Knihy v detstve

...Keď som sa pred nejakým časom sestry ňu pýtala dozvedela som sa, že jej dcéra ju vyhodila! Údajne sa bránila tým, že kniha nebola písaná gramaticky správne a ona nechcela, aby jej dcéry mali v gramatike zmätok.

Bolo mi to jednak nesmierne ľúto, ale bolo tam aj niečo ako hnev. :nono: Vyhodiť knihu! Však keď už sa jej chcela zbaviť a nechcela ju "posunúť" maminým súrodencom ... existujú predsa antikvariáty.

...

tak to potom by jej deti nemohli ani české alebo nedajbože anglické knižočky čítať?

Ja som sa naučila čítať v 4 rokoch a mala som najprv také brožúrky Evička a Fľočko, bicykel a kolobežka (Fľočko bol psík), potom také náučné poviedky, ktorých poučením malo byť dodržiavanie hygienických návykov, ktoré mala mamka z Červeného kríža.

Tie boli písané správne, ale mala aj napríklad Vajanského zbierku epických básní, ktorá sa volala Sobrané spisy (dnes by sa to asi inakšie povedalo, všakáno), ktorú som jej vyhrabala v sekretári a ktorá obsahovala básne ako Herodes (tú som toľko čítala dokola, až som sa ju naučila spamäti a vedela som ju aj napísať, a všetky moje hračky sa volali Anička podľa hrdinky tej básne), Maják, Kykymora...A čítala som aj české knižky ako Kocour Mikeš, Malý Bobeš, Kájovo mládí, ale tiež Staré pověsti české (neviem, či tu niekomu hovorí niečo Šemík, Libuše, Ctirad a Šárka (povesť sa volala Dívčí válka)...

A napriek tomu mi potom, keď som šla do školy, gramatika nerobila ani najmenšie problémy, stačilo vziať na vedomie, že kedysi  sa písalo trochu inak, a tiež že čeština je trochu iná. Ale ani česká gramatika mi nerobila problémy, to zas na mne skúšal bratranec z Prahy.

takže toľko k tomu úplne zbytočnému vyhodeniu knihy.

A k tým knihám čítaným v detstve - tak všetko možné, čo už tu bolo popísané, od klasikov cez rozprávky, povesti, knihy o zvieratách, nikde som tu nevidela bambi a bambiho rodinku od felixa saltena s krásnymi ilustráciami mirka hanáka - veľmi pekné - a neviem to zohnať, od saltena som videla Príhody veveričky Perri (v spomínaných knižkách to bola vedľajšia postavička). Tiež rôzne knihy edície STOPY, Winnetouovky aké len sa dali zohnať, ale aj našich klasikov. A nemôžem vynechať Moje deti od E.M.Šoltésovej, ako decko som to prečítala jedným dychom a neskôr som sa k tomu s rovnakou radosťou vrátila, veľmi sa mi to páčilo. Vlastne aj toto bolo staršie vydanie, takže je to písané takým temer archaickým štýlom a pravdaže podľa starých pravidiel pravopisu, a to som mala vyhodiť taký skvost? Ani za prasa!!! Nijako mi to neuškodilo.

Spomínal tu niekto O Šróbikovi? Alebo Buratinove príhody? A ešte Timur a jeho družina (bolo to aj sfilmované)? No a čo že sú ruské, ako dobre sa to čítalo!

Skoro som zabudla na Foglarovky - Záhada hlavolamu (nie som si istá tým názvom) a Rychlé šípy, kde ten chlap na to chodil? Tiež som sa od toho nevedela odtrhnúť.

A kopec ďalších, ktorých názvy si v pamäti už nevylovím.