Demografia

Trpkym faktom je, ze pocet obyvatelov Zeme nemoze rast donekonecna. Raz sa dosiahne stav, ked nas pocet zacne klesat, v tom lepsom pripade dobrovolne a pozvolna, v tom horsom vo vojnach a od hladu.

 

Ja osobne si myslim, ze uz teraz sme na vrchole nasich schopnosti zasytit vsetkych ludi. Jednak preto, ze nikto od S. Ameriky cez Europu, Ukrajinu, Rusko az po Cinu, kde sa vyraba vacsina potravin sveta, nebude dlhodobo vyrabat potraviny pre niekoho daleko, kto nemoze zaplatit. Raz za desat-dvadsat rokov vedia a mozu vyspele krajiny, a aj to nie celkom dostatocne, zmiernit hladomor kdesi v Afrike, nie vsak kazdy rok, najma ked, ako sa predpoklada, cena potravin bude rast celosvetovo.

 

Tym druhym faktorom je ropny zlom. Dnes je cela nasa civilizacia postavena na rope. Produktami z ropy hnojime, palivami z ropy orieme, sadime aj zneme, vdaka nim produkty zvazame, spracuvame a rozvazame dalej. Vdaka rope dnes funguje globalny trh. Ked raz cena ropy pre jej minajuce sa zasoby bude uz len stupat, celosvetovy trh tak, ako ho pozname dnes, skonci. Letecka, automobilova, zeleznicna aj lodna doprava funguje na ropu. Nez ju nahradi elektrina, slnecna energioa a uran, obavam sa, ze uz nasa generacia bude svedkami tych pesimistickych scenarov.

Trpkym faktom je, ze pocet obyvatelov Zeme nemoze rast donekonecna.

 

14 milárd je maximum, ako bolo spomínané v tom videu. O tých 14 miliardách som čítal kedysi veľmi dávno, že je to maximálne maximum, ktoré by sa na túto planétu vošlo. Inak reálne je to okolo 9-10 miliárd. Viac to asi nebude, jedine v tom prípade ako génoví inžinieri budú schopní vypestovať také rastliny, ktoré dokážu zasýtiť viac ľudí. Ale keďže sme tu nedávno mali veľké bububu kvôli geneticky upravenej kukurici (ktorá bola upravená preto aby zasýtila viac ľudí), tak tento scenár asi nebude reálny.

 

Ja osobne si myslim, ze uz teraz sme na vrchole nasich schopnosti zasytit vsetkych ludi.

 

Ľudstvo jednoznačne musí expandovať do vesmíru aby našlo nové zdroje. Pri súčasných technológiách sme však uväznení na Zemi a zatiaľ to nevyzerá, že by sa malo v tomto smere niečo zmeniť. Asi nás budú musieť fakt navštíviť nejakí "Vulkáni" aby sme sa pohli ďalej.

 

Raz za desat-dvadsat rokov vedia a mozu vyspele krajiny, a aj to nie celkom dostatocne, zmiernit hladomor kdesi v Afrike, nie vsak kazdy rok, najma ked, ako sa predpoklada, cena potravin bude rast celosvetovo.

 

Za hladomor môžu vyspelé štáty, ako som už vyššie písal.

 

Tym druhym faktorom je ropny zlom.

 

O tom bude ďalšie video :)

Ano, ako si napisal, tym, ze dnes zachranime vacsinu deti od smrti hladom v rizikovych regionoch Afriky, problem iba prehlbujeme, kedze aj tieto raz budu mat svoje vlastne deti, a zatial nic nenasvecuje tomu, ze menej ako ich rodicia :)

 

Nie som si isty, ci je cislo 9-10 miliard naozaj realne, kedze o tych par desatroci bude vacsina obyvatelstva sveta, tak ako vlastne uz dnes, zit v chudobnych krajinach Afriky, J. Ameriky a Azie, ktore uz dnes ocividne nie su sebestacne v produkcii potravin. Staci sa pozriet na Egypt ci Tunisko, kam vedie nie nedostatok, ale len vyssie ceny potravin. Co moze skutocne prist, sme mohli vidiet pocas stalinskeho hladomoru na Ukrajine. Tam bol sice hladomor sposobeny clovekom, ale ukazuje sa, co nastane, ked z akehokolvek dovodu ludia nemozu vypestovat ci doviezt potraviny a ani opustit krajinu.

 

Dnes dokazeme produkovat dostatok potravin najma vdaka tomu, ze podu hnojime a rastliny postrekujeme produktami z ropy. Ked ropna era skonci, a ak sa nevymysli iny sposob, ako udrzat produkciu aspon na sucasnej urovni, bude nasledovat asi dost bolestny pokles a netreba hadat, kde a kto si na to doplati ako prvy.

 

Ja poznam tiez jeden dokument o ropnom zlome, budem rad, ak nemyslime na to iste:

 

Kruté probuzení: Kolaps ropy

 

Stoji za pozretie :)

Produkcia potravin nejaky hypoteticky vrchol este nedosiahla, pretoze to by znamenalo, ze vsetky myslytelne faktory su vyuzite na maximum - ale tak to nie je. Prirodzene, to neznamena, ze sucasne chyby odstranime a produkcia bude rast, moze to byt presne naopak.

Ale za uvahu stoja minimalne tri faktory:

 

1. Prakticky vsetky krajiny, kde hrozi alebo sa deje hladomor maju velmi zle a neefektivne vlady. Takze ani ich mozny potencial produkcie zdaleka nie je vyuzivany tak ako by mohol. Skor naopak je mrhany (viz Zimbabwe).

 

2. Vo vacsine pripadov ide o neslobodne krajiny. Ak vynechame cinu, ktora zaviedla nasilne metody kontroly, so zvysujucou sa slobodou, emancipaciou zien a bohatstvom, klesa rychlost rastu obyvatelstva. (spolu s vacsou efektivitou polnohospodarstva)

 

3. Z viacerych dovodov velmi vyuzite moznosti genetiky, ktora dava sancu vytvorit rastliny setrnejsie k zivotnemu prostrediu, poskytujuce viacej zivin, alebo schopne prezit aj v komplikovanych prostrediach.

 

Prirodzene, rast do nekonecna je nepredstavitelny. Ale momentalne je situacia taka, ze vacsina problemov by mohla byt aspon ciastocne odstranena efektivnym riadenim spolocnosti a efektivnym vyuzivanim nasich vedomosti.

To ale potom znamena, ze slobodne krajiny so stabilizovym demografickym rastom (ci dokonca poklesom) vyvazaju nadbytok potravin, ktore vyprodukuju.

 

Ale kedze potraviny su tiez iba tovar, musia odrazat ponuku a dopyt. Cim vyssi vsak bude dopyt po potravinach v tretich krajinach, za predpokladu stupajuceho poctu obyvatelov na pravdepodobnych 9 miliard, logicky ich cena bude musiet rast. To ma zase vedie len k zaveru, ze k hladomorom, a teda socialnym nepokojom, skor ci neskor pride.

 

Kam viedli sucasne lacne a lahko dostupne potraviny v krajinach, ktore nemaju vhodne prirodne podmienky a teda len obmedzene moznosti na polnohospodarstvo, mozeme vidiet pekne na priklade Egypta:

 

 

V roku 1980 mal plus-minus 44 milionov, v roku 1990 58 milionov, v roku 2000 70 milionov a nakoniec v roku 2010 takmer 83 milionov. Tymto tempom bude mat Egypt v roku 2020 mozno uz 100 milionov obyvatelov, teda za 40 rokov sa populacia viac nez zdvojnasobi. Rovnaka situacia je v celom arabskom svete. A to nemusime chodit do Nigerie, Indie, Pakistanu, Indonesie a dalej.

Toš, ale to, ze potraviny su vyvazane je len jedna cast rovnice. Druha je, ze tieto krajiny su tak zle riadene, ze neprodukuju ani tolko, ako by mohli. Pripadne je to rozkradnute, neskladovane a pod.

 

Pokial by export potravin bol zly - sucasny rast cien potravin by potom mal byt zachranou. Pretoze ak si nebudu moct potraviny kupovat, budu musiet pristupit k vlastnej produkcii. Ale kedze to take lahke a jednoznacne nebude, asi zakladny problem nebude v exporte potravin. Svojho casu dokazal tiez mizernym spravovanim statu Stalin sposobit hladomor na Ukraine, co je mozno najurodnejsia cast zeme.

To mas ako s firmou - je jedno aka je potencialne uspesna, pokial jej bude sefovat magor, skor ci neskor skrachuje. A to sa deje tymto krajinam.

 

Dalsia vec je nizka uroven slobody. V krajinach, kde su ludia slobodnejsi a hlavne postavenie zien je porovnatelne s muzskym, vacsinou klesa porodnost. Zase vo vacsine pripadov ide o krajiny "tradicnejsie", kde je menej slobod a postavenie zien je vacsinou horsie ako u muzov. Chyba.

 

A do tretice, bohatstvo. Ked ludia bohatnu, postupne sa znizije porodnost, pretoze nie su k tomu ekonomicky tlaceni. Ale kedze zase ide o krajiny, ktore maju ekonomiku niekde medzi kelom a prdelou, mat deti je jedna z mala istot, co clovek moze mat.

 

Politika, ekonomika, ludske prava. Zazrak to nezabezpeci, ale dokazalo by to eliminovat vela zo sucasnych problemov.

to su ale vsetko keby keby. Keby neboli zle riadene, keby neboli neslobodne a nedemokraticke, keby neboli chudobne ... to je ako povedat keby sme sa my neprejedali a neplytvali jedlom :)

 

V zasade vsak plati, ze raz, pribudajucou slobodou a bohatstvom krajiny, budu obyvatelia tychto zaostalych a neslobodnych tiez chciet zit ako my, t. j. konzumne - mat dom, auto, telku, pocitac a vela vela potravin? Preco, pretoze si to budu moct dovolit kupit :)

 

No ale nez (ci skor az) sa tak stane, budu mat demograficky rast vyssi nez ekonomicky. A to znamena problemy.

No jo, ale to "keby" je prave o zvazovani moznosti a perspektiv, nie? Pokial existuje moznost ako zmenit demograficky vyvoj a pokial existuju moznosti ako zmenit produkciu potravin - preco nebrat do uvahy tieto moznosti a len sa stazovat na zlu situaciu?

 

A ano, ak budu ludia inde bohatnut - budu chciet viacej vsetkeho. Vidiet to aj na Cine.

Dve protichodne tendencie - kde na jednej strane bude zvysujuca sa spotreba...a na strane druhej mensi narast populacie a vyssia efektivita. Ked sa bavi o problemoch, je predsa logicke brat do uvahy zmeny, ktore by mali pozitivny efekt.

 

Nuz a pokial su tieto najviac zasiahnute krajiny zle riadene, bolo by rovnako logicke, aspon vramci moznosti, pomahat ich smerovat tak, aby boli riadene lepsie. Co je sice takmer nemozne, alebo komplikovane - ale minimalne ako vychodisko to zmysel dava.

Znizovat nasu spotrebu potravin moc nepomoze.

1. Pre nasich producentov sa potom neoplati vyrabat na export do Konga, pretoze to nebude ziskove

2. Producenti potravin v inych krajinach len utrpia, kedze predaj ich hlavnych artiklov poklesne

...cize nijaka velka vyhra.

vyssia efektivita? Sucasne produkcie urody sme zabezpecili najma intenzivnym hnojenim umelymi hnojivami. To ma dva roblemy: Uhlohydraty su z ropy, ked sa ropa minie, budeme sa musiet vratit viac-menej k prirodnym. Druhy a vaznejsi problem je dlhodoby negativny dopad hnojenia - klesajuca kvalita pody, napr. hromadenim nezelanych prvkov a zlucenin obsiahnutych v tychto hnojivach alebo vznikajucich prirodnym procesom, a tiez znecistovanie vody.

 

Viac tu

 

Takze o akej vyssej efektivite hovoris? Chces priklad z minulosti, kam vedie intenzivne polnohospodarstvo? Pozi na Mezopotamiu, kedysi nadpriemerne urodna cast sveta, kde sa vsak poda neustalym zavlazovanim "zasolila". Vid napr. tu :)

Efektivita

 

• Velka cast je sposobena zlym zavlazovanim, ked sa voda straca, alebo je premrhana. To neznamena vzdy megalomanske projekty, ale "normalny" efektivny water management.
• Hnojiva mozu byt aj organickeho povodu, ale je pravda, ze uhlohydraty su zaklad - ale zase - nemozno nad tym mavnut rukou.
• Je mozne pracovat na GMO, ktore budu menej narocne na vodu, budu produkovat urcite latky posobiace ako hnojiva, budu poskytovat viacej zivin. Ze sa na tom viacej nepracuje je hlavne politicky problem, nie prakticky. Pripadny uspech, ktory sa vsak z uvedenych dovodov zatial nedostavil, by mohol eliminovat cast problemov s vodou aj hnojenim a vynosnostou.

Bolo by prehnane tvrdit, ze proste teraz je dosiahnute absolutne maximum - to sice nie je neobmedzene, ale je nespravna predstava, ze napr. africke krajiny maju polnohospodarstvo na uplne najdokonalejsej urovni a uz nie je co zlepsovat.

 

Ale na druhej strane mozeme kludne akceptovat aj tuto premisu - je "ich" privela, viacej potravin nevyprodukuju a nas intenzivny sposob produkcie je dlhodobo skodlivy. A ze neexisuju nijake sposoby ako produkciu dalej zvysovat. Budiz, mozeme toto zobrat ako predpoklad s ktorym sa bude dalej pracovat. Z toho by ale vyplyvalo...

 

• Vyspele krajiny nemozu potravinami podporovat treti svet
• Kedze produkcia je v tychto krajinach na maxime, nedava velky zmysel pracovat na jej zlepseni
• V tychto krajinach musi dojst k zasadnej a vyraznej zmene poctu obyvatelov, aby sa tato zhodovala s pordukcnymi moznostami
• Nakolko vyspele krajiny nemozu absorbovat velke pocty imigrantov (nie su potravinovo sebestacne), ich utek k nam nie je riesenim

V podstate im mozeme povedat - uz sa pre vas neda nic urobit, proste si znizte pocet obyvatelov o 20% - 60% a robte co mozete, my nikoho zachranovat nebudeme, pretoze uz nie je co viacej urobit.

A vzhladom na to, ako su tieto krajiny riadene k tomu moze kludne aj dojst. Zopar vojen, epidemii, nejaky hladomor...neposielat 20 rokov humanitarnu pomoc aby sa nezachranovali prebytocni...a afrika sa vrati tam, kde bola pred viac ako storocim. Zaroven zostanu chudobni, takze stale to bude vdacny dodatavtel surovin (nam, alebo trebars inej velmoci) a rovnako vdacny odberatel ci uz koraliek, alebo mopedov na solarny pohon.

uz sa pre vas neda nic urobit, proste si znizte pocet obyvatelov o 20% - 60% a robte co mozete, my nikoho zachranovat nebudeme, pretoze uz nie je co viacej urobit

Drsne povedane, ale tak to je. Ak populacia v tychto krajinach bude stupat a nezacne klesat, Zem ako taka skor ci neskor dosiahne limit, ked ich nebude moct vsetkych uzivit. Populacia, ktora je dnes v arabskom svete, Indii, Afrike atd. je dosiahnuta neprirodzene. Jednak zvysenou kvalitou lekarskej starostlivosti (ockovanie, zakladne lieky) a jednak lacnymi a dostupnymi potravinami. Kym kedysi tam mala primerna rodina dajme tomu 7 deti, ale prezili len 2, dnes stale maju 7 deti, ale prezije 6.

 

A ten tvoj prvy "optimisticky" scenar v podstate iba znamena, ze sme to my, neviem z akeho vlastne dovodu, kto zjavne musi zefektivnovat nase polnohospodarstvo, a to len preto, aby sme zasytili miliardy ludi. Lenze vsetky sposoby, ako dosiahnut vyssiu efektivitu, produkciu potravin v konecnom dosledku zdrazuju. Kto to zaplati? Ja myslim, ze nakoniec iba spotrebitel.

 

A ani vtedy clovek prirode neporuci a staci jeden rok nadpriemerne chladny alebo horuci, ci suchy alebo vlhky, a nech sa robi cokolvek, uroda bude aj tak podpriemerna, ako sa stalo nedavno. Ak tychto rokov bude po sebe viac, zase to vedie len k jednemu zaveru: nedostatok potravin nie u nas, ale v tretom svete.

A ten tvoj prvy "optimisticky" scenar v podstate iba znamena, ze sme to my, neviem z akeho vlastne dovodu, kto zjavne musi zefektivnovat nase polnohospodarstvo, a to len preto, aby sme zasytili miliardy ludi. Lenze vsetky sposoby, ako dosiahnut vyssiu efektivitu, produkciu potravin v konecnom dosledku zdrazuju. Kto to zaplati? Ja myslim, ze nakoniec iba spotrebitel.

 

Ani nie "my"... Ale ked Cina nakupuje obrovske pozemky na Madagaskare, kde chcu rozvijat produkciu potravin znamena to, ze cinania dokazu asi vyprodukovat v tych istych podmienkach viacej, ako domorodci. A ked si Zimbabwe v priebehu zopar rokov prakticky zlikvidovalo vlastnu produkciu znamena to, ze nebyt tychto chyb mohli byt na tom lepsie.

Optimisticky predpoklad znamena, ze pri spravnom riadeni statov a efektivnom vyuziti dostupnych technologii by bolo mozne vela zo sucasnych nedostatkov odstranit.

 

Ale co sa tyka toho pesimistickeho - tak vzdy sme na tom lepsie ako nejake Kongo alebo Banglades. Z nasho pohladu bude akurat rozhodujuce potom uspesne strazit vlastne hranice, drzat lajnu a nedat s zviklat moralistickym hartusenim, a profitovat z technickej pokrocilosti. A pripadne sa pripravit na boj o rozhodujuce suroviny s cinou a indiou, resp. braziliou ci inymi velmocami buducnosti.

Zobrat za svoje pesimisticky vyvoj, mali by sme sa pripravovat na suboj, ktory bude vedeny vsetkymi prostriedkami - a tu mam pocit, ze "nasi" vodcovia nejak zaspali dobu. Nakukavaju nam, ze vsetci mozeme byt kamarati, ale v konecnom dosledku tu druhu stranu budeme musiet mozno strielat.

Tu sa ale potom dostavame k jadru problemu. My v zasade musime vypestovat len tolko potravin, kolko sami potrebujeme. Ze mame zbytocne vysoku spotrebu a sme obezni? No, a co teraz?

 

Preco mame investovat do draheho vyskumu GMO alebo efektivneho zavlazovania? Co sa nam dnes urodi navyse, to uskladnime na horsie casy alebo vymenime a predame. Tomu, kto zaplati. Pochopitelne. My naozaj nemame dovod, aby sme tu klcovali dalsie lesy, pestovali este viac plodin, viac hnojili a viac zavlazovali, ked sa to neoplati, pretoze za to nema kto zalatit. A nakoniec, farmarcenie nie je velmi oblubene zamestnanie. Aby sa do toho u nas pustali dalsi, muselo by byt sakramentsky ziskove. Ak je ziskove pestovenie trebars cukrovej repy, preco by mal farmar pestovat obilie? Obilie bude pestovat len vtedy, ak mu to vynesie viac nez cukrova repa. A to bude vtedy, ked bude vysoky dopyt po zakladnych potravinach a teda aj stat na trhu viac ako dnes. Ze si ich tak ako dnes nebude moct vela ludi dovolit? Nuz, co teraz?

GMO dava zmysel, pretoze stale nie sme potravinovo sebestacny, moze to znizit zavislost na zavlazovani a hnojivach. Zaroven moze byt export potravin stale vyhodny exportny artikel. Ale pokial sa podari lokalne (napr. vramci europy) zabezpecit dostatok potravin, tak nebudu lokalne az take drahe - cize budu moct ludia peniaze minat aj na ine veci, co ekonomicky tiez dava zmysel.

Niektore exoticke potraviny by boli asi problem, ale v pripade pesimistickeho predpokladu by sa malo smerovat k co najvacsej sebestacnosti europy, resp. k ziskaniu rozhodujuceho vplyvu k kritickych regionoch. Z takehoto pohladu je napriklad trestuhodne, ze prioritou europskej politiky nie je ukrajina, ktora stale laviruje a postupne sa presuva snad smerom k rusku.

Ak ocakavame potravinovy nedostatok, malo by byt jasne stanovene, ze rusko je konkurent a ukrajinu treba bezpodmienecne a jednoznacne priputat k nam.

 

Co sa tyka ziskovosti, tam pripadne zafunguje ekonomika. Ak sa bude zvysovat cena potravin, ich pestovanie bude stale ziskovejsie a tym padom zaujimavejsie. Potraviny sa predsa len nedari efektivne skladovat na dlhe obdobia, takze bude musiet byt zabezpecena ich kontinualna dodavka. Ekosystem teda udrziavany akurat na urovni nutnej aby sa nerozpadol, ale myslim ze privela narodnych parkov ci chranenych uzemii v oblastiach, kde sa daju produkovat potraviny, nebude dobry napad.

 

Ohladom spotreby - tu zrejme tiez dojde k ekonomickej samoregulacii. Ak cena prudko vzrastie, tak zacne klesat spotreba, aspon u niektorych komodit. Ak clovek nema peniaze, nebude sa prezierat a bude viacej rozmyslat, co si kupit.

 

Ono to malovanie ciernej buducnosti je vacsinou uplne nedosledne, ked sa zastavi pri katastrofickej predpovedi - a nic viacej. V zasade su dva mozne postupy , ktore by mohli priniest uspech:

 

1. Snazit sa technologicky prekonat sucasne nedostatky a ziskat zdroje inym sposobom, ako je dnes zname.

2. Aktivne sa pripravovat na boj, kde budeme len sami za seba a uz teraz si pripravovat podu v rozhodujucich oblastiach.

 

Europe skor hrozi demograficka implozia. Explozia len v pripade imigrantov - ale pravdu povediac, cez minove polia a celom proti gulometu ich vela aj tak neprejde. Stale sme technologicka spicka, takze mozeme - vlastne by sme asi mali - svoju prevahu vyuzit rozhodujucim sposobom. A pokial tieto predpoklady hovoria o istote, ze v afrike a azii pomru stovky milionov ludi, nase dnesne zasahy sa mozu zdat bezohladne, ale v skutnosti by boli zanedbatelne.

A pokial predpovede hovoria, ze afrike sa uz pomoct neda - akakolvek pomoc by sa asi mala ukoncit. Nakolko by boli "nasi" ludia v ohrozeni, tak by vsetky snahy mali byt smerovane k zabezpeceniu buducnosti europy a nie zbytocne stracat prostriedky zachranovanim afriky.

 

Ak su pesimisticke predpovede pravdive, nevidim dovod preco sa starat o tych africanov. Ved predsa pomru tak ci ona. Cize sa aspon snazme, aby sme nepomreli aj my.

V prvom rade sa musime starat sami o seba. S druhymi sa mozeme delit len o to, co zvysi. My nemusime byt sebestacni v produkcii vsetkeho. Komu predaju farmari z EU, USA, Ukrajiny ci Ruska svoje nadbytky, nam napriklad, co mozeme zaplatit, alebo Africanom? Cim budu platit za potraviny miliony a miliony Arabov zijucich v pusti, ked vytazia posledne barely ropy? Pieskom?

 

privela narodnych parkov ci chranenych uzemii v oblastiach, kde sa daju produkovat potraviny, nebude dobry napad

Preco? Pretoze musime uzivit 14 miliard ludi? Tie narodne parky napokon nie su az take rozsiahe a zvacsa ani velmi vhodne na polnohospodarstvo, aby nejako zasadne zmenili celosvetovu produkciu. Kolkym ludom a na ako dlho vydrzi tychto par ton navyse?

Nemyslel som predsa ze musime zivit cely svet. Len ze ak bude celosvetovy nedostatok potravin, tieto mozu byt vyhodnou komoditou na obchod - teda pokial bude mozna ich produkcia ak k exportu, tak preco to nevyuzit?

 

A co sa tyka afriky - ked nebudu mat cim platit, nebudu kupovat, pretoze im nikto nepreda. Pesimisti tvrdia, ze nijake zlepsenie nie je mozne, takze proste budu umierat vo velkom.

 

Len je vlastne usmevne, ze vela z tych, co predpovedaju ciernu buducnosti - sa vlastne brania aktivitam, ktore by ju mohli pomoct co najlepsie prezit. Prave si napr. citam, ze vakciny pre treti svet maju zlacniet minimalne o 2/3. Hlupost, nie?

Pokial ide o Afriku, ja k tym pesimistom patrim. Egypt sme mali, tak co taka Nigeria?

 

 

rok 1980 - cca. 78 milionov

rok 1990 - 99 milionov

rok 2000 - 122 milionv

rok 2010 - 150 milionov (to jest viac ako ma dnes Rusko a polovicu z toho, kolko maju dnes USA)

 

t.j. za 30 rokov sa aj tu pocet obyvatelov zdvojnasobil. A navyse, z toho vekova hranica 0–14 tvori az 44%, co znamena, ze takmer polovica obyvatelov Nigerie su este deti. A pri sucasnej porodnosti 4.73 dieta na zenu neviem, ci je mozne byt do buducna optimistom :confused:

 

O Bangladesi uz skoda reci.

 

Par dalsich grafov z wikipedie:

 

World Population by Continent and 10 Most Populated Countries (v zatvorke percentualny prirastok)

 

 

Human population growth rate in percent:

 

 

Fertility rate world map:

 

Takze mame dokazy, ze v afrike a azii narasta obyvatelov velmi rychlo. Pesimisti tvrdia, ze sa s tym neda nic robit, len ich nechat aby vymreli na nejaku rovnovaznu uroven. OK. Tak potom je uz len otazka, co s nami a ako vyuzit nase prednosti, aby nas to zasiahlo co najmenej. A nehrat sa na falosnych spasitelov.

 

Kedze som spominal moznosti, ktore by mohli pomoct - ale tieto su len hypoteticke - nema zmysel spochybnovat trendy. Podstatna cast sveta smeruje teda k malthusianskej pasci. Len mi chyba, ze sa k tomu malokto stavia dostatocne pragmaticky a nepovie ako sa veci maju na rovinu.

Optimistom mozno vycitat prehnany optimizmus.

Ale pesimistom zase strach priznat si, co ich predpovede znamenaju.

No, ak by sme sa my zacali k tomu stavat pragmaticky, asi by nam riadne nalozili rozne nabozenske, humanitne a ludskopravne organizacie :confused:

 

Ja vidim cestu nie v zvysovani produkcie potravin, len aby sme uzivili rastuci pocet obyvatelstva, ale v znizovani porodnosti - ci uz bezplatnou antikoncepciou, zakazmi alebo osvetou. Cim neskor sa zacne, o to tvrdsie budu pre nich nasledky. V prvom rade musia byt zodpovedni ti, ktorych sa to tyka, a nie my. Caka ich este dlha put, ale nech pojdu ktoroukolvek cestou, obe vedu k ubytku obyvatelstva.

U nas s vysokou porodnostou problem nie je.

 

A co sa tyka napriklad afriky - problematicke od kulturnych dovodov, az po uplne prizemne prakticke. A nijaka krajina nema taku moc ak napr. Cinska, aby mohli neordinovat a realizovat tieto opatrenia nasilim. Maximalne tak nasilim zopar (milionov?) ludi vyvrazdia.

Kedze ide o chudobne krajiny, potomkovia su zaroven jeden z mala sposobom ako sa zabezpecit na starobu a ako vobec prezit. Pokial by sa ich pocet zacal narazovo znizovat, asi by malo nemalo ludi problem s prezitim.

A vobec...ako ich nejak motivovat?

 

Ak budeme pesimisticky tvrdit, ze sa pre nich neda nic urobit, mozeme nad nimi mavnut rukou a starat sa hlavne sami o seba. Blbe je, ze vela z tych co strasia demografickou katastrofou trpia fixnou ideu, ze by sme s tym mali nieco robit. Cim to akurat komplikuju.

so starobou? To asi velmi nie. Priemerny vek dozitia je v tychto krajinach len cosi nad 50 rokov :confused:

 

A ide nielen o kulturne, ale aj nabozenske dovody. Krestanstvo aj islam povazuju deti za pozehnanie a teda mat vela deti je v sulade s ich nabozenstvom a zase branit pocatiu je v rozpore.

 

A len taky priklad z nasej rodiny, ktory moze sluzit ako modelovy. Moj stary otec, kedze hlbsie uz moja pamat nesiaha, mal 5 deti (50. roky), vratane mojho otca. Kazde z nich malo potom 2 deti (70-80. roky). Takze nas je dokopy desat. My vsetci vsak dnes mame priemerne uz len jedno dieta (90. roky a prva dekada). Takze rovnica je: 1 - 5 - 10 - 10.

 

Teda, ak by sa uz dnes v tychto kritickych krajinach zacala obmedzovat porodnost na dve deti na rodinu, populacia by stale rastla este nejakych 20 rokov, zhruba do roku 2030. A az ked sa obmedzi na jedno dieta na rodinu, az vtedy, okolo roku 2050-2060, by sa demografia stabilizovala a ich pocet zacal dokonca klesat. Ak sa nic nezmeni, nuz, narast obyvatelstva bude geometricky.

Dnes isiel film nesvadbovo na STV2. Iny starosta. V dedine fontana, ihriska, kupalisko,krasne obecne kulturne stredisko. A sa este stara o osobne stastie obcanov. Ako vidno ze je to byvaly vojak. Aspon som to dedukoval podla uniformi na stojane. Vraj islo o dedinu Zemplinska Hamre.Maju tam vraj 70 ludi starsich ako 30 rokov a nepocepcenych, neprodukuju deti. Nabada rozhlasom na zdravy zivotny styl a robi zoznamovacie vecierky.

 

Ale taku srandu a podla mna aj horsiu mame aj u nas. Z 13 chlapcov z gympla maju aspon 8 vysoku, zijeme v okresnom meste ,resp. v regione kde zili 2(11 mimo), a spolu sme vyprodukovali 9 deti. Traja po dve a traja po jedno a 7 nic ak sa mylim tak po tohtorocnom stretnuti po 15 rokoch dam vediet.

Tie nabozenske zvysklosti chapem ako sucast kultury - ta zahrna v tomto pripade vsetky unikatne znaky naroda, alebo urcitej skupiny. Prirodzene, aj nabozenstvo ma mnoho podob - takze katolicke spanielsko v podstate akceptuje ako rozvody, tak aj antikoncepciu a emancipaciu zien. Islam interupcie nepovoluje, ale ti co chcu a mozu ju absolvuju v zahranici. V tradicnom islame nie je bezne aby si zeny budovali karieru - ale "moderne" moslimky v zapdnych krajinach tento problem necitia. Cize nejde "len" o nabozenstvo - ale skor o vysledok.

 

Co sa tyka geometrickeho narastu - netreba to brat tak mechanicky. Zober si na porovnanie jednotlive kontinenty a uvidis, ze to univerzalne neplati. Zober si na porovnanie jednotlive krajiny - a zase to nebude platit. Proste niekde rastie uplne sialene, inde prakticky vobec.

 

Takze neviem ci ma zmysel rozmyslat o nejakom globalnom obmedzeni porodnosti, kedze neexistuje sila, ktora by to zabezpecila. Ale ked mame priklady krajin, kde sa narast obyvatelov znizil zo sialene vysokych cisiel a zaroven sa zvysila zivotna uroven - co tak to brat ako zaklad, ze v tychto krajinach su splnene pozadovane podmienky a tie by mal byt kopirovane?

V noci na dnes, krátko po polnoci sa narodil 7-miliardý človek. Takže už je nás 7 miliárd.

 

A nie je to Číňan, ani Ind, ani arab, ani moslim, ani černoch, ale je to Rus z Ďalekého východu.

neskutočné.

 

pripomenulo mi to moj starý pamätníček zo školy, kde ma jedna spolužiačka chcela kvôli niečomu utešiť, a napísala v roku 1978 :

 

neboj, na svete je 4,5 miliardy ľudí, a len jeden xy.