Knihy v detstve

Prvá bola Smäd po živote od Irvinga Stone-a ale neviem či je zrovna detská

strašne som mala rada Dievčatko so zápalkami

To je pre deti :) ?!? Názov mi pripadá skôr hororový,či katastrofický :lol:

no, je to v detskej rozprávkovej knižke :lol:

zrejme ma niekto ukameňuje, ale neznášam rozprávky H.CH. Andersena, nikdy som ich celé nečítala, nemôžem ich zniesť ...

 

celý svet je plný smutných príbehov, ubližovania, smútku, vydierania, plaču, chudoby, neradosti, zimy, sĺz, kriku, nadávania, nelásky, stále niečo nevyjde, vždy sa nájde niekto kto berie človeku to posledné čo pre neho niečo ešte znamená, kto ubližuje ani nevie že to robí, od detstva je všetko nahrane ... tie jeho rozprávky sú príšerné. keď je svet takýto, stačí mi to ... nemusím o tom ešte aj čítať v rozprávkach. ďakujem pekne.

to už radšej Dobšinského horory.

ja som bola zazrana do knihy Desiree, co bola Napoleonova draha a on ju nechal kvoli Jozefine. paradne napisane a hlavne kopec faktov o francuzku.

a este sa mi v daavnej minulosti strasne pacil Peter Pan a Wendy

Ja som mal rád dej,ktorý bol čo najrealistickejší.

V mojom detstve sa vyskytoval slon Dumbo,ktorému k lietaniu slúžili uši (neskôr podobne strýko Fedor vo večerníčkovej podobe).V týchto prípadoch ide o filmové spracovanie,ale tieto postavičky a tým aj celé dielko som nikdy neprijal.Osobne si myslím,že autor si hodne uľahčil svoju úlohu upútať detského diváka,či čitateľa lacným trikom.

S vyššieuvedeným Petrom Panom som sa stretol až v dospeláckom veku vo filmovej verzii (Robin Williams,Dustin Hoffman) a proste lietajúceho chlapečka tiež nemusím.

Zaujímavé ale je,že lietajúce víly,bosorky,Herry Poter,Falco ... s tým problém nemám.

Keď som už v detstve prešiel z klasických rozprávok do dobrodružnej literatúry,veľmi mi imponovalo,ak sa dej knihy odohrával v reálnom čase a priestore (Ostrov pokladov,Lovci mamutov,Mayovky...)

a na pána tragáčika si nikto nepamäta?

 

prečítala som si práve túto nádhernú tému ešte raz celú, pripomenulo mi to kopu krásnych knižiek,ktoré som čítala, a samozrejme Andersena, ktorého nečítam, a táto otázka zostala tu nezodpovedaná ... samozrejme si pamätáme pána tragáčika, len som ho čítala už takmer dospelá, a bol skvelý, hoci občas by som ho bola najradšej vybila, ako sa tváril ako nemehlo ... ale vždy všetko dobre skončilo, tak mal odpustené :lol:

 

spomenula som si na tie úplne prvé knižky, ktoré som dostala kedysi ako prváčka, boli tenké, mali obrázky, ale boli to už vážne viazané knihy ... a neviem nájsť nikho, kto by ich bol čítal ... či ešte existujú u mamy kdesi, neviem, ale veľmi dlho som ich skladovala s kopou leporel a iných kníh...

jednu napísala Klára Jarunková : O jazýčku, ktorý nechcel hovoriť - a boli to krátke také každodenné príbehy o malých prvákoch

 

a potom dve, o autoroch nemám predstavu ... jedna bola O kocúrikovi, ktorý stratil svoj tieň / on ho skutočne stratil a hľadal medzi zvieratkami, ale to je tak všetko čo si o tom pamätám / a druhá Veľký slon a malý slon - o malom opustenom chlapcovi z Indie, ktorý mal priateľov slonov ... aby sa nebál veľkého slona, tak mu veľký slon posielal každý deň zo stáda menšieho a menšieho slona, až ten posledný bol len tak vysoký ako chlapec ... až to nakoniec všetko vyšlo najavo a zjavila sa celá slonia rodinka ...

hm : )

 

ale aj tak bola skvelá edícia Stopy ... to bola skutočne pestrá všehochuť, a koho chytilo čítanie, už po detských knihách a období rozprávok a povestí, mal čo čítať, a skvelé veci, zopár ich mám aj doma, a všetky sú mnohokrát prečítané ... a v knižnici ich boli dlhočizné rady ... a tuším ešte aj Pán tragáčik tam vychádzal :)

Mojou oblubenou knizkou v detstve bola netradicne :lol: Mala carodejnica,ktorú napisal nemecky autor Otfried Preussler...zboznovala som tu knizku a vzdy som tuzila byt ako ona :)

Ja keď som mal 10 tak som čítal Pipi Dlhú Pančuchu! Stará klasika, myslím že každé decko by si to mohlo prečítať, ale v dnešnej dobe majú decká iné starosti (napr. CS) ako čítať knihy.

jejda Pipi Dlhú Pančuchu som čítala xkrát :) vždy z knižnice som si brala také staručké dotrhané vydanie...

a prečítala by som si ju zas :lol: ako to, že ju doma nemáme...hm

ach, pani, ja som ako dieta citavala jehovisticke knihy, knihy o bohu, kristovi, a mackovi a takych hlupostiach :) ja som tiez mala vkus ako dieta, tam som matke z jehovistickej knihy citavala - porazit ju mohlo z toho :lol:

ale aj tak bola skvelá edícia Stopy ... to bola skutočne pestrá všehochuť, a koho chytilo čítanie, už po detských knihách a období rozprávok a povestí, mal čo čítať, a skvelé veci, zopár ich mám aj doma, a všetky sú mnohokrát prečítané ... a v knižnici ich boli dlhočizné rady ... a tuším ešte aj Pán tragáčik tam vychádzal

 

Hej hej, edícia Stopy naozaj poskytovala všetko možné... mňa vždy fascinovali tie knihy aj tým farebným pásikom čo tam bol na každej knihe - jedna celá polička v našej domácej knižnici a ako to pekne hýrilo rôznymi farbami ako málo stačilo k detskej radosti...

 

a môžem ťa uistiť, že si dobre pamätáš, že aj Pán Tragáčik tam vychádzal...

No ak mám pravdu povedať, ja som v detstve veľmi nečítala, až neskôr ma to chytilo. Prvá kniha, čo som prečítala od prvej strany po poslednú bola Harry Potter a Kameň mudrcov no a potom to začalo :)

Takže na Potterovi som ja prakticky vyrástla a ďalej som čítala väčšinou dievčenské romány ako napríklad Denník princeznej a knižky od Jacqueline Wilson. Jednoducho také romantické hovadinky :)

V týchto dňoch už veru také nemusím :lol:

Jacqueline Wilson? od nej som prečítala tuším niečo ako Tracy Beakerová alebo tak nejak... viem, že to kedysi aj v telke bežalo, tak som to sledovala :)

inak ma také romantické dievčenské knižočky nikdy nechytili, ale keď nebolo čo čítať, siahla som aj po tom :)

a raz som od niekoho dostala Denník princeznej.. a ešte pár kníh z tej série... a keďže ja nemám rada, keď nemám komplet sériu, kupovala som aj ďalšie...len do počtu..no keď mi došlo, že tá Cabotová to nikdy nemieni ukončiť a tie knihy vychádzajú ako na bežiacom páse, vzdala som to, vyhodené peniaze ;)

 

aha, a ešte ma napadlo, že som hltala tie knihy od Lurlene McDaniel (alebo aspoň myslím, že to bola ona :lol: )... tých som prečítala fakt x, páčilo sa mi, že všetko je ružové a krásne, a aaach, a hlavná hrdinka na konci vždy zomrie ;) ;)

Jacqueline Wilson? od nej som prečítala tuším niečo ako Tracy Beakerová alebo tak nejak... viem, že to kedysi aj v telke bežalo, tak som to sledovala :)

Áno, áno, Tracy :) To bola moja prvá kniha, ktorú som chytila do ruky, začítala sa a pustila ju až po poslednej strane ;) Že to bolo aj v telke, to som teda nemala tušenie ;) No kebyže to ešte dávajú, tak si to s radosťou pozriem aj teraz :lol:

 

a raz som od niekoho dostala Denník princeznej.. a ešte pár kníh z tej série... a keďže ja nemám rada, keď nemám komplet sériu, kupovala som aj ďalšie...len do počtu..no keď mi došlo, že tá Cabotová to nikdy nemieni ukončiť a tie knihy vychádzajú ako na bežiacom páse, vzdala som to, vyhodené peniaze ;)

 

Ja mám skoro tiež všetky knižky z tej série ;) Zo začiatku ma to bavilo, ale vážne to začalo vychádzať často a teta už len na tom zarába, tak som to tiež prestala kupovať. Ale zase, nebolo tak dávno, čítala som od nej niečo inakšie od Denníku, tuším sa to volalo Môj sused je božský a to vôbec nebolo zlé. Dostala som to ako darček a vôbec sa mi to nechcelo čítať ale pustila som sa do toho a tak dobre som sa dávno nenasmiala ;) Síce na konci happyend, ale také ľahké a v pohode čítanie nie len pre dievčatká ;)

Myslíte to mimoškolské obohacovanie slovnej zásoby kam nemožno zarátať šlabikár a Moje prvé čiary?

 

1) V tom prípade určite leporelá :) - tých bolo... také s macíkom, ktorému padla do vody bábika a zvieratká z celého lesa mu pomáhali vytiahnuť ju (to bola asi pre-rekvizita k "ťahal dedko repku") ... potom také pekné, že "Na gazdovskom dvore" (analýza typickej slepičárne ako u Bohumila Stejskala zjednodušená pre trojročný mozog) .... a viac si teraz nespomeniem, mal som ich aspoň 5

 

2) Ako som dospieval, prišli sofistikovanejšie veci ako Príbehy medvedíka Vendelína (s vyplašenou kobylou Bertou), Ezopove bájky, aj Andersen bol, samozrejme Lolek a Bolek, Čin Čin (vedel som naspamäť) a iné klasiky (jo, Danka a Janka).

 

3) Tu už zaraďujem Troch Pátračov, Verneovky, Winnetou a prešiel som si aj Potterovkami - proste raná puberta, čo mali v knižnici to som čítal

 

Tak. Trošku som to tu zinfantilizoval :lol:

 

Nie každý si pamätá, že zlatý fond slovenských rozprávok a povestí bol plný zombií, upírov a iných vražedných príšer a cesta k šťastnému koncu bola často lemovaná desiatkami hrôzostrašných scén. Nová ilustrovaná zbierka (do súčasnej slovenčiny) prerozprávaných Dobšínskeho legiend má v sebe aj výkladovú príručku, ktorá pomôže deťom v školskom veku porozumieť slovám, motívom a skrytým významom v čítanom texte.

http://www.adkabooks.sk

Ako deti sme doma knižku Včielka Jelka zo žltého úľa ale ako sme rástli, ako sme sa nielen my, ale aj starí rodičia sťahovali, knihy od starých rodičov sme si so sestrou podelili. Keď som sa pred nejakým časom sestry ňu pýtala dozvedela som sa, že jej dcéra ju vyhodila! Údajne sa bránila tým, že kniha nebola písaná gramaticky správne a ona nechcela, aby jej dcéry mali v gramatike zmätok.

Bolo mi to jednak nesmierne ľúto, ale bolo tam aj niečo ako hnev. :nono: Vyhodiť knihu! Však keď už sa jej chcela zbaviť a nechcela ju "posunúť" maminým súrodencom ... existujú predsa antikvariáty.

Bola to úžasná knižočka, ktorá nádherne, takou pre deti veľmi prístupnou formou opisovala život včielok.

Stačí predsa deťom čítať, deti nemuseli knižku ani do ruky chytiť, rodič pri čítaní dokáže "prehliadnuť" gramatiku ... a slovné spojenia vie hravo prispôsobiť súčasnému jazyku.

A pre mňa bola tá knižočka navyše "spojená" so starými rodičmi,

nielen preto, že bola od nich, ale aj preto, že starý otec bol včelár. :smile2:

Ako deti sme doma knižku Včielka Jelka zo žltého úľa

od detstva (prvých rokov ZŠ) najviac mi sa pripomína dobrodružný

román pre deti, rozprávajúci o únose dvoch detí

autor H. Sienkiewicz, "W pustyni i w puszczy" (Púšťou a pralesom)

Neviem, či u vas tento román je známy?

 

v Českej republike, vidím - je známy.

http://knihy.abz.cz/prodej/pustou-a-pralesom

 

a sem galeria obrazov

http://www.google.pl/search?q=w+pustyni+i+w+puszczy&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=o1yzUY24HYmu4QSF2oG4CQ&sqi=2&ved=0CDgQsAQ&biw=986&bih=637

 

ano, pozname, bola prelozena aj do slovenciny a v detstve som ju cital

od detstva (prvých rokov ZŠ) najviac mi sa pripomína dobrodružný

román pre deti, rozprávajúci o únose dvoch detí

autor H. Sienkiewicz, "W pustyni i w puszczy" (Púšťou a pralesom)
Neviem, či u vas tento román je známy?

Bola to úžasná knižočka, ktorá nádherne, takou pre deti veľmi prístupnou formou opisovala život včielok.

Stačí predsa deťom čítať, deti nemuseli knižku ani do ruky chytiť, rodič pri čítaní dokáže "prehliadnuť" gramatiku ... a slovné spojenia vie hravo prispôsobiť súčasnému jazyku.

A pre mňa bola tá knižočka navyše "spojená" so starými rodičmi,

nielen preto, že bola od nich, ale aj preto, že starý otec bol včelár. :smile2:

V podstate, téma je o knihe z detstva ... ale

pretože som tiež pochádzam z čeľade včelárskej (otec mal včelín)

Spomenul som si povesť o Včielke Maji, ktorá bola vysielaná ako sériový (animovaný film)

na Dobranoc pred spaním pre deti v TVP1

na čele tohto filmu bola pieseň, ktorou spieval Zbigniew Wodecki.

Hľa je text k tejto piesničky (originál):

Tę pszczółkę którą tu widzicie zowią Mają

Wszyscy Maję znają i kochają

Maja fruwa tu i tam

Świat swój pokazując nam

Dziś spotka was maleńka, zwinna pszczółka Maja

Mała, sprytna, rezolutna Maja

Mała przyjaciółka Maja, Maju Baju Maju, cóż zobaczymy dziś?

 

http://www.youtube.com/watch?v=-tGegxrNGhk

Kedy bude reklama, prosím stlačte tlačidlo "Pomiń reklamę"

 

Myslím, že táto povesť je známa aj na Slovensku.

http://pl.wikipedia.org/wiki/Pszcz%C3%B3%C5%82ka_Maja

Mali sme doma knihu, z ktorej moja mamka čítala svojim vnúčatkám básničky,

ale akýmsi zázrakom sa kniha kamsi "prepadla".

Ako sa celá kniha volala, to si už tiež nepamätám.

Snažím sa ale teraz nejako spomenúť si na básničku, ktorá bola kedysi veľmi obľúbená.

Ak túto básničku ovládate, alebo máte podklad doma, prosím opraviť/doplniť kde čo ešte treba.

 

Ľudmila Podjavorinská: Výplata

 

Zavčas rána, na svite, klope pavúk srdite.

Ako sused, v dôvere, pani muške na dvere:

 

"Vstávaj muška, obuj boty, pôjdeš ku mne do roboty,

za chovu a dobrý plat budeš variť, siete tkať.

Deň je krátky, veru áno, prídi včasne, skoro ráno.

Ak neprídeš ako chcem, ja ťa, muška, ja ťa zjem!"  

 

Plače muška v komore, už ja zomriem na skore.

Či ta pôjdem a či nie, už ma pavúk, už ma zje.

Chodí muška od radu, po susedoch od radu.

Až jej sused krutohlavý, starý sršeň takto vraví.

 

S tebou muška pôjdem rád, ja som dobrý kamarát,

ja som sršeň sršnatý, ten to dobre zaplatí.

Na druhý deň za rána, ide muška schystaná.

A s ňou ide pre istotu, k pavúkovmu domcu, plotu,

starý sršeň vysmiaty, ten to dobre zaplatí.

 

Potešil sa pavúk ľa ... má prísť jeden, idú dva. Posaďte sa do kúta, pavúk milo hrkúta.

A v tom kúte pre obeť, roztiahnutá bola sieť..

Preľaknutá muška čuchom, sadla iba pod sopúchom,

ale sršeň starigáň, rozvalil sa ako pán.

Poza stolom, na prípecku i roztrhal sieť mu všeckú.

 

Skríkol pavúk srdnatý, to mi ktosi zaplatí! A prv než ten zatuší chytí sršňa za uši.

Ale sršeň nelenivý, vychytil sa ako divý.

Hádže, sádže buch, buch, buch, pavúkovi na kožuch.

Kričí pavúk, jáj a ách ... ľudia boží, bol to strach.

Za susedu pani mušku, zbil ho ani hnilú hrušku.

Za tým činom, hrozným činom, skryl sa pavúk za komínom,

a tí dvaja veselí, v smiechu domov leteli.

Vidím, že s touto básničkou asi nemá nikto skúsenosti ... :hmmm:

... ale hľadala som a podarilo sa mi na internete zistiť,

že si môžem zakúpiť dvoj-CD /Žabiatko/ a mala by tam byť aj básnička Výplata.

Keď mi to príde a naozaj tam tá básnička bude, doplním/opravím čo bude treba.

 

Oveľa radšej by som bola mala tú básničku v "písanej" forme,

/nebude predsa moju vnučku učiť básničky "cudzí" hlas, nech je akokoľvek príjemný/, :)

ale v knihe Žabiatko, ktorú mali u nás v predaji, táto básnička nebola.

ešte si tak pamätám čimčarara čim čim čim, mamo ja sa ožením :)

žiabatková mi nehovorí nič ... :(


ale pripomenulo mi to jedno slovenské leporelo, ktoré bolo doma, krásne ilustrované, pokiaľ si pamätám, pochádzalo z 50. rokov, o lesných plodoch, kde deti zbierali huby a černice a maliny a kuriatka a brusnice, a navliekali a sušili a mamy z nich piekli koláče ... ilustrácie poplatné dobe, všetko pekne jasne vykreslené, dievčence v šatôčkach ... a k nim krátke básničky, volalo sa tuším Plody lesa ...

 

a druhé, to ale nebolo leporelo, ale knižka s tvrdými listami, pekne delené priesvitným papierom, o stromoch ... krásne ilustrácie, a krátky text, kde bolo kdečo, čo sa zo stromu vyrába, aké má plody, listy, kmeň ... tie knižky patrili k tým úplne prvým, spolu s maďarskými leporelami, ktoré som dostala ...

potom prišli ostatné, prvácke, také vážne na čítanie ... (spomínam ich v čitateľskej ankete) ... sú kdesi doma medzi detskými knihami, v pivnici,  ale čo ma potešilo,

dokonca som si našla, tie knihy ešte existujú aj v knižniciach - minimum v Bojnickej ich majú, a spravili mi tým radosť :) :

 

Friedrich Feld: O kocúrovi, ktorý stratil svoj tieň

 

Hans Baumann: Veľký slon a malý slon

 

a knižka Kláry Jarunkovej s celostranovými farebnými vystrihovánkovými ilustráciami : O jazýčku, ktorý nechcel hovoriť

 

Mne tiež kniha Žabiatko vôbec nič nehovorila, bolo mi jasné, že takú knihu sme doma určite nemali, a tak som si CD objednala. Nedalo mi to však, rozhodla som sa prelustrovať všetky detské knihy čo mám doma ...

... a čuduj sa svete, padla mi do "do ruky".

Kniha sa volá Už ho vezú! ... a je tam síce aj básnička Žabiatko, ale aj básnička, ktorú som hľadala.

/ako som zistila, zas až tak veľa chýb som tam nemala/. :smile2:

 

Ľudmila Podjavorinská: Výplata

Zavčas rána, na svite, klope pavúk srdite

ako sused, v dôvere, pani muške na dvere:

"Vstávaj, muška, obuj boty, pôjdeš ku mne do roboty,

za stravu a dobrý plat budeš variť, šiť a tkať.

Deň je krátky, veru áno, prídi skoro, včasne ráno.

Ak neprídeš, ako chcem, ja ťa, muška, ja ťa zjem!"  

Plače muška v komore: Už ja zomriem naskore!

Či ta pôjdem a či nie, už ma pavúk, už ma zje!

 

Chodí muška doradu po susedoch o radu,

až jej sused krutohlavý, starý sršeň takto vraví

ako dobrý kamarát: S tebou, muška, pôjdem rád.

Ja som sršeň-sršnatý, ten to dobre zaplatí!

 

Na druhý deň za rána ide muška schystaná

a s ňou ide, pre istotu, k pavúkovmu domcu, plotu,

starý sršeň vysmiaty: Ten to dobre zaplatí!

 

Vstávaj, kmotre, obuj boty, vediem slúžku do roboty.

Za stravu a dobrý plat bude variť, siete tkať.

Potešil sa pavúk: Ľa! Jednu volám – prišli dva.

Vitajteže, milý hosť, pre oboch tu práce dosť,

posaďte sa do kúta! pavúk milo hrkúta.

A v tom kúte pre obeť roztiahnutá bola sieť.

 

Muška, preblednutá v líčku, sadla z kraja na lavičku,

ale sršeň-starigáň rozvalil sa ako pán

za stôl v kúte, smelý chlap – hneď bola sieť samý zdrap.

Skríkol pavúk srdnatý: To mi ktosi zaplatí!

A prv než ten zatuší, chytí sršňa za uši.

 

Ale sršeň nelenivý, vychytil sa ako divý,

Hádže-sádže buch-buch-buch, pavúkovi na kožuch.

Kričí pavúk: Jaj! a ách! Ľudia moji, to bol strach!

Za susedu, pani mušku, zbil ho ako hnilú hrušku.

 

Za tým činom, hrozným činom, skryl sa pavúk za komínom,

a tí dvaja veselí v smiechu domov leteli.

 

_________________________________

edit.

Vrátim sa ešte raz k tejto básničke /a verím, že už poslednýkrát/ ...

... CD priško a "Výplata" sa na ňom naozaj nachádza, ale sú tam niektoré verše hovorené tak, ako som ich pôvodne napísala ja a nie tak, ako boli v knihe ... čo mi však na CD dosť prekáža je to, že celú básničku nehovorí jedna osoba /jeden hlas/, ale strieda sa tam niekoľko mužských a niekoľko ženských hlasov.

Netuším, ako na toto bude reagovať dieťa ...

... ale možno aj práve preto som si priala, aby básničky to "naše dieťa" učili rodičia.

Rodič nemusí byť herec, ale s hlasom predsa "narábať" dokáže. :smile2: