Cirkev = politická strana

Dá sa podľa vás prirovnať cirkev k politickej strane ????

Uplne zjednodusene, da sa to povedat, ano. Zalezi na tom, co si predstavujes pod pojmom cirkev.

V stredoveku, áno, ak sa dá hovoriť o politike ako takej. V dnešnej dobe máme strany s náboženskými ideálmi, ale tie nie sú viazané na cirkev. Cirkev je odlišná inštitúcia, jej cieľom nie je dostať preferencie a vládnuť štátu, čiže podľa mňa nespĺňa podmienky pre tento termín. Ak hovoríme konkrétne o RKC, má isté právomoci ale stále sa dosť líši pojmu politická strana, keďže nespĺňa hlavné definície.

Skus to porovnat napr. so scientologistickou cirkvou. Ta sa snazi ziskat, a v mnohych statoch uz ziskala vplyv, vo viacerych sferach statnej spravy. S davkou ironie sa da k cirkvi porovnat aj obdobie meciarizmu do r. 1998. A zboznovanie Meciara babkami demokratkami.

Cirkev má svoju ideológiu, ktorú sa často snaží presadiť v spoločnosti a zvýšiť v nej svoj vplyv podobne ako sa politická strana snaží presadiť svoj program a získať podiel na moci. V dnešnej dobe sa to samozrejme deje v našich podmienkach cez spriaznené politické strany.

 

V dnešnej dobe máme strany s náboženskými ideálmi, ale tie nie sú viazané na cirkev.

Sú nepriamo naviazané tým, že rešpektujú a v politike presadzujú rozhodnutia a odporúčania cirkví.

 

Cirkev je odlišná inštitúcia, jej cieľom nie je dostať preferencie a vládnuť štátu, čiže podľa mňa nespĺňa podmienky pre tento termín.

Záleží aj na tom v ktorom štáte. Ak si zoberieme Vatikán, tam samozrejme RKC záujem vládnuť má. Existujú aj ďalšie teokratické krajiny, najmä islamské, kde je nejaký cirkevný orgán nadriadený vláde.

 

S davkou ironie sa da k cirkvi porovnat aj obdobie meciarizmu do r. 1998. A zboznovanie Meciara babkami demokratkami.

To je vlastne obrátená situácia. Nie cirkev vykazuje znaky politickej strany, ale politická strana (spravidla so silným lídrom) vykazuje niektoré prvky typické pre cirkev.

Cirkev = politicka strana ........ urcite nie a suhlasim s Cactalesom , ale vedel by som si predstavit v poslaneckych laviciach nasish knazov a nebolo by to nic neobvykle, ved v Čsl. shromazdeni sme mali take osobnosti ako bol Andrej Hlinka, Martin Razus, Jozef Tiso a z dobovych materialov vieme , ze svoje mandaty zastavali celkom dobre.

Ako som už spomenul, nepovažujem za vhodné aby sa v súčasnej dobe ešte angažovali kňazi v politike. V minulosti to bolo predsa len iné, Slovensku chýbala inteligencia, ktorá by ho mohla reprezentovať. J. M. Hurban, tiež kňaz, ktorý sa významne angažoval v slovenskej politike svojho času vyhlásil, že biedou a slabinou nášho národného hnutia je, že sú doňho zapojení len teológovia. Pochopil, že hnutiu chýba laický živel, a preto ho považoval za príliš jednosmerné, teologické.

 

V období po vzniku 1. ČSR sa slovenské kňazstvo tiež významne angažovalo v politike, spomenutí traja kňazi - Rázus, Hlinka a Tiso boli poslancami NZ. Na Slovensku mala v tom období predovšetkým katolícka cirkev veľký vplyv a to zohralo svoju úlohu pri presadení sa HSĽS. Andrej Hlinka zohral významnú úlohu v dejinách národa. Ale ako farár mal príliš veľké osobné ambície ako vodca strany, chcel byť tiež vodcom národa. V roku 1925 sa strana, ktorú viedol pomenovala podľa svojho predsedu. Tým sa akoby Hlinka ustanovil za doživotného predsedu a vodcu strany, a strana sa definovala ako strana jedného muža. Čo mi ešte na Hlinkovi prekáža je nedostatok tolerancie voči oponentom a to, že sa okrem autonómie snažil aj o klerikalizáciu Slovenska. A účinkovanie farára Jozefa Tisu za druhej svetovej vojny kritizoval aj Vatikán, ktorý po vojne vydal odporučenie, aby predstavitelia cirkvi do politiky nevstupovali.

 

Slovenská republika sa podľa ústavy neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu. Priame angažovanie sa cirkevných predstaviteľov v politike príliš vnáša do spoločnosti ideologickú orientáciu. Za nevhodné tiež považujem, ak cirkev priamo v kostoloch vstupuje do volebnej kampane v prospech alebo neprospech niektorých politických strán.

hm ... to sú dôvody, prečo si pripadám občas ako nehodný občan - to sú presne dôvody, prečo neviem považovať Andreja Hlinku za veľkého slovenského politika a veľkého Slováka. nehovorím o tom, lebo sa to zvyčajne nepatrí ... ale nestačí "brojiť" za Slovákov ... treba sa pritom držať pri zemi, a Hlinkovi tá zem trochu spod nôh ušla ... a Tisovi už úplne.

neberiem Hlinkovi jeho zásluhy, ale zanecháva trochu pachuť ...

v žiadnom prípade si dnes neviem predstaviť sedieť v poslaneckých laviciach kňazov. byť kňazom je poslanie, nie poslanectvo, doba, keď tu poslancovali a prezidentovali kňazi, je preč a dúfam, že preč aj zostane.

nepleťme už vieru s politikou ... v moslimských krajinách sa v mnohých nadraďuje, a nerobí to priveľkú dobrotu

z nadpisu témy nie je celkom jasné, či to autor stroho konštatoval, alebo sa pýta aj na názor ostatných - snáď sa pýta

mala byť otázka položená tak, že sa cirkev správa ako politická strana ? alebo je prirovnateľná k nejakej politickej strane ? alebo sa mieša do politiky ako nejaká politická strana ? či sa dá prirovnať k politickej strane ? dá sa ... tým, že ovplyvňuje čítaním listov na bohoslužbách výsledky volieb, a hlavní predstavitelia komentujú dianie aj na politickej scéne, a chceme či nie, zasahuje do každodenného života, je tu.

game

 

nevidim dovod , aj knaz je iba obcan a ak je obcanom SR , je bezuhony.... mohol by , ale pokial viem , tak jedine s povolenim svojho biskupa - tak je to u katolikov, protestanti tam je to asi obdobne, ale po kolektivnej porade.... politika by knazkemu ruchu iba poskodila, i ked mozno by v SNR bolo ovela slusnejsia klima .....

 

Co ta vedie k takemu postoju k Andrejovi Hlinkovi ? Bol to obycajny clovek , ako ty, ja a mnohi ini , iba snad, ze tvrdo na sebe pracoval a nepoznal prekazku, ktora by sa nedala zdolat. Absolutne miloval Boha , Slovensko a Slovakov a v tomto poradi vedel obetovat vsetko, aj to najcennejsie. A to je vsetko a vidis sama aj celkom jednoduche.

Ja som toho názoru, že poslanec by mal vykonávať svoj mandát absolútne slobodne (samozrejme v súlade s politickým programom a zodpovednosťou voči voličovi) a u kňaza, človeka priamo podriadenému určitej cirkvi, a jej ideológii to neprichádza do úvahy.

nevidim dovod , aj knaz je iba obcan a ak je obcanom SR , je bezuhony.... mohol by , ale pokial viem , tak jedine s povolenim svojho biskupa - tak je to u katolikov, protestanti tam je to asi obdobne, ale po kolektivnej porade.... politika by knazkemu ruchu iba poskodila, i ked mozno by v SNR bolo ovela slusnejsia klima .....

 

Co ta vedie k takemu postoju k Andrejovi Hlinkovi ? Bol to obycajny clovek , ako ty, ja a mnohi ini , iba snad, ze tvrdo na sebe pracoval a nepoznal prekazku, ktora by sa nedala zdolat. Absolutne miloval Boha , Slovensko a Slovakov a v tomto poradi vedel obetovat vsetko, aj to najcennejsie. A to je vsetko a vidis sama aj celkom jednoduche.

nemyslím, že prítomnosť jedného či dvoch alebo troch kňazov by spôsobila kdekoľvek slušnejšiu klímu

politika kňažskému rúchu tak všeobecne škodí, škodí aj moslimským štátom, kde je politika a náboženstvo prepojené, a škodilo aj tu, jednoducho si myslím, že kňazstvo nepatrí do politiky, myslím si to, čo som spomenula už vyššie, že viera a politika sa nemajú pliesť dokopy, kňazi majú iné poslanie ... učiteľovanie sa dá zavesiť na kliniec počas poslancovania, aj hocijaká iná profesia, neviem si to dosť dobre predstaviť u kňaza, a u katolíckeho už vôbec nie ...

okrem toho, byť kňazom neznamená byť automaticky bezúhonným ... aj kňazi sú iba občania ... teda ľudia

a ešte k tomu s poslaním ... aspoň by mali byť.

 

Andrej Hlinka nebol "obyčajný" človek, ako ja a mnohí iní ... už len meno jeho strany hovorí, že bol iný... nemám veľmi rada, keď niekto niečo robí "absolútne" ... ani keď niečo miluje absolútne ...

 

je tu jeden blog ... tento našiel včera či predvčerom dead, nezávisle na tom, o čom sa tu predtým písalo.

 

/ možno by sa skôr hodil do politikov prvej republiky, ale zato je k téme aj tu - keď nám téma utečie, presťahujeme sa tam /

Andrej Hlinka bol v rôznom období našich dejín posudzovaný rôzne. Naozaj by už bolo potrebné seriózne a nezaujaté zhodnotenie jeho činnosti. Blog, ktorý uviedla game niečo objasňuje, a ak som tvrdil, že Hlinka bol málo tolerantný, vychádzal som napríklad aj zo 376. schôdze Národného zhromaždenia zo dňa 13.10.1925, konkrétne z bodu 10, ktorý opisuje správanie sa Andreja Hlinku na zhromaždení v Brezne:

 

Při zahájení veřejného shromáždění stál totiž blíže řečnické tribuny neznámý mladý muž, který se posl. Hlinky něčeho dotazoval. Posl. Hlinka se ho ptal: "Jste náš? Jste luďák?" Když mu dotyčný neznámý odpověděl, že je republikán, vykřikl posl. Hlinka na lidi vedle stojící: "Ven s ním, chopte se ho, bijte ho!" Na tuto výzvu chopili se přívrženci Hlinkovi tohoto neznámého muže, bili ho palicemi, kopali a odvlékli ho od tribuny. Tento případ potvrzují tři svědkové.

 

Když posl. Hlinka začal řečniti, byl stále přerušován přítomnými komunisty, takže nemohl mluviti. Jsa křikem stále vzrůstajícím popuzen, ukázal posl. Hlinka rukou několikráte směrem, kde stáli komunisté s ostatními oposičníky a volal: "Do nich, pošlapte jich, zabijte jich!" "Pryč s nimi, rozšlapat a vyvraždit jich!" "Pošlapte tu pakáž, zabijte jich!" "Po nich, pobijte jich!" "Jen s těmi koňmi do nich a rozdrťte jich!" "Chlapi, za nimi, zabijte jich!" "Bijte jich!" Při tom ukazoval rukou směrem, kde stáli komunisté a soc. demokraté, na což banderisté se vrhli s koňmi do davu. Po pronesení těchto výroků, které měly za následek všeobecnou bitku, dal posl. Hlinka nápěv k písni "Hej Slováci" a vyzýval svých stoupenců okolo řečnické tribuny posuňky rukou i hlavou ke zpěvu.

 

Po skončení bitky křičel posl. Hlinka na svoje lidi: "Kdo tu stojí a ozve se, toho spravte!"

 

Po obnovení pořádku a po opětovném zahájení svojí řeči pronesl posl. Hlinka další výroky, v nichž spatřuje se přečin podle §u 14, č. 3 zákona na ochranu republiky.

 

----------------------------

 

Teda otec národa, alebo len otec svojich prívrženov? Na kňaza je toto naozaj trochu silné. A o týchto veciach chcela SNS zakázať hovoriť, keď pôvodne chcela dať do zákona sankcie za poškodenie dobrého mena Andreja Hlinku?

Nie je problem najst si troch svedkov Cactales a obvinit ta , ze si ma napadol a ublizil na zdravi , co opat nie je problem , ze priatel lekar mi vystavi lekarsky nalez a nahlasi to policii , to by akoze mohol byt scenar aj dnes , .... a v rokoch 20.minul.storocia si myslis , ze v nastupujucej politickej sile SĽS a HSĽS nevideli Cechoslovakisti hrozbu v poziadavkach slovenskej autonomie a nerobili vsetko mozne aby v necistom politickom boji ociernili kazdeho,kto sa postavil proti Masarykovi?

Uviedol som tento prípad, ktorým sa zaoberal parlament, neviem sa to potom súdne doriešilo, ale o nedostatku tolerancie Hlinku hovoria aj iné zdroje. A či sú traja svedkovia veľa alebo málo - ak to bola pravda tak je obdivuhodné, že vôbec niekto bol ochotný bez obáv svedčiť. Ale napísal som tiež, že je potrebné naozaj seriózne a nezaujaté zhodnotenie činnosti Andreja Hlinku. A určite by sme nemali z Hlinku robiť svätca. Ale po prijatí zákona o zásluhách Andreja Hlinku bude zrejme znova v trende len jednostranné hodnotenie.

som uz dost stary aby mi bolo jasne ze nalinajkovanie A.Hlinku a k tomu este politicke je iba docasne a za vsetkym je hlavne politicky kapital a pre mna urcite nie je moralnym aspektom sucasna SNS na cele s hulvatom Slotom alebo HZDS s Meciarom , a socialisti v celom europskom spektre uz vonkoncom nie. Ale s tym otcom NARODA sa sekli vsetci politici , ktorí za tuto absolutnu hlupost hlasovali . Hlinka ako knaz a politik a tvrda praca v prospech Slovenska a Slovakov, prosim to ano , to mozme povedat aj Martinovi Rázusovi, Stefanikovi, Šturovi .

myslím, že na tom nezáleží, kto je ako starý, aby mal svoj názor na dianie okolo seba ... niekto má toho možno načítaného viac, niekto menej, aj tak každý pohľad aj na súčasné dianie je iný, nieto ešte na históriu

myslím, že v prípade Hlinku a jeho vlastnej strany sa jeho prostredníctvom cirkev približovala k tomu, byť politickou stranou, myslím, že postava Andreja Hlinku je aspoň mierne kontroverzná, pričom jeho zásluhy mu nikto neupiera, ale svoje poslanie byť katolíckym kňazom prekročil dosť podstatne ...

a dnešní politici nemali až tak dávno živý príklad samozbožštenia

chápem, že mať svoju vlastnú slovenskú postavu v dejinách, ktorá sa zaslúžila o slovenskosť, je potrebné a dôležité ... Hlinka bol kňaz a politik, ale nebol čiernobiely a jeho glorifikáciou sa dosiahne opačný efekt ... uctime si ho, ale rozumne.

a cirkev už nechajme byť cirkvou, oddelenou od štátu

cirkev nemá vystupovať ako politická strana, má dnes iné poslanie

Poslanie knazov je samozrejme a ze nie su clenmi polit.stran je v podstate dobre, ale nikde nie je dana zmena do buducna. Nezabudaj game ze cirkev ako taka straca v celosvetovom ponati denno denne svoje postavenie a hlavne katolicka..... a myslis ze cirkevni hodnostari sa iba budu prizerat ako ziskava na sile , vplyve, postaveni aj politickom mohamedanske nabozenstrvo a prazdne kostoly sa stavaju iba turistickou atrakciou ? Ja si to nemyslim uz iba z tych dovodov, ktore som uviedol . A zakonite pride cas , ked sa postavenie cirkevnych spolocenstiev aj v tomto spolocenskom ponimani zmeni. Cirkev odjakziva sa svojim vplyvom zucastnovala na riadeni statu, bud priamo alebo nepriamo .

o tom hovorím : cirkev má tu a dnes iné poslanie

 

že dnes a denne stráca celé stáda ovečiek, znamená, že niekde je chyba

cirkev sa zúčastňovala a chce zúčastňovať na riadení štátu / štátov /, ale jej poslanie je predsa len trochu iné ... európa je trochu ďalej, časovo inde, v modernom civilizovanom svete majú ľudia citové potreby rovnako ako kedykoľvek, možno ešte viac, moderná doba nám pomáha aj nás ubíja, ale skostnateným myslením si cirkev svoje miesto späť nevydobyje ...

a ako ochrana starobylej kresťanskej európy pred islamom by mohla cirkev stáť ... ale takto, ako to robí dnes, nebude

a to je desivé ... z viacerých príčin

No, ja predsa len verím v sekularizáciu spoločnosti a občiansku spoločnosť. Kňazi v politike to neveští nič dobré, verím, že sa Európa poučila. Teokracia je už asi anachronizmus. Napr. tie džamahírie pôsobia skôr exoticky ako príkladu nasledovania hodné.

 

Pôsobenie v politike? Áno, ale ako občania alebo občianske združenia. Tak, ako vojaka vyzlečieme z uniformy, keď ide do vlády...

Cat eye zivot ma naucil mimo ine aj " Nikdy nehovor , nikdy .. " dnes je tak a zajtra úplne inak, dnes sa knazi a cirkvi neangazuju do politiky, ale zajtra to uz tak nemusi byt, a opäť opakujem ."" Viem si predstaviť v našej politike i kňazov," ci uz evanjelickych,katolickych ,ale i pravoslavnych....

ďakujem pekne, také tu už bolo. zostáva dúfať, že už bude len zdravý rozum, nie podobné predstavy

hoci pokiaľ ide o ľudstvo, ťažko hovoriť o zdravom rozume

no vidis game teraz sme v suhre, natrafila si na tu moju strunu :lol: to su presne aj moje myslienky, a to je to

"NIKDY, NEHOVOR NIKDY::: " ludstvo od pociatku vekov vie zabudat, na Slovensku sa tomu hovorí: "Zíde z očú, zíde z rozumu ... " :)

Čo dobré by nám mohol priniesť maďarský biskup.

Neviem prečo ale ja v tom vidím viac politiku ako náboženstvo.

:lol:

Myslim si, ze cirkev nie je politicka strana. Tieto dva pojmy su podla mna vobec nie porovnatelne.

 

Cirkev sa dost casto zamiena s knazmi, ale obsahuje aj mnozinu laikov, je teda poctom ovela vyssia, ako sa casto predpoklada.

 

V politickej strane (spolocenstve) mozu byt clenovia (fyzicke osoby) cirkvi a vselijakych cirkvi a naopak v cirkvi (spolocenstve) mozu byt clenovia politickej strany aj viacerych stran (opat iba fyzicke osoby). Politicka strana a cirkev maju uplne ine ciele. Ich mnoziny sa prelinaju. A konecne cirkev/-ve tu boli uz davno predtym, nez sa zacali vytvarat politicke strany. Pretoze sa mnoziny prelinaju, nejde o matematicky sucet, ale nieco ako logical or. Jeden clovek moze byt bezpartajny a bezcirkevny, ale aj partajny cirkevny, bezpartajny cirkevny a bezcirkevny partajny, kombinacia cirkevny sa da este rozviest podla moznych cirkvi v state.

 

Tretia mnozina, ktora je pre obidve spomenute mnoziny zaujimava, je mnozina "stat", zahrnajuce obidve mnoziny (vsetky mnoziny cirkvi (plural) + vsetky mnoziny stran + mnozinu bezpartajnych + bezcirkevnych. O vztahu cirkvi a statu rozhoduje dnes legislativa, zlozena z demokraticky zvolenych zastupcov politickych stran + bezpartajnych; tato mnozina - legislativa, cize zastupcovia ludu rozhoduju o cirkvi, nemusia byt ale prislusnikmi cirkvi, cim vyssia je ich angazovanost v cirkvi, o to vyssia pravdepodobnost je, ze zaujmy cirkvi budu zohladnene. Statna moc a cirkevna moc nie su ani totozne, ani vzajomne zavisle. Maju iba vzajomne vztahy, ak to urci legislativa, napr. zlucenie/rozdelenie cirkvi so statom/od statu, atd.

 

 

Podla toho, ake je zakonodarstvo statu vzhladom ku cirkvam, taka je aj sila jednotlivych cirkvi v state. V niektorych statoch je preto vplyv cirkvi väcsi, niekde su cirkve silne potlacane a prenasledovana. Ale nikde, s vynimkou cirkevneho statu Vatikan, sa neda hovorit o statnej moci nejakych cirkvi, v state Vatikan nie su ale politicke strany, sposob vlady je cisto hierarchicky, vyplyvajuci zo struktur tam vladnucej cirkvi.

 

Vzhladom na to, ze teda tieto vsetky relacie su pomerne komplikovane, myslim si, ze davat do znamienok rovnosti cirkev a politicku stranu je pomerne velmi zjednodusujuce a to je este dost mierne slovo. (Lebo v oblasti politickych stran je este väcsia roznorodost ako u cirkvi, a teda kombinatorika by bola este ovela viac rozvetvena.)

Riadenie spoločnosti by ozaj malo byť o odbornosti, o vedomostiach, o pravde, o nezištnej pomoci ľuďom. Súkromé aj náboženské, aj politické aj iné predstavy by nemali byť na piedestali života človeka. Náboženské predstavy sú zjavne predchodcom dnešných politických snáh - k ovládaniu človeka. Tak, ako aj kapitál. Sloboda je o inej dimenzii - o práve na názor, aj. O práve na vieru v kohokoĺvek, v čokoĺvek. Bez násilia.

 

edit "luom" - stále ma trápi písmenká s diakritikou... "luďom"... a netuším, prečo je to tak :-))), napíšem a nie je... a nechcem bez diakritiky a tým pádom aj mojej neodbornej slovenčiny...