Samovražda

to je priťažujúca okolnosť ? myslím tá ženská ... : )

poznám dievča, ktoré kvôli chalanovi vyskočilo z okna na šiestom poschodí ... ona do konca života na vozíčku, on ženatý s rodinou ... nj.
radšej to dokonať. asi.

Mal neustále problémy doma s otcom a raz vyhlásil že buď zabije jeho alebo seba.

Tak tieto pocity som mala už veľakrát.

Paradna tema keby som nad samovrazdou uz niekolko krat premyslal tak tu ani nic nepisem poviem vam tak samovrazda je z viacerych dvovodov ale zakazdym by som musel podotknut nie je to z fyzickych hladisk lebo ak premyslame nad samovrazdou tak vieme ze to je z dovodu psychickeho jednoducho to co mate najradsej a to co vas naplna jednoducho zo dna na den prestane existovat alebo skonci a vy mate pocit ze uz nikdy nic nebude

ale garantujem vam nikdy samovrazdou nic nevyriesite. Lebo utiect pred zivotom je zbabele. Ak tu ostanete a budete bojovat zo zivotom, je nakoniec len akasi hra... Ak pochopite princip zivota bude sa vam kazdy den zdat ako sen nebudete vediet co je skutocnost a co nie fakt to je take. Viete ak som tomu vsetkemu zacal chapat mal som chut zabit sa ale ja sa nad tym uz teraz len smejem lebo ta hra zivot sa prave zmenila na kludnu jazdu vetrom :lol:

buď je to hra, alebo nie je - alebo " utiecť " pred životom je zbabelé ... to sa tu už pár krát objavilo

neodvážila by som sa garantovať, že "odídením " sa nič nevyrieši ... to nie

nebuďme pokryteckí a priznajme, že občas sú ľudia a sú situácie, z ktorých ich smrťou je garantovaný nejaký únik

rovnako to môže byť aj so samovraždou ... je to výkrik o pomoc, alebo skrat, alebo milión ďalších vecí, ktoré sa preháňajú hlavou ...

ale s tým garantovaním - ... nejde o pocit, že už nikdynič nebude, ide o to, aby skončilo to, čo je ... myslím dokonca, že toto je častejšia príčina ...

voľaktorý deň som počula o samovražde jkedného človeka ... nepoznala som ho, ale hovoril mi to človek, ktorý toho dotyčného poznal od detstva

- obesil sa. a ja som začala premýšľať, že to nie je veľmi dobrá smrť. nič viac.

kedysi, po smrti starého otca, sme preberali jeho papiere, fotky,... a našli sme tam kúsok konopného povrazu

od otca sa nám dostalo vysvetlenia, že to bol kúsok z povrazu obesenca ... kedysi sa také kúsky rozdávali, mali priniesť šťastie, či skôr držať preč od domu nešťastie

priveľmi to v tom dome nefungovalo, ako sa zdá

pár rokov som to schovávala, ozaj neviem, prečo ... potom som to jednoducho vyhodila do smetí.

Myslienka na samovrazdu je silny utesujuci prostriedok, pomoze cloveku prekonat hocktoru zlu noc - Nietzscheho vyrok. Niekedy som ho povazoval za vrchol nihilizmu, dnes ma vsak myslienka na vlastnu smrt a skutocnost ze ja mozem byt jej strojcom dokaze naozaj ukludnit  : )

môžem doplniť Nietzscheho ? ... aj deň.
s myšlienkou na možnosť samovraždy je občas ľahšie žiť.

nemusím bojovať, alebo musím ? prečo ? pretože ma niekto bude považovať za zbabelca, že som netrpel dosť ?
myšlienka ukľudňuje.

Dead, Game..tak z tohto pohľadu som sa na samovraždu ešte nepozerala. Tiež je to zaujímavý názor na vec..hmm

z tohto pohľadu som sa na samovraždu ešte nepozerala

alebo je to častejšie, než sa zdá, len nám niečo v nás bráni priznať si, že na samovraždu myslíme, rovnako ako na ktorúkoľvek inú smrť, nehodu, smrť v starobe, zrazí ma opitý vodič či zlyhajú brzdy

málokedy myslím na samovraždu v noci ako dead ... myslím na ňu, keď sa deje to, čo sa nemá diať, v noci je zvyčajne pokoj ... človek síce nespí, premýšľa, nespí preto, lebo premýšľa, ale vonkajší svet zostal tam vonku ... a keď na ňu myslím, je cesta von ...

desím ? nechcem desiť ... myšlienky na samovraždu sú - únik od zlého

alebo je to častejšie, než sa zdá, len nám niečo v nás bráni priznať si, že na samovraždu myslíme, rovnako ako na ktorúkoľvek inú smrť

Tak toto je pravda. Až doteraz som si to tiež nikdy nepriznala,ani sama pred sebou. Ale naozaj je to tak.. Možno je to len "pud sebazáchovy", čo nám v tom bráni, alebo sme až príliš ovplyvnení verejnosťou, širokou verejnosťou, ktorá samovraždu odsudzuje..a máme pocit, že čo len priznanie, že sme na samovraždu pomysleli, nad nami "rozsvieti červené svetlo" ako kontrolku, aby každý vedel, že "aha, ten ,zhrešil´". Nie som nábožensky založená , takže reči typu "život je dar od Boha a je hriech si ho vziať" so mnou moc nehádžu..ale akceptujem ich.

Hm, ďakujem za nový uhol pohľadu :)

Chudobneho cloveka moze aspon z casti uspokojit (alebo rozculit:) ) pomyslenie na to, ze vyhra milion. Mne urobi dobre myslienka na samovrazdu, nie preto ze by som ju planoval, na to nemam najmensiu chut, ale je perfektne uvedomit si, aky dolezity mozem byt sam pre seba. Casto trebars rozmyslam nad tym, ako by sa dotkla moja smrt ludi ktori ma poznaju. To je moj zdravy egoizmus, utvrdzujem sa v tom, aky som dolezity pre ostatnych :lol:

Určité krajné vyhrotené situácie ako dôvod pre samovraždu by som pochopil... pochopím aj eutanáziu (auto alebo asistovanú). Ale len tak bezdôvodne sa pohrávať s touto myšlienkou sa mi zdá patologické.

Narodili sme sa pre život, treba žiť. Problémy sú na to, aby sme ich prekonávali a potom ďalšie a ďalšie. Spomínali ste Nietzscheho, ale on aj tvrdí, že čo ťa nezabije, to ťa posilní!

Ak je depka, tak si zabehnite okolo jazera, v lese, porýľujte záhradu, preluftujte hlavu, posaďte sa v parku, počúvajte spev vtákov a vnímajte farby. Sú tisíce dôvodov prečo žiť. Život je krátky, aby sme sa zapodievali takýmito hlúposťami. Mám toľko plánov, že tu budem musieť byť takových nejmín 1000 rokov až nie viac :lol:

Ale ano cateye, kedze zijem, mam rad svoj zivot a raz, ked budem naozaj mrtvy, budem mozno donuteny mat rad svoju smrt :lol: Taketo uvazovanie sa mi nezda patologicke.

Nietzscheho myslienka na samovrazdu podla mna predpoklada inteligentneho cloveka ktory o nej uvazuje a ktory ju vyuzije ako prostriedok pre utechu, nie pre sebaznicenie. K tomu pasuje aj "co ta nezabije, to ta posilni" :)

Dead

Hovoril som o inom. Akceptovať smrť ako biologickú nevyhnutnosť nie je patologické. Patologické je bezdôvodne sa zaoberať samovraždou.

Sú profesie, činnosti, kde psychológovia zisťujú, či adept nemá sklony k myšlienkam na samovraždu a či sa takéto udalosti nevyskytli v rodine. Prečo asi tak myslíš, že sa to robí? Jednoducho preto, že takýto ľudia môžu v kritických situáciach skôr zlyhať ako druhí. Budú prednostne riešiť problém pasívne únikom od zodpovednosti a nie aktívne zmierňovaním alebo elimináciou rizika-problému, ktorý sa môže dotýkať a ohrozovať druhých.

Predstav si napr. pilota airbusu, operátora jadrových reaktorov, personál jadrových základní...

Filozofia útechy, keď to nevýjde, vpálim si guľu, nie je až tak dobrá. Je demotivačná... je lepšie sa radšej motivovať aj pudom sebazáchovy, aby to vyšlo.

Ak to nevýjde potom máš možností na sebareflexu doaleluje.

Ale len tak bezdôvodne sa pohrávať s touto myšlienkou sa mi zdá patologické.

Narodili sme sa pre život, treba žiť. Problémy sú na to, aby sme ich prekonávali a potom ďalšie a ďalšie.

Mám toľko plánov, že tu budem musieť byť takových nejmín 1000 rokov až nie viac :lol:

Patologické je bezdôvodne sa zaoberať samovraždou.

 

Filozofia útechy, keď to nevýjde, vpálim si guľu, nie je až tak dobrá. Je demotivačná... je lepšie sa radšej motivovať aj pudom sebazáchovy, aby to vyšlo.

Ak to nevýjde potom máš možností na sebareflexu doaleluje.

narodili sme sa pre život, ale nie je treba ho žiť

iste, pohrávať sa s myšlienkou na samovraždu môže byť a je patologické, za istých okolností, za istých okolností pomáha prekonať problémy - stále je cesta von

to, že som sa narodila, neznamená, že musím žiť

tí, čo išli na frontu, išli umierať, vedeli to, nebolo inej cesty ... akoby išli dobrovoľne na bitúnok ... za celé dejiny milióny ľudí ... aj oni mali prečo žiť, ...

chcem žiť, mám prečo žiť, ale práve nevládzem

nie každý bude popiskujúc si celý život prekonávať problémy s radosťou, len preto, že ako fajn, mám čo prekonávať, super.

sú chvíle, keď je všetkého priveľa, keď to trvá dlho, keď sa všetko, čoho sa dotknem, rúti ako domček z kariet, a každý mi nadáva, aká som nemožná, a už to trvá pridlho, a nemá to konca a už nevládzem

dokáže niekto pochopiť, že myšlienka na únik ... akýkoľvek únik, je z takejto situácie úľavou ?

to nie je pohrávanie sa

to je zúfalstvo

Game

"tí, čo išli na frontu, išli umierať, vedeli to, nebolo inej cesty "

Blbosť...(prepáč)... Každý tam išiel s tým, aby prežil, aby sa vrátil, nie aby padol. Herman Goering na konci vojny aby posilnil bojového ducha, pobral pilotom padáky. Dôsledkom bolo, že sa nebili ako levy, ale vyhýbali sa stretom. Zasadil Luftwafe väčšiu ranu ako nepriateľ. Vojak bojuje, ak má nádej, ak vie, že ak sa niečo stane, bude snaha mu pomôcť za každú cenu. Prečo sa zriaďujú už v prvej línii poľné obväzištia a tesne za nimi lazarety?

To, že s úsmevom na perách padali, to sú výplody propagandy. Bližšie k pravde je Krylov Neznámy vojin:

"Kolik vám platějí za tenhle nápad?

Táhněte raději s děvkama chrápat!

Co mi to říkáte? Že šel bych zas? Rád?

Odpověď čekáte? Nasrat, jo, nasrat!"

"chcem žiť, mám prečo žiť, ale práve nevládzem" tak vypustím...hodím na všetko bobok, odregujem sa...ale to som už spomínal :lol:

Niekedy mám pocit, že už menšiu záťaž považujeme za kritickú situáciu. To sú asi depresivne stavy (patológia) a to chce asi psychológa, ak už nie je opora v najbližšom okolí.

Všetci máme občas ťažké obdobie, niekedy to naozaj trvá dlho a vtedy prichádzajú aj pocity bezmocnosti a zúfalstva. Ale zaoberať sa myšlienkou definitívneho úniku hoci chápaného ako poistku, nepovažujem za dobré riešenie. Asi si netreba každý problém natoľko pripúšťať, menej sa trápiť, nepodliehať natoľko depresii a autodeštruktívnym myšlienkam...

cateye

Vsetci mame tazke obdobia, dolezite a podstatne je, ako s nimi nalozime. Myslienka na samovrazdu nemusi byt patologickym prejavom nasho vedomia, ked s nou vieme "pracovat" Moze byt unikom, ale nemusi byt definitivnym, stale je to len myslienka, dajme tomu jedna z moznosti ktore mame. Ak to chapem takto a dokazem to v sebe prekonat, tj najst v sebe nieco co ma posunie dalej cez tuto moznost, ziskam pridanu hodnotu a cennu skusenost. Samovrazda ostane len myslienkou.Vyhybat sa prilezitosti podla mna nieje spravnym riesenim, ked s nou pracujeme, sme na nu viac pripraveni a neprekvapi nas. Prave kratkodobe skraty su velmi castou pricinou samovrazd.

Dead

Pravý opak...

"Suicidálne myšlienky a tendencie sú charakterizované verbálnymi či neverbálnymi prejavmi toho, že ich nositeľ sa zaoberá myšlienkami na samovraždu. Môžu byť prítomné skryté či otvorené suicidálne výroky a vyhrážky."

Mýty a povery:

„Kto o samovražde rozpráva, ten ju nikdy nespácha.“ Ide o veľmi rozšírený a nepravdivý mýtus. Opak je pravdou. To, že niekto o samovražde hovorí, je dôkazom, že samovražda je obsahom jeho myšlienok. Je spravidla vo väčšom ohrození než ten, kto o nej nehovorí.

„Samovražda prichádza bez varovania.“ U ľudí, ktorí sú ohrození suicidálnym jednaním, môžeme pozorovať dosť dlhú dobu rôznych známok psychického napätia, poruchy spánku, telesné problémy a pod. Ide o tzv. presuicidálny syndróm.

„Ľudia, ktorí sa pokúšajú o samovraždu, nehľadajú pomoc.“ Je dokázané, že väčšina ľudí, ktorí spáchali samovraždu, hľadali lekársku pomoc v poslednom polroku pred svojím činom a rovnako dávali najavo svoje pocity pre okolím. V každom suicidálnom akte je obsiahnuté volanie o pomoc.

„Každý, kto sa pokúsi o samovraždu, musí byť šialený.“ Mnoho ľudí, ktorí sa pokúšajú o samovraždu, netrpia šialenstvom, ale môžu byť depresívni, môžu pociťovať bezvýchodiskovú situáciu a neveria, že existuje iná životná alternatíva.

„Keď sa niekto pokúsi o samovraždu, je ohrozený samovražedným jednaním navždy.“ Osoby, ktoré sa pokúšajú o samovraždu, trpia týmto stavom len v určitých obdobiach svojho života.

Zdroj: http://www.psychiatria.estranky.cz/clanky/...-siaha-na-zivot

cateye

Pises o sucidalnych myslienkach u ktorych predpokladas podnet, ci uz je to stres, alebo pocit bezmocnosti. Ja nic take necitim a predsa mi myslienka na samovrazdu nieje cudzia tj nevyhybam sa jej.

Poucky ktore citiujes neplatia stale a nie su exaktne zdovodnene. Praca psychiatra nespociva len v spoliehani sa na statistiku. Samozrejme ze zalezi aj na povahovych rysoch, sile osobnosti, ci na miere momentalnej uzkosti

Z mojho okolia poznam 5 pripadov, ked bola samovrazda spachana v skratovej situacii. Konkretne sa jedna o dva rozchody, jednu odhalenu neveru, neuspech v praci a osobne zlyhanie. V kazdom pripade sa jednalo o velmi kratky casovy usek od podnetu po cin (v rozpati od dvoch hodin, do troch dni)

Dead

Nemôžeš ani len tušiť, čo tomu predchádzalo...možno ste len nezachytili signály predispozície, emocionálnu labilitu... potom vlastnú nevšímavosť nazveme "skratom".

Nepodceňoval by som názory psychiatrov a už vonkcom nie štatistiky z klinickej praxe. Ten výrok " Je spravidla vo väčšom ohrození než ten, kto o nej nehovorí." je určite podložený praxou, skúsnosťami...

Skús prečítať ten link, je zaujímavý...

Link je v poriadku, ale este raz. Pisal som o skratovom jednani. V afekte mozem havarovat autom, zbit zenu, podrezat si zily, alebo napisat nejaku blbost na forum. Ty pises o vopred planovanych samovrazdach.

Ak by sme sa mali naucit predchadzat piatim spomenutym cinom, museli by sme vopred do podrobna analyzovat osobnosti zucastnenych a po case by sme mozno prisli na to, ze samovrazdy je schopny kazdy z nas.

Dead

"V kazdom pripade sa jednalo o velmi kratky casovy usek od podnetu po cin (v rozpati od dvoch hodin, do troch dni)"

Afektom nemôže byť, ak je konanie v rozpätie niekoľkých hodín až 3 dní... To už má charakter plánovania...

Áno, to čo píšeš v poslednom príspevku, to je skrat-afekt...

Pozri tento mýtus:

„Samovražda prichádza bez varovania.“ U ľudí, ktorí sú ohrození suicidálnym jednaním, môžeme pozorovať dosť dlhú dobu rôznych známok psychického napätia, poruchy spánku, telesné problémy a pod. Ide o tzv. presuicidálny syndróm.

Samozrejme, nie každý to je schopný pozorovať... V tom bude asi problém. Myslím, že tu niekde je skrytá odpoveď na tebou spomínané prípady.

CatEye

Zena povie chlapovi "Tak dost" a odide prec. Ten vojde do garaze, nastartuje auto a 150tkou sa ruti cez nocne mesto, par kilometrov za nim nabura na rovnej ceste priamo do stromu. Neviem co bolo na jeho spravani (z hladiska jeho potencialu nieco take urobit) predvidatelne. Ten chlap bol oblubeny v kolektive, skor extrovert ako introvert. K dovodu takeho skratoveho jednania by sa dalo dopatrat len hlbkovu pysychiatrickou analyzou. Keby navstivil psychiatra, jeho zaverov by mohlo byt viac. Lucidny, tenzny, orientovany afektivne, emotivne inhibovany, osobnost neuroticka, uzkostna, atd, atd. Takato diagnoza by sa v prenesenom vyzname a za urcitych okolnosti hodila mozno na stvrtinu populacie. Mame sa k nim spravat ako k potencionalnym samovrahom?

S tym mytom sa samozrejme nestotoznujem, opravil by som ho na "Samovrazda prichadza aj bez varovania", tym padom by vsak mytom prestal byt.

Dead

Už z tejto charakteristiky "tenzny, orientovany afektivne, emotivne inhibovany, osobnost neuroticka, uzkostna, atd, atd" vyplýva, že by asi potreboval pomoc psychiatra. Ak žena povedala "Tak dost", znamená, že opakovane boli nezhody a už asi nevydržala... áno, vy ako kolegovia ste nevideli do jeho rodinného zázemia a problémov, možno vás ani nezaujímalo...stačilo, že bol v kolektíve obľúbený.

Mne to zapadá do mozajky, ktorú vytvoril ten psychiater, svojim životom dával najavo, že je tam predispozícia, pokiaľ bol hentak charakterizovaný -za agresivitou je často strach a úzkosť, obavy...

Netvrdím, že sa máme k ním správať ako k potencionálnym samovrahom... ale možno je dobré im raz za čas povedať, že na úzkosť, neurotizmus a emocionálnu otupelosť nie je dôvod a že tým ničia svoje najbližšie okolie a tým aj seba...a ponúknuť mu alternatívu.

Samozrejme, nie každý to je schopný pozorovať, často je nám to ľahostajné, a často nechceme poslúžiť ani ako bútľavá vrba ... načo cudzie problémy, máme dosť svojich...

CatEye

Nepisal som o konkretnom pripade. Poukazujem len na to, ze potencial spachat samovrazdu zavisi aj od charakterstiky osobnosti. Clovek u ktoreho prevazuju flegmaticke postoje bude odolnejsi voci takym myslienkam ako melancholik. To vsak neznamena, ze pre vsetkych melancholikov sangvinikov a cholerikov musime na zaklade tychto dispozicii pozadovat nuteny dohlad alebo odporucat pomoc psychiatra. Taky jedinec moze zit normalnym zivotom, psychiatra nemusi vobec navstivit, v kombinacii istych suvislosti sa vsak moze prejavit fatalne. Rozchod, smrt blizkeho, strata zamestania, strata zivotnych istot, to moze zlomit kazdeho z nas.