Zmeny

ako znášate zmeny vo svojom živote ?

 

nútená či dobrovoľná zmena v práci, v mieste bydliska, zmena životného štýlu, zmena v navyknutom spôsobe života, zmena v súkromí, dlhodobý pobyt v zahraničí, skok medzi nových kolegov, na nové pracovisko, či len zmena trasy na ceste do práce, akákoľvek zmena ...

 

viem, že pre niektorých ľudí je zmena to, čo ich poháňa dopredu

pre niektorých priepasť, ktorú musia prekročiť

 

 

ako znášate zmeny ?

ja väčšinou zmeny veľmi nemusím, zvyčajne mi vyhovuje, keď všetko ide ako má a nič zvláštne, čo by ma nútilo robiť nejaké zmeny sa mi nepletie do cesty

 

ale niekedy zmenu treba, napríklad teraz sa črtá jedna dosť podstatná zmena, ktorá sa v podstate týka takmer všetkého uvedeného a už sa v podstate na ňu teším

vo všeobecnosti ťažko znášam zmeny

 

niekedy priam dozrievajú, človek zmenu čaká a prijme, pretože je súčasný stav vyrastený, zrelý, dobrovoľne stačilo, treba pokročiť ďalej ...

pred pár rokmi som si zvolila po jednom dni premýšľania zmenu, ktorá dozrela, ale jednoduché to aj tak nebolo

pred rovnakú zmenu som nie dobrovoľne postavená teraz a trpím, nemám možnosť voľby ... aspoň nie hneď .

Na zásadné zmeny si zvykám ťažšie a preto sa pre ne dlhšie rozhodujem, ale niekedy sú potrebné.

Pre menšie zmeny, najmä v životnom štýle, sa niekedy rozhodnem spontálne.

Tiež zmeny veľmi nemusím, aj keď adaptácia netrvá dlho, zmeny mi nerobia dobre vzhľadom na psychickú pohodu, či už sú malé alebo veľké, spontánne alebo premyslené či želané alebo nútené... Ešte tie želané sa ľahko a rýchlo prekonávajú, ale nerozhodnému človeku ako ja aj tak zmeny príliš nevoňajú...

neznášam stereotyp, zväčša sú mi zmeny vítané

 

či len zmena trasy na ceste do práce

by ste neverili, koľko rôznych ciest do školy môže viesť cez jeden park

vždy keď mám taký pocit, že môj život sa mení, zistím, že sa vlastne nič nemení... a veru, je ťažko povedať, či zmenu rada mám alebo nie... niečo zmeniť chcem a ani za toho boha sa nezmení... niečo sa mení tak pravidelne, že to ani neregistrujem... a to čo ma šokne, to ma šokne ale moja máti ma naučila byť pripravená na všetko...

ja mam rad aj stereotyp - sam o sebe ma nijako neubija. ale neprekaza mi ani to, ked sa nieco meni, hoci (zvycajne) nepocitujem ziadostivost po zmene. v podstate je mi to lahostajne. moze byvat jedno i druhe.

rozhodujem sa pre jednu zmenu ... veľmi veľkú zmenu

a ako ja milujem zmeny, trpím, trápim sa a neviem sa rozhodnúť, je to priveľký krok nikam

a čo teraz a čo potom :lol:

Nemám rada zmeny, dokonca aj tú cestu do školy mám stále rovnakú :lol:

Ja mám dosť taký stereotypný život, takže už by som nejakú zmenu aj privítala /len neviem akú/.

ja mam rad aj stereotyp - sam o sebe ma nijako neubija. ale neprekaza mi ani to, ked sa nieco meni, hoci (zvycajne) nepocitujem ziadostivost po zmene. v podstate je mi to lahostajne. moze byvat jedno i druhe.

Tiež som na tom tak nejak. Ale čo sa týka väčších zmien (zmena bydliska ma postihla minulý rok... achjo :lol: ), tak sa s nimi síce navonok vyrovnám ľahko, ale má to veľký dopad na moju psychickú pohodu :)

Aikaterine .. to vcelku poznam .. ked som mal 16, tak sme sa uz stihli prestahovat 2x (a byvali v 4 bytoch) .. strednu skolu som dokoncil v dokopy 6tom kolektive od prvacika na zakladke. Ale da sa to prezit .. vsade si niekoho najdes.

Ja mám dosť taký stereotypný život, takže už by som nejakú zmenu aj privítala /len neviem akú/.

No ja mám zase v poslednej dobe toľko zmien, že radšej by som uvítal keby všetko bolo zase po starom :) :lol: :)

Nemam prilis rad zmeny vo svojom zivote. Vzdy som zaskoceny, ak sa necakane dostanem do situacie, ktora ma donuti zmenit zauzivane zvyky. O zmenach, ktore ocakavam ci planujem, to neplati - ratam s nimi, som na ne pripraveny a prekonam ich lahsie, i ked sa na ne netesim. Zalezi aj na tom, aka zmena sa chysta. Najhorsie znasam, ak musim vstupovat do noveho kolektivu. Ked sa ocitnem medzi novymi ludmi, som neisty a dlho mi trva, nez si v novom prostredi zvyknem.

 

Mensie zmeny mi neprekazaju, casto su i prekvapenim alebo spestrenim beznych dni. Priroda ma vybavila elanom, ktory sa vypotrebuje pri prekonavani malej zmeny a potom sa musi chvilku dobijat. : )

Připadám si už jako důchodce, změny snáším docela nerad, ikdyž jsou k lepšímu (a výjimky potvrzují pravidlo), žiji hodně stereotypně

pre niektorých ľudí je zmena to, čo ich poháňa dopredu

áno, presne o mne, i keď často sa k nejakému rozhodnutiu, z ktorého vyplýva dôležitá zmena neviem odhodľať, či už zo strachu alebo lenivosti a pohodlnosti, ale v konečnom dôsledku zo mňa pochybnosti opadávajú a beriem každú zmenu ako osud... Nemohla by som dlhšiu dobu znášať stereotyp, zošalela by som...

...ja sa celkom dobre asimilujem :lol: ...takze si musim davat pozor, - zistila som, ze obcas ked skypujem s priatelmi čechúnmi - a nasledne pisem nieco tu a lebo inde - vludi sa pozostatok českej konverzacie...takze sorry za obcasne nezrovnalosti...

...zmena je potrebna, niekedy nevyhnutna - tazsie je preladenie sa na novy stav, zalezi od povahy, ja s tym vacsi problem nemam...R:-)

Ja celkovo nemam rad zmeny a tazko si zvykam na nieco nove :) ... to sa tyka uplne vsetkeho, az na jednu vec: vobec mi nevadi cestovanie * a z toho mam skor potesenie ako zle vplyvy na psychiku ... takze rad cestujem po krajinach a krasnych miestach a obdivujem vsetko naokolo - taka zmena je skvela! :lol: