Samovražda

sisel, myslím, že viem o čom hovoríš. Mne bolo dlhé roky vyslovene nepríjemné byť v spoločnosti, problém bol v tom, že som chcela, ale pripadalo mi, že tam nejako nepatrím, že aj keď v podstate komunikujem s ľudmi a nie som vyslovene odľud, aj tak tam nie je niečo v poriadku. Ako píšeš, pripadalo mi tiež, že neviem reagovať na úplne elementárne jednoduché veci, na ktoré iní automaticky "vrodene" reagujú. Dosť ma to trápilo, prechádzala som od stavov "samovražedných úmyslov" (občas dosť blízko ku konečnému koncu), cez odhodlanie "naučiť sa všetko od začiatku" (to, čo "oni" vedia ľavou-zadnou) až po návštevy psychológa a psychiatra, antidepresíva, alkohol a drogy... až sa niečo vo mne zlomilo, samé od seba, došlo mi, že prečo by som sa mala snažiť niečo sa učiť, niečomu vyhovieť, spadať do krabičky "normálny", jednoducho kašlem na to, neriešim stále, či niekomu pripadám divná, či nie, či reagujem ako mám... a s novým "mám-na-saláme-postojom" sa z ničoho nič objavil aj záujem o nové veci (tiež ma prestým nič nebavilo - okrem chlastu a taaak), noví ľudia (súviselo to aj s VŠ), lepší pocit... nechcem povedať, že viem, o čom hovoríš, len mi tvoje riadky pripomenuli mňa a myslím, že to netreba tak riešiť, i keď to sa ľahko hovorí, treba k tomu dospieť časom...

 

Buď sám sebou, buď slobodný, maj svoje myšlienky, do ktorých Ti nikto nevidí, život máš predsa na to, aby si ho žil po svojom...< Metallica >

 

:) :lol:

To by si sa cudoval, kolko ludi ma v tvojom veku rovnaky problem :lol:

Hold, zivot nie je len o zabave.

som si toho vedomy

 

Nie je dolezite kolko vies, ale ako sa prezentujes. Nebyval som v spolocnosti (mimo uzkej skupiny ludi), vedel som toho dost. Teraz viem toho este viac, a som casto v spolocnosti :)

Kvoli vedomostiam ta nikto neodpise. Sam si povedal ze si povaha, ktora vacsine ludi nevyhovuje.. skus sa zamysliet nad tym, co na tvojej povahe ludom vadi :) V kazdej druhej vete tu spominas svoj intelekt a rozum... nechvastas sa nim nahodou moc aj v spolocnosti? :)

nahodou nie som typ ktory sa chvasta. ja som skor ten kto stoji vzadu a ticho pocuva. a aj ked viem, ze ten co hovori nema pravdu, radsej som ticho. a zamyslal som sa nad tym co ostatnym ludom na mne vadi. a nezistil som. vacsinou sa mi stava to ze ludia nechapu moj humor, alebo ja zase nechapem ich, alebo celkovo nechapu o com hovorim, elbo sa im zda ze som trapny.

Toto je zlozite... lebo si niesom celko isty ci spojenie 'mas spravit' je vhodne. Neexistuje nieco co 'mas spravit'. V spolocnosti ide skor o sposob akym reagujes na podnety zvonku. Nebyval si v spolocnosti, nie si na ne zvyknuty, nevies ako na ne reagovat... a bohuzial to sa neda dohnat inak nez pobytom v spolocnosti.

Ked nevies ako, pockaj si aspon na Vysku. Tam prides do kolektivu, ktory este nie je vyformovany, kde sa ludia este nepoznaju, tam budes mat s kym chodit von. Samozrejme ak nebudes lenivy a skutocne budes chciet ist s niekym von :)

to co som pisal bolo ohladom zien. ides s dievcatom von, a zblizujes sa. ked ma prist prvy bozk, proste to vies, vycitis ze je to tak aj u druhej strany a tak. lenze ja v tychto chvilach mozem akurat tak tupo cumiet lebo nic nevycitim a som v rozpakoch lebo naozaj nemam sajnu co robit. inak s kolektivom a spolocnostou mam taky problem, ze na zaciatku si spravim dobre meno a potom si ho pokazim casom

Zdá sa, že aj zvieratá majú niekedy samovražedné sklony...

 

 

...aj keď táto mačka si to ešte včas rozmyslela a koľajnice opustila pred príchodom vlaku.

Trochu si dovolím odbočiť:

 

Na Podkarpatskej Ukrajine sú sídliská samovrahov, t.j. také, kde sa takmer v každom byte vyskytla samovražda. Keďže je samovrahov priveľa, lekári kvôli štatistikám falšujú ich smrť.

 

Okolnosti vôkol úmrtia sa jednoducho zamaskujú a vystaví sa policajné hlásenie, v ktorom sa potvrdzuje, že príčinou smrti nebola samovražda. Ak samovraha nájde sused, okamžite privolá lekárov, tí mu do tepny vstreknú alkohol a ihneď mu vezmú vzorku krvi. Potom jeho telo odnesú do budovy nemocnice, vynesú na tretie poschodie a zhodia ho na dvor. Konečné stanovisko: pacient sa opil a vypadol cez zábradlie.

 

Inokedy bezduché telo štyri či päťkrát prejdú autom a do zápisnice o nehode napíšu čosi v zmysle: ... zosnulý sa vtackal pod automobil v rohu ulice xxx a yyy...

 

Dôvodom tohto počínania je „konkurencia“ samovražedných okresov a ukazovatele úmrtí – ak sú dobré, okres dostane prémiu, zodpovedných povýšia a zamestnanci sú pochválení. Alebo, naopak, ak sú ukazovatele zlé, mnohí zamestnanci prichádzajú o funkcie, ba dokonca aj o svoje životy.

jaka haluz.... mam na mysli to falsovanie, statistiky a ten koniec...

konečné riešenie, únik, zbabelosť, koniec bolesti, či len neschopnosť žiť, vyrovnať sa so svetom či sám so sebou ... alebo čo je ešte samovražda ?

 

je myšlienka na samovraždu taká zlá ? dokáže zúfalého človeka zastaviť náboženstvo ? je to len odsúdeniahodné ?

Ako konecne riesenie je samovrazda zlou volbou. sam som prezil udajne len stredne tazku depresiu. no aj tak to bolo na mna dost. bol to pocit velkej nicoty, hlavne bezmocnosti, ciernoty, temna, akoby obdobie stredoveku, nutenej askezy, horor. Myslienky na samovrazdu som mal a nasledne, alebo ruka v ruke s tym som zazival aj urcite analyzovanie, sebaspytovanie o vyzname samovrazdy, vznikali vo mne burlive negativne dialogy. vraj ak zlyha komunikacia medzi rodicom a dietatom (v modeli id, ega, superega..tiez rodic, dospely, dieta) tak vznika depka.

 

Dovtedy som povazoval samovrazdy za UPLNY nezmysel, nechapal som ako to vobec clovek moze skutocne vykonat. samotna samovrazda, ako ukon, nema zmysel, je to akoby premarnena sanca stat sa inym, urcite lepsim clovekom nez doposial. Po prekonani depky (za pomoci liekov) som sa zmenil. mam vecsiu empatiu a lepsie chapem rozne psychicke choroby ludi. relativne dlho dovtedy som si myslel ze som zozeleza a ze mne sa to nemoze stat.

 

ci dokaze zastavit nabozenstvo samovrazdu je podla mna nemozne. pri lahsich depkach snad ano. ale kri tazsich, klinickych depkach sa obavam ze pre Vas straca zmysel absolutne vsetko a na nejaku abstrakciu ani nemate chut rozmyslat. na druhej strane vela ludi prave vtedy strati vieru. nabozenstvo vas moze udrzat v dobrej nalade a viere, po odzneni silnejsich priznakov depresie. inak len klamete samych seba..

 

jednoducho povedane z klinicky vaznejsich depkach sa urcite nevyhrabete dobrym slovom, tam su nutne lieky a navyse ich treba brat dlhsie nez 6 mesiacov aj po odzneni priznakov.

 

psychiater lieky nepredpisuje len tak. ak vas zhodnoti a urci liek, berte ho. skor ci neskor ich aj tak zoberiete :lol:

Samovražda??? .................... no to je otázka.

 

Nikdy som sa týmto nezaoberal. Prečo sa ľudia dobrovoľne zabijú??? Daktorý kvôli sklamaniu v láske, dakto kvôli dlhom.............. atď. Lenže ani jedna vec nie je až taká zlá aby sa to muselo riešiť samovraždou. Pretože život je dar ktorého sa nemôžeme len tak zbaviť. Jasné život nie je iba o zábave ale aj o starostiach. Ešte chápem ak dakto je nevyliečiteľne chorý a trpí a má ukrutné bolesti.

možno by sa veci dali vyriešiť aj inak, ako samovraždou, ale niektorí proste to iné východisko nevidia a nemajú pri sebe nikoho, kto by im ho ukázal

niekedy je jednoduchšie so všetkým tresnúť, a ten život si vziať

keď je tých problémov, sklamaní, neúspechov už príliš, je to vyslobodenie...

 

Ešte chápem ak dakto je nevyliečiteľne chorý a trpí a má ukrutné bolesti.

psychická bolesť môže byť mnohokrát horšia ako tá fyzická...

psychická bolesť môže byť mnohokrát horšia ako tá fyzická...

Tak to máš pravdu ............. ale ak je dakto nevyliečiteľne chorý tak má aj fyzické a psychické bolesti. A neviem posúdiť ktoré z nich sú horšie.

 

 

ale niektorí proste to iné východisko nevidia a nemajú pri sebe nikoho, kto by im ho ukázal

Presne, to je preto lebo je tento svet moc v rýchlom tempe, nik na nikoho nemá čas, a potom to aj dakedy tak dopadne.

uponáhľaný, hektický, nikto nemá na nikoho čas, kto z koho, mobing, ktorý vlastne fungoval vždy, alkoholizmus niekoho v rodine, ten tu bol tiež vždy, sadistické chúťky psychycky deptať z moci akejsi moci, tie tu boli rovnako vždy, ...

osamelosť, uponáhľanosť, tlaky každého dňa, nechce sa mi hľadať štatistiky, počet samovrážd, či už dokonaných či nedokonaných sa zvyšuje, je viac ľudí, je ich viac namačkaných na seba a sú v tom dave o to osamelejší, ...

nie vždy je to choroba, diagnostikovaná depresia, nevyličiteľná choroba, bolesti ...

bolesť duše

keď nie je nikoho, na koho naložiť svoj náklad, len vypočuť, nič iné, len vypočuť ... keď človek potrebuje príbuznú dušu a nikde nie je, keď je podnetov priveľa a nemá kto povedať vydrž, stojím pri tebe

namiesto toho si každý priloží, veď prečo nie ... nakričať a trepnúť dverami je jednoduchšie ako počúvať

 

neviem, ako k tomu dospeli tí, kto a ako im ubližoval, ktorí prekročili hranicu ... už sedia na obláčiku a opáľajú nohami ... možno len práve nebolo človeka, ktorí by chvíľu dokázal počúvať a povedal vydrž

... v rodine sme riešili jeden prípad...vzniklo to bez zjavnej príčiny - hlboká depresia a suicídne myšlienky...ale dotyčná osoba sa z toho do roka dostala, najskôr pobyt v nemocnici, potom ambulantné liečenie a teraz je v pohode a bez liekov. K podobným prípadom je dobré všimnúť si prvotné príznaky začínajúcej depresie - nespavosť, nechutenstvo, nezáujem, smútok,...aby sa to stihlo zachytiť ešte v počiatočnom štádiu a nečakať na "konečné riešenie" dotyčného...

ak sa jedna o otazku ktora bolest je horsia, ci psych. al. fyzicka, tak existuje aj pekny priklad ako tieto bolesti suvisia. psychicka bolest sa aspon mne javi ako ovela horsia, rozobera vas po kuskoch, zoziera vas, je tazsie identifikovatelna, a narobi viac skody si myslim..fyzicka je naproti tomu jasne definovana a riesi sa konkretna bolest,fyzicky.a bud sa da al. neda odstranit. ale pri psychickych chorobach vam nikto nepovie ze sa neda vyliect..aj psychotici maju nadej...

Psychicka bolest je isto horsia....fyzicka pride a vy viete,ze ak vam v tom najhorsom pripade daju morfium,trochu vas to utlmi a je nadej vyliecenia aspon v niektorych pripadoch..psychicka vas prezerie..do duse a uz nikdy nebudete celkom ten isty clovek...hoci vam mozu tiez dat lieky na utlmenie,tie vam vezmu dusu....stanete sa len prazdnymi babikami,ktore prezivaju..uz nic nebude ako predtym..bolest sa vracia ,pretoze si vas privlastnila a usidlila sa hlboko...to,ze potom nie je daleko k samovrazde,nemusim ani pripominat.

dnes ako tak vchadzam do vchodu, vsimla som si na konci panelaku hasicske auto, sanitku, policajtov...kopec ludi...bola tma, nevenovala som tomu pozornost..

az doma mi mamca povedala, ze panko, ktory byva o dva vchody vedla sedel v okne a chcel zoskocit

nastastie sa podarilo presvedcit ho aby neskocil

 

strasne :)

 

http://www.cas.sk/clanok/103922/drama-v-du...cit-z-okna.html

En taro adun ! ... Tema tu nazanacena je povedzme si pravdu z hladiska zamyslenia sa velmi vazna a neustale aktualna. Velky doraz by som dal na individualitu kazdeho znas - sme si velmi podobny a pritom velmi rozdielny, nase vnutorne svety su nekonecne unikaty a jedine my sami vieme zistit co sa to s nami vlastne deje. Bohuzial po urcitej trpkej skusenosti beriem zivot skor ako stav v ktorom som sa ocitol, to ci uplne nevedome je otazne nakolko nemozem 100% vediet co som bol alebo co bolo pred tym ako sa tak stalo :lol:

V kazdom pripade nech uz su okolnosti hocijake volba smrti je kazdeho osobna zalezitost a je to obcas veruze smutne, ale ked sa tak raz niekto rozhodne a spravi to treba mat pred jeho rozhodnutim respekt a nespekulovat preco, ako ,kedy ,kde - to su jeho veci ktore nikto iny nedokaze citit ani pochopit. Zivot ma bohuzial tu tendenciu udriet na obzvlast citlive miesta z ktorych sa clovek spametava len velmi tazko a pomaly a obcas vobec nie. Sme bohuzial viazany skusenostami a pocitmi a tu ziadne veci typu " Everything is just a state of mind" nepomahaju. Kazdy clovek si tym skoro ci neskor prejde ( az na par vynimiek :)) a je len na nom ako to bude riesit, uznanie a obdiv tym co to prekonali a dokazu s tym zit. Respekt a uctu tym co sa rozhodli to ukoncit. Vidite ze nech je situacia akokolvek tazka vzdy mame na vyber - ci uz ano alebo nie - vzdy je to riesenie a ziadne rozhodnutie nie je uplne dobre alebo zle. Aj ked pravda je ze nevieme co je potom, ale je to velmi pravdepodobne ze to ma nieco slopocne z nasim "pobytom" v tejto dimenzii - a teraz asi najtazsia otazka. Je samovrazda naplnenie nasho osudu, alebo len nas "zasah" donho a ked ano ake budu nasledky ? - je tam az prilis vela neznamych tak ako pri vsetkych skutocne existencnych otazkach ... urcite to nie je zbabelost, skor velka odvaha vydat sa do tak velkej neznamej ...

V kazdom pripade nech uz su okolnosti hocijake volba smrti je kazdeho osobna zalezitost a je to obcas veruze smutne, ale ked sa tak raz niekto rozhodne a spravi to treba mat pred jeho rozhodnutim respekt a nespekulovat preco, ako ,kedy ,kde - to su jeho veci ktore nikto iny nedokaze citit ani pochopit.

Myslím, že takýto postoj by sa dal označiť skôr ako ľahostajnosť k ľuďom, ktorí dospeli až takto ďaleko. A ku časti samovrážd, prípadne pokusov dochádza práve pre nevšímavosť, ignorovanie okolím a možno aj práve týmto chcú týto ľudia upútať pozornosť... Iste, dôvody, ktoré ku takúmuto kroku vedú sú vždy osobné. Ale tieto príčiny je možné v niektorých prípadoch eliminovať, pokiaľ sú známe.

Ako som uz povedal, zivot nie je hodnota ... ale stav - ono je vela uhlov ako sa na to da pozerat, na zaciatku aj konci mame obrovske nezname a to je asi na zivote to nay :lol: nemame ani ponatia o tolkych tolkych veciach

Zaciatok a koniec,to su len nazvy. To co je medzi,to je zivot. Ak nema cenu,ani pre saba sameho,tak je celkom zbytocny.

Taky clovek,ak spacha samovrazdu,podari sa mu to.

Ako som uz povedal, zivot nie je hodnota ... ale stav - ono je vela uhlov ako sa na to da pozerat, na zaciatku aj konci mame obrovske nezname a to je asi na zivote to nay :lol: nemame ani ponatia o tolkych tolkych veciach

včera jeden známy ... jatočnou pištoľou

vyšiel von na dvor, aby dnu nenarobil neporiadok

a nemyslím, že to urobil preto, lebo sa chcel dozvedieť o mnohých a mnohých veciach po živote, o ktorých nemáme ani ponatia ...

nebol zrejme zvedavý na neznámo, čo je pred a čo je po ...

 

mal dosť toho medzi tým ... mladý chlap, roky mal vývod, po rakovine hrubého čreva, predtým mal dobrú prácu a robil ju rád, ľudia na neho nadávali, ale zároveň ho mali radi, ras, ale spravodlivý ras ...

zrazu niečoho stačilo ... asi sa už nespýtame čo

ďalší obláčik obsadený

zamrazilo ma,game...

Ked toto niekto urobi,vzdy sa pytam samej seba...kto mu dal do mysle..?

Skutocne "bol na rade?"

raz sme sa o tom s jedným priateľom rozprávali

za život spozná človek veľa ľudí ... a robím dlhé roky s množstvom ľudí, a zistila som, že som poznala priveľa takých, ktorí ... na otázku, čo sa v nich odohrávalo, či by to spravili znovu, je ťažko odpovedať, neviem ... všetci o ktorých viem, viem tak, že sedia na svojom obláčiku a opáľajú nohami

myslím, že boli na rade

ja vlastne neviem ... ale v mysli sa rodia občas divné veci

úplne mimochodom dnes došlo na rozhovor ... asi už pridlho mám nejako nevyspatú hlavu a domotanú z tabletiek : ) ... vlastne ani nie rozhovor, len spomenutie nepekného slova samovražda - prečo to ponižujúce samovražda, smrť ako smrť

lebo samovražda je ponižujúce v očiach toho, kto to tak cíti ako zlyhanie či niečo odsúdeniahodné či slabošské či z akýchkoľvek príčin odsudzuje ... ale je to len slovo

ako stôl okno nebo hrob smrť ... slovo

 

sú to vlastne myšlienky z nevyspatej hlavy ... ale týkajú sa samovraždy a smrti ...

voľaktorý deň sa mi celý deň motalo hlavou, prečo je také zložité umrieť

jeden vyjde autom nakupovať a je po ňom ... a jeden to nezvláda a zomrie sám od seba a je okolo toho príšerne rečí ... nie tie reči, nie to okolie, ľudia sú ľudia ... nezastavíme to

ale prišli sme na svet sami, priviedli nás, práve nás, lebo sa tak podarilo ...

milujeme bojujeme trápime sa, starneme, priatelíme sa, strácame sa, bolí to, učíme sa, robíme, kamaráti, rodina, žiarivý svet, tmavý svet, hviedzy, hory, stromy a kamene ... krásny deň, chmúrny deň, stratené príbuzné duše, osobné zlyhanie, pocit bezmocnosti, snaha pozviechať sa, bojovať, žiť, priatelia, rodina, chýbajúci ľudia, ťažkosti choroba ...

hojdačka

ľahnúť si a umrieť ...

preniesť sa, ako v to veria budhisti, zaspať a nezobudiť sa

preniesť sa

Dobrý deň,počujte ,ja chcem spáchať samovraždu skokom pod vlak v KE,ale som strašne zbabelý.Mám 21 rokov,ale som tak zbabely,že nie že si môžem povedať,že som chlap,ale ani decko nie je tak zbabelé ako ja.Mám problémy v škole a chcem to ukončiť.lenže problém je v tom,že sa bojím.A ja neviem čoho,lebo nič nemám,nič neznamenám,nemám čo stratiť.Je nejaky návod na to,ako nájsť v sebe ten chýbajúci kus odvahy? Pomôže mi niekto? Veľa to pre mňa znamená.

Ak mas takyto problem, navrhoval by som ti navstivit prislusneho znalca - psychiatra.

pod vlak by som neskákala... ešte by sa náhodou vykoľajil a čo potom? mať na svedomí ešte ďalších ľudí... :cem: