28.október 1918 - Vznik ČSR

Pred prvou svetovou vojnou bol v Rakúsko-Uhorsku dualistický politický systém, v ktorom si moc rozdelili nemecko-rakúske a maďarské vládnuce vrstvy. Slovenský a Český národ sa v tomto systéme ocitli vo veľmi ťažkom položení. Slovenský národ bol vystavený bezohľadnému odnárodňovaniu a maďarizácii, český národ musel čeliť centralizačným snahám Viedne a bojovému nemeckému nacionalizmu.

Slovensko-česká spolupráca sa rozrástla do veľkej šírky. Dostala aj organizačnú základňu v Českoslovanskej jednote, založenej roku 1896. Od roku 1908 až do prvej svetovej vojny sa každoročne v Luhačoviciach konali česko-slovenské porady. Pre politickú a hospodársku spoluprácu neboli vhodné podmienky a preto sa rozvíjala spolupráca na kultúrnom poli: výmena knižníc, pomoc vyspelejšieho českého národa slovenským vedcom a umelcom, udeľovanie podpôr a štipendií slovenským študentom a žiakom študujúcim v Prahe a v českých krajinách.

Slovenská a česká verejnosť bola od samého začiatku proti vojne. Väčšina českých politických strán vyjadrila síce vernosť habsburskému trónu, bolo to však najmä preto, aby sa vyhli perzekúciám. Slovenskí politickí predstavitelia vyhlásili politickú pasivitu. Chceli sa tak uchrániť pred zásahmi vládnej moci, ale tiež pred tým, aby od nich maďarská vláda nemohla vynucovať verejné prejavy vernosti, ktoré by neboli v súlade s cítením väčšiny slovenského ľudu.

Ruská armáda vstúpila do vojny skôr, ako Nemci predpokladali. Táto ruská ofenzíva vzbudila v slovenskom a českom ľude nádej na skorú porážku Rakúsko-Uhorska. Časť slovenskej inteligencie s oslobodením Slovenska počítala a snovala plány na vytvorenie spoločného česko-slovenského štátu. Predseda Českoslovanskej jednoty Jozef Rotnágl vypracoval memeorandum o slovenskej otázke a pripravil tiež mapu samostatného československého štátu.

V decembri 1914 emigroval z Čiech do zahraničia poslanec Ríšskeho snemu Tomáš Garrigue Masaryk. Svoju prvú predstavu o spoločnom štáte sformuloval v októbri 1914 v rozhovore so známym britským historikom R. W. Setenom-Watsonom, ktorý na základe rozhovoru vypracoval memorandum pre britskú vládu. V máji 1915 sformuloval Masaryk svoj projekt v memorande pre britské ministerstvo zahraničia, ktoré nazval Nezávislé Čechy (Independent Bohemia). Bol to plán budúceho československého štátu, teda vrátane Slovenska.

 

Československý zahraničný odboj našiel dôležitú oporu u Slovákov a Čechov žijúcich v zahraničí – USA, Kanade, Švajčiarsku, Rusku, Francúzsku. Dôležitým centrom sa stalo USA, kde bolo početné české a slovenské vysťahovalectvo. Slovenská liga vypracovala v USA Memorandum, v ktorom požadovala pre slovenský národ sebaurčovacie právo. Slovenská liga spolu s Českým národným združením vypracovali dohodu o spoločnom postupe amerických Čechov a Slovákov v boji za národnú slobodu – Clevelandskú dohodu (22. – 22. október 1915). Clevelandská dohoda požadovala, aby sa Slováci a Česi spojili do jedného štátneho celku s úplnou autonómiou Slovenska. Aktivizovali sa aj Česi a Slováci v Rusku, ktorí v marci 1915 založili Zväz československých spolkov v Rusku.

Okrem koncentrovania síl v zahraničí mal zahraničný odboj za úlohu pracovať v dohodových krajinách a ovplyvňovať tamojšiu verejnú mienku a politikov. Preto využíval všetky prostriedky (agitáciu, vydávanie tlače, osobné kontakty s politikmi Dohody) na to, aby Dohodu získal pre československú samostatnosť.

Sily zahraničného odboja boli značne rozptýlené, preto bolo nevyhnutné vytvoriť organizáciu, ktorá by odboj riadila. Najvýznamnejšie centrum sa vytvorilo vo Francúzsku. V Paríži pôsobil dôstojník francúzskej armády Milan Rastislav Štefánik, ktorý spolu s T. G. Masarykom a Eduardom Benešom vo februári 1916 vytvorili Československú národnú radu ako najvyžší orgán československého odboja. Predsedom rady sa stal T. G. Masaryk, podpredsedom M. R. Štefánik a Jozef Durich, tajomník bol E. Beneš.

Hlavnou úlohou bolo vybudovať vlastnú armádu – légie, ktoré by bojovali po boku Dohody. Najväčšie možnosti pre nábor dobrovoľníkov sa rysovali medzi krajinami v USA a v Rusku. Organizáciou v Rusku bol poverený J. Durich. Ten však riadil odboj proti zámerom ČSNR. Preto v lete 1916 odišiel do Ruska M. R. Štefánik, ktorému sa podarilo dosiahnuť zhodu medzi všetkými organizáciami, ktorá bola potvrdená v Kyjeve koncom augusta 1916 (Kyjevská dohoda). V krátkom čase vzniklo v Rusku československé vojsko, ktoré sa vyznamenalo hlavne v júli 1917 v boji pri ukrajinskej dedine Zborov. Légie vznikali aj vo Francúzsku a v Taliansku a do konca roku 1917 dosiahol ich počet 40 tisíc. Po vstupe USA do vojny však museli americkí Česi a Slováci rukovať do americkej armády a do československého vojska mohli vstupovať iba tí, ktorí nepodliehali mobilizácii.

Slovenskí politici sledovali vývoj udalostí, podarilo sa im dobre rozložiť sily. Okrem vedenia Slovenskej národnej rady v Martine na čele s Matúšom Dulom sa vytvorilo ďalšie centrum v Ružomberku, kde pôsobil Vavro Šrobár.

. V Bratislave pôsobil sociálny demokrat Emanuel Lehocký, v Budapešti ďalší politik Emil Stodola. Do Budapešti dochádzal aj slovenský poslanec na Uhorskom sneme Ferdiš Juriga. Najvýznamnejšie však do vývoja udalostí zasahovala skupina slovenských politikov vo Viedni – Milan Hodža, Kornel Stodola, Ivan Dérer, ktorí udržiavali styky s tajnou organizáciou, pracujúcou za samostatný československý štát – Mafiou.

České politické strany združené v Českom zväze vydali ešte v januári 1917 lojálne prorakúske vyhlásenie. Ale už v polovici mája 1917 uverejnili českí spisovatelia manifest, ktorý bol výzvou k nastoleniu radikálnych národných zmien. Na prvom zasandutí Ríšskeho snemu od vypuknutia vojny 30. mája 1917, predniesol predseda Českého zväzu František Staněk vyhlásenie, v ktorom požadoval demokratický štát s pripojením Slovenska. Toto vyhlásenie požadovalo federalizáciu celého Rakúsko-Uhorska.

Už na začiatku roku 1918 sa českí politici v tzv. Trojkráľovej deklarácii prihlásili k zásade samourčovania národov a k vytvoreniu samostatného a demokratického štátu. Rovnaká požiadavka odznela na aj na prvomájovej manifestácii zásluhou Vavra Šrobára. Celkom otvorene však zaznela na martinskej porade slovenských politikov 24. mája 1918, kde ju formuloval Andrej Hlinka.

13. júla 1918 sa v Prahe vytvoril revolučný Národný výbor československý ako vrcholný orgán domáceho odboja. Slovenský poslanec F. Juriga vystúpil 19. októbra na uhorskom sneme a vyhlásil, že právo zastupovať záujmy na mierovej konferencii nemá Uhorský snem, ale iba Slovenská národná rada.

Cisár Karol sa ešte pokúsil zachrániť rúcajúcu sa monarchiu a 16. októbra vydal Manifest o federácii Predlitavska. Manifest však prišiel neskoro a bol už vývojom prekonaný. Vzťahoval sa totiž iba na predlitavsko a Uhorsko malo ostať nedotknuté. Lenže vývin v domácom odboji smeruje k požiadavke uplatnenia práva na sebaurčenie a vzniku samostatného štátu.

T. G. Masaryk 30. mája 1918 dosiahol novú dohodu medzi českými a slovenskými krajanskými organizáciami, nakoľko Clevelandská dohoda z roku 1915 už bola prekonaná. Táto pittsburská dohoda hovorila o samostatnom česko-slovenskom štáte, v ktorom malo mať Slovensko autonómne postavenie. Dohoda ďalej hovorila, že budúci česko-slovenský štát bude demokratickou republikou.

Najvýznamnejším výsledkom Masarykovej činnosti v USA bolo vypracovanie a uverejnenie Vyhlásenia československej samostatnosti 18. októbra 1918, ktoré je známe ako Washingtonská deklarácia. Toto vyhlásenie malo rozhodujúci vplyv na prezidenta W. Wilsona, ktorý po jeho uverejnení odpovedal vláde Rakúsko-Uhorska na jej žiadosť o prímerie jednoznačne v tom zmysle, že o osudoch Rakúsko-Uhorska rozhodujú jeho národy.

K stretnutiu zahraničného a domáceho odboja došlo koncom októbra 1918 v Ženeve. Delegáciu domácich politikov viedol Karol Kramář. Pred svojim odchodom do Ženevy rokoval aj s Milanom Hodžom. Delegáciu zahraničného odboja viedol Eduard Beneš. Na rokovaniach v Ženeve došlo k definitívnemu programovému zjednoteniu domáceho a zahraničného odboja a utvorila sa československá vláda. Rokovania sa konali práve v čase, keď rakúsko-uhorský minister zahraničia Andrássy prijal Wilsonove podmienky uzavretia mieru. 28. októbra 1918 Národný výbor prevzal moc a prijal prvý zákon, ktorým bola vyhlásená Československá republika. Na 30. októbra zvolala Slovenská národná rada poradu slovenských politických predstaviteľov do Martina. Na zasadnutí bola oficiálne ustanovená Slovenská národná rada, ktorá prijala Deklaráciu slovenského národa, ktorou sa Slovensko pripojilo k samostatnému československému štátu. Pred koncom roka 1918 privítalo Československo svojho nového prezidenta – T. G. Masaryka.

viem ze na fspf historia,politika nemaju zaujemcov, ale iba v tichosti som chcel spomenut tutu najdolezitejsiu historicku chvilu aj pre Slovakov , az vznikom ČSR sme sa my Slováci zbavili jarma uhorskeho utlaku a zachovali sa ako Narod. Nebola to cesta jednoducha.

viem ze na fspf historia,politika nemaju zaujemcov

nerada tu spomínam iné podobné médiá, ale jedno susedné má vyše desaťtisíc členov všetkých vekových kategórií a o histórii tam debatuje zo desať ľudí ...

to nie je tým že na fspf nemá história záujemcov.

táto história je stále vzdialenejšia, a pre dnešných dvadsaťročných je to skutočne história.

pekné od teba, že si to spomenul, neveľmi sa o tejto etape učí ani na školách.

takže to nie je tým, že špeciálne tu nie sú záujemcovia.

myslím, že vo viacerých témach sme celkom dosť diskutovali aj o histórii ako takej .

a určite ešte budeme.

ale násilne to nepôjde.

game

 

necakam naval do tychto tem a nutit niekoho, ved to sa ani neda. Pozeral som vcera staré dokumentárne zábery na CT2 z tohto obdobia a bolo to celkom zaujimave - ked Prazania vysli do ulic , na Vaclavaku oslavovali pad monarchie a vznik ČSR . Slovensko malo este mnohe pred sebou, Uhorski mocpipáni sa nechceli tak lahko vzdat Felvideku a Trianon bol vzdialeni a teda pri zachovani novej spolocnej republiky Slovakov a Cechov bola cesta zlozita pre oba narody, ale hlavne pre nas narod.

90. výročie

 

vzniku ČSR je dôvodom osláv aj v SR, no bohužiaľ od Čechov v našej slovenskej malosti máme stále ďaleko, pričom tento historický deň bol významným pre oba národy rovnako a možno pre nás Slovákov o to viac, že Maďari a ich šovinizmus, iredenta v podani aj grófa Karolyho i jeho na Slovensku prisluhovačov, a neskoršie bolševizmus v podani Bela Kuna, ale s tým istým podtónom nestratiť " Felvídek ," museli zomierať a prelievať krv prví československí vojaci, teda naša cesta suverenity a zaradenie sa do demokratického sveta slobody bola krvavá a stála životy najmä českých vojakov, ktorí neváhali brániť Slovensko, v Čechách a na Morave našťastie Maďarov nemali a Nemci sa podvolili a nerobili problémy, boli porazeným národom v 1.svet.vojne, i keď o dvadsať rokov po Mníchovskej zrade predsa dosiahli svoje, i keď za obrovskú cenu, a Maďari im v tom výdatne pomáhali. Ale to je už iná téma.

Jednoznacne najvyznamnejsi den ci uz ceskeho,alebo slovenskeho naroda, snad si to uvedomia aj poslanci a uznaju a tento datum sviatok budeme uznavat ako vznik republiky

Udajne jednym z pamatihodnych krokov po zalozeni C-SR bolo znicenie susosia Marie Terezie v Bratislave. Kym?

1. Jancim Slotom a jeho xenofobmi z SNS.

2. Talibancami z Afganistanu.

3. Ceskymi legionarmi.

Na to nemusis vyhlasovat anketu, je to v kazdej ucebnici dejepisu pre stredne skoly.

Kludne sa mozes inak spytat rovnako aj na, zhadzovanie soch Ceaucesca po jeho poprave, Stalina, Gottwalda, "miznutie" soch Masaryka, Stefanika, po roku 1948 a mnohe ine.

 

Tak ako boli hlasy za likvidaciu susosia, boli aj za jeho zachovanie, a nielen medzi presporskymi Nemcami.

 

A co takto natretie ruk soche milicionara na racianskom cervenou farbou, to ti nevadi ?

 

Mimochodom, susosie MT vystriedal v roku 1938 lev so Stefanikom. Lev zmizol v roku 1940 za Slovak statu a Stefanik v 1954 za komunistov. Nahradil ho Stur. To bola vsetko praca Slovakov.

Tak aspon netrep ...

Na to nemusis vyhlasovat anketu, je to v kazdej ucebnici dejepisu pre stredne skoly.

...

 

Cize schvalujes pochopitelny a casto sa opakujuci cin burania soch. Vratanie tych v buducnosti. A ktori prespuraci boli za zburanie sochy? Snad nechces tvrdit, ze vacsina? Podla mna menej ako 5% ako vobec niekto.

 to si kde vycital ze schvalujem ? len som pisal ze je to v kontexte zmeny rezimu, zvlast takejto jav, ktory nie je mimoriadny

 

a poukazal na nezmyselnost zvyraznenia faktu, ze to boli ceski legionari, to je vsetko

No,...my s tými sochami sme vôbec akýsi nepresvedčiví.

Všetky sochy,ktorých vznik som registroval,narazili na odmietavý postoj obyčajného človeka ... spomeniem:

Súsošie na nám SNP (rozvadená rodina)

Milicionár na Račku

Gottwald na Gottwalďáku

Lev pred SNM

Presun leva zpred SNM do Eurovei

Svätopluk na Hrade.

Myslím,že naši ľudia prijali iba M.R.Štefánika v Eurovei.

Ospravedlňujem sa mimobratislavským,že spomínam iba sochy z hlavného mesta SR,ale o iných nemám informácie (leda tak Cyrilko a Metodko v Komárne) a ak by som aj mal,nepoznám reakcie a názory miestnych.

Takže moja výzva pre sochytvorcov: Už radšej žiadne sochy týkajúce sa naších dejín ... sú vopred odsúdené na neúspech.Zamerajme sa skôr na estetickú stránku sochy,ako dejinnú.

To boli včera bujné celoslovenaské oslavy, však ?!? Ešte teraz ma z toho bolí hlava.

tuším sme zasa zabudli

 

28. október 1918 - vznik ČSR.

deň, ktorého význam pomaly nepozná nikto. niekto tu vyššie spomínal, že by sa mali poslanci uvedomiť a urobiť z neho štátny sviatok.

k tomu už nepríde, nielen pre redukovanie - alebo snahu o redukovanie štátnych sviatkov a voľných dní.

spomenieme si ked bude 100- vyrocie :kvet: