Akú vôňu máte zafixovanú v hlave z detstva?

a čo vám pripomína?

 

 

Uz ked som zacal:

 

vonu gumenych lopt v hrackarstve. mali sme take male hrackarstvo v meste, jedine, a bol to vzdy sviatok ked nas tam mama zobrala. prve na co si spomeniem su tie klasicke detske gumene lopty v takej zeleznej klietke, jedna na druhej a ich zvlastna vona....

hm, krásna téma

 

 

kedysi na starom dome sme mali u babky veľkú šopu, kde sa skladovalo uhlie a drevo a mala som tam zavesenú hojdačku a to bolo moje kráľovstvo ...

vôňa uhlia a čerstvo nasekaného dreva a vybavia sa mi moji dvaja milovaní macovia, ktorých som tam učila a mačky, ktoré ma tam strážili, keď sa im práve chcelo

 

trpká vôňa červených salvií a gladiol na babkinej záhrade

 

nádherná vôňa koží a vosku v dedkovej obuvníckej dielni

prvá vôňa sa mi vybavila vôňa lesa, ihličnanov, vŕbky úzkolistej, dreva, húb....spája sa mi s perfektnými chvíľami strávenými na chate na Podbanskom

 

ďalej ešte levanduľam, ktorou babka ponapchávala skrine

mozno to niekto vola skor zapach ako vona, ale z detstva mi ostala aj tato pre mna vôňa a po celom gazdovstve, vona dobytka, koni, vone maštalnej mrvy, vôňa čerstvo nadojeného mlieka,vôňa našej údiarne,vôna sena, cerstvo pokosenej travy, vona potoka , ktorý preteka cez velku zahradu.....

Trošku zopakujem, čo už bolo povedané... vôňa lesa, dreva, húb, čerstvo pokosenej trávy... vôňa rieky.. ale najmä vôňa kníh.. milujem vôňu kníh :lol:

vona kolacov, ktore nam piekla mama,

pamatam si vonu novych topanok, z ktorych som sa vzdy velmi tesil,

zapaleny frantisek cez sviatky,

vona skorice, ktoru sme mali v nadobke v kuchyni

tiez vona cisteho postelneho pradla, do ktoreho sme sa vecer so surodencami ukryvali.

mandarinky. vona mandariniek mi evokuje vianoce ked som bol maly. len vtedy sme ich mali.

vona pokosenej travy....

 

bola jar, zacala rast vonku travicka, ja som bola este mala, musela som doma poobede spat....mama nechala okno otvorene...a aj ked sme byvali na 4.tom poschodi, vona travy prenikla aj ku mne do izby...doteraz tu vonu mam rada :)

 

a este vona lesa.... chodili sme kazdu jar spolocne s rodicmi na snezienky :lol: to bolo super.... clovek si bezne na tie veci ani nespomenie uz :)

Akú vôňu máte zafixovanú v hlave z detstva?

 

vôňa pudingu... sladučkého, čokoládového alebo vanilkového...

pripomína mi tie krásne chvíle, keď som sa po škôlke tešila, že pôjdeme do mliečneho baru a kúpia mi ho ešte aj so šľahačkou a čerešničkou na vrchu...

valčík si trefný ,

máš pravdu , vôňa koláčov , však v našej dedine , ako v minulosti všade ,kde bolo jedného priezviska a mená viacero ľudí boli rôzne prezývky, a my , teda naša rodina boli " Koláčarovi " pretože u nás sa piekli najlepšie koláče a chlebík, a práve vôňu čerstvého chleba a koláčov mám aj v pamäti..... :lol: :) takže nielen vôňa gazdovského dvora, ale i koláčov a chleba..... :) ;) ;) ;)

Nemám nič také zafixované... všetko čo smrdelo predtým smrdí tak isto aj teraz.

smrad skolskej jedalne :lol:

vona zmesi ktoru stara mama pripravovala osipanym, na pocudovanie to vonalo velmi dobre, taktiez vona kukurice ktorou krmila husi

smrad lepidla kanagon, nezabudnutelne ..zaroven neoddelitelna sucast modelarstva - kedysi.

vona noveho pocitacoveho hardwareu, uz vlastne od detstva som s tym prichadzal do styku, krasne :)

vona spojena s chutou tychto zuvaciek ... vzdy mi pripomenie Montreal a tych fantastickych nicim nezatazenych par dni, co som tam stravil. neviem preco, sa mi to spaja prave s tym :lol: vzdy ked mam nostalgiu, jednu si supnem a pospominam ..

 

Sú to dve vône. a obe súvisia z prírodou. :)

 

Prvá je čerstvo pokosená tráva. Hlavne, keď ju človek pokosí ručne kosou. No a potom, ked sa usuší. Seno krásne vonia. Pripomína mi to, aké je obdobie prázdnin na dedine, lazoch bez starosti. Hlavne, keď máte super starých rodičov, čo vám všetko splnia. :lol:

mandarinky. vona mandariniek mi evokuje vianoce ked som bol maly. len vtedy sme ich mali.

... a pomaranče, olúpanú kôru sme dávali na rozpálené kachle v dedkovej dielni, bola to úžasná zmes sálajúceho tepla, horiacich kúskov kože na podrážky, mačky driemajúcej pri kachliach, jediného svetla, pach malých železných kachiel natretých železným prachom to všetko premiešané so silicami z olúpných pomarančov a mandariniek, zadúšajúca, krásna ... tak dávna vôňa

Keď ta spomínam..... Vôňa čerstvej krupicovej kaše s takou škoricou navrchu :lol:

spomenula som na jednu - obyčajné biele horiace sviečky a vosk

elektrika nebola každú chvíľu / mimochodom, tu u nás je to podobné aj dnes / a milovala som zo stekajúceho, práve tuhnúceho vosku vyrábať kocky ... malé minikocky, celé rodinky kociek, malými prstami som upravovala formu, kým nebola dokonalá a na prstoch zostávala tá zvláštna neopísateľná jemná vosková vôňa

ja som si spomenul na vyprané, naškrobené záclony. : )

 

a vôňa gumy na gumovanie, ktorú som mal v peračníku. oňuchával som ju, keď som sa v škole nudil.

mnam, vonu cerstvo napeceneho chlebika s chrumkavou korkou, byvali sme nedaleko pekarne... a chodili sme ako decka somrovat. :lol: Vzdy nam dali jeden bochnik, schovali sme sa do takej velkej rury, ktoru niekto zabudol pri ihrisku a napchavali sme sa, az sa nam usi trepotali

vôňa žuvačky Pedro, vôňa po strúhaní ceriziek, vôňa šlabikáru, vôňa Vofaloru /vtedy bola taká aviváž/, vôňa vnútrajška videa, vôňa červeného sladkého sirupu (asi proti kašlu)

 

Aj pomaranče - väčšinou kubánske - tie inak voňali

 

smrad za chlórom z plavárne, smrad acetónu keď malovali školu (vnútrajšok - steny)

kedysi som si myslela, že vôňa sa nedá zapamätať, až raz som zacítila vôňu jedného mydla, a spomenula som si na to, že sme také mali keď som bola dieťa v jednom takom tábore... sranda, že sa mi tak vryla do pamäti práve taká vôňa...

Duchonka jazero, kde sme chodievali na prázdniny keď som bol malý a nedávno som tam bol a tá vôňa je stále rovnaká :lol:

 

a ešte vôňa bytovky na Myjave kde bývala moja babka

ja vzdy ked niekde ucitim pach naftalinu, spomeniem si, ako sme ako male deti chodili na navstevu k babkinej krstnej , kde presne takto pachol cely dom..dokonca aj kolaciky, ktorymi nas stale nukala :lol:

kolaciky, na ktorych si s radostou pochutnas :)

Ja si najviac spominam na vôňu a chuť Pedro žuvačiek, zemiakoveho cukru (take tvrde ružove obdlžniky), piškot (nie take ake pozname dnes tie male okruhle, ale take dlhe, mali tvar ako mačacie jazyčky a predavali sa v škatuli, na ktorej bol chlapec a dievča), a na vôňu kofoly (ta bola tiež uplne ina, oveľa lepšia ako ta sučasna). To boli časy. Škoda, že už sa tie veci nerobia. Nostalgia jak sviňa!!! :lol:

Tak tieto tri veci čo napísal Ryan si dobre pamätám hlavne na tie piškóty tie boli super, škoda že už také nerobia.