Jump to content

Msg. ThDr. Jozef Tiso


Jozef50205

Recommended Posts

Dr. Jozef Tiso pochádzal zo starej slovenskej rodiny v trenčianskej stolici. Jeho otec Gašpar Tiso bol roľníkom, ale vyučil sa aj mäsiarskemu remeslu. Matka sa volala Terézia, rodená Budíšková. Jozef Tiso sa narodil vo štvrtok 13. októbra 1887 vo Veľkej Bytči (dnešná Bytča) ako druhorodený syn manželov Tisovcov.

Pri krste dostal aj druhé krstné meno Gašpar, ktoré však v budúcnosti vôbec nepoužíval. Vyrastal v prostredí, kde dominovala náboženská výchova. Členovia rodiny sa často stretávali pri spoločných modlitbách, kde si spolu čítavali životopisy svätých. Jeho starý otec bol kostolníkom, ktorého si veľmi oblúbil, preto je veľmi pravdepodobné, že práve tu v ňom vznikla túžba stať sa kňazom. Tiso začal svoju cestu za vzdelaním v ľudovej škole. Bol veľmi usilovný a ambiciózny. Patril k najlepším žiakom v triede. Po skončení 6. triedy ľudovej školy odišiel študovať do Žiliny s úmyslom stať sa kňazom. Roku 1902 prišiel Tiso študovať na vyššie gymnázium do Nitry. Počas štúdia patril k najlepším študentom a maturitu dosiahol s najlepším prospechom. Potom odišiel do viedenského seminára Pazmáneum. Štúdium na Pazmáneu ukončil v roku 1910 ako premiant. Ten istý rok ho biskup vysvätil za kňaza. Do roku 1914 pôsobil na viacerých miestach. Po vypuknutí 1. sv. vojny narukoval ako poľný kurát k 71. pešiemu pluku. Tento peší pluk bol bezprostredne po vyhlásení vojny nasadený na ruský front v Haliči. Tu Tiso spoznal krutú, pred verejnosťou odvrátenú tvár vojny. Ako poľnému kurátovi mu pripadla úloha utešovať zmrzačených a poskytovať posledné duchovné veci pre umierajúcich vojakov. Toto všetko otriaslo jeho duševnou, ba nakoniec i fyzickou stránkou a tak kvôli zdravotným problémom bol z armády prepustený. Po návrate z vojny pôsobil v Nitre na viacerých miestach. Tu píše svoje spomienky na vojnu pod názvom Denník zo severného bojiska, kde môžeme nájsť aj mobilizujúce výzvy v duchu vlastenectva. Podobne vyznievali aj ďalšie jeho články, ktorými prispieval do rôznych miestnych časopisov. Po vyhlásení CSR sa Tiso začal zaujímať o politiku. Ako člen SLS bol po verejnom prejave na zhromaždení mládežníckej organizácie OROL obvinený z používania protičeských výrazov. V prejave poukazoval na krivdy a nepravosti pražského centralizmu voči slovenskému národu. Súd ho odsúdil na 2 mesiace a pokutu 400 korún. Odsedel si 14 dní a bol prepustený na základe amnestie. V roku 1925 sa Jozef Tiso intenzívne zúčastnil predvolebnej kampane nielen ako rečník na verejných zhromaždeniach, ale opäť aj ako poslanecký kandidát. Voľby pre SLS dopadli dobre a Tiso sa stal poslancom Národného zhromaždenia v Prahe. Tiso bol zvolený aj vo voľbách v rokoch 1929 a 1935. V decembri toho istého roku sa mala uskutočniť i voľba prezidenta, v ktorej chcela HSLS zohrať úlohu jazýčka na váhach. Tiso bol pri rokovaniach asi iba sprostredkovateľom, rozhodujúce slovo vo voľbe prezidenta mal stále Hlinka. Tiso však Hlinkovu voľbu Beneša ovplyvnil, pretože Beneš ešte pred samotnou voľbou prisľúbil Tisovi, že ak za neho bude HSLS hlasovať, do roka po svojom zvolení za prezidenta vyrieši slovenskú otázku uskutočnením autonómie ale Beneš tento svoj sľub nikdy nesplnil. Rok 1939 sa začal vyhrotením vzťahov medzi Cechmi a Slovákmi. Toto vyhrotenie vyvrcholilo 8. marca 1939, keď bola vláda na Slovensku prevzatá českými generálmi a slovenská autonómna vláda zbavená legitímnosti. O 3 dni neskôr prezident Hácha vymenoval novú autonómnu vládu na cele s K. Sidorom. Tisa skontaktovali Hitlerovi agenti a ponúkli mu vojenskú pomoc na ochranu autonómie. Tiso s poďakovaním odmietol. 13. marca 1939 dostal Tiso od Hitlera pozvánku do Berlína.

Tiso, po súhlase predsedníctva HSLS, do Berlína išiel. Tu mu Hitler predostrel svoje požiadavky a žiadal od neho aby vyhlásil samostatnosť Slovenska, inak Slovensko padne spolu s Čechami. Tiso vyhlásil, že takéto rozhodnutie môže urobiť len slovenský snem. Hitler mu ukázal telegram, v ktorom stálo, že maďarské vojská sa koncentrujú na južných hraniciach Slovenska. Tiso stále trval na zvolaní slovenského snemu, ktorý musí rozhodnúť. Nakoniec svoju požiadavku presadil a odletel do Bratislavy. V Bratislave sa konalo mimoriadne zasadnutie slovenského snemu. Program bol nasledovný: Dr. Karol Sidor podal demisiu, ktorú snem prijal. Hneď nato referoval Tiso o svojom rozhovore s Hitlerom. Snem Slovenskej krajiny sa uzniesol, že je za samostatný Slovenský štát. Dna 14. marca 1939 vznikol samostatný Slovenský štát, deň nato vznikol protektorát Čechy a Morava. 18. marca sa zišiel v Berlíne Tiso, ako predseda slovenskej vlády, s Hitlerom. Hitler od Tisu žiadal prevzatie ochrany Slovenska Nemeckou ríšou a tým vlastne úplné podriadenie sa Nemeckej ríši. Tiso za takýchto podmienok nebol ochotný rokovať a vstal od stola. Hitler nakoniec prehlásil, že to je len žiadosť jeho generálov, o ktorej sa dá rokovať. Výsledkom týchto rokovaní bolo podpísanie "Ochrannej zmluvy" (Schutzvertrag). V zmluve sa Slovensko zaviazalo viest svoju zahraničnú a vojenskú politiku v súlade s Nemeckom a dalo súhlas k pobytu nemeckých vojsk na časti západného Slovenska. Dňa 26. októbra 1939 bol za prezidenta Slovenskej republiky Slovenským snemom jednohlasne zvolený dr. Jozef Tiso.

 

Tlak Nemecka, podporovaný radikálnym krídlom HSLS (Tuka & Mach), sa stupňoval. V lete 1940 musel prezident Tiso na priamy Hitlerov nátlak pustiť k moci radikálnych pronemecky orientovaných politikov a musel súhlasiť s vyslaním nemeckých poradcov na Slovensko. V novembri 1940 sa Slovensko pripojilo k Paktu troch mocností a po účasti vo vojne proti Poľsku sa zúčastnilo i vojny proti ZSSR. Režim na Slovensku bol totalitný, nedemokratický a slovenská vláda nasledovala "príklad" nacistického Nemecka i v riešení "židovskej otázky" , čo malo za následok, že viac ako 60 000 slovenských Židov bolo transportovaných do vyhladzovacích koncentračných táborov. Po roku 1945 bol Tiso postavený pred Národný súd a v apríli 1947 bol odsúdený na trest smrti a popravený.

Link to comment
Share on other sites

o Tisovi sa dosť diskutovalo v téme o medzivojnových politikoch, kde sa uvádzali aj ich životopisy ... nemyslím, že bolo potrebné zakladať zvlášť tému, keď o rovnakom človeku sa tu už diskutovalo a priveľa sa k nemu asi dodať nedá.

Link to comment
Share on other sites

Ved prave dost sa tu diskutovalo a prave si zasluzi samostatnu temu i ked sa opakujem , je mi jasne , ze hrrrrrrr

do tejto diskusie nebude.

Link to comment
Share on other sites

  • 1 month later...

tu je článok do samostatnej témy ...

 

desiatky zväčša starších ľudí spomínalo - 120 rokov od narodenia

 

je tam pár zaujímavých výrokov

aj niečo také, že bol naša záchrana a buďme mu vďačný, že sa narodil / s miernou nadsázkou /

 

.... Desiatky zväčša starších ľudí dnes v Bytči spomínali na kňaza a prezidenta slovenského vojnového štátu Jozefa Tisa, ktorý sa pred 120 rokmi v tomto severoslovenskom meste narodil. V rukách niektorých účastníkov nechýbali slovenské zástavy či Tisove portréty, časť z nich si vyzdobila kabáty odznakmi s jeho podobizňou. O prezidentovi vazalského štátu nacistického Nemecka hovorili ako o charakternom človeku, ktorý robil pre Slovensko všetko, čo bolo v jeho silách.

"Slovenský štát nás zachránil pred protektorátom, najmä však znemožnil okupáciu Maďarmi. Zradcovia a nenávistníci hovoria o Tisovi, že bol zradca, a že Slovenský štát bol utrpenie národa. To bola záchrana národa," povedal novinárom osemdesiatnik Ľudovít Tatran, ktorý sa predstavil ako niekdajší Tisov žiak.

.....

Link to comment
Share on other sites

Zradcovia a nenávistníci hovoria o Tisovi, že bol zradca, a že Slovenský štát bol utrpenie národa.

Necítim sa byť zradcom ani nenávistníkom, ale myslím si o Tisovi to isté.

Jozef Tiso sa pridal na stranu zločineckého fašistického režimu, štát ktorému vládol nebol možno protektorátom, ale bol satelitom, poskokom Hitlerovho Nemecka. Na dohodu, ktorú s Hitlerom uzavrel ma napadá ako najvhodnejšie pomenovanie: "Dúverná zmluva medzi mníchem a ďáblem". Jozef Tiso umožnil na Slovensku vznik klérofašistickej diktatúry, jeho štát fakticky platil Nemcom za likvidáciu židov a to z ich zhabaného majetku, čím urobil dokonca viac, ako Hitler požadoval. To človeku, ktorý hrdo tvrdí, že bol Tisovým žiakom zrejme neprekáža.
Link to comment
Share on other sites

Cactales

 

ono je to tak , po vojne je kazdy generalom , ak si precitas vsetko dostupne o zivote Dr.Tisa vcitane jeho prezidentovania mozno by si zmenil nazor . Že bol zodpovedny , to niet pochyb, ze bol vinny - to bol , ale nie čo bolo uvadzane v rozsudku, ze mal byt potrestany, to určite - ale nie trest smrti, ak Sano Mach neodostal povraz, tak uz na Slovensku nikto. Najvacsimi svinami bol Tuka a Mach,a potom Kubala, to hovorili nielen samotni zidia, ale aj prislusnici HG, Tiso bol po Salzburgu politicky odstaveny na vedlajsiu kolaj..... a to vie kazdy historik, aj Dusan Kovac.

Link to comment
Share on other sites

Jozef

 

Poznáš môj názor na Jozefa Tisu, nedošiel som k nemu zo dňa na deň, ani na základe informácie z jedného zdroja, a nemám dôvod ho meniť. Tiso mal ostať radšej iba farárom.

Link to comment
Share on other sites

Cactales

 

v poriadku , ja stale tvrdim, ze trest smrti pre Tisa bol politicky motivovany cechoslovakistami a komunistami, ako zivy nebol prijatelny ani pre jednych , ani pre druhych. V mnohych diskusiach sa spomina Horthy ako vzor pri ochrane zidovstva v Madarsku, ano bolo to tak a aj nasa vtedajsia politika sa mala uberat tymto smerom, ovsem Madari ako blizky spojenec Tretej rise si to mohli dovolit uz len koli tym desatisicom padlych vojakov na vychodnom fronte.

Link to comment
Share on other sites

Jozef

 

Ja vzhľadom k dnešnej dobe nie som zástancom trestu smrti, ale mnohí vojnoví zločinci (podľa mňa vrátane Jozefa Tisu) si nič iné nezaslúžili. Horthy, Mussolini a ostatní "vodcovia" nie sú tiež príklady ktoré by som akceptoval ako vzor.

Link to comment
Share on other sites

To je tvoj nazor a neberiem ti ho, no skutocnost bola taka ako som uz uvadzal, Tiso bol po Salzburskom diktate postaveny skor do ulohy statistu a nemal vplyv na priebeh udalosti , i ked to tak nevyzeralo. Tuka a Mach dlho baziaci po moci sa dockali a ako radikali snaziaci presadit ideu nacizmu podla vzoru Nemecka, tak aj konali .

Link to comment
Share on other sites

nezvyklé doby prinášajú nezvyklé riešenia - alebo obvyklé

Hlinka zomrel včas, nenaplnené ambície a využitie vojnového šialenstvva spravili svoje. že doba priniesla ľudí ako Tuka a Mach, áno, priniesla ... každá doba ich má, raz uniknú trestu, raz nie

po celej Európe prebehla po vojne vlna "brania" na zodpovednosť, za oveľa menšie prečiny sa priam lynčovalo na parížskych uliciach, ľudia boli radi, že je po všetkom, takto to prebehlo po celej Európe ... Tiso bol možno obeť, ale nebol čistý, mal zostať kňazom a slúžiť omše... ešte keď mal okolo seba ambicióznych nacistov ...

Tiso mal určite možnosť odstúpiť, keď ho uložili na vedľajšiu koľaj... jednoducho bol hlavou štátu, bol braný na zodpovednosť, dlhodobé utrpenie si vždy vyžiada svoje obete, uvoľnenie prináša zmätenú eufóriu ... počas siedmych rokov zomierali milióny ľudí, Tiso bol ešte k tomu katolícky kňaz, modlenie sa tu nestačilo, v každom prípade bol vinný - že v akej miere, to povojnová eufória posúdila tak, ako to posúdila, na histórii to nič nezmení, ani rehabilitovať ho nikto nebude, pustil sa do boja, ktorý prehral.

odsúdili ho za všetkých a za všetko

doba bola taká ... / nedalo sa zabrániť ani nie tak dávno ani zastreleniu manželov Ceausescových - ani nikto vlastne nechcel, úľava bola väčšia /, priveľa utrpenia a doba to priniesli, bola to bodka za niečím, čo už nemalo byť, skončilo, hotovo.

odsúdenie Tisa možno bolo politicky vyhovujúce pre určité skupiny, ale pre národ to bolo uľahčenie ... maslo na hlave mal, hral a prehral.

možno píšem dosť zmätene, nie možno, určite, ale na tom teraz nezáleží. zrejme o tejto dobe ešte vyjde xy kníh a monografií a kdečoho, z každého uhla a každej strany, rovnako ako doteraz ... určite boli ľudia, ktorí milosrdne unikli trestom smrti, ale z Tisa to nevinnú obeť zato nespraví.

Link to comment
Share on other sites

game

 

na Slovensku sa hovori :"Aj ked richtara vesaju musi byt veselo "...... Tiso bol popraveny tajne, mal pripravene 3 hroby, v den popravy bolo na Morave v pohotvosti niekolko tisic čsl.vojakov, strach cechoslovakistov pred Tisom bol obrovsky, nemohol predsa existovat a zit prezident SR v base,a dalsi prezidentovat z Hradcian , to nijako neslo, slovenska legenda statnosti nemohla ostat nazive , to uz vobec nehralo nikomu do karat, ani bolsevikom , ani Benesovcom a desatroccia vtlkanie do slovenskych gebuli o zlom slovenskom klerofasizme 1939 -1945 urobilo z nasho prveho prezidenta vojnoveho zločinca, masoveho vraha,cloveka ktory nasmu narodu bol vraj viac napritaz, ako napomoc. A staci si iba precitat rozsudok , a kto pozna historiu spravi si usudok.

Link to comment
Share on other sites

  • 2 months later...

Citát z témy Slovensko po roku 1989:

 

dokonca aj tiso jednal z maďarmi o pripojení slovenska k maďarsku a až po odmietnutí tejto možnosti maďarmi vzniklo sam. slovensko ktorého krátka história je poznačená zločinami vrchoľných predstaviteľov voči svojmu vlastnému národu.

O tomto neviem že by Tiso jednal z Maďarmi o pripojení Slovenska k Maďarsku a to že Maďari by to odmietli staviam skôr do roviny sci-fi. Tiso predstavoval skôr umiernené krídlo HSĽS. Radikáli (Tuka, Mach) by skôr pristúpili na také riešenie. To že Maďari anektovali "len" južné Slovensko, a časť východného by som skôr považoval za ich neúspech, Maďari by sa nikdy nevzdali myšlienky na pripojenie celého Slovenska.
Link to comment
Share on other sites

Axel Wers

 

V maďarských archívoch sú však dokumenty svedčiace o tom, že Tiso s Maďarskom rokoval o prípadnom pripojení celého Slovenska k Maďarsku ešte pred Mníchovskou dohodou. Dva mesiace pred Mníchovom Dr.Jozef Tiso uskutočnil utajené stretnutie v Budapešti, kde ministrovi zahraničia Kálmánovi Kányovi predložil návrh, podľa ktorého by Slováci boli ochotní za určitých podmienok opätovne vstúpiť do štátoprávneho zväzku s Maďarskom. Po prvotnom odmietnutí Tisovho návrhu maďarská vláda dňa 27. septembra 1938 odsúhlasila Tisove podmienky, diktujúce mocnosti v Mníchove však Tisovu iniciatívu predbehli a územné zisky Maďarska boli napokon menšie.

 

(wikipédia - jozef tiso ) dajú sa nájsť aj iné historické dôkazy o jednaní tisa z maďarmi o pripojení slovenska k maďarsku.

Link to comment
Share on other sites

Nehovorím že Tiso nerokoval, hovorím že len o tom neviem.

 

V každom prípade opätovné pripojenie Slovenska k Maďarsku by som považoval za veľký skok dozadu, ktorým by sa zničilo celé úsilie slovenského národa o svojbytnosť, najmä od začiatku 19. storočia.

 

V takej situácii aká vláda vtedy by Slovensko v Maďarsku čakala veľmi silná maďarizácia, ktorá by de facto bola pokračovaním tej, ktorá na Slovenku vládla pred rozpadom Rakúsko-Uhorska.

 

Dobre vieme, že po anektovaní južného Slovenska zavládol na spomínanom území teror, ktorý postihol aj samotných Maďarov žijúcich na území Slovenska. Slováci okrem toho pocítili aj národnostný útlak.

 

Dobrovoľné pripojenie Slovenska k Maďarsku by bola samovražda.

Link to comment
Share on other sites

o veľkom skoku dozadu v prípade pripojenia slovenska k maďarsku ako aj o národnej sebevražde sa dá len súhlasiť.

 

to že tiso rokoval s maďarmi o pripojení slovenska k maďarsku je fakt ktorý nehrá do karát tým ktorí sa snažia predstavovať tisa ako jedného z tých slov. predstaviteľov ktorí sa snažili o vznik sam. slovenska v 39. sam. slovensko pritom vzniklo ako jedna z posledných možností usporiadania pomerov po mníchove a to dohodou mocností kde slov. politici mali len malú prípadne žiadnu možnosť ovplyvniť události.

Link to comment
Share on other sites

tiez som o tom vela necital, ale neoficialne stretnutia boli , ved Slovensko nechcelo vojnu s juznym susedom, co sa sice na 100% nepodarilo, malá vojna len predsa bola a Madari ziskali pod svoju kontrolu Sobrance a okolie, Slovensko nemali sancu obsadit, i ked v plane to bolo ,no ofenzíva na zaklade predpokladov, ze rozpad ČSR pristihnú Slovensku armádu nepripravenú stroskotal po dvoch,troch dnoch. Tiso musel jednat s Horthym, ine ani neostávalo, ale urcite nie ako slovenský prívesok na kráľovskej madarskej vlajke, to mohol zrovna pristat na nemecky protektorát.

Madari sa nikdy nezmierili so stratou svojich uzemi a o Felvideku ani nehovoriac, nieco o tom viem, a Slovaci by nikdy nedopustili opatovne pripojenie a urcite nie v tak zlozitych rokoch pred vypuknutím vojny. Tomu neveri ani ten kto take hluposti pisal, ze vraj pripojenie k Madarsku.....

Link to comment
Share on other sites

ktorí sa snažia predstavovať tisa ako jedného z tých slov. predstaviteľov ktorí sa snažili o vznik sam. slovenska v 39. sam. slovensko pritom vzniklo ako jedna z posledných možností usporiadania pomerov po mníchove a to dohodou mocností kde slov. politici mali len malú prípadne žiadnu možnosť ovplyvniť události.

V skutočnosti okolnosti vzniku Slovenského štátu boli len plánom Hitlerovského Nemecka a Tiso bol len nástroj Hitlerovej moci.

Po Mníchove sa mocnosti zaviazali udržať územnú celistvosť zbytku ČSR (všetky tie udalosti okolo toho nebudem popisovať) čo Hitlerovi vôbec nehralo do kariet, pretože jeho cieľom bolo zničenie ČSR.

Takže Hitler potreboval aby ČSR jednoducho zanikla a potom bez problémov mohol obsadiť Čechy a Moravu. Tiso ako jeden z hlavných predstaviteľov HSĽS bol v Berlíne "spracovaný" kde bol upovedomený o tom že ak Slovensko nevyhlási samostatnosť tak bude ponechané osudu (čo by znamenalo anektovanie Maďarskom).

Odtrhnutie Slovenska od Čiech a Moravy (čo bol fakticky zánik ČSR) nebol verejnosťou podporovaný, nenašiel dokonca podporu ani v samostatnej HSĽS, len radikálne krídlo na čele s Tukom a Machom túto akciu podporovali.

Vyhlásenie samostatného Slovenského štátu bolo čistou Hitlerovou prácou, hneď na druhý deň obsadil Čechy a Moravu, čo bol jeho cieľ.

 

Hoci samostatný Slovenský štát bol oklieštený a zahŕňal asi len 2/3 pôvodného Slovenska, všeobecne prosperoval. Životná úroveň bola vyššia ako v samotnom Nemecku, zamestnanosť bola vysoká, okolo 40 000 Slovákov našlo prácu v Nemecku. Približne prvé tri roky samostatného Slovenského štátu môcť hodnotiť kladne.

Link to comment
Share on other sites

Približne prvé tri roky samostatného Slovenského štátu môcť hodnotiť kladne.

slov. štát vyhlásil vojnu : 1.septembra 1939 - polsku

22.júna 1941 - sov. zväzu

12. decembra 1941 - v. británii a usa

 

9. septembra 1941 uznesenie slov. vlády o tzv. židovskom kódexe na základe ktorého boly židovský spoluobčania slovenska zbavení všetkých občianskych, ľudských a aj hospodárskych práv.

apríl, marec 1942 zo slovenska bolo vyvezených 20 000 mladých židov na práce aj do nemecka. je pravda že slovenská vláda na základe svojho vyhlásenia o kresťanskom milosrdenstve od apríla 1942 trvala na tom že do koncetračných táborov musia byť odsunuté celé židovské rodiny nielen mladí a že k roztrieďovaniu týchto rodín na práceschopných a neschopných práce určených na okamžitú likvidáciu má dochádzať mimo územia slovenska.

 

ihneď po vzniku slov. republiky slov. vláda na čele s tisom zakázala všetky pol. strany okrem HSĽS, Deutsche Partei a Magyar Párt. okamžite po svojom vzniku začala tiež potláčať niekedy aj zakazovať aj iné náboženstvá okrem rím. katolíckeho.

 

hospodárstvo slov. republiky bolo úplne podriadené potrebám hitlerovského nemecka.

zahraničná politika bola tak isto pod vplyvom nemecka.

 

čo na tomto sa dá vidieť pozitívne ?

ja by som ako pozitívne na tejto histórii prvého sam. slovenska videľ akurát SNP kde sa ukázalo že nie všetci slováci podľahli agitácii klérofašistických pohlavárov a dokázali sa vzoprieť tejto fašistickej mašinérii a ukázať že aj slovensko patrí do vyspelej demokratickej európy.

Link to comment
Share on other sites

čo na tomto sa dá vidieť pozitívne ?

Ja som narážal na životnú situáciu a úroveň obyvateľov Slovenska. Nikto nepochybuje, že ak by Maďarsko anektovalo celé Slovensko tak tá situácia by bola neporovnateľne horšia. Transporty židov a vojenské akcie Slovenského štátu sú už druhou stranou mince.
Link to comment
Share on other sites

Axel

 

Ze sa zlepsila zivotna uroven je sice fakt (ktory sa casto pouziva), ale po kompletnom doplneni rovnice je tento fakt znacne pofiderny. Nikdy by som sa neodvazil tvrdit, ze mi bolo lepsie potom, co som okradol susedov. Zaciatok kazdej diktatury je plny euforie, precitnutie prichadza az neskor. Mnohi si to nestihli uvedomit doteraz.

Link to comment
Share on other sites

Axel

 

Ine alternativy boli, tazko povedat ci by boli lepsie, dnes by nas vsak pohlad do minulosti nemusel takto mrziet... Keby neslo to spominanie na "dobre" casy, ruka v ruke s glorifikaciou 1 statu a jeho predstavitelov, bolo by vsetko ok. Nikdy vsak nieje povedana cela pravda a jeden takyto "fakt" moze byt znacne zavadzajuci.

Link to comment
Share on other sites

Mam to chapat tak, ze servilne stotoznenie sa s fasistickymi idealmi je najlepsim sposobom boja proti fasizmu? Mame sa podakovat Tisovi zato, ze sme prezili? Preco nie rovno Hitlerovi? :lol:

 

-Zachovanie si vlastnej tvare po Hitlerovom ultimate. To vsak bolo mozne len teoreticky, kedze HSLS prejavovala sympatie k fasistickym rezimom v Nemecku a Taliansku uz davno pred vojnou. Na zaklade toho bola Tisova psia poslusnost k Hitlerovi logicka a ocakavatelna. Myslim si, ze Nemci sa ani nemuseli namahat, stacilo im samostatnost pod ich garanciou spomenut ako moznu alternativu a Tiso by sa chytil tak ci tak.

 

-Toho vsak neboli nasi mili statnici schopni ani pri reflexii na SNP. V roku 1944 uz bolo myslim dostatocne jasne o com to je.

 

Preto si myslim, ze kazda ina alternativa by bola lepsia.

Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy