Samovražda

je myšlienka na samovraždu taká zlá ? dokáže zúfalého človeka zastaviť náboženstvo ? je to len odsúdeniahodné ?

 

myšlienka nie, náboženstvo áno, nie - na súdenie tu nie sme.

zlá a neprijemná téma , hlavne ak sa človek s tým v živote aj stretol.... :lol:

Je to pravda, vsetko. Neviem, ci to tak vidia vsetci, ale minimalne ludia, ktori su veriaci a prave viera (nabozenstvo ako take ani nie) ich zachranila, tak to tak vidia.

krajina vychádzajúceho slnka je tradičnou krajinou samovrážd ... v posledných rokoch hromadných samovrážd, ľudí,ktoré cez net hľadajú ďalších ľudí, aby našli konečné riešenie spoločne ...

včera som videla správu o novej vlne osamotených samovrážd sírovodíkom

pri jednej samovražde museli evakuovať časť štvrti, sírovodíku bolo priveľa

existencia, strata zamestnania, poháňanie spoločnosťou, neschopnosť poľaviť, spoločnosť netolerujúca neúspech, tradičné riešenie nezdaru a osobného zlyhania samovraždou ... je len časť príčin niekoľko desiatok tisíc samovrážd v japonsku ...

dočítal som sa, že v Japonsku sa v určitých spoločenských situáciách samovražda od človeka dokonca očakáva a ak ju i nespácha, už sa neuplatní.

týkalo sa to veľkých korporácií, hlavne zaibatsu. keď niektorý z managerov nesplnil očakávania firmy a bola mu vyslovená nedôvera, akosi sa rátalo s tým, že z lojality voči firme spácha samovraždu a na jeho miesto postúpi ďalší člen spoločnosti.

No tak, to je pravda... Asi netreba blizsie predstavovat sepuku (harakiri).

Ja som nad samovraždou rozmýšlal - 1.krát keď som mal 14 rokov, teda vtedy so mal také intenzívnejšie myšlienky...no reálne som fakt premýšlal iba ten krát.../a okrem by som sa aj bál odniekal skočiť a pod/....občas ma napadla myšlienka, že najlepši by bolo, keby som všetkým tresol...keď sa necítim práve najšťasnejší, tak vždy si poviem, že je veľa vecí, čo ma na živote fascinjuje, veľa vecí, ktoré by som nezažil a taktiež veľa radostí .... a to ma robí imúnnym voči myšlienke o samovražde :)

MNA zastavila moja viera....
ale stale je to vec nad ktorou neustale rozmyslam, a viera je jedina vec, ktora mi v tom brani... a mozno este myslienka na moje okolie a blizkych, ale ked sa spatne pozeram na moju existenciu, nevidim dovod preco tu zostavat, moj zivot je jedna katastrofa za druhou a jedine svetlo v mojom zivote je svetlo v mojej chladnicke

moj zivot je jedna katastrofa

Môj tiež. Nič mi nevychádza, nič sa mi nedarí aj keď sa veľmi snažím. Proste omyl prírody som.

Môj tiež. Nič mi nevychádza, nič sa mi nedarí aj keď sa veľmi snažím. Proste omyl prírody som.

neboj, túto vetu si iste povedala v duchu už väčšina z nás aspoň raz..

ja niekedy považujem celé ľudstvo za omyl prírody.

 

určite sú však aj dni, ktoré za to stoja, či nie?

Samovražda ... Ani ju neodsudzujem, ani ju neschvaľujem. Za svojho života som s ňou prichádzala do kontaktu dosť často, niekedy priamo, inokedy nepriamo, ale vždy vo mne vyvolávala smutné pocity. Nie len samovražda samotná, ale najmä jej príčiny.

 

Pamätám sa, ako mi môj spolužiak z výšky zavolal deň pred Vianocami - v to popoludnie sme viedli veľmi dlhý rozhovor a hoci okolnosti naznačovali, že s ním nie je všetko v poriadku, ani ma nenapadlo, že by si chcel vziať život. Ja tĺk som nič nepostrehla; sakra, možno stačilo trochu viac všímavosti. Miloval Shakespeara a písal krásne básne.

 

Obdivujem ľudí, ktorí sa napriek veľkým životným problémom nevzdávajú a zápasia ďalej, obdivujem tých, čo napriek zlým životným skúsenostiam nezatrpkli a úplne nezanevreli na to dobro, čo v nich ešte ostalo.

 

ale ked sa spatne pozeram na moju existenciu, nevidim dovod preco tu zostavat

Sisel, nepoznám ani Teba ani Tvoj predošlý život, nedá sa mi posudzovať. Ale pôsobíš na mňa ako úúúúplne životaschopný jedinec a Tvoj humor ma rozosmieva. Však s teóriou, že mimozemšťania sú zelení vďaka pôsobeniu pliesne, môže prísť iba riadny haluzák. :lol: Zastav sa častejšie.

Obdivujem ľudí, ktorí sa napriek veľkým životným problémom nevzdávajú a zápasia ďalej, obdivujem tých, čo napriek zlým životným skúsenostiam nezatrpkli a úplne nezanevreli na to dobro, čo v nich ešte ostalo.

alebo jednoducho na to, že s tým žijú, s myšlienkou na samovraždu, len ich denne poháňa ďalej niekoho úsmev či myšlienka na niekoho či jednoducho to, že už keď sme tu, tak buďme k sebe ľudskí, že usmiať sa na niekoho či len trochu myslieť, že to ešte stojí za to ... alebo zrazu už nie ...

nie je často príčinou samovrážd zlyhanie medzi ľuďmi ? toho dobra v nás je zrazu moc

nie je často príčinou samovrážd zlyhanie medzi ľuďmi ?

Prosím uveď príklad, game. Máš na mysli zlyhanie v rámci medziľudských vzťahov alebo zlyhanie človeka samotného?

Zlyhanie medzi ľuďmi? Odmietnutie v láske. Nič iné ma nenapadá...

takmer vždy, alebo vždy je to ľudské zlyhanie, medzi ľuďmi, človek obklopený ľuďmi, priveľké očakávania ľudí, zaznávanie ľuďmi, mobing, znevažovanie ľuďmi, necitlivosť dnešného sveta, to sú ľudia ... strata niečoho, čo poháňa dopredu, pretože príde doba, keď láska vyprchá, dominantná matka, manžel, manželka, ktosi blízky nikdy nie je spokojný, žiť len tak, posúvať sa ďalej, niekto vydrží dlhšie, niekto menej

na každú tu vymenovanú alternatívu viem príklad ... ľudí okolo mňa za tie roky odišlo dobrovoľne priveľa

priveľa ťaživých myšlienok, priveľa necitlivosti, priveľa čohosi, čo sa práve teraz nedalo prekonať ... možno zajtra už áno, ale toho zajtrajška sa treba dožiť ... dnes nie, dnes je priveľa všetkého, ťaživých myšlienok najviac

nie je to akosi takto ?

 

kým ešte nájdem človeka, pre ktorého sa oplatí usmievať, kým sa dokážem pozrieť na svoj obľúbený strom s tým, že ktovie aký bude zajtra ... a nepríde nikto, kto priloží to posledné polienko, tak to prežijem

 

žena, matka siedmych detí, ona ročne okrem toho na potrate, vydávala sa z ohromne veľkej lásky, manžel mal milenky, vytúžená dcéra dvojročná ... jedného dňa stačilo ... hodila sa pod vlak

 

starý pán, ktorý sa cítil byť zbytočný, jedného dňa odišiel z domu, našli ho po pár mesiacoch v lese obeseného

 

osemnásťročné dievča vyskočilo zo šiesteho poschodia pre rozchod ... prežila, už dvanásť rokov sedí na vozíčku, jej bývalý za ňou nebol v nemocnici, po pár mesiacoch sa oženil, nezaujímala ho nikdy viac

 

štyridsaťsedemročný starý mládenec, žijúci s matkou, matka priveľmi pobžná a priveľmi dominantná, hrozilo mu, že stratí zamestnanie, robil šoféra u záchrannej služby, matka by na ňom nenechala nitku suchú, vždy ho mala čím zamestnať a vždy bol pre ňu neschopný ... odišiel do lesíka za dedinu a obesil sa ... sú tomu tri roky

 

osemnásťročný chlapec, štyria súrodenci, milujúci rodičia, dobrý chlapec, niekde zlyhala komunikácia ... matka sa ho pýtala, kam ide, povedal, že na dvor si zapáliť, o hodinu ho v komore našiel otec obeseného ... pred štyrmi rokmi

 

mladý nádejný úspešný lekár, syn veľmi známeho ženského lekára, mladá manželka dostala rakovinu, postupovala prirýchlo ... do pol roka po jej smrti sa predávkoval liekmi, nebol schopný prekonať stratu...

 

vždy je v tom niekde ľudské zlyhanie

a je úplne jedno, aké

kto zlyhal a kde

neviem, či im je lepšie .. sedia na obláčiku a opáľajú nohami, možno "zajtra" by vysvietilo slnko a nespravili by to ... ale vždy sa niekto priveľmi snaží, aby nás dostal do čiernej tmy ...

prekonávala som to pred trištvrte rokom, a trvalo to dlho ... pridlho, viem, o čom hovorím, ale bol tam ten žltý strom ...

 

možno ten strom tam bude ešte zajtra, možno sa na mňa len niekto spolieha, a ja sa potrebujem na niekoho usmiať a je krásne, že ma - možno - niekto potrebuje ... zatiaľ stačí ten pocit ... a je krásne sa usmievať ... a možno ma to drží pri živote, a možno ešte hromadu ďalších ľudí

nie, nejdem sa zabiť

 

áno, je to zlyhanie, otázka je, práve koho ... viete na to odpoveď ?

Sisel, nepoznám ani Teba ani Tvoj predošlý život, nedá sa mi posudzovať. Ale pôsobíš na mňa ako úúúúplne životaschopný jedinec a Tvoj humor ma rozosmieva. Však s teóriou, že mimozemšťania sú zelení vďaka pôsobeniu pliesne, môže prísť iba riadny haluzák. :lol: Zastav sa častejšie.

tak diky za oporu, ale zivotaschopny dajak nie som, sa mi ani ranajky nechce robit, lebo som lenivy(este ze chodim do skoly a cetz prazdniny do roboty, rano vstavam a proste musim). ani dajaky extra haluzak nie som, iba obcas sa mi postasti. no a kedze ma nepoznas, tak to trosku priblizim. kvoli mojej neprekonatelnej lenivosti zahadzujem svoj talent a dost vysoku inteligenciu, strasne to zanedbavam, keby sa mi chcelo tak by som bol jednotkar, vsetko by som ovladal, matura by bola pre mna to najmenej co ma caka a bol by som spokojny ze nieco v zivote dokazem. hacik je v tom, ze nedokazem svoju lenivost prekonat, skolu flakam, zachranuje ma akurat tak moj super rozum vdaka comu sa nemusim veci nejak velmi ucit, lebo sa ucim rychlo, len sa mi nechce. s mojou lenivostou ide ruka v ruke veta "mam na haku", cize mi je to aj kus jedno, nevychadzam so spoluziakmi, lebo moj intelekt je ocividny a hned od zaciatku ma beru ako "kocku" a vacsinou nepochopia moj humor, tak ako vacsina ludi. casto sa stavam tercom posmechu, aj ked mojich spoluziakov asi najviac stve to ze ich mam na haku. dobry som iba pred pisomkou a tak. podobne vychadzam s vacsinou ludi. nedavno sa so mnou rozisla priatelka po troch dnoch co sme spolu chodili(trvalo mi az 2 tyzdne kym som sa z toho dostal). jeden z dovodov bolo to ze neviem co s dievcatom robit, proste opat sa prejavuje moja neschopnost na komunikaciu... povedala ze proste mam urobit to co citim. ale co mi z toho ked NECITIM ABSOLUTNE NIC. co ma stve tiez. to co ludia vedia instinktivne, ja sa musim naucit, a neviem ako. boli sme na diskoteke. este som na diske netancoval, ale reku ze idem s nou, nenecham ju v stichu. kedze som tanecne drevo, povedala mi, ze proste hudbu musim citit a potom to uz ide samo. opat ten isty problem, co z toho ked necitim nic...

rozisli sme sa, povedali sme si ze zostaneme kamosi, ale nejak sa to pokazilo a dopadlo to tak, ze tak som si z nej zacal utahovat tak, ze uz o mne nechce ani pocut.

a takto by som mohol pokracovat aj na 3 strany....

Niektorí ľudia by možno aj chceli aby som sa zabila, ale tú radosť im neurobím - buďem im aj naďalej píliť nervy ako Arnold Rimmer.

 

NECITIM ABSOLUTNE NIC

To nevadí, šak si ešte mladý, život máš pred sebou. Niekedy proste nie je nálada na nič. Musíš ešte vyzrieť a asi nebola pre teba tá pravá.

 

A s tým učením - to mi nedá - u mňa to bolo naopak. Ja som sa biflila aj do noci, ale nemalo to efekt, mala som samé trojky/dvojky (a jednotky iba z AJ , NJ a informatiky+EKC).

MNA zastavila moja viera....

ale stale je to vec nad ktorou neustale rozmyslam, a viera je jedina vec, ktora mi v tom brani... a mozno este myslienka na moje okolie a blizkych, ale ked sa spatne pozeram na moju existenciu, nevidim dovod preco tu zostavat, moj zivot je jedna katastrofa za druhou a jedine svetlo v mojom zivote je svetlo v mojej chladnicke :lol:

Jednej "babe" som doteraz vdacny za par slov, ktore mi povedala:

 

"Bud vdacny zivotu za problemy ktore mas"

 

A ja som :) Zivotu da viac nestastie, ako stastie. Zo smutku a nezdarov nacerpame podstatne viac skusenosti (samozrejme ked o to mame zaujem :)) a zmena raz nepochybne pride.

neviem, skutočne neviem, či potrebujem až tak veľa skúseností ...

či musí skúšať donekonečna, koľko vydržíme ... viem že to robí, ale či musí

záujem by bol, len občas ... aké emócie treba prežívať, aby sme mali pocit, že žijeme ?

Sisel,

človeče, nesranduj - píšeš, že si lenivý, a pritom čítam, že cez prázdniny chodíš do práce :lol: (jo, jo, chápem, ako si to myslel, ale predsa...).

 

Myslím, že životy nás všetkých sú neustále ovplyvňované našimi rozhodnutiami - neexistuje žiadne asi, žiadne možno, žiadne hádam, existuje iba áno alebo nie. Ty si sa rozhodol, že zahodíš svoj talent a inteligenciu, Ty si sa rozhodol, že budeš zanedbávať školu. Možno by bolo fajn zúročiť Tvoj talent, ale Ty si sa rozhodol, že to tak jednoducho nechceš. Nie je mojím cieľom "buzerovať" Ťa, iba vravím, ako sa veci majú.

 

Z posmievajúcich sa spolužiakov si netreba zbytočne robiť hlavu - prekrývajú tým vlastnú frustráciu a pocit menejcennosti. Školu som do istej doby flákala aj ja a so spolužiakmi som nevychádzala, pretože som bola samotársky knihomoľ a namiesto diskoték som navštevovala knižnicu. No a? Who cares? Naučila som sa robiť vlastné rozhodnutia a brať za ne zodpovednosť.

 

I samovražda je rozhodnutím - buď sa rozhodnem, že áno, alebo sa rozhodnem, že nie. Myslím, že Klingonka má pravdu; si iba na začiatku svojej cesty a celý život máš ešte pred sebou.

A bohužiaľ, medziľudské vzťahy vedia pekne bolieť (Tvoj rozchod s priateľkou), ono je to však prirodzená súčasť života a treba sa cez to preniesť.

 

Zo smutku a nezdarov nacerpame podstatne viac skusenosti

Dead, musím súhlasiť. Pre mňa sú životné skúsenosti veľmi potrebné, ba i tie negatívne, ktoré ma inšpirujú rovnako ako tie pozitívne. Odstupom času som sa i na negatívne skúsenosti začala pozerať inými očami a nachádzam v nich to dobro, ktoré som si predtým kvôli vtedajšej zaslepenosti a nevedomosti nevšímala. :)

 

Niektorí ľudia by možno aj chceli aby som sa zabila, ale tú radosť im neurobím

Klingonka, to dúfam. :) V pondelok si idem pre knižku o čiernych dierach, čo si mi poradila, takže Ťa potom v príslušnej téme statočne pootravujem. ;)

klingonka, to ze necitim nic, neznamenalo, ze nic necitim k svojej priatelke. ja som sa do nej zalubil(aj ked to bolo viac menej jednostranne...), a bol to moj prvy skutocny pocit. to ze nic necitim znamena, ze ked nieco urobim nie je to preto, ze to tak citim, ale proste ze som na to prisiel uvazovanim. co sa nenaucim neviem. a ked pocujem, ze mam robit to co citim ide si trhat vlasy, lebo neviem co mam robit... a celkovo, kym som sa nezalubil, myslel som si ze sa ani nikdy nezalubim, lebo som si myslel ze toho nie som schopny. na babkinom pohrebe som nevyronil skoro ani jednu slzu, a to co som mal slzy v ociach to akurat na mna preskocila smutna nalada od ostatnych, slzy sa mi natiskli do oci iba ked som pozrel na otca. inak som si vtedy myslel ze co som to za psychopata ze nad babkou ani slzu nevyronim...

 

cat,

1. moja zla financna situacia ma prinutila pracovat, lebo rodicia ma financne nepodporuju, vsetko si musim kupovat z vlastneho. viem ako si to myslela, ale aj tak... :lol:

2. ja som sa nerozhodol zahodit svoj talent. ja sa chcem ucit, ale nechce sa mi. tam je pes zakopany, v tom je rozdiel. ja sa nedokazem prinutit a to ma zerie. teda iba do tej miery ako mi je to jedno(sakra preco musim byt taka povaha...)

3. na spoluziakov kaslem, mam ine zaujmy ako oni a ked si uz zo mna utahuju, nevsimaju si ze ako su v skutocnosti oni, a ze mnohokrat robia horsie veci nez tie co robim ja, z ktorych si vlastne robia srandu

4. medziludske vztahy, moj rozchod s priatelkou, pre mna sa tie 2 tyzdne zdali az vela, som si myslel ze sa z toho dostanem rychlejsie, pri mojej povahe, ale to tak, prvy intenzivny cit, bolo to pre mna nieco uplne nove, a nevedel som ako sa s tym mam vyrovnat, bral som to ako ranu pod pas, nic nic a zrazu nieco take silne...

 

prakticky jedine na co sa tesim je ze vecer som u kamosa a fajcime vodnu fajku :)

Sisel,

ten Tvoj bod číslo 2 je vážne roztomilý :lol: ; myslím, že aj "ja sa chcem ucit, ale nechce sa mi" je určitá forma rozhodnutia. Je to na Tebe. Ak Ťa zlá finančná situácia donútila pracovať, premýšľam, že čo by Ťa tak donútilo učiť sa? :) :)

 

Niekde vyššie si písal, že Teba zastavila viera, tak by ma celkom zaujímalo, viera v koho alebo v čo.

 

vecer som u kamosa a fajcime vodnu fajku

A sakra... A máš už osemnásť? ;) ;)

no som riadny krestan takze viera v Boha.

a ucenie, to mas tak, poviem si "bolo by dobre ist sa ucit, daco sa naucim a nebude mi to na skodu" ale nejdem, radsej budem len tak vylihovat. aked uz aj ku knihe sadnem, tak sa mozem aj poskladat do krabicky od zapaliek, ani sa uz nedokazem sustredit na ucenie, stale som myslienkami niekde inde

 

a osemnast som uz mal, o 2 mesiace mam 19.... a vodnu fajku som fajcil aj tak uz skor :lol:

No podla mna ti to nie je tak celkom jedno, ked to tu riesis a rozoberas :lol: Veci ktore mam na haku ja osobne neriesim :)

 

kvoli mojej neprekonatelnej lenivosti zahadzujem svoj talent a dost vysoku inteligenciu, strasne to zanedbavam, keby sa mi chcelo tak by som bol jednotkar,

Rozvijanie intelektu nie je o jednotkach, poznam ludi co sa biflili na jednotky, pritom su tupi ako tacky :) Znamky su onicom.

Ja som tiez otvorene hadzal bobek na cele studium a volil cestu najnmensieho odporu ;) Tada az do Vysky, kde som sa na zaciatku snazil ale ked som prisiel o iluzie ktore mal asi kazdy prvak, tak som sa vratil k zabehnutemu ;)

 

Plytvanie talentu je o tom ze sa vo volnom case nevenujes tomu co ta bavi... nie ze sa drtis nejake nezmysli z ucebnic.

 

s mojou lenivostou ide ruka v ruke veta "mam na haku", cize mi je to aj kus jedno, nevychadzam so spoluziakmi, lebo moj intelekt je ocividny a hned od zaciatku ma beru ako "kocku" a vacsinou nepochopia moj humor, tak ako vacsina ludi.

Sorry, ale intelekt a socializacia su dve rozdielne veci. Sam sa povazujem za nadpriemerne inteligentneho (tusim tu smrdi sebechvala ;)), ale nemam v spolocnosti problem a rad som medzi ludmi.

Aj ked som bol dllllho skor samotar s velmi uzkou skupinou priatelov. Ono je to aj o odhodlani nieco na sebe zmenit.

 

co ma stve tiez. to co ludia vedia instinktivne, ja sa musim naucit, a neviem ako. boli sme na diskoteke.

Sa velmi mylis ;)

to sa ti len zda ze to vedia instinktivne, kazdy clovek sa musi naucit ako sa prirodzene spravat v spolocnosti, problem je ten ze z domu sa to nenaucis. Len treningom v spolocnosti ;)

 

Skusenost je tazky ucitel, lebo ti da najprv test a az potom lekciu ;)

 

 

Aj ja som bol dlho samotar, az som sa nasr...., spravil ciaru a za tyzden na vyske som spoznal viac ludi ako za posledne 4roky na gympli a zorganizoval s par ludmi prvu kruzkovicu ;)

No podla mna ti to nie je tak celkom jedno, ked to tu riesis a rozoberas :lol: Veci ktore mam na haku ja osobne neriesim :)

samovrazdu nemam az tak na haku, a hladam pomoc

 

Rozvijanie intelektu nie je o jednotkach, poznam ludi co sa biflili na jednotky, pritom su tupi ako tacky :) Znamky su onicom.

Ja som tiez otvorene hadzal bobek na cele studium a volil cestu najnmensieho odporu ;) Tada az do Vysky, kde som sa na zaciatku snazil ale ked som prisiel o iluzie ktore mal asi kazdy prvak, tak som sa vratil k zabehnutemu ;)

 

Plytvanie talentu je o tom ze sa vo volnom case nevenujes tomu co ta bavi... nie ze sa drtis nejake nezmysli z ucebnic.

keby ma tak nieco bavilo. mna nebavi ziadna praca, bavi ma zabavat sa a tym na seba nezarobim...

 

Sorry, ale intelekt a socializacia su dve rozdielne veci. Sam sa povazujem za nadpriemerne inteligentneho (tusim tu smrdi sebechvala ;)), ale nemam v spolocnosti problem a rad som medzi ludmi.

Aj ked som bol dllllho skor samotar s velmi uzkou skupinou priatelov. Ono je to aj o odhodlani nieco na sebe zmenit.

akoby si nevedel ako je hned odpisany ten kto vie viac ako ostatni a kto je chytrejsi ako ostatni, a celkovo som taka povaha co vacsine ludi nevyhovuje. skor ci neskor vacsine ludi po kratkom case zacnem poriadne liezt na nervy

 

Sa velmi mylis ;)

to sa ti len zda ze to vedia instinktivne, kazdy clovek sa musi naucit ako sa prirodzene spravat v spolocnosti, problem je ten ze z domu sa to nenaucis. Len treningom v spolocnosti ;)

 

Skusenost je tazky ucitel, lebo ti da najprv test a az potom lekciu ;)

nechapes. niektore proste vies, vycitis kedy mas co spravit. ale ja proste nie. nehovorim ze ostatni vedia instinktivne vsetko, ale nieco hej, aspon nejake "zaklady" lenze ja sa to musim naucit, a hacik je v tom ze nemam s kym

keby ma tak nieco bavilo. mna nebavi ziadna praca, bavi ma zabavat sa a tym na seba nezarobim...

To by si sa cudoval, kolko ludi ma v tvojom veku rovnaky problem :lol:

Hold, zivot nie je len o zabave.

 

akoby si nevedel ako je hned odpisany ten kto vie viac ako ostatni a kto je chytrejsi ako ostatni, a celkovo som taka povaha co vacsine ludi nevyhovuje. skor ci neskor vacsine ludi po kratkom case zacnem poriadne liezt na nervy

Nie je dolezite kolko vies, ale ako sa prezentujes. Nebyval som v spolocnosti (mimo uzkej skupiny ludi), vedel som toho dost. Teraz viem toho este viac, a som casto v spolocnosti :)

Kvoli vedomostiam ta nikto neodpise. Sam si povedal ze si povaha, ktora vacsine ludi nevyhovuje.. skus sa zamysliet nad tym, co na tvojej povahe ludom vadi :) V kazdej druhej vete tu spominas svoj intelekt a rozum... nechvastas sa nim nahodou moc aj v spolocnosti? :)

 

nechapes. niektore proste vies, vycitis kedy mas co spravit. ale ja proste nie. nehovorim ze ostatni vedia instinktivne vsetko, ale nieco hej, aspon nejake "zaklady" lenze ja sa to musim naucit, a hacik je v tom ze nemam s kym

Toto je zlozite... lebo si niesom celko isty ci spojenie 'mas spravit' je vhodne. Neexistuje nieco co 'mas spravit'. V spolocnosti ide skor o sposob akym reagujes na podnety zvonku. Nebyval si v spolocnosti, nie si na ne zvyknuty, nevies ako na ne reagovat... a bohuzial to sa neda dohnat inak nez pobytom v spolocnosti.

Ked nevies ako, pockaj si aspon na Vysku. Tam prides do kolektivu, ktory este nie je vyformovany, kde sa ludia este nepoznaju, tam budes mat s kym chodit von. Samozrejme ak nebudes lenivy a skutocne budes chciet ist s niekym von :)

Zlyhanie medzi ľuďmi? Odmietnutie v láske. Nič iné ma nenapadá...

Áno, aj. Časté sú však aj prípady samovrážd duševne chorých ľudí - najmä schizofrenikov a paranoikov. Môj spolužiak, ktorého som spomínala vyššie, bohužiaľ tiež trpel duševnou chorobou a problém nastal, keď vysadil lieky. :lol: