Sme to my?

Sme to naozaj my tí zlí, alebo su to tí druhí?

A tí druhí sú ktorí, čo sú zač?

no aby som upresnil ti druhi maju byt nasi priatelia ked sa hadame alebo nepriatelia medzi ktorymi je spor porste dve strany ktore sa hadaju kto ma vlastne pravdu? alebo iste ste sa uz kazdy hadali tak ked vas ostatni odvrhli alebo vas uplne zmazali ich vyrokmi alebo tak rozmyslali ste iste nad tym ze kto mal vlastne pravdu... Mne sa to stava osobne casto ale vzdy nemam pravdu vacsinou alebo to vravia len ti druhi ? hm neviem fakt kto ma pravdu a preto to hladam tuto... :) :) :lol:

ty sa to pýtaš kvôli svojim priateľom, medzi ktorých teraz nepatríš

trápi ťa to, čo je prirodzené

v živote takých situácií ešte bude ... záleží od povahy, od okolností, od typu ľudí, medzi ktorými budeš, a ešte od všeličoho, od toho, ako my sami znášame takéto medziľudské problémy ... ale počítaj s tým, že podobných sklamaní ešte bude veľa

nikto ich nevyhľadáva, oni si nás nájdu

a kto je vinný ?

vina nikdy nie je len na jednej strane ... je veľmi ťažké priznať si to, človek sa tomu bráni, pretože vlastné ego je pre nás takmer posvätné ...

chcem to napísať tak, aby si porozumel, čo hovorím ... ale vidím, že tebe vlastne prospelo, že niesi medzi svojimi obvyklými kamarátmi, premýšľaš a pomaly ti to pomáha dospievať ...

/ len by som prosila čosi urob aj s tým svojím pravopisom, je to des a nestíhame opravovať ... ok ? :lol: /

jednoducho ... aj keď nie je zjavné, že ja som v nezhodách s niekým vinná, niečo tam bude ... keď iné nie, jednoducho niekomu nesadnem, niekto mi nesadne, ... ale nie sme to my, nie sú to oni - sme to my spolu.

práve riešim jeden podobný problém ... a zisťujem, že na nejakého človeka proste nestačím, je to presne ten typ, s ktorým neviem vyjsť

nie je takých ľudí veľa, ale práve ssom na neho natrafila

a zrejme to spôsobí, že môj život dostane iný smer, aj keď som to nechcela.

Občas mám pocit že zlá som tá ja a druhá strana za to nemôže. Ale nikdy nie som na tom tak, že vychádzam so všetkými, vždy sa nájde niekto kto mi začne zavadzať, vadiť, prekážať, iritovať ma... :lol:

Nemám rada jednu osobu, viem že za to nemôže, ale prinútiť sa proste neviem. A povedať jej to tiež nie.

No ano ale namyslel som konkretne na mna a mojich kamaratov ale na vseobecne ludi ved urcite kazdy uz nieco take zazil. A co sa jedna mojho pravopisu je to dost zle ale no co narobite ja sa snazim ako viem a nikdy sa nestalo ze som nieco napisal bezchybne :lol: :) je to uz raz tak :) ...

flash

V takom pripade je tvoja otazka nezmyselna. Tak ako game napisala, posudzovat "vinu" alebo "chybu" druhych sa da len z hladiska nejakej interakcie, situacie alebo tak. Vo vseobecnosti sa nemozeme pytat, ci su "ti druhi" zli, lebo vo vzhladom napriklad ku mne su vsetci "ti druhi", dokonca aj moja rodina, kamarati atd.

Takze ide len o situacie, v ktorych sa nejako prejavi spravanie - tvoje a "toho druheho".

Z mojej skusenosti viem, ze nikdy nikto nie je totalne nevinny a bez chyby... co teda mne osobne padne zatazko (obcas) priznat. Viem, ze byvam malo tolerantna NAPRIEK tomu, ze by som rada bola, a viem, ze byvam vybusna - NAPRIEK tomu, ze by som rada nebola :) . Takze, ak chceme byt objektivni, musime prestat generalizovat a obcas sa pozriet na seba... no, to obcas boliiiii, ha! :lol:

No celkom dobre vyjadrenia ale tak zas ide tu o taku vec ze ked neviete co je dobre a co zle a neviete kto mal vlastne chybu tak potom uz neviem kto ma pravdu a kto nie tak ze a ja sam osobne sa viem hadat koli takejto veci aj niekolko hodin :) je to preto lebo som asi taka povaha ze musim hned vediet pravdu alebo vsetko hned aby som mal vo vsetkom jasno a nestracal cas... :lol: :)

AHOJTE, toto je zaujimava tema, ja mam napriklad problem s tym, ze niekedy ozaj neviem, ci robim chybu ja alebo ti druhi. Vzdy mi rodicia hovorili, ze ja som ta neprisposobiva a tvrdohlava. No a tak som sa snazila vzdy prisposobit a urobit tak ako mi vraveli. Len teraz mam pocit, ze mam malo kamaratov, ze ma ludia neberu vazne. Ako keby som mala problemy s komunikaciou. A akosi si s tym neviem rady, ci je chyba vo mne. Lebo mam pocit ze sa stale prisposobujem ja a ostatni si na to tak zvykli, ze ked zrazu sa neprisposobim, tak sa so mnou prestanu bavit. :lol:

Človek je tvor individuálny aj spoločenský. Nadmerná prisposobivosť može ísť až ku servilnosti - tzv. "milion priateľov", takže potom to vedie ku nezájmu o bližšie vzťahy. Tvrdohlavosť je cennou vlastnosťou, ale treba aj medze, nie za každú cenu proti múru, lebo človek je tiež tvor chybujúci.

Treba ostať sama sebou, vážiť si aj seba aj druhých a reagovať primerane.

Ide o to, že človek je strašne prispôsobivý. Všade sa píše len o tom, že človek si sám nevystačí, že potrebuje okolo seba aj iných ľudí. Ja si myslím, že to nieje celkom až tak. Podľa mňa ide o obdobia človeka v živote. Akoby raz si hore a raz si dole.

Vlastne keď všetko vychádza tak človek sa nezamýšľa nad priateľstvom. Vtedy mu to je ukradnuté, ale ak sa zopár vecí pokaží začnú sa kaziť aj ďalšie, nie preto, že sa to tak rozpráva "keď sa kazi jedna vec, kazia sa všetky", ale človek je vtedy nahnevaný a nerozmýšľa tak ako by mal a v hneve robý veci ktoré by ani neurobil.

Každý človek si určite prešiel alebo prejde obdobím ktoré pre neho bude tým samotárskym. Večinou to býva v čase ešte na základných školách lebo vtedy deti berú kamarátstvo za velmi cenne, ale pochopia o čo ide keď sa ich prvý kamarát na nich vykašle, zoberú si to strašne osobne a nevedia sa vyrovnať so stratou kamaráta.

Vtedy naskakuje táto otázka sme zlý alebo to oni sú tý zlý?

Odpovedí je mnoho treba si len vybrať tú správnu.

Na základnej škole som mala kopec kamarátok a kamarátov (aj s vyšších ročníkov), ale čím som bola staršia tým ich ubúdalo.

Mne sa zdá že zo začiatku je človek veľmi prispôsobivý, ale potom sa nejako vyprofiluje jeho osobnosť a charakter a už si potom nerozumie až tak s každým. Dospelého človeka už potom nebaví sa stále prispôsobovať. Chce byť samostatný nezávislý Niekomu sa potom možno zdá že je zlý, ale nie je.

No podla mna je pravda asi dakde uprostred....................... kazdy ma svoju pravdu aj ked sa ludia hadaju nic nie je len biele a cierne ale je tam aj daco ine predsa a zalezi od povahy cloveka ci sa che aj hadat alebo nie.

si myslim ze treba zacat najskor od seba,ale na to sa treba aj trosku poznat. inak cely zivot je kompromis...