Samovražda

Dead

Veď aj ja som písal všeobecne...

A netvrdím, že nutne musí psychiater, naopak celý môj záver príspevku sa niesol v duchu úlohy okolia. Chce to aj trochu empatie a porozumenia voči druhým, voči ich potrebám. Aspoň v najbližšom okolí...

 

 

Ale vízia, že sa mi môže niečo prihodiť, nie je dôvodom ani ospravedlnením preventívnej myšlienky o samovražde ako o alternatíve riešenia potenciálneho problému.

 

Skôr naopak, to chce pozitívny prístup - vytrímem, som silný, vydržali druhí, prežili to aj druhí...budem hľadať príklad tých, čo sa s tým úspešne vysporiadali.

Neviem či to tu niekto spomínal, ale je dôležité si uvedomiť, že samovražda je v podstate stále vražda - t.j. aj samovrahovia sú vlastne vrahovia. Bez výnimky, a je to jedno aký mali motív alebo duševný stav.

to je tvoj subjektívny názor.

nie je dôležité si to uvedomiť, takto si to uvedomuje, alebo myslí niekto, kto si to myslí ako ty.

ale nie je to univerzálna pravda, aby si to každý povinne uvedomoval ... hm ?

Je to prostý fakt. Aj samovražda je vražda (vražda seba samého). Nie to také tažké si to uvedomiť ale je to určite tak. To nie je len môj subjektívny názor.

 

My sme si život samy sebe nedali, a preto ani nemáme právo si ho brať = toto je skôr subjektívny názor.

ale ani sme sa sem sami nepýtali ...

My sme si život samy sebe nedali, a preto ani nemáme právo si ho brať = toto je skôr subjektívny názor.

 

teraz sice pouzijem hlasku ktoru maju oblubenu pubertaci a ktora ma strasne u nich rozculuje ale jej logika ma pravdu

 

"ked mi nikto nehovoril ci sa chcem narodit, nech mi nik nehovori ako mam zit"

 

takze asi tak... nesuhlasim s tvojim, ano dostali sme zivot od inych, ale nik sa nespytal ci to chceme ci nie...

Toto je skôr téma o smrti ako o živote :lol:

 

Preto nebudem(e) moc filozofovať o živote - to je skôr do témy "Právo na život". Nedá sa presne určiť, že život je ten "najvyšší dar". Ale jedno je isté = máme len jeden pokus ako ho prežiť.

 

Taktiež nevieme či sme to chceli alebo nie. Nikto nevie čo bolo pred narodením. Pred existenciou. Čoho sme vlastne súčasťou.

 

Ak poprieš svoju vlastnú existenciu, už si v podstate mŕtvy tak či tak.

Taktiež nevieme či sme to chceli alebo nie. Nikto nevie čo bolo pred narodením. Pred existenciou. Čoho sme vlastne súčasťou.

Nie je dolezite ci sme to chceli, alebo nie. Dolezite je, ci to chceme tu a teraz. Moralisticke reci o tom " my sme si zivot nedali a nemame pravo si ho ani zobrat' " si niekam strc, a zober so sebou aj filozoficke zvasty o popierani existencie.

 

Na taketo nezmysly nema clovek, ktory ma narusenu chemicku rovnovahu v mozgu cas, a ani chut, pretoze to pocuje z kazdej strany. Hlavne od ludi co slepo veria ze nase vedomie stoji nad systemom a je schopne viac-ci-menej vsetkeho.

Nie je dolezite ci sme to chceli, alebo nie. Dolezite je, ci to chceme tu a teraz. Moralisticke reci o tom " my sme si zivot nedali a nemame pravo si ho ani zobrat' " si niekam strc, a zober so sebou aj filozoficke zvasty o popierani existencie.

 

Na taketo nezmysly nema clovek, ktory ma narusenu chemicku rovnovahu v mozgu cas, a ani chut, pretoze to pocuje z kazdej strany. Hlavne od ludi co slepo veria ze nase vedomie stoji nad systemom a je schopne viac-ci-menej vsetkeho.

??? Toto má byť nejaká odpoveď ??? Sa mi zdá že si nejako podgurážený darkman! :lol: Ako keby si už bol niekedy nútený počúvať podobné veci ktoré sa ti úplne priečili :)

V tejto téme ide hlavne o myšlienky týkajúce sa samovraždy, nie o to čo je v skutočnosti dôležité. Samovražda je všeobecne z morálneho hladiska stále považovaná za "zlyhanie".

 

Človek by si mohol nájsť trochu času porozmýšlaním nad sebou samým. To nás napríklad dosť líši od zvieratiek.

No a hovoriť tuná o vedomí - všeobecne - to bude zasa off topic. Ak sa bavíme o vedomej smrti ako takej - tak aj samovražda je jej súčasťou. A potom o smrti sa dá tiež dosť polemizovať s touto témou.

??? Toto má byť nejaká odpoveď ??? Sa mi zdá že si nejako podgurážený darkman! :lol: Ako keby si už bol niekedy nútený počúvať podobné veci ktoré sa ti úplne priečili :)

nemyslím, že je to odpoveď tak veľmi na smiech

možno niekto iný musel počúvať priveľa podobných vecí, možno nejaká chémia v mozgu skutočne nepustila

je to smiešne ? nemyslím

 

V tejto téme ide hlavne o myšlienky týkajúce sa samovraždy, nie o to čo je v skutočnosti dôležité. Samovražda je všeobecne z morálneho hladiska stále považovaná za "zlyhanie".

 

Človek by si mohol nájsť trochu času porozmýšlaním nad sebou samým. To nás napríklad dosť líši od zvieratiek.

toto je rozmýšľanie nad sebou samým, ale s iným výsledkom, než si predstavuješ ty ...

je mi jedno, či je to považované za zlyhanie ... pre človeka, ktorý sa k tomuto kroku dostane, je to zvyčajne dlhá cesta premýšľania nad sebou samým, niečo nie je veľmi veľmi v poriadku ... možno len výsmech, možno len tá chémia, možno sám život ... čo je v skutočnosti dôležité ?

možno výsmech a staré dobré klišé ...

nemyslím, že je to odpoveď tak veľmi na smiech

možno niekto iný musel počúvať priveľa podobných vecí, možno nejaká chémia v mozgu skutočne nepustila

je to smiešne ? nemyslím

Nemyslíš, pretože si to asi zle pochopila. Tu nie je vtipný hlbší zmysel tej odpovede (v domnení že tam je), ale ten spôsob akým bol príspevok podaný. "...si niekam strc, a zober so sebou aj filozoficke zvasty..." - už len samotná asociácia strčiť si niekde príspevok písaný na fóre je sám o sebe grotestný. :lol:

 

Pokiaľ ide o "chémiu v mozgu", neviem čo presne tým sa myslí, ale určite nebudem polemizovať nad tým, aké sú nesmierne strašné dôvody pre samovrahov. Samovraždu treba najskôr pochopiť, a až potom sa zaoberať individuálnymi dôvodmi. Sľabomyseľní, alebo ľudia s vážnymi psychickými poruchami si môžu často krát samovraždu privodiť aj nevedomky, tam je už zbytočné hovoriť o dovôdoch alebo chemickej nerovnováhy v šedej kôre. Týmto sa tiež teraz nebudem zaoberať.

 

toto je rozmýšľanie nad sebou samým, ale s iným výsledkom, než si predstavuješ ty ...

je mi jedno, či je to považované za zlyhanie ... pre človeka, ktorý sa k tomuto kroku dostane, je to zvyčajne dlhá cesta premýšľania nad sebou samým, niečo nie je veľmi veľmi v poriadku ... možno len výsmech, možno len tá chémia, možno sám život ... čo je v skutočnosti dôležité ?

možno výsmech a staré dobré klišé ...

Súhlasím s tým, že tu ide najmä o veľa premýšľania. Každý ľudský čin sa dá veľmi hlboko skúmať. Pokiaľ ide o samovraždy, tak ako sú rôzne spôsoby ako ich uskutočniť - je nespočetne veľa príčin prečo sa stali a čo prechádzalo pred ich uskutočnením. To už tu hádam bolo povedané.

 

Nie vždy ale ide o dlhú cestu premýšlania. Veľa krát ide o skratový moment. Veľa krát ide o okamžitú odpoveď na riešenie danej situácie. Tak či tak, menovateľom je vždy - zlyhanie. Či už dotyčného samovraha alebo spločnosti - jeho blízkeho okolia - to záleží na konkrétnom prípade. Ja si to fakt nepredstavujem - je to tak. Je to veľmi dôležité uvedomiť si, že je to koniec koncov ľudské zlyhanie, aby sa potom dalo takýmto činom predchádzať a porozmýšľať čo vlastne samovražda je, prípadne aký ma význam.

 

Ak sa bavíme o samovraždách ktorým prechádzalo dlhé rozmýšľanie, tu už ono spomínané "zlyhanie ľudského faktora" veľmi ustupuje, pretože ide o dlhodobý, plánovaný a nakoniec aj (možno) vykonaný čin. Samovraždy majú dosť spoločné s vraždami, ak sa bavíme v teoretickej rovine. Aj samovraždy aj vraždy môžu byť plánované. V oboch prípadoch príde o niekto o život. Ich výsledkom je teda strata života, ktorá bola spáchaná ľudským činom. Plánované vraždy sú považované za najhorší ľudský čin - a to dokonca všeobecne aj zákonom (bez toho, že by sme teraz skúmali individuálny motív). Za čo sú potom považované plánované samovraždy?

 

Treba si ešte uvedomiť, akú dávku egoizmu prináša plánovaná samovražda. V určitom zmysle sa človek plánuje zničiť, aby vyriešil "svoj" problém, pritom veľa krát (nedá sa s určitosťou zovšeobecniť - ale ide tu o veľmi špeciálne prípady keď toto neplatí) tento čin prináša okoliu len ďalšie problémy: emocionálne, psychycké a koniec koncov i materiálne. Tým pádom sa samovražda s výsledkom straty života prenáša aj do života druhých, a ich straty sú viditeľné navonok. Musia ich znášať do konca svojich životov. Nebudem tu hovoriť o tom aké je ťažké (ľahké) vyrovnávať sa so samovraždou niekoho druhého (blízkeho či menej blízkeho). To už každý posúdi sám.

 

Veľa krát som načrtol i smrť. Vraždy, samovraždy a prirodzené ukončenie života - to všetko je smrť. Smrť je neodvrátitelná súčasť našej existencie. Človek môže poprieť svoj život, ale smrť nie. Preto nech už je pohľad na samovraždy akýkoľvek - je to stále jeden zo spôsobov akým človek môže zomrieť. A preto tak ako aj smrť aj samovraždu musíme akceptovať - nie je iné východisko. Sme stále ľudia, nedokonalí - ale za to húževnatí, s nespočetnými výhodami oproti iným tvorom. Máme tú možnosť prežiť svoj život naplno, milovať, určiť si cieľ, jednoducho dať svojmu životu zmysel, aj v okamihu smrti. Samovražda (a v podstate aj vražda) je preto defakto veľmi patetickým činom - vo veľa prípadoch aj nezmyselným - pretože smrť zariadi aby si ju človek privolal vlastnou rukou.

 

Pomyslenie na samovraždy musíme chápať trochu ináč. Tu nejde o spáchanú samovraždu. Je dokonca možné, že väčšina z nás pomyslí na samovraždu aspoň raz denne (podaktorí aj na vraždu). Je dosť časté, že ľudia v napätých citových rozpoloženiach považujú samovraždu za jednu z alternatív riešenia danej situácie. Samozrejme, pohrávanie sa s touto myšlienkou a pridlhé trápenie seba samého môže mať aj tie horšie konce. Nakoniec ale u väčšiny ľudí je táto myšlienka len "spestrením" a prináša nový pohľad na vnímanie sveta. Tento jav je bežný, a vôbec nie je odcúdzenia-hodný. Ani ja ho nepovažujem za niečo zlé. Dôležité je pri premýšľaní o samovražde vnímať aj následky, ktoré nastanú po nej. I keď je to vskutku ťažké, pretože práve pri premýšľaní na samovraždu je človek väčšinou v takom rozpoložení že nenávidí buď samého seba, prípadne celý svet. Človek sa v tomto prípade nesmie stať obeťou svojich vlastných pocitov a nemal by sa odcudzovať pred druhými. Vyhladanie pomoci blízkeho okolia pri opakovaných problémov, konzultácie s odborníkmi a vlastné psychycké trénovanie sú kľúčom ako prekonať ťažké chvíle.

drahý išiel s dvama kamarátmi po Luhoch, po sýdlisku, a padol pred nich 33-ročný muž z desiateho poschodia... zanechal po sebe dve malé deti a manželku...

jeden z drahého kamarátov sa zosypal...

 

.....

Ja som osobne dlhe roky odsudzovala samovrahov. Pokladala som to za strasnu zbabelost, najma - teda, aby bolo jasne, v mojom najblizsom okoli sa zasamovrazdili tri osoby - ked som si predstavila, kolko je na svete ludi, ktori to mali, maju a budu mat omnoho tazsie v zivote - a predsa sa nerozhodli pre nieco tak radikalne.

Cim som starsia, tym som ja menej radikalna. Zacala ma osobne desit predstava napriklad kompletneho priputania na lozko... nielen kvoli inkontinencii ... ale predstava, ze by som uz nikdy nevysla von, nezaplavala si, nezatancovala... ani sa sama neumyla... no, to by som si to urcite radsej hodila.

skutocne si myslis, ze moze byt nieco strasnejsie ako schizofrenia alebo tazka depresia? hm...ja sa vobec necudujem, ked sa nejaky dusevne chory clovek, alebo nevyliecitelne chory ktorého cakaju sialene muky rozhodne spachat samovrazdu, unik? riesenie? kto take sielene muky nezazil nech nesudi, raz to mozno stretne aj jeho

 

Neviem či to tu niekto spomínal, ale je dôležité si uvedomiť, že samovražda je v podstate stále vražda - t.j. aj samovrahovia sú vlastne vrahovia. Bez výnimky, a je to jedno aký mali motív alebo duševný stav.

tak ich za to odsud, das im cca 12 rokov bezpodmienecne?:lol:

konečné riešenie, únik, zbabelosť, koniec bolesti, či len neschopnosť žiť, vyrovnať sa so svetom či sám so sebou ... alebo čo je ešte samovražda ?

 

je myšlienka na samovraždu taká zlá ? dokáže zúfalého človeka zastaviť náboženstvo ? je to len odsúdeniahodné ?

 

ad 1: je to vsetko dohromady. rozhodne je to stav ktory asi my tazko budeme vediet definovat. ti ludia si ho beru so sebou. a tiez si myslim ze to nie je nic z toho-paradoxne. tu sa prekracuje urcita hranica v momente ktorej clovek absolutne poprie svoju vlastnu existenciu. a to je odpoved na druhu otazku. myslim si ze samovrazda nie je rozhodnutie ako take. je to ten zlomok sekundy ked vykrocis do prazdna, stisnes spust alebo zatnes do zily. nie myslienka ale akt sam o sebe. bezmyslienkovity, mechanicky. ak by tu stale figurovala myslienka je tu vzdy moznost vratit sa nazad. podnet moze byt v tej chvili hocico.

tazka otazka. este tazsia, nemozna odpoved.

nedokazem povedat ze ich odsudzujem. praveze mi je takych ludi velmi luto. a kecy typu ze mam pravo si robit s vlastnym zivotom co chcem, ano mozes. ale to je ina kategoria. to vacsinou pocujem od ludi co nikdy smrt ZBLIZKA nevideli.

predstav si, ake to je, ked

sa obzeras a vidis okolo seba len tmu,

prides k zakrute a zistis, ze cesta dalej je zatarasena,

uz nemas dost sil a snad ani casu, aby si sa obratil a presiel namahavym usekom znova,

potrebujes pomoc, no na tvoj vykrik odpovie len ozvena,

naciahnes sa za rukou, o ktoru si sa vzdy mohol opriet a zistis, ze je studena,

mysel ti zviera pocit, ze si daleko a sam,

a moze to trvat este tak dlho..

alebo len po ten posledny krok.

 

staci malickost, ktora ti zabrani vykrocit a prave malickost ta moze posotit do prazdna.

ako zbabelost by som to rozhodne nenazval

depresia je ako zly den, ktory nechce skoncit ...

je to beznádej a ďalej žiť cesta nemožná, dotyčný v okamžiku exekúcie je v podstate svojím spôsobom v tranze, i keď všetko okolo seba vníma až do posledka.....

je myšlienka na samovraždu taká zlá ? dokáže zúfalého človeka zastaviť náboženstvo ? je to len odsúdeniahodné ?

 

myšlienka nie, náboženstvo áno, nie - na súdenie tu nie sme.

síce na súdenie, my nie sme

no Ten čo súdi, nám stále pripomína,

že keď chceš byť odmenený, treba si vybrať ťažšiu cestu

a tou samovražda isto nie je

zlá a neprijemná téma , hlavne ak sa človek s tým v živote aj stretol....

dosť veľa ľudí sa s tým stretlo, pomaly začínam mať pociť, že každý ...

o čo je to nepríjemnejšia téma než náhodná nezmyselná smrť z vlastnej či inej viny, či súhrou náhod ?

to je tiež smutná téma ... možno ešte smutnejšia.

samovražda ja rovnako nepríjemná téma ako téma o akejkoľvek nevyliečiteľnej chorobe, temnote, smrti. s trochou sarkazmu - patrí k životu.

game, určite sa dá iba súhlasiť , život neni peříčko , ako hovoria bratia za riekou Moravou alebo ako my kresťania- Každý si nesie svoj kríž..

ale niekedy sa dá ten ťažký kríž odľahčiť, keď len zrovna pekným slovíčkom.... :)

isteže

keďže je to smutná a nepríjemná téma, a samovražda je realitou, ktorú poznáme z blízkeho či menej blízkeho okolia, to odľahčenie kríža a pekné slovíčko zrejme neraz mešká ... zrejme.

pri endogenných depresiach nepomôže ani pekné slovíčko...... ak nepomôže odborník a správne lieky....

myslím, že nehovoríme o endogénnych depresiách ... tie majú miesto v Medicíne a zdraví

hovoríme o tom peknom kresťanskom či ľudskom slovíčku

či len o človeku, ktorý vie jednoducho podržať, ktorý je tam, keď je ho treba