Povinné čítanie

myslíte si, že je povinné čítanie na školách nutné? má svoj význam nútiť decká čítať knihy? dá sa predísť referátom, ktoré pomáhajú decká, aby napokon predsalen tie knihy nemuseli čítať?

ako ste na tom /boli/ vy s povinným čítaním... čítali ste? obľúbili ste si nejakú knihu? ktoré knihy by ste určite pridali, ktoré tam určite nedali?

Povinné čítanie je super, tohtoročný zoznam prečítam tuším celý :lol: (až na tie, ktoré som už zmákla)

No, píšem to sem, akoby som bola všetko z predchádzajúcich rokov prečítala :) Pravda je taká, že sa mi do tých nadiktovaných kníh nikdy moc nechcelo. Tuším ich budem čítať až po schole.

Osobne - nemyslím si, že by to niekoho, kto nerád číta (resp. vôbec nečíta), donútilo začať s tým a obľúbiť si knihy. Zvlášť nie niekoho, kto prehlási že "Jéžiš, Vonnegut, som čítala Bitúnok č. 5 a to bola otrasná kniha, blbosť." (jasné, že niekomu sa to nemusí páčiť, ale keď to počujem od takej kravy, čo pozná dokopy tak Snehulienku a z referátu naučenú Hájnikovu ženu, tak mi je špatne)

na strednej skole som precitala iba jednu knihu povinneho citania, Antigonu...odvtedy som ani brvou nepohla

knihy som citala, ale tie ktore som si vyberala ja

a bola som aj vo veku, ked ma zaujimalo vsetko ine len nie knihy :lol:

Povinné čítanie mi nevadilo a u nás sa to nebralo ani tak drasticky. Nám to proste učiteľka zadala akože by sme to mali prečítať ale nič viac. Prečítal som z toho Shakespeara, Dickensa, Salingera, Dostojevskeho, Balzaca, Hviezdoslava, Sládkoviča a možno aj niečo ďalšie už neviem čo tam všetko bolo.

A hodne dobrých kníh mi chýba v povinnom čítaní napríklad taký Goethe, Eco, Vonnegut Wilde, Kerouac a hodne ďalších

Na povinnom čítaní mi vadilo to, že boli taxatívne určené knihy, ktoré sme mali prečítať. A nanútiť niekomu, že presne ktorú knihu musí prečítať vyvoláva skôr odpor voči povinnému čítaniu. A potom nastupuje použitie už spracovaných referátov.

 

Za lepšie riešenie považujem pri povinnom čítaní zadať širší okruh kníh, a nech si každý vyberie, čo mu je najbližšie. Kto však knihy čítať nechce vôbec, ten ich ani tak čítať nebude.

strašne rada som kreslila, takže čitateľský denník bol vždy nejakým spôsobom ocenený :)
ale s čítaním povinnej literatúry to bolo horšie ... boli dokonca knižky, ktoré som si aj kúpila, s hanbou priznávam, že medzi nimi sú také, ktoré som dodnes neprečítala ...
vždy som mala spravený zápis, aj referát, ale máloktorú knihu som skutočne prečítala... vždy som to nejako zlepila z recenzií na konci knihy, pár strán som prečítala, väčšina tých kníh ma neoslovila a nechcelo sa mi ich čítať, možno už len preto, že boli povinné...
z tých, ktoré som čítala : Chrám matky božej v Paríži, Válka s mloky, Hollého Selanky ... zopár ich ešte bolo, nepamätám si ich už ...
ale čítala som dávno predtým, čítala som odkedy som sa naučila čítať, kvantá kníh, hltala som ich, len povinnú literatúru pomenej ...
a kto nečítal, toho povinná literatúra čítať nenaučila, opísal, a hotovo

Povinné čítanie som väčšinou čítal, až na niektoré knihy , ktoré som buď nezohnal alebo som ich po polovici odložil a podobne. Niektoré, hlavne zo svetovej literatúry, boli celkom dobré, ale iné som čítal len preto, lebo som si povedal, že to dočítam. Takto som zvládol dokonca aj Marínu, Slávy dcéru a Hájnikovu ženu.

 

dá sa predísť referátom, ktoré pomáhajú decká, aby napokon predsalen tie knihy nemuseli čítať?

Dá. V prvom ročníku sa profesorke podarlo donútiť takmer všetkých, aby prečítali Antigonu. Pre mnohých to bola jediná kniha z povinného čítania, ktorú prečítali. Ale to bolo nič oproti profesorovi dejepisu. Namiesto písomiek dával písať referáty a na konci museli byť zdroje informácií. On si to všetko preveroval, nestačilo napísať "internet", ale musela tam byť konkrétna stránka a niektorým sa stalo, že keď nejakú stránku zabudli, dopísal im "Zatajil si zdroj (stránka)". Viacerí dostali 5 za to, že to len stiahli z netu a tak odovzdali.

Povinné čítanie je niekedy dosť odveci, hlavne keď celá naša škola dostane zoznam a v knižnici je pritom len zopár kusov tých kníh. Ako si má 900 ľudí rozdeliť dve knižky?

Detičky a to ste ešte nezažili povinné čítanie za čias komunizmu ako ja :lol:

No tak porozprávaj :lol:

Detičky a to ste ešte nezažili povinné čítanie za čias komunizmu ako ja :lol:

synu, zažili ... :)

Čo sa týka povinného čítania, tak za prvé tri roky na gypmli som viac ako 1-2 knihy z každoročného zoznamu neprečítal, až vo štvrtáku toho už bolo trochu viac... A po škole som sa dostal ešte k pár kúskom z toho, čo vtedy bolo povinné a prečítal som si...

 

Osobne sa mi nechcelo zháňať tie knihy, skôr som si vyberal to čo ma zaujalo z ukážok v čítanke, občas sa to náhodou krylo s tým povinným čítaním... :lol:

myslíte si, že je povinné čítanie na školách nutné? má svoj význam nútiť decká čítať knihy?

Pre niekoho je povinné čítanie v pohode, pre niekoho je to utrpenie - z istého hľadiska je to určite prospešné. Niektoré decká to prinútilo niečo si prečítať a možno im to trošku rozšírilo obzor .... aj keď tých, ktorí čítať nechceli, ani bičom neprimäli vziať knihu do paprče. Bohužiaľ, mnohých nebavila ani knižka Malý princ, ani Umberto Eco a jeho Meno ruže, dokonca ani Joseph Heller a jeho Hlava XXII...

 

dá sa predísť referátom, ktoré pomáhajú decká, aby napokon predsalen tie knihy nemuseli čítať?

Keďže sme boli v triede max. traja, čo čítali povinnú literatúru, slovenčinárka sa rozhodla, že každý v triede prečíta jednu knižku, spracuje ju a odpapagájuje si svoj referát. Myslím, že to bol dobrý krok - tí, čo neradi čítali, si odpykali jednu knižku a mali potom po celý rok pokoj; a čo sa týkalo ostatných kníh, len si vypočuli siahodlhý referát a mali celé povinné čítanie konečne z krku. Slovenčinárka pristúpila k tomuto kroku po tom, ako zistila, že o povinnej literatúre viac ako 90% triedy nedokáže ani ceknúť.

 

ako ste na tom /boli/ vy s povinným čítaním... čítali ste? obľúbili ste si nejakú knihu? ktoré knihy by ste určite pridali, ktoré tam určite nedali?

Bola som považovaná za triedneho tĺka, pretože som povinné čítanie na celý rok prečítala počas dvojmesačných prázdnin. Ja za to nemôžem, fakt ma to bavilo... Jediný, kto to ocenil, bola slovenčinárka, ostatní na mňa pozerali s vygúlenými očami a pýtali sa, či by som sa nedala odborne vyšetriť.

Určite by som zo zoznamu vyradila Jozefa Maka - táto kniha mi poriadne pila krv a keby som mohla, roztrhala by som ju v zuboch - rovnako Letiace tiene od S. H. Vajanského. Keby autor ešte žil, asi by som mu poslala nepekný email s otázkou, či tú x - stranovú koninu myslel naozaj vážne. Pridala by som tam zopár kníh od E. A. Poa, Borgesa, Bulgakova, zopár detektívok a knižky predstaviteľov magického realizmu.

u nas sa povinne citanie citalo malo - nie, ze by profka nas nenutila, ale skor my sme mali odpor :lol:

tak najviac ludi si precitalo asi Antigonu a Chram Matky Bozej, este v prvom rocniku

 

ale za celkom dobry tah povazujem davanie bodov - vzdy nam profka dopredu povedala, ze na tej a tej hodine budeme preberat nejake dielo a dovtedy si ho mame precitat...pokial sa niekto dobrovolne prihlasil, ze si ho precital a vedel o nom porozpravat, dostal body

celkom fajne taketo nieco vedelo pomoct pri nerozhodnej znamke na vysvecku :)

 

takisto, hoci vacsina z triedy precitala malo povinnych diel, tak ci tak sme ich vedeli do detailov...profka zabila celu hodinu tym, ze sme preberali len dve diela...v zosite mam bezne opis deja a veci okolo jednej knihy aj na dve strany

a tie zabijacke pisomky

 

ale neskutocne nam to pomohlo pri mature - skoro cela trieda sme zo sj odmaturovali na 1, az tusim na dve vynimky

 

takze nemyslim, ze je nutne decka nasilu nutit citat a pisat citatelske - k spoznaniu diel sa da ist aj inou cestou

 

co sa tyka mna a citatelskych - to, ze ma niekto nuti citat, ma neskutocne iritovalo :)

takze to vyzeralo tak, ze cast z povinneho som uz mala davno precitanu, cast som si precitala kvoli bodom a dalsie, ak ma zaujali, som si precitala neskor, ked pominul moj odpor voci niecomu povinnemu

napr. Chram Matky Bozej som si precitala az v tretom rocniku, ruskych realistov, ktorych teraz milujem, az mesiac nato, co sme ich preberali v skole

citanie mam rad..ale neznasal som povinne citanie..uz len z toho ze ma niekto nutil robit nieco co som nechcel..aj ked tie knihy mohli byt fajn, ale uz len z toho principu "musis to precitat"..vzdy som si radsej precital to co ma zaujimalo a cital som to s radostou..a nie premahat sa len aby to bolo spravene..preto som aj precital len jednu jedinu povinnu knihu v skole..potom som si povedal ze to za to nestoji...

decka musi same napadnut ze citat chcu a nie nutit ich do toho....

ja som mala k povinnému asi taký istý vzťah ako Lolisha, veľkú väčšinu som prečítala, ale nie v tej dobe, keď sa to po mne chcelo :lol: neznášam, keď niečo musím, keď mi dáva niekto pokyny, takže inak to ani nešlo... V dobe keď ma tlačil termín som neprečítala nič z toho ani za boha, povinné čítanie mi bolo odporné a pripadalo mi nudné, veselo som si čítala svoje... a jakmile nátlak povolil prečítala som si :) Myslím, že to je celkovo pritiahnuté za vlasy nútiť človeka povinne čítať, veď nie vždy ma každý náladu prečítať si práve ten oný žáner, príbeh a podobne... teda ja mám napr. teraz obdobie, čo ma priťahujú mierne politicky ladené romány s množstvom faktov, v inom období zas nepustím z ruky filozofické s podmazom mystiky a tajomna, nálade človek nerozkáže. Nútiť školopovinných týmto štýlom čítať môže byť v konečnom dôsledku na škodu, decko získa averziu a už sa k titulu nevráti...

Mam podobny nazor ako Tom, naco niekoho nutit citat ked sam nema zaujem? U nas na gymply to byvalo tak, ze profka doniesla zoznam literatury, ktora je povinna a v podstate to davala ZA TREST tym co mavali najhorsie znamky z predmetu Slovensky jazyk a literatura ... No, 2 krat sa pritrafilo aj mne: raz Mrtve duse od Gogola, druhykrat Vitazny pad od Jilemnickeho - obidve som precital (aj ked ma to moc nezaujalo, tak ale dalo sa), aj ked vacsina to robilo tak ze slo na referaty.sk a stiahli si konspekt a potom ho odporezentovali ako keby to sami citali - skoro nikdy to profka nezistila! No ale naco to davat niekomu za trest citat? Tak toto je privela, kto chce si sam precita, kto nechce - pride o vela! To je moj nazor...

s povinnou literatúrou na tom bola zrejme väčšina ľudí podobne ... zvyčajne vzbudzovali odpor, máloktorú knihu som prečítala, zvyčajne som ich síce zohnala, ale do čitateľského denníka stačilo poznať hlavné postavy, dej, a resumé a hodnotenie niekoho múdreho z konca knihy ... keď som k tomu ešte niečo aj prikreslila, dielo bolo dokonané, málokedy niekto kontroloval, či to bolo skutočne prečítané, pri tom som bola tiež veľký čitateľ, len akosi nie povinnej literatúry ...

 

vždy som mala takú predstavu, a mám ju stále viac, a dnes som to už kdesi napísala, že tieto povinné čítania a literatúra sa prezentujú v školách zle a neviem, nakoľko by to šlo zvládnuť pre učiteľov, ale dala by som zoznam čo ja viem, možno desiatich autorov a zoznam ich kníh ...

z každého autora by povinne museli jedno dielo behom roka prečítať a zapísať do čitateľského denníka, úplne jedno, čo a v akom poradí, podľa nálady ... v priebehu roka by sa to štyrikrát skontrolovalo, prípadne odprezentovalo, aby bolo isté, že to prečítali ... myslím, že by to motivovalo viac ... hm, možno

Ono by to možno zafungovalo, ale podľa toho, čo čítam v jednom odbornom článku, študentov by motivovalo zrejme iba to, keby im za čítanie platili. :lol: Denne vraj číta beletriu iba 6,8 percenta stredoškolákov. To sa potom prejavuje na biednej slovnej zásobe, chabom vyjadrovaní, zlej gramatike. Pozitívne je asi to, že podaktorí, čo nečítajú beletriu, čítajú aspoň odbornú literatúru. U nás v práci majú všetci vysoké školy, ale čo som si všimla, mnohí používajú výrazové prostriedky ako "oné", "izé" a "totok". Slová ako "neni", "trebalo" a ďalšie nespisovné výrazy sú úplná normálka.

 

Podľa mna je chybou aj to, že volajú povinné čítanie povinným. Žiaci majú zvyčajne zakódované, že čo je povinné, je aj zlé. Sú však aj výnimky. Lenže skôr si povinnú literatúru prečíta niekto, kto má vzťah k literatúre, ako ten, čo k nej vzťah nemá.

 

Súhlasím s game, že školský systém je nanič - treba zmeniť prístup a možno nechať na žiaka, aby si vybral to, čo ho zaujalo, čo ho oslovilo a nenútiť ho čítať to, čo ho nebaví. Študenti sa vraj sťažujú najmä na slovenskú literatúru a na fakt, že im učiteľ vštepuje, čo si majú o jednotlivých dielach myslieť. Pamätáte sa? Témou tohto diela je... a ideou tejto básne je..., jedným slovom: čo chcel týmto dielom básnik povedať? A ja viem? Však som pri tom nebola... Ale napríklad Dni a noci Latinskej Ameriky neboli povinná literatúra a neustále to bolo vypožičané - keď sa mi ju konečne podarilo uchmatnúť, dostala som príkazom, že ju do týždňa musím vrátiť. Vynikajúca kniha!

..vždy som mala takú predstavu, a mám ju stále viac, a dnes som to už kdesi napísala, že tieto povinné čítania a literatúra sa prezentujú v školách zle a neviem, nakoľko by to šlo zvládnuť pre učiteľov, ale dala by som zoznam čo ja viem, možno desiatich autorov a zoznam ich kníh ...

Podľa mna je chybou aj to, že volajú povinné čítanie povinným. Žiaci majú zvyčajne zakódované, že čo je povinné, je aj zlé. Sú však aj výnimky. Lenže skôr si povinnú literatúru prečíta niekto, kto má vzťah k literatúre, ako ten, čo k nej vzťah nemá.

tak.

 

sú ľudia, ktorí nebudú čítať a nik to neovplyvní. každý má iný okruh záujmov a nie všetkých nadchne čítanie, bez ohľadu na to o akú literatúru sa jedná. preto si aj ja myslím, že nie je vhodné určiť pre študentov zoznam 'povinnej' literatúry. súhlasím s tým, že určitý prehľad o tvorbe v jednotlivých obdobiach patrí k vzdelaniu, no podľa mňa by bolo vhodné namiesto povinnej literatúry zostaviť zoznam doporučenej literatúry.

 

ak má niekto o čítanie väčší záujem, treba to na konci štúdia zohľadniť v celkovom hodnotení a aj naopak, ak má niekto o literatúru menší záujem, mal by byť aj nižšie hodnotený pri ukončení štúdia.

veď aj o tom má známka na vysvedčení vypovedať, či nie?

 

funguje to nielen v literatúre, ak má študent vzťah k napríklad k technike a na odbornom technickom predmete vyrukuje s nejakým zaujímavým projektom či nápadom, ktorému sa venuje vo svojom voľnom čase, je hodnotený v danom predmete vyššie ako iní žiaci, ktorí sa učivu venujú s menším nadšením.

u nás vyzeralo povinné čítanie inak, čitateľský denník sme robiť nemuseli, naša triedna-slovenčinárka to ešte vo vyšších ročníkoch vyžadovala, ale postupne od toho upustila. kto si chcel, napísal si ho, aby to mal na maturite ľahšie

na konci školského roka nám napísala na tabuľu knihy povinné a knihy na referáty pre budúci rok, na ktoré sa mohol hocikto dobrovoľne prihlásiť, aby knihu prečítal a spracoval /za známku, ale však nejako treba decká motivovať :lol: / a na hodinách potom skúšala knihu do podrobna... ak bol človek šikovný, stačilo mu zohnať si podrobné referáty /ale niekoľko, jeden určite nestačil/, ale tie referáty boli niekedy tak dlhé a zbytočne neprehľadné, že som si radšej knižky prečítala /a niektoré som mala prečítané už vopred/

 

najradšej som čítala samozrejme zahraničnú, hlásila som sa aj na referáty a brala som si zahraničných autorov, lebo to boli knižky, čo som aj tak chcela prečítať, zo slovenských skôr diela z 20. storočia

 

inak, ja to samotným učiteľom vôbec nezávidím, že to musia takto učiť, môj spolužiak po šiestich rokoch odišiel na dvojročné bilingválne a keď nás v maturitnom prišiel pozrieť, rozprával na slovenčine, ako vyzerá u nich literatúra... voľné osnovy, jeden autor sa rozoberá aj niekoľko týždňov, dopodrobna, a každý si mohol povedať svoj vlastný názor a neustále sa diskutovalo... triedna si len ľútostivo povzdychla, že by bola rada, keby aj ona tak mohla učiť, ale keďže ju na gymnáziu škole zväzovali nahustené osnovy, vyzeralo to ako to vyzeralo

Povinné čítanie u nás nikdy nebolo. Pamätám si, že jedine na základke sme mali založený "Čitateľský denník", v ktorom sme mali rozobraté asi dve diela.. a to bolo všetko.

Teraz na strednej už nie je ani to... na začiatku roka sa napíše zoznam "povinných kníh", ale nikto to nekontroluje, nič sa nezapisuje... kto chce si prečíta, kto nie, nie. A ešte v priebehu roka keď natrafíme na nejakú ukážku v čítanke, tak na nás začne profka hučať, že to je dielo, ktoré máme mať všetci prečítané.

 

ja osobne najradšej čítam zahraničnú literatúru, od slovenskej sa trochu dištancujem... /možno dôsledok hodín slovenčiny, na ktorých učiteľka len ospevovala našich autorov zaoberajúcich sa nekonečnými problémami zemianstva.../

 

a súhlasím s nut, na gymnáziách sú strašne nahustené osnovy.. nepreberieme nič poriadne, ale všetko len povrchne preletíme... čo z toho potom mám mať? ...

Povinné čítanie /PČ/ je podľa mňa potrebné,ale či prinútiť každého čítať je to najsprávnejšie riešenie,to neviem posúdiť :lol: Nič tak neobohatí slovnú zásobu ako kniha - mnoho kníh.

Ja čo si pamätám,tak literatúru predpísanú osnovami sme čítali asi 3-5 žiaci z triedy,čo nebolo ani 10%.Nepoznám dnešné školské osnovy,ale ak niejaké PČ je predpisované,tak asi to % bude ešte menšie.

V "mojej" dobe bola tak trochu chyba osnov,že výber literatúry bol bezpohlavný.Jilemnického,Hemingwaya,Remarque,Meilera.... atď. mali "v predpise" chlapci aj dievčatá a rovnako aj od Zúbka - Jar Adély Ostrolúckej bolo aj pre nás,pre chlapcov :)

Jé, Chrústik, to som nevedela, že jestvuje takéto delenie kníh...podľa pohlavia...ja som nikdy nečítala dievčenské romány, aj teraz čítam knihu Bitva o Atlantik od jedného poľského autora (Andrzej Perepeczko)...ale mám pocit, že aj tak sa asi nedozviem ako vlastne naozaj skončila vojnová loď Bismarck...ale k tej povinnej literatúre - samozrejme, inú sme mali za komančov, asi tam bolo viac klasiky - ale nerobila mi nejak zvlášť problém - pokiaľ odo mňa nik nechcel aby som čítala budovateľské knižky...

Za toto sa výnimočne nehambím. Na zač. 70tych rokov som robil skúšku z MRH ( pre mladých - medzinár.robotnícke.hnutie-Marx- Lenin. filozofia atc) ako normálne k skúške bolo potrebné mať splnené cvičká to znamenalo pripraviť si výpisy a referáty zo s t o v á k strán nesmierne nudných(údajne) Leninovych a Marxovych spisov ( sú to desiatky 500 stranových kníh).............ja som nečítal žiadnu a cvičká som nedostal. Cez to všetko som na skúšku prišiel, ukázal index a kajal sa, skúšajúci starší pán o.i. kvitoval pomerne dobré známky z iných predmetov, pokecali sme o živote (on bol predtým atašé v Egypte) - skúšku som dostal.