a udelila by som mu doživotné embargo. Naopak, medzi klasikov by som zaradila tetu Steelovú, a dôvod: už dlho rokov mi klasicky a úspešne pije krv, keďže na pultoch kníhkupectiev takmer každý mesiac registrujem jej novú knihu.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

/ teraz nehovorím a čitateľoch všetkého a bibliofiloch /

 

s tou slovenskou klasikou sme na tom zvláštne ... myslím teraz väčšinu ľudí, ktorí sa úspešne prešplhali základnou a nejakou strednou školou

som presvedčená, že literatúru a lásku k domácej tvorbe u nás učili zle ... neviem, ako ju učia teraz, ale problém bol v tom, že poznáme síce svojich klasikov, po mene minimálne, sem-tam naskočia väčšine ľudí nejaké dielka, takmer nikto ich však nečítal ... / a nehovorím a čitateľoch všetkého a bibliofiloch : ) /, ale citovať nejaké úryvky z nich vie snáď každý, aj ten, čo bežne do ruky knihu nechytí ... cituje sa Chalupka, Botto, Kráľ, občas sa tie ich vety hodia na bežné situácie, ale tým to viacmenej končí ... sledujem to už dlho, je to zaujímavé : )

 

chudák Hviezdoslav je náš najväčší básnik, ktorého nikto nečíta, a jeho ťažký jazyk a ním vytvorené novotvary sú ťažké aj na bežné citovanie ... zato klasika "stojí stojí mohyľa " ľahko plynie z jazyka ... došľaka, to sa aj rýmuje :lol:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ale citovať nejaké úryvky z nich vie snáď každý, aj ten, čo bežne do ruky knihu nechytí ... cituje sa Chalupka, Botto, Kráľ, občas sa tie ich vety hodia na bežné situácie, ale tým to viacmenej končí ... sledujem to už dlho, je to zaujímavé

Cituje sa Botto, Chalupka a Kráľ, pretože podľa mojej mienky sú to v rámci obtiažnosti tí najjednoduchší autori a niektoré ich básne sú skutočne akoby napísané pod vplyvom psychotropných látok. Ja vnímam Žltú ľaliu ako šialený a veľmi zábavný príbeh, a smejem sa zakaždým, keď si predstavím, s akou vážnosťou ho Botto musel písať. Ale vzhľadom na záujmy študentov nemôžem očakávať, že niekoho budú zaujímať Štúrove Dumky večerní - v mojich očiach bol Štúr mizerný básnik a v krčmách trávil viac času, ako to bolo potrebné. Čiže ak by som bola učiteľ, fakt by som sa tešila, ak by si decká prečítali diela aspoň tých jednoduchších spisovateľov.

 

Hviezdoslav... My sme ho museli čítať ako besní, pretože si naša profesorka zmyslela, že bez neho asi nezmaturujeme. Museli sme sa postaviť pred tabuľu a niekoľko vyučovacích hodín sme predčítavali jeho básne. Krvavé sonety sa mi mimoriadne zapáčili, dokonca sme sa ich učili naspamäť, ale problémy zemianstva, čo ho celý život prenasledovali (a nielen jeho) mi po čase začali spôsobovať nočné mory.

Pravdou však je, že mnohé diela slovenských klasikov sú úplne nanič a - úprimne - nie vždy ma bavilo čítať o rozpadávajúcich sa chatrčiach, zemiakovej polievke, okopávaní zeleniny a nadutých pomaďarčených tučných fúzatých pánkoch, ktorí nevedeli dobre ani po slovensky, nieto ešte maďarsky. :lol: O alkoholizme Slovákov ani nehovorím - darmo prišla na svet Rysavá jalovica, je to tu doteraz a abstinenti začínajú byť ohrozeným druhom. :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

nemyslím, že boli pod vplyvom psychotropných látok, možno tak pohárika vínka, takto sa tvorilo za romantizmu, ľahko plynúce rýmovačky, romantizujúce a prebúdzajúce vlastenectvo, trochu tajuplnosti a viktoriánskej drámy, tento štýl prebehol európou, a Poeov Havran je veľmi veľmi podobný svojím nastavením a obrazom ... a Petőfiho básne sú z toho obdobia, a sú nádherné doradu, a rovnako sa citujú stále ...

 

a citujú sa preto, lebo majú svoju stopu, hudbu, lebo sa rýmujú, rýmovačky sa pamätajú ľahko ...

veľa diel našich autorov bolo povinnou literatúrou, a to sa zásadne nečítalo ... mám doma napríklad Vajanského Suchú ratolesť, dodnes som nebola schopná prinútiť sa prečítať ju, písali to, čo trápilo ich ... a písali to tak, že to veľmi neprežilo svoju dobu, zemianstvo je preč, odviali ho iné časy

ale Hollého Selanky ma milo prekvapili ... mala som ich k čitateľskému denníku požičané z knižnice, to sú obrazy z prírody, nedotknutého vidieka, všetko samé zelené a kľudné a ružové, žiadne pliagy rodu, ktorý má po meči či praslici vymrieť

 

Hájnikova žena je niečo, čo sa dalo počúvať, keď to čítal Záborský svojím hromovým hlasom, ale ten príbeh by bol dnes notickou v novinách ... aj z banálnejších príbehov vznikli svetové diela, ale toto mi veľmi svetové nepripadá ... vlastne odkedy som chodila do školy a prvý krát počula o Hájnikovej žene, dokonca som mala doma knižku, aj som sa do nej začítala, ale prečítať to celé bolo nad moje sily, premýšľam nad tým, že dobre, prijímame Hviezdoslava ako nášho najväčšieho básnika, ale keď ma báseň nechytí, tak ma nechytí ...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

nemyslím, že boli pod vplyvom psychotropných látok, možno tak pohárika vínka

Ehm, tu si dovolím oponovať - čo som čítala o našich národovcoch, nikdy neostali pri pohári vínka a dosť často sa tie ich diskusie zvrtli na pijanské orgie. Takže ja nevylučujem, že keď autor písal báseň Žltá ľalia, tak nebol celkom pri zmysloch, lebo hoci sa mi táto básnička páči, podľa mojej mienky je to brak. Vnímam to rovnako, ako knihy Popcorn a Príbeh prostitútky - je to čitateľné, v istom zmysle upútajú, ale úroveň je nízka.

 

Poeov Havran je veľmi dobrým príkladom toho, čo píšem vyššie - hoci bol Poe vysoko inteligentný človek a bez pochýb aj nadpriemerne nadaný umelec, bolo známe, že v čase, keď písal Havrana, už trpel depresiami a závislosťou na alkohole a drogách.

 

S ostatným, čo píšeš, ochotne súhlasím, a hoci Hviezdoslave Krvavé sonety boli v mojich očiach krásne dielo, oveľa viac mi imponovali Ján Smrek, Rudolf Fabry a Valentín Beniak - o zahraničnej básnickej tvorbe ani nehovorím.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

No dievčence :lol: som rád že ste to tu rozbehli, už som bol sklamaný z toho že som to založil a nikto tu neprispel aj keď nut k tomu dokopávam už pekne dlho

 

 

chudák Hviezdoslav je náš najväčší básnik, ktorého nikto nečíta, a jeho ťažký jazyk a ním vytvorené novotvary sú ťažké aj na bežné citovanie ... zato klasika "stojí stojí mohyľa " ľahko plynie z jazyka ... došľaka, to sa aj rýmuje :)

Presne toto ma napadne, keď sa spomenie Hviezdoslav najväčší básnik ale nečítaný. Síce ja som asi výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo, pretože mám Hviezdoslava dosť rád páči sa mi ako píše.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

K slovenskej klasike mám taký neutrálny ani ma neohúrila ani nesklamala. Nemám ju ani moc načítanú tak ju nemôžem nejako moc hodnotiť. Najradšej zo slovenských mám Janka Kráľa a hlavne jeho Zakliata panna vo Váhu a divný Janko.

Z tích ktorích mám načítaných ma jediný moc nebavil Sládkovič, niektoré jeho básne sú super ale väčšina ma ubíjali.

 

Čo sa týka zahraničnej klasiky tak tam jednoznačne vedú Rusi. Tak krásne opisy vedia iba oni. Gogoľove poviedky sú jednoducho úžasné.

 

Francúzski klasici sú taký divný neviem im moc prísť na chuť je to u nich slabučké jediné, ktoré sa z môjho skromného hodnotenia vyníma su Balzacove Rozmarné poviedky tie sú super čo sa o Otcovi Goriotovi povedať nedá.

 

Z anglických mi asi najviac imponuje Shakespere ale iba tragédie a jeho Búrka z komédii som bol dosť sklamaný. Shakespeare je kráľ divadla ale prózy z anglických vedie Dickens s jeho Vianočnou koledou a Stevenson so svojím nezabudnuteľným Ostrovom pokladov. Skoro som zabudol ešte v tesnom závese za Ostrovom pokladov je Robinson Crusoe.

 

Z nemecov som moc nečítal, ale sú celkom v pohode zaťial ma každý bavil. Z nich je pre mňa osobne najlepší Goethe a Thomas Mann síce ma niekedy dosť dlhé a nudné opisy ktoré sa strašne ťahajú al je dobrý.

 

Z američanov môžem skoro všetkých okrem Hemingwaya a celej série spisovateľov, ktorí sa označovali stratená generácia. Mňa tie vojnové romány jednoducho nebavia, všetko je skoro to isté. Najviac na mňa zapôsobil Henry Miller to je fajný týpek.

 

A úplne najradšej mám rád Antickú klasiku. To je krása čítať ten jejich spôsob písania a vyjadrovania tích úplne žeriem od najsamlepšejšieho Homéra cez Petroniusa až po Plútarchosa

 

Asi toľko možno som na niečo zabudol, ale ja si spomeniem a doplním :lol:

 

neviem co z toho sa povazuje za klasiku a co nie mne staci ze to povazujem za klasiku

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 mesiacmi...

klasika - hlavne ruská - velmi dobre citanie...Dostojevskij, Tolstoj - vzdy, tiez Solzenicyn a od Pasternaka - Doktor Živago (toto dielo je dobre citat ak poznate aspon zhruba rusku historiu)...samozrejme i nasi Kukucin - nadherne poznanie a opis charakterov ludi na dedine...Razus, Kukucin, Timrava,...a dalsi, takisto ceski autori (K.Capek)...R:-)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 rokmi...

Téma tu spí už pomaly štyri roky, tak hádam nezaškodí trošku ju oživiť ... :smile2:

... a Hemingway do kategórie "klasika" určite patrí.

 

Ako sa bude volať? - pýta sa Ernest Hall svojej dcéry, ktorá čaká potomka. Ak to bude chlapec, bude mať meno po tebe ... odpovedala dcéra. Otcovi sa rozžiarili oči šťastím a ešte šťastnejší je 21. júla 1899, kedy na svet prichádza jeho vnuk - Ernest Miller Hemingway /1899-1961/.

Mladá maminka sa ale nad synom príliš nerozplýva. Je zvyknutá, že všetko za ňu robí služobníctvo, a tak aj svojho syna dáva do opatery slúžkam. Úplne iný vzťah má k synovi jej manžel – lekár Clarence Edmonds Hemingway /1871-1928/, ktorý sa so synom hráva, športuje s ním, alebo ho berie na lov.

Keď raz chcela matka zobrať Ernesta do kostola, ten do kostola ísť nechcel, pretože sa zberal na poľovačku, ale matku to vytočilo do nepríčetnosti. Vyčíta manželovi, že syna učí iba hlúpostiam, zakáže synovi všetky zábavky a miesto pušky mu strčí do ruky violončelo. Po rokoch sa Ernest priznáva, že vzťah s matkou mal problematický, že ju až znenávidel, keď otec spácha sebevraždu.

Ernesta fascinujú knihy, berie do ruky pero a skúša písať. Jeho prvé práce sa objavujú v školských novinách, neskôr vychádzajú v denníku Chicago Tribune. V roku 1918 sa z amerického novinára stava vodič záchrannej služby v Itálii, a práve osobné spomienky premieta do knihy Smrť popoludní. Počas vojny mu guľka zasiahla obe nohy, ale zo zranenia sa zotavuje pomerne rýchlo, na čom má podiel aj jeho láska k zdravotnej sestre Agnes von Kurowskej /1892-1984/, ktorá bola pre neho inšpiráciou k charakteru postavy Catherine Barklyovej pri písaní románu Zbohom zbraniam. Vzťah s Kurowskou mu však nevyšiel, pretože zdravotná sestra dala prednosť talianskemu dôstojníkovi.

V roku 1919 sa Hemingway vracia do Spojených štátov, ale hrôzy vojny zo seba nevie striasť, a tak sa snaží cestovaním rozptýliť a zrovnať si myšlienky. Neskôr sa usadil v Chicagu, kde ho očarila Hadley Richardson /1891-1979/, a napriek vekovému rozdielu ho očarila tak, že sa rozhodol vziať si ju za ženu. O dva roky neskôr, a to už rodina žila v Paríži sa im narodil prvý syn John /1923-2000/. Ale ani vzťah so "ženou jeho života" nemá dlhú trvácnosť, vzťah sa rozpadá a u spisovateľa sa začínajú prehlbovať depresie, ktoré "premieta" do svojich diel. Vyžíva sa v negatívnych zážitkoch a dokonca ich aj sám vyhľadáva.

Počas II. Svetovej vojny sa zdržiava na Kube, ale stíha navštíviť aj Čínu, zúčastní sa bitky v Ardenách, či bojov o Francúzsko. Atmosféru vojnových konfliktov nasáva tak intenzívne, že stále viac prepadá depresiám. Neteší ho ani získanie Pulitzerovej ceny v roku 1953, ani o rok neskôr získanie Nobelovej ceny za literatúru za knihu Starec a more. ... ukončí svoj život jediným výstrelom

 

Zdroj: Epocha 10/2012

https://www.google.s...iw=1038&bih=702

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Mladý nemecký právnik a začínajúci spisovateľ Johann Wolfgang Goethe /1749-1832/ sa práve dozvedel, že tragicky zahynul jeho známy Karl Wilhelm Jerusalem /1747-1772/. Spáchal samovraždu z nešťastnej lásky! S jeho pocitmi sa Goethe dokáže celkom dobre stotožniť, sám má ešte zlomené srdce z toho, ako ho odmietla dievča, po ktorej túžil, Charlotte Buffová /1753-1828/. Jerusalemova smrť ... ma vytrhla zo sna, opisuje Goethe a následne, počas štyroch týždňov intenzívnej práce vzniká prelomový literárny počin s názvom Utrpenie mladého Werthera.

 

Román je rozprávaný prevažne formou listov, v ktorých sa hlavný hrdina Werther zveruje so svojím trápením. Tento mladý umelec sa počas pobytu vo fiktívnom mestečku Wahlheim osudovo zamiluje do pôvabnej dievčiny Charlotty. Dievča je však už zasnúbenie s o jedenásť rokov starším Albertom, no napriek tomu ju Werther začne navštevovať, a dokonca aj s Albertom nadviaže priateľský vzťah. Neopätovaná láska ho však čím ďalej viac zožiera. Nakoniec nevidí inú možnosť iba násilné ukončenie svojho života.

 

Z Goetheho sa vďaka románu, ktorý vychádza v roku 1774, razom stáva európska literárna hviezda. Kniha dosiahne nevídaného úspechu, vzbudí búrlivý ohlas a za vrcholné dielo ho považuje napríklad aj Napoleon Bonaparte /1769-1821/!

 

Vlna samovrážd, ktoré nasleduje po vydaní románu, otrasie verejnosťou. Alarmujúci počet mládencov, ktorí pomocou pištole dobrovoľne odídu z tohto sveta vedie v určitých oblastiach k úplnému zákazu knihy! Sám Goethe sa v neskorších rokoch od Werthera dištancuje a možno aj ľutuje, že dielo po napísaní nezničil, ako ostatne plánoval!

Zdroj: Akta History revue 3/2012

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 4 rokmi...

otestujte sa

http://fici.sme.sk/c/20437080/kviz-spoznate-tieto-klasicke-diela-slovenskej-literatury-podla-ich-prvej-vety.html

 

(pre upresnenie - nie vzdy su presne prve vety z toho diela...)

niektore su charakteristicke, ale i tak... iba 9/15 mozno 10 by som si uznal, lebo som sa preklepol a uz sa to neda vziat spaet ;)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ja som to robila včera, bola som znechutená, ale na akú-takú obranu musím povedať, že z toho celého ansámblu som čítala asi tak pätinu...
a kto už okrem povinného písania do čitateľského denníka sa zaoberal našou starou klasikou?

tie knihy mali tú dobrú vlastnosť, že v doslove bolo vždy popísané, čo tým chcel autor povedať, to mi stačilo s mojou schopnosťou fabulovať a písať slohy a kresliť na jedničky z čitateľského denníka...

zopár ich mám dokonca doma, ale takú Suchú ratolesť Vajanského som nebola schopná prečítať nikdy... no nič, možno je to hanba, skutočne som mnohé z nich  nečítala, výsledok tomu zodpovedal:

7/15

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov