Moja dilema - prosím zopár rád

Jouzin nejdes na aljasku robit, z ciech sa mozes kedykolvek vratit, je to kusok, tak ako som sa rozhodol z minuty na minutu tam ist, tak isto sa da v klude odist :lol:

 

neviem ale ja sa vzdy praveze tesim ked niekam idem a netesim sa ked musim ist domov :)

Axel - dik za radu dufam ze pomoze

Dobre vieš, že keď potrebuješ radu na mňa sa vždy môžeš spoľahlivo obrátiť :lol:

OK tak sa na Vas obraciam znova, kedze som fakt rad ked mi radite a rad citam vase rady, nazory.

Takze mam na Vas dve otazky:

1/ Co viac pouzivate pri rozhodovani v roznych zivotnych situaciach racio cize rozumovu cast svojho ja alebo skor emocie/srdce cize tu citovu cast vasho ja?

Kedze ja stale viac zistujem, ze ja skor pouzivam tu emocionalnu cast mojho ja skor sa riadim srdcom ako rozumom, ci uz ked ma niekto pochvali alebo nakrici na mna, zoberem to srdcom/emociami. Taktiez napr ked nespravim skusku alebo ju spravim zoberiem to tou citovou castou skor ako rozumom, taktiez v mnohych dalsich oblastiach som si vsimol, ze skor pouzivam tie emocie na rozhodovanie ako rozum. Napriklad ked mi blizka osoba odpise na email a su tam popisane mozno aj pekne a mozno aj ne prave pekne veci, tak ja to skor citam ten email srdcom cize emociami, namiesto toho aby som ho cital rozumom. Napr ked odpisujem na takyto mail tak tiez ho pisem pod vplyvom emocii, a az na druhykrat, ked si ho citam tak zacnem pouzivat rozum a napadnu ma veci ako typu toto som az tak nemusel napisat alebo mohol som este toto dopisat a potom vznikaju blbe situacie, ktore musim potom rychlo riesit ospravedlnovanim. Par ludi mi uz povedalo, ze robim vsetko bez rozmyslania cize intuitivne alebo s tymi emociami. Ako mozno je to aj dobra povaha byt takyto ale nie v tomto svete, mam taky pocit.

 

2/ Co si myslite ak sa ozaj dvaja ludia ozaj velmi velmi lubia, a ak sa jeden z nich rozhodne, ze opusti vsetko co budoval cize pracu, skolu, rodinu, priatelov a pojde za svojou laskou a zacne novy zaciatok spolu s nou, je to ozaj prejav lasky alebo skor prejav hluposti??? Ja by som povedal, ze ked sa ozaj dvaja velmi lubia tak su schopni spravit velke veci aj opustit veci, co budovali aj keby to malo nastvat celu rodinu, ktora by s takouto moznostou nesuhlasila.

1.) ja osobne rozum../aspoň myslím :lol: / síce potom mi prischne titul chladnej a necitlivej, ale čo už

takže mám presne opačný problém ako ty

2.) to neviem... ak ten vzťah /hoci na diaľku/ trvá už dlho, tak by sa to mohlo brať ako prejav lásky...

ale ak je vzťah na začiatku, a obaja sú ešte "slepí", tak mi to ako múdre rozhodnutie nepríde...

Odpoviem najprv na dvojku ................ takže ak dakoho ozaj ľúbiš tak rozhodne nie je prejavom hlúposti, že odídeš preč za ňou. Ver hlasu svojho srdca. Šak všetko proste končí a dakde niečo záčina. A ak su to naozajstný priatelia tak to určite pochopia.

A čo sa táka jednotky no to je diskutabilné pretože to záleží od okolností ale človek by mal skôr rozumom rozhodovať lebo potom je ľahko zmanipulovaný.

Jouzin, ty si taký úprimný človek, to kvitujem...za svoju povahu do istej miery nemôžeš, ale niečo s tou tvojou povahou spraví čas a skúsenosti...

K bodu 2: je to blbosť, také veci sa stávajú len v romantických filmoch, v živote je to iné...Láska - ako plynie čas, prechádza rôznymi levelmi...aby si sa nemýlil! Tá zamilovanosť je len prvá fáza - a práve počas nej sa robia takéto "úlety" ako uvádzaš...to vieš - chémia a hormóny - toť mocní čarodeji...

Vtedy ti je šum a fuk, či je tá tvoja dievka indiánka, protestantka, či sa vie podpísať,atď...Ale pokiaľ nemáte spoločné určité základné náhľady na život, neskôr by ti to vadilo...nechcem ti tu písať litánie, však ono nech aj druhí doplnia niečo múdre... :lol:

No musím doplniť tu dvojku jasné, že nie po pár týždňoch. Ale keď sa vzťah dobre vyvíja tak prečo nie????

1.) ako kedy :lol: v prvom okamihu beriem veci silne emotivne, ale potom sa na ne pozriem aj za pouzitia mozgu, ... cize nieco medzi, v konecnom dosledku :) asi ale zalezi, v akej situacii, ale vacsinou to je takto

 

2.) veeeelmi tazko povedat, ci by som ja odisla mimo SR :) nemyslim tym hranice Rakuska a tak, ale dalej... bola som pol roka mimo Slovenska, a dost mi chybala rodina, ludia.... neviem ci by som bola schopna toto vsetko opustit, asi by som s tym mala dost problem, aj napriek laske, ... asi by som sa snazila, aby sa ta polka nastahovala ku mne ;)

1) prvá reakcia je asi u každého emocionálna, neviem si predstaviť, že by to bolo naopak, najprv sa celkom racionálne zamyslieť a až potom dať na základe triezveho úsudku priestor emóciám, to asi ani nejde... s výnimkou psychopatov, ktorí necítia takmer nič, tam si to predstaviť viem...

napriek tomu, že sa po prvotnom "emo-ošiali" ukľudním a pozoraďujem si nové okolnosti v hlave, aj tak sa rozhodnem skôr na základe pudov, emócií, intuície, ak takéto rozhodnutie nikomu neublíži, nie je nebezpečné a podobne... často sa neviem rozhodnúť vôbec, v takom prípade si poviem, nechám tomu voľný priebeh a odteraz je to v rukách osudu, takže tak :lol:

 

2) to si musí každý vyriešiť sám so sebou, či by sa necítil po čase ako využitý hlupák, čo pribehol a obetoval sa a o všetko svoje prišiel... ak sa už tak rozhodne, tak do toho musí ísť celý... je tu veľká pravdepodobnosť, že ak niečo nevyjde, bude obviňovať partnera zo zmarenia svojich snov(škola, práca)... ja som asi typ človeka, ktorý by sa v pohode pobalil a na druhý deň odišiel a nepovažoval by to za hlúposť, ale dobrodružstvo (moje sny sú uskutočniteľné aj mimo domácich podmienok a zlúčiteľné s odchodom)... to sú ale len reči, nemôžem vedieť, aké by bolo zažiť to naozaj... ( a už som to niekde písala, ale nepamätám už kde)

Podľa toho, čo piše Bijou v bode 1), by som mal byť riadny psychopat. To, že takmer vždy davam prednosť rozumu, ešte neznamena, že nemam žiadne city. :lol:

nápodobne :lol:

1. Pri rozhodovaní využívam hojne najmä intuiciu.

2. Moze byt prejavom nezrelosti.

To, že takmer vždy davam prednosť rozumu, ešte neznamena, že nemam žiadne city

písala som o prvej emocionálnej reakcii, myslela som to tak, že psychopat je človek, ktorého prejav hocakých emócií absentuje, a teda pri rozhodovaní neprechádza vôbec fázou, kde niečo cíti...

Veď ja ti rozumiem. Ide o to, že pri akomkoľvek rozhodovani z niekoľkych možnosti použivam vylučne hlavu.

1/ Co viac pouzivate pri rozhodovani v roznych zivotnych situaciach racio cize rozumovu cast svojho ja alebo skor emocie/srdce cize tu citovu cast vasho ja?

 

2/ Co si myslite ak sa ozaj dvaja ludia ozaj velmi velmi lubia, a ak sa jeden z nich rozhodne, ze opusti vsetko co budoval cize pracu, skolu, rodinu, priatelov a pojde za svojou laskou a zacne novy zaciatok spolu s nou, je to ozaj prejav lasky alebo skor prejav hluposti??? Ja by som povedal, ze ked sa ozaj dvaja velmi lubia tak su schopni spravit velke veci aj opustit veci, co budovali aj keby to malo nastvat celu rodinu, ktora by s takouto moznostou nesuhlasila.

1. ako kedy, často aj keď som sa snažila ísť do vecí s rozumom, sa niečo pokazilo, pri voľbe srdcom rovnako ... dopracovala som sa neskôr k tomu, že som tvrdila, že vo veciach, a hlavne veciach lásky, musí byť na pol srdce na pol rozum ... zvyčajne to platí, ale ani to nie vždy

rokmi sa človek trochu skľudní, možno ... ale len možno, možno je trochu premýšlivejší ... trochu rozumu tam myslím vždy musí zostať ... dávaj ľahšie otázky

 

2. nie je to prejav lásky, aj láska na celý život potrebuje nejaké základy, naštvať rodinu možno aj jednoduchšie ... skús si predstaviť byť niekde sám, nemať vzdelanie, nemať možnosť spojiť sa s naštvanou rodinou, čo príde, keď tá veľká láska vyprchá ... je to hlúposť

preto je potrebné používať trochu aj rozum ...

 

 

mimochodom, poctivo tu píšeme svoje odpovede, nebude medzitým jouzin už kdesi v mongolsku ?

heh pekne napisane ludkovia. Tiez si myslim, ze vo veciach lasky treba aj rozum aj srdce ale tak nejako u mna skor prevlada srdce s emociami a intuiciou. Aj ked sa snazim zo vsetkych sil tka stale pri nejakych ci uz dolezitych alebo nedolezitych zivotnych rozhodnutiach sa mi podari najprv rozhodnut emociami cize intuitivne a az potom po case zacnem pouzivat rozum :)

 

A ne este som nesiel do mongolska ale velmo rad by som tam siel. Lenze to je na tom asi by to nebol az taky velky prejav lasky ked by som tu zanechal rodinu, skolu, pracu a vsetko a siel novy zaciatok v Mongolsku.

Aj ked zase na druhej strane ja mam pocit , ze by mi ten novy zaciatok trebalo v zivote, kedze si myslim, ze uz som si dost posral zivot a buducnost...

Ale ako pisala game ak by to zrazu vyprchalo to zalubenie s Tuyou co potom... Zrazu by som tam v Mongolsku ostal sam ako prst... A urcite by som zacal lutovat co som spravil. Len neviem proste ked chceme byt spolu tak jeden z nas to musi urobit asi ne ? Ako odist od rodiny, prace a ist k tomu druhemu. Hmm a ked tak premyslam pre Tuyu by bolo lepsie prist tu do Prahy, kedze ma tu starsiu sestru vydatu za mojho braska :lol: takze mala by tu uz nejaku rodinu a aj keby nam to krachlo tak nezostane tu sama...

Co sa tyka intuicie, tu je nieco celkom zaujimave o tom...

 

intuicia

Ja by som teda do Mongolska nešla za nič na svete.

Šak nech príde sem. Možno sa jej tu bude páčiť. Alebo v Prahe.

po par tyzdnoch vztahu by som urcite este cely svoj zivot nemenila, nemyslim ze v tejto oblasti - prestahovania sa, je dobre rozhodovat sa impulzivne, je ine ak ide o zalubenie, a ine ked ide o lasku...

Co sa tyka intuicie, tu je nieco celkom zaujimave o tom...

 

intuicia

 

wau pekne napisane to je

 

Často sa pustí do hĺbania, kde presne urobil chybu, neuvedomujúc si pri tom, že práve analyzujúce premýšľanie a uvažovanie spôsobuje v ňom ešte väčší myšlienkový zmätok, ktorého výsledkom býva celkové zneistenie a nedôvera vo vlastnú schopnosť intuitívneho cítenia. Taký človek sa potom často vrhá i do nových ezoterických smerov, ktoré mu sľubujú zjednodušenie jeho cesty ku Svetlu. Vnútorne zmätený hľadajúci prijme ich v zúfalej snahe získať znovu pevnú pôdu pod nohami bez toho, aby si uvedomil, že ho jeho cit vždy doteraz práve pred niečím podobným varoval.

Celkom sa to na mna hodi tento usek.

 

 

Ľudia sú, žiaľ, kvôli rozumovému mysleniu tak citovo otupení, že aj tá najväčšia snaha duchovných vodcov vychádza často nazmar, takže chránenec sa slobodnou voľbou rozhodne presne naopak, ako by bolo správne a duchovne prospešné. Ocitne sa tak na ceste, ktorá mu prinesie opäť nové a stále ťažšie rozhodnutia. Často musia uplynúť celé roky, kým vďaka duchovnému vodcovi nadíde zase vhodná situácia, v ktorej by správne rozhodnutie mohlo človeku konečne napomôcť k obratu na ceste, smerom k oslobodeniu zo zmätku všetkých predošlých nesprávnych rozhodnutí. Ide vtedy o životne dôležitý obrat, prežívanie ktorého prináša človeku poznanie skutočných hodnôt života. Takýmto prežitím človek náhle zhliadne Pravdu v jej vznešenosti a oslobodzujúcej nádhere.

A ciastocne aj toto az na to otupenie citovo, si myslim, ze ja som skor prilis citovo vnimavy nez otupeny....

Ja som mal neco podobne asi pred rokom a aj teraz. Mal som ist do anglicka s kamoskou ale zamiloval som sa do vtedajsej frajerky a nesiel som, ostal som tu s nou. V anglicku som mal vybavene byvanie za ktore by som ani v podstate neplatil, bol by som tam u bratranca. Rozhodol som sa ze ostanem tu s nou. Vsetko bolo super, ani som to nelutoval. Prislo toto leto a cely vztah sa po roku pokazil a nakoniec sa koli inemu so mnou rozisla a ja ###### si bucham hlavu o stenu co som nesel do anglicka. Ubytko zadaramo bol by som tam s kamoskou[vzdy to medzi nami bolo viac ako kamaratstvo] a by som aj zarobil, kedze by som neplatil najom tak by som dost zarobil. No rozisla sa so mnou. Po lete som si povedal ze tam pojdem, ale uz by to nebolo tak vyhodne, u bratranca by som byvat uz nemohol, kamoska sa coskoro odtial vrati takze tu najlepsiu moznost som asi prepasol. Chcel som ist hned po lete ale stale som cakal ze sa s byvalou dame zase dohormady[blbost]. Od noveho roku sa tam chystam.

Ked tam chces ist koli praci ber navedomie ze zoberu ta do nejakej podradnej prace a musis tam byt minimalne pol roka[to je vinimka] vacinou vsade chcu aspon na rok...

Ja osobne, ak je mladsia a o dost, co si myslim ze je kedze mas 23 a ona ide na vysku by som siel do toho anglicka, povedala ze radsej bude sama tak ked sa vratis mas sancu byt s nou...aj tak ked odides to bude akokeby rozchod takze v podstate to mas fuk...

...vezmi si ze by si v tej dobe do toho Anglicka isiel... zalubil by si sa tam, ale z nejakym dovodov by to krachlo...pochybujem aj ze ubytko by si mal gratis...bola som v UK, a zadarmo tam nie je nic...respektive ak v byte, baraku nebyva min sedem ludi, tak je to drahe...

 

no ale odbocila som... proste rozisiel by si sa a buchal by si si hlavu ze preco si neostal doma, bola tam moznost inej dievciny..

 

nemozes minulost brat na sposob keby keby, a ja blby....

 

proste to tak malo byt...asi ti to nieco dalo, poucil si sa...uvedomil si si par veci...

 

ja nelutujem nicoho...vidim ze to vsetko, aj to zle a zbytocne, bolo na nieco dobre...

mozno zamiloval a mozno by to krachlo ale tam by som aj tak nemohol mat vazny vztah pretoze by som sa musel vratit...a to ubytko by som mal gratis, mozno daku smiesnu sumu, ja tam mam bratranca ktory tam zije uz niekolko rokov, ozenil sa tam a maju vlastny dom takze s byvanim by problem nebol...

 

ja lutujem par veci, a mozno mi to nieco dalo...ale pozitivne to teda neni...

Nechcel som zakladat novy topic tak to postnem sem.

Prosim Vas neviete nejako poradit ako prestat uz byt taky neveriaci Jovzin a zacat verit ze Stevulik ma vazne lubi a nemieni sa zalubit do nikoho ineho ani spoluziaka ani profaka ani kamarata ?

Lebo uz sama nevie ako ma ma presvedcit o tom ze fakt mi to nespravi, lenze Jovzin je neveriaci a nedoverujuci k nikomu okrem seba :lol: Ma to stve ale fakt neviem co mam robit so sebou uz. Som sa snazil s tym bojovat ale mam pocit blby ze ma necha kvoli niekomu inemu. Aj napriek tomu sa toho bojim, ze mi ona denne hovori ze sa nemusim bat a jej sestra a teta a moja segra a moja maminma mi to hovoria a ja stale pochybujem.... Moze to byt tym, ze som raz cital ze ten co uz raz bol neverny tak ten sa skor boji ze sa mu to vrati ? Kedze no da sa povedat ten moj mensi letny flirtik s Tuyou sa konal ked som este chodil s Luciou... Moze to byt tym ? Bojim sa ze si ten vztah poserem a urcite mi na nom velmi dost zalezi, ale bojim sa ze to privediem do takeho stadia kedy mi to fakt spravi z hnevu ze jej neverim.

je tu jedna téma žiarlivosti.

 

 

jovzin, myslím, že ti nestačí len tak povedať nežiarli.

 

ty sám vieš, že si sa obzeral aj pri svojich kamarátkach na každú stranu, v takomto prípade je žiarlivosť na partnera - tak jednoducho povedané - automatické prenesenie svojho správania na partnera, či k tomu dáva dôvod či nie.

ale pozrieť sa na inú môžeš aj tak. aj ona sa môže pozrieť na iného. to nie je dôvod neveriť ...

to nie je jednoduchý strach zo straty, ty sám vieš, a dávaš si odpoveď, prečo zrejme žiarliš.

druhá vec je sebavedomie, ktoré ale nebolo také nízke v prípadoch dievčat pred ňou, na ktorých boli nejaké "kazy" ... čítaj medzi riadkami

 

hovorí ti to mama, teta, suseda, števka, sestra, pes, mačka, že ťa števka ľúbi, a ty stále pochybuješ a neveríš

 

pýtaš sa na to svojej kamarátky števky ? asi áno, keď ťa o tom tak často uisťuje.

 

takže najlepší liek na žiarlivosť je pýtať sa a pochybovať o jej láske dosť často ... prestane ju zanedlho baviť odpovedať, že nemáš dôvod žiarliť, keď jej aj tak neveríš.

 

a odpoveď poznáš sám