Jump to content

Slovenskí politici prvej ČSR /1918-1938/


Jozef50205
 Share

Recommended Posts

Milan Rastislav Štefánik, Milan Hodža,Andrej Hlinka,Martin Rázus,Jozef Tiso -

politické osobnosti v zapase o vznik a podobu prvej ČSR . Očakávam váš názor nielen na menovaných politikov, ale i 20 ročné obdobie

prvej ČSR.

Link to comment
Share on other sites

  • Replies 59
  • Created
  • Last Reply

Top Posters In This Topic

  • game

    6

  • dead

    5

  • Jozef50205

    29

  • Cactales

    17

Top Posters In This Topic

Takže najprv k tomu zoznamu: Prví štyria boli skutočne veľkí Slováci, len ten piaty to tam akosi kazí. Mal zostať farárom.

Link to comment
Share on other sites

Po vzniku ČSR sa očakávania slovenských politikov ohľadom postavenia Slovenska v spoločnom štáte nesplnili. Napriek tomu bolo pre Slovensko to, že sa stalo súčasťou ČSR za danej situácie najvýhodnejšie riešenie. Z hospodárskeho hľadiska - ČSR po rozpade Rakúsko-Uhorska na rozdiel od ostatných nástupníckych štátov rýchlo stabilizovala menu a v medzivojnovom období patrila medzi najbohatšie štáty Európy. Čo sa týka demokracie tak tiež sme na tom boli lepšie ako naši susedia.

 

V otázke hodnotenia uvedených politikov v podstate súhlasím s Axelom.

Link to comment
Share on other sites

Ja si dovolim s vami nesuhlasit , Dr.Jozef Tiso urcite k vyznamnym politikom tohto obdobia patri. Ako poslanec Narodnom zhromazdeni v Prahe vzdy tvrdo obhajoval zaujmy Slovenska a Slovakov. Sucasny pohlad na jeho aj politicku pracu tohto obdobia je skresleny a zavadzajuci prave rokmi prvej slovenskej statnosti.

Tiso bol tvrdym zastancom Slovenskej autonomie, ale urcite nie rozbijacom repubiky, ako ho casto prave cechoslovakisti oznacovali. Andrej Hlinka, Martin Razus a Jozef Tiso , teda zastupcovia dvoch politickych stran / SĽS a neskorsie HSĽS a SNS / nenechali nikoho na pochybach, ze Slovensku patri status autonomie a Slovak ma na to , aby si svoje veci riadil sam a nepotrebuje k tomu Prahu.

Link to comment
Share on other sites

lenže to nie je celá pravda

Tiso nebol len tvrdým zástancom autonómie, to je len časť jeho činnosti ...

súčasný pohľad na jeho / Tisovu / aj politickú prácu tohto obdobia by práve pre to dnešné obdobie už nemal byť skreslený a zavádzajuci rokmi prvej slovenskej štátnosti ... dnes sú archívy dosť otvorené a sú tu strany, ľudia, ktorí velebia obdobie prvého slovenského štátu a skresľujú pohľad aj sami ... kontroverzná postava v podivnej dobe a s podivným konaním ... neveľmi patrí do rovnakého panteónu s "veľkými" Slovákmi ...

keď už je Tiso v tomto zozname osobností, tridsiatym ôsmym rokom jeho činy nekončia … aj keď si sa pýtal na obdobie prvej ČSR,

toľko zatiaľ.

Link to comment
Share on other sites

je to velmi tazke niekoho presvedcovat o vyzname Dr. Jozefa Tisa v novodobych dejinach nasho naroda, ked po skonceni

vojnoveho osialu bol popraveny za vlastizradu a rozvrat ČSR .

A pravdupovediac , ani tu nikoho nemienim presvedcovat. Ja svoje presvedcenie mam a vy asi tiez.

Link to comment
Share on other sites

Lenže Tisove predstavy o Slovensku sú pre mňa neprijateľné. Ako katolícky farár nemal nikdy prijať funkciu hlavy štátu. Za jeho vlády sa zaviedol na Slovensku diktátorský, klérofašistický režim, zakázala sa činnosť opozičných strán. Slovensko sa stalo príveskom a poskokom Nemecka. Podľa mňa Jozef Tiso ako prezident aj ako farár zlyhal.

Link to comment
Share on other sites

Opakujem sa Tisove posobenie v politike je nutne delit na predvojnove v CSR a po ansluse a vzniku Slovenskej statnosti. Iba sucho skonstatovat - Tiso zlyhal , ci uz ako prezident, ci ako knaz je velmi povrchne a zavadzajuce .

V kontexte historickom a v obdobi v akom sa europske narody nachadzali konal Tiso tak, ako konal. Po smrti Andreja Hlinku a Martina Razusa sa stava na slovenskej politickej scene č.1 , i ked taki ako bol Vojtech Tuka , Alexander Mach , Karol Sidor, Ferdinand Durcansky a najma prvy dvaja so svojou politickou koncepciou tvrdeho nacizmu a velmi uzkej spoluprace s nacistickym Nemeckom by boli pre nas narod pohromou. Nastastie nemecka diplomacia jasne dala najavo, ze chce v srdci Europy pokoj a tak podporila umiernene kridlo Dr.Jozefa Tisu a vznik Slovenskej republiky, a zavahat sa nemohlo - Madarska iredenta za vydatnej pomoci Madarskej kralovskej armady by bola jednoducho s tichym suhlasom Nemecka obsadila cele Slovensko a na mape dejin by sme boli opat iba Felvidek, co sa v podstate ciastocne

aj stalo , ked nase juzne uzemia od Sobraniec az po Bratislavu si privlastnilo Horthyovske Madarsko.

Nedalo sa zavahat a ponechat Slovensky narod napospas dalsej porobe, hlavne ak Hitlerove Nemecko vyhlasovalo, ze je tu tisicrocna risa , spojenci sa stiahli do uzadia a obetovali CSR , ako politicky kompromis. Posudzovat dnes konanie slovenskych politikov pred skoro 70 rokmi a mudrovat , ako a preco , a keby , je velmi jednoduche.... " PO BITKE JE KAZDY GENERAL " ...... pre mnohych Slovakov vtedajsej doby bol vznik SR jednoducho hrdinstvom politikov a Slovensko sa stava oazou pokoja - pre jednoducheho Slovaka urcite , i ked zapas o politicku podobu nekonci a Tiso musi robit este mnoho kompromisov, ustupkov pronacistickemu kridlu na cele s Tukom.

Link to comment
Share on other sites

Milan Rastislav Štefánik, Milan Hodža,Andrej Hlinka,Martin Rázus,Jozef Tiso -

politické osobnosti v zapase o vznik a podobu prvej ČSR . Očakávam váš názor nielen na menovaných politikov...

 

Posudzovat dnes konanie slovenskych politikov pred skoro 70 rokmi a mudrovat , ako a preco , a keby , je velmi jednoduche.... " PO BITKE JE KAZDY GENERAL " ...... Slovensko sa stava oazou pokoja...

Domnieval som sa, že práve o to ti ide: o názory na osobnosti, ktoré si vymenoval v úvodnom príspevku. A môj názor na Jozefa Tisu odlišný od tvojho a je taký, ako som prezentoval. Veď aj ty vlastne posudzuješ konanie tohto politika pred 70. rokmi, ak keď ho hodnotíš inak. Tiež sa budem trochu opakovať: Jozef Tiso ako farár mal predstavy o Slovensku ako o silne katolíckom, klerikalizovanom štáte. Už preto sa nehodil za prezidenta. Okrem toho nemožno posudzovať poslanca Národného zhromaždenia Jozefa Tisu a prezidenta prvej Slovenskej republiky Jozefa Tisu ako dva rozdielne osobnosti. Ďalej ako prezident sa predsa nemôže niekto dištancovať od diania v štáte. K tej oáze pokoja : Hitler si tu len uvoľnil ruky a získal spojenca, a to až príliš servilného spojenca. Ak by zvíťazil vo vojne tak aj z tej oázy by sa stala púšť. Aspoň pre Slovákov.

Link to comment
Share on other sites

na wikipedii som našla jednu zaujímavú vec v článku o Jozefovi Tisovi ...

 

" V maďarských archívoch sú však dokumenty svedčiace o tom, že Tiso s Maďarskom rokoval o prípadnom pripojení celého Slovenska k Maďarsku ešte pred Mníchovskou dohodou. Dva mesiace pred Mníchovom Dr.Jozef Tiso uskutočnil utajené stretnutie v Budapešti, kde ministrovi zahraničia Kálmánovi Kányovi predložil návrh, podľa ktorého by Slováci boli ochotní za určitých podmienok opätovne vstúpiť do štátoprávneho zväzku s Maďarskom. Po prvotnom odmietnutí Tisovho návrhu maďarská vláda dňa 27. septembra 1938 odsúhlasila Tisove podmienky, diktujúce mocnosti v Mníchove však Tisovu iniciatívu predbehli a územné zisky Maďarska boli napokon menšie. "

 

je toto zaváhanie ? zdalo sa to ako menšie zlo ?

Link to comment
Share on other sites

game

 

nieco som o tom cital , ale nema to nijaku logiku... neviem preco by mal min.zahranicia Madarska jednat s Dr.Tisom, o podobe Slovenska , ked Tiso ako vtedajsi politik nemal na to status a nebol ani vsevidiaci , nemohol predsa vediet ako dopadne rozpinavost fasistickeho Nemecka a kam az bude siahat ustupok mocnosti. Mohlo dojst k " nejakym " tajnym jednaniam , ale nie na takej urovni , ako uvadzas a urcite to nebolo oficialne. Tisovi sa zasadne jednalo iba o autonomiu Slovenska, v tom case netrval na statnej zvrchovanosti .

Pospinit pamiatku Tisa , ako nasho prveho skutocneho prezidenta Slovenskej republiky je stale v zaujme mnohych institucii, ako doma , tak i v zahranici. Slovensky narod mohol iba dakovat Bohu za takeho cloveka, ako bol Tiso .... vzdy stal na svojom mieste pre Slovensko a pre Slovakov, dokonca aj po vypuknuti SNP nasiel v sebe kus odvahy a

svojim najblizsim spolupracovnikom dal najavo , ze neprejde na stranu povstalcov - po rozhovore s Ferdinadom Catlosom - vo svojej funkcii bude narodu prospesnejsi, coho dokazom je aj kompromis s Nemeckou brannou mocou, ked po pade B.B. vyznamenal nemeckych vojakov , odsluzil omsu a prehovoril k " vitazom " za cenu neskorsieho odsudenia a zrady na SNP, ale pre Tisa jeho vitazstvo v podobe slobody Slovakov a slovenskych vojakov, ktorí boli zajati alebo sa vzdali Wermachtu . Na tieto fakty sa zabuda , ale ti ktorych sa to jednalo a mali byt nasmerovani do koncentracnych taborov , na toto nikdy nezabudli. Podobne je to aj so zidmi , mnohi boli prave koli prezidentovym vynimkam zachraneni a neboli odvleceni do taborov, ti nikdy nezabudli na tento fakt i ked sa o tom mlci a je o tom malo zaznamov. No predsa len dochovali sa historicke zaznamy, ked po Salzburgu a " zrade " Tuku a Macha , pronacistickeho radikalneho kridla a nastoleni ovela tvrdsej orientacii Slovenska na Nemecko, politickych ustupkov Nemecku a moznosti prieniku slovenskych radikalov do funkcii nielen vladnych, ale i do armady, Hlinkovej gardy, HSLS, tajnej policii, hospodarskej sfery sa sice nenaplnili Tukove a nemecke predstavy - Slovak nemal nikdy vztah k socialistom a nie ste k narodnym socialistom, ktori nijako nemali lasku k Bohu a nie este k cirkvy, a po tychto Salzburskych jednaniach sa Tiso mienil vzdat funkcie prezidneta , co mu vyhovarali nielen jeho najblizis v strane, ale i samotna vlada / Tuka bol predsedom vlady /, predstavitelia armady a policie, hospodarski pracovnici, ale aj predstavitelia cirkvy a rabini zidovskej obce. Jednoducho kazdy si vedel predstavit nedozerny dosah po nastoleni nacizmu na Slovensku, ked s urcitostou by vsetke dolezite funkcie statu obsadili Tukovi a Machovi ludia.

To je iba na zaciatok mojich pre....

Link to comment
Share on other sites

Jozef

 

Spinit Tisove meno nieje potrebne, pospinil si ho svojim postojom a spravanim sam. Znova uvadzas polopravdy, tako ako na pf. Tvoje slova „Slovensky narod mohol iba dakovat bohu za takeho cloveka ako bol Tiso“ svedcia o tom za ktoru „pravdu“ horis a tomu aj prisposobujes videnie historickych suvislosti.

 

Tisova odvaha zacinala a koncila spolu s jeho vypocitavostou. V case antisemitskej euforie to bol prave Tiso, ktory preberal iniciativu, stacilo by citovat par jeho prejavov, dufam ze to nieje potrebne. Tiso bol podpisany pod vsetkymi nariadeniami a zakonmi ktore sa tykali zidov a neskor boli zhrnute do zidovskeho kodexu. Poukazovanie na Tuku a Macha ako na radikalne kridlo je zavadzanim.

 

K jednostrannemu videniu staci zamlcat par faktov.

 

Tvoje slova „mnohi boli zachraneni“ znova svedcia viac o emociach a tendencnosti ako o schopnosti napisat presne cislo a porovnavat. Slovensko bolo jedinou krajinou ktora Zidov perzekuovala a neskor deportovala z vlastnej iniciativy, neboli sme obsadeni Nemcami, vedenie statu trpelo len servilitou k nim. Tiso bol prezidentom tejto krajiny. Prezidentske vynimky boli udelene v case, ked bola vacsina Zidov deportovana a tykali sa zanedbatelneho poctu v porovnani s tymi, ktori uz boli „prec“ Do vypuknutia povstania bolo vyvezenych do 60 000 zidov, udelene vynimky sa tykali maximalne 6000 osob. Cisla sa pohybuju od 577 zachranenych po Duricom nadnesenych 35 000. Zidovska otazka bola v case udelenia vynimok na Slovensku de facto vyriesena. Zacal sa prejavovat nedostatok lekarov, lekarnikov, financnikov (z ktorych Zidia tvorili podstatne percento) Verejna mienka na Slovensku sa zacala obracat v neprospech deportacii a perzekucii. Vynimky boli vydane v case ked sa situacia na vychodnom fronte a v severnej Afrike zacala obracat v neprospech Nemcov. Tiso jednoducho vedel na ktoru stranu sa priklonit, s pocitom dobre vykonanej prace a s gumenou chrbticou to islo o to lahsie. Svoje ciny nebol schopny posudit ani retrospektivne. Cloveku sa daju odpustit chyby len v tom pripade, ak si ich prizna. Tiso toho nebol schopny ani pred popravcou catou. Nikdy preto nepochopim snahy o jeho glorifikaciu.

 

Rabini neziadali Tisa o zotrvanie vo funkcii, 6.3. 1942 mu zaslali memorandum, v ktorom ho ziadali o milost pre 80 000 slovenskych Zidov, Tisova „odpoved“ prisla 25 marca, isto vies aka bola, ...odisla po kolajniciach.

 

Na zaklade tychto (a mnohych inych) faktov a suvislosti je jedno za co bol Tiso popraveny, mohli ho obesit dvakrat. Ak nemas problem s tisickami mrtvych a znicenych zivotov, nemal by si mat problem ani s obesenim prezidenta za to zodpovedneho.

Link to comment
Share on other sites

Keďže ma dead s reakciou predbehol, len ho doplním:

 

ale nema to nijaku logiku... neviem preco by mal min.zahranicia Madarska jednat s Dr.Tisom, o podobe Slovenska , ked Tiso ako vtedajsi politik nemal na to status

Určitú logiku to má. Keď Tiso nezískal autonómiu od Čechov, mohol ju požadovať od Maďarov za cenu pripojenia Slovenska k Maďarsku. Či mal alebo nemal status na rokovanie s Maďarskom, asi tak, ako ho mal na rokovanie s Nemeckom o vytvorení slovenského štátu. Tiež nie som toho názoru, žeby mal Tiso pozitívny názor na židov a prezidentské výnimky, ktoré udelil sa týkali tých židov, ktorý boli potrební, takmer nevyhnutní pre štát. Slovensko bolo medzi prvými štátmi, ktoré začali deportácie, ba čo viac ešte sme za to Nemecku platili a to prostriedkami získanými zo zhabaného židovského majetku. Ak chceš oponovať tým, že vláda Jozefa Tisu po tom, čo sa dozvedela, že sa židia v Nemecku likvidujú deportácie zastavila tak to u mňa Tisu neospravedlňuje. Vedel, vlastne predpokladal, že židia idú na nútené práce, to je dostatočný fakt. A keď jeho štát vyviezol do Nemecka desaťtisíce svojich občanov pripadá mi prinajmenšom čudné, že sa viac o ich postavenie nezaujímal, najmä keď poznal Hitlerove názory na túto skupinu. A to, že po vypuknutí povstania ostal Tiso na strane fašistického Nemecka určite nepokladám za hrdinstvo.

Link to comment
Share on other sites

dead

 

nazvat je to mozne hociako , aj polopravdou , ale mnou uvadzane zalezitosti sa udiali . Nemam dovod obhajovat Tisa ako politika, knaza, ale mam dovod ho obhajovat , ako horliveho zastancu Slovenska, Slovakov a Sloveniek, brojitela Slovenskej autonomie a slovenskej buducnosti . Netvrdis pravdu , ak hovoris o tisicoch zidov , ktorych udajne

ma Tiso na svedomi , skor by sa dalo hovorit o tisicoch, ktorym umoznil vynimku a tym zachranu pred tabormi smrti o ktorych aj sam Tiso nemal ani potuchu . Zavadzas ak hovoris , ze v antisemitskej euforii Tiso preberal iniciativu . Je pravdou , ze mnohi tzv. antislovaci a antiodrodilci a sypaci popopla si na hlavu radi cituju jeho slova vytrhnute z kontextu , ci uz z jeho kazni alebo rozhasovych prejavov. Urcite nebol " aktivistom " Tuku a Macha , ale v takej dobe ako bola konal aj pod tlakom nielen domacich nacistov , ale aj zo strany Nemecka. A ty dead to urcite ovladas a vies, ze to bolo tak a nie onak .

 

 

Cactales.....

 

 

 

urcita obeta to bola , pretoze Tiso o horlivosti zakazanych politickych skupin vedel a vedel aj o jednaniach s armadou , jeho vyjadrenie bolo jasne a zretelne , ostane na pozicii prezidenta SR , aj ostal a bol prospesny minialne pre tych , ktorych zachranil pred popravou a tabormi , zatial co povstanie bolo uz pred jeho vypuknutim odsudene na neuspech, ked jednak vypuklo predcasne - ozrati partizani postrielali clenov Nemeckej misie na ceste z Rumunska do Berlina a mozno tych ozratych partizanov bolo v SNP ovela viac , pretoze takych kiksov sa dopustili

mnoho ....... uvediem napr. z mojho rodiska , ked partizani v den prichodu Rusov vyhodili do vzduchu elektraren

a zeleznicny tunel , pricom rusky velitel im vynadal do durakov a kretenov.

Link to comment
Share on other sites

jozef

 

Tvrdis teda ze clovek moze byt akekolvek hovado ale ked je "horlivy zastanca Slovenska, Slovakov a Sloveniek, brojitel Slovenskej autonomie a slovenskej buducnosti" tak sa vsetky ostatne zlyhania neguju? Podme teda vyzdvihnut Slotu na piedestal, ved ako sam hovori, jeho strana sa zastava slovenskych zaujmov, vsetko ostatne je podla teba nepodstatne a Slota sam asi stoji o obhajobu. Ak mame ist dalej, mozme vykopat z hrobu Husaka, podakovat protagonistom 68 za to ze pozvali spriatelene armady, ved zachranili krajinu pred pohromou ktory rusky medved bez pochyby znamenal. Ved normalizacia bola v takomto vnimani a kontexte vlastne fajn. Uvedomujes si na akom tenkom lade tancujes?

 

 

Stat ktory obhajujes, v dosledku stat ktoreho bol Tiso spolutvorcom a prezidentom mal na svedomi tisicky zivotov. A ako zastaval Slovensko? Myslis si ze v takto nastavenej sablone mali slovaci buducnost? Tych zopar "ozratych" partizanov malo na svedomi to, ze na konci vojny sme stali na strane vitazov a nie porazenych. Zastavanie a brojenie za Slovensko si predstavujes naozaj velmi zaujimavo :lol:

Link to comment
Share on other sites

dead

 

 

alkohol je metlou ludstva :lol: len tak na odlahcenie ..... Slota je tlchuba , ale nas .... :) SNS volilo 11% volicov , bolo to demokraticke , ale k Tisovi - budem sa opakovat , nie som jeho obhajcom, ale doposial nasi

slovenski " ala tuti - kvazi " historici povedali toho tolko a nakydali na Tisa tak vela aj za nemalej podpori zidobolsevikov, ze tazko sa pod takym obrovskym hlavne medialnym tlakom hlada skutocna pravda. Ona je niekde uprostred , ale urcite nie tam ako je doposial . Netvrdim a neoponujem , ze Tiso sa mal k otazke zidovstva postavit striktne na stranu obcanov SR - zidov a nemal dopustit ich " export " do taborov smrti o ktorych ani sam nevedel, tu sa mal zachovat ako Horthy, ako Boris I. alebo aj Musollini , ale opat je tu to posrate - ale, bol to z jeho strany akysi kompromis obrovskym tlakom , ako zo strany radikalov, tak i zo strany Nemeckych spojencov, ved ziadali dalsie a dalsie vojenske posily Slovenskej armady na vychodnom fronte a Tiso nekompromisne trval na svojom, a jeho znamy vyrok, ktory urcite poznas, ked v telefonickom rozhovore s Hitlerom a jeho urgnetnej ziadosti o dalsiu mobilizaciu slovenskych zaloh , povedal : Pred kratkym casom som ti dal otcov - vojakov, ale ich synov ti nedam, odmietam ich obetovat .... " a aj tak s a stalo . Je to malo co tento nas prezident urobil pre Slovensko a Slovakov ? Ved pozri si , ako to bolo v Madarsku...... mali sme dopadnut obdobne? .... ked len v bojoch na Done nechali nemecki generali vykrvacat viac ako 200 000 honvedov a boli tam aj nasi Slovaci, ktori po okupacii juznych uzemi nestacili emigrovat na Slovensko. Kazda politika a diplomacia je o kompromisoch a aj ustupkoch, a nie este vypätá diplomacia pocas vojny. Robili to uz stari Rimania, tak sa to robilo aj pocas vojen 20.storcia , tak sa to deje aj teraz a bude diat aj v buducnu a urcite to robil aj nas prezident Tiso. Ja to nezmenim, ty to nezmenis a opat sa budem iba opakovat : PO VOJNE JE KAZDY GENERALOM . :) Kazda vojna ma svojich vitazov a aj porazenych, prezident Tiso mal smolu v tom , ze neprezliekol kabat, co z jeho strany nebolo diplomaticke, ale urcite bolo zasadove, hlavne ak sa jeho predpovede o bolsevickom nebezpecenstve splnilo do bodky a my sme sa ocitli tam , kde nas zavliekol nielen zradny postoj ceskej a Benesovej politiky, ale i opatovne zradne postoje europskych mocnosti a USA a predhodili nas ZSSR a Stalinskym bolsevikom , ako fajnovu kosticku pahltnemu divemu psovi, a boli sme 40 rokov v Ruskej riti .

Link to comment
Share on other sites

jozef

 

Neplavaj daleko od brehu, bude sa ti tazsie vracat spat :lol:

 

Mna nezaujima to co s Tisom spravili komunisti, mna zaujima ako mi ides vyvratit to, co som napisal :) V dnesnom prispevku postnutom 9:57 pises, ze slovensky narod mohol dakovat bohu ze mal takeho prezidenta, boha by som do toho na tvojom mieste netahal, ale chcem o inom. Neskor si dvakrat po sebe napisal, ze nemas dovod ho obhajovat... Kde sme vlastne skoncili? Na com teda sme? :) Slovenskost je podla teba hlavnym atributom pri hodnoteni ludi? Spominas zidobolsevikov, pestry a prakticky pojem, casto pouzivany ...vsak vies kym, posledne som sa s nim stretol na strankach pospolitosti ;)

Tvrdis ze Tiso o tom co sa deje v Osviencime a Treblinke nevedel, nemas na to ziadne dokazy a nema ich nikto. Samozrejme sedi to do tvojej sablony, Tisa ako narodneho martyra. Je vsak viac ako pravdepodobne, ze ako najvyssi predstavitel statu a Hitlerov spojenec to vediet musel. Niektorym vaznom sa podarilo ujst, cvirikali to aj vrabce na streche, v akom inkubatore teda Tiso zil? Jeho prejav v Holici, korespondencia s Vatikanom, tiez svedci o tom ze o konecnom rieseni zidovskej otazky vedel. Pri Tisovej kritike poukazujes na druhych, ten alibizmus sa ma stat slovenskym narodnym fenomenom? ;)

 

Tiso zlyhal ako knaz, ako politik, ako prezident a co je v hodnoteni jeho osoby najpodstatnejsie, zlyhal ako clovek. Kvoli takym ako bol Tiso sa na nasom narode drzi hanebny flak, pripustam vsak ze to co je pre jedneho hanba, moze byt pre druheho povznesenie.

Link to comment
Share on other sites

dead

 

premietni si historicke udalosti z konca 30 rokov min.storocia a ty sa na chadzas v centre diania, ako nezavilsi divak - sledujes rozpinavost fasistickeho Nemecka, domace udalosti v ČSR , udalosti v Sudetoch,Mnichovska konferencia a zrada na Ceskom a Slovenskom narode a nasledne v novembri 1938 okupacia juznych uzemi Slovenska Horthyovskym Madarskom- na jednej strane vytanie osloboditelov, na druhej plac a beznadej . A tie slzy beznadeje su na strane Cechov a Slovakov, jedni aj druhi stracaju istotu v spolocnej republike, stracaju domov a spolocne ocakavaju este horsie udalosti, a tie prisli - okupacia Ciech Nemeckom, Hitler je v Prahe a bez jedineho vystrelu..... a Slovensko ? Tiso ako predseda autononej vlady dostane ponuku z Berlina...... mal zavahat? Mal dopustit navrat pod Madarsku kralovsku korunu? Samozrejme konal a zadarmo to nebolo. Vitaz bol do predu znamy - bud pod Nemeckym patronatom a beratormi, alebo 20 rokov spat a Felvidek. Stali sme sa satelitom fasistickeho Nemecka, spojencom s vlastnou a neuplnou zavislostou, ale s vlastnymi zakladnymi atributmi statu - uznalo nas viac ako 30 statov sveta, ale museli sme znasat diktat . Aj napriek zmluve s nasim spojencom Tiso chcel a mal snahu robit vlastnu politiku prospesnu obyvatelom Slovenska az dovtedy, kym slovenski radikali uz verejne davali najavo svoju nespokojnost a tuzbu po moci.

 

V prvých rokoch existencie samostaného slovenského štátu sa vytváral model fungovania ľudáckeho režimu, pričom bolo len pozvoľna badať isté známky fašizačného procesu. Tie sa začali naplno realizovať až po salzburskej konferencii najvyšších štátnych predstaviteľov Nemecka a Slovenska v júli 1940. Porade predchádzala vnútrostranícka kríza v slovenskej spoločnosti, v ktorej voči sebe neprestajne vystupovali dve politické zoskupenia: konzervatívny blok reprezentovaný prezidentom Tisom (aparát HSĽS, Tisovi prívrženci vo vedení strany, prevažná časť snemu a štátnej správy, katolícke duchovenstvo) a tzv. pravicoví radikáli zhromaždení okolo V. Tuku a Hlinkovej gardy, ktorej ideovým vodcom bol Alexander Mach. V tomto prúde sa grupovali rôzne elementy, od neuznaných politických dobrodruhov, otvorene sympatizujúcich s nacizmom až po malomeštiacke a deklasované živly, či skupinku rodobrancov, ktorí sa znechutene pozerali na to, ako sa ich bývalí politickí odporcovia v slovenskom štáte zariaďujú a ako im Tisova politika tzv. národného zmierenia otvorila cestu do nového štátu. Rozpory vnútri vládneho tábora veľmi pozorne sledovali všetky zložky nacistického aparátu, od agentov bezpečnostnej služby až po nemeckého vyslanca, a očividne nadŕžali pronacistickej skupine Tuka - Mach. Obaja však nemali vo vláde či sneme dostatočne silné zázemie na to, aby mohli realizovať svoje ambície. Preto, v túžbe presadiť sa, spoliehali sa na podporu Nemecka. Získať ju chceli prostredníctvom Franza Karmasina, vodcu nemeckej národnej menšiny na Slovensku, ktorý udržiaval čulé kontakty s nemeckými politickými kruhmi. Karmasin oboch podporoval a radil im, čo majú ďalej podnikať. Bolo to aj v jeho záujme. Pretože chcel pre tento zámer získať oporu z Nemecka, o ambíciách ľudákov informoval vysoké nemecké miesta. Čiastočným sklamaním pre neho i pre ľudákov však bolo, že vplyvné nemecké politické kruhy nemali dôvod tukovsko-machovskú kliku otvorene podporovať.

 

V gardistických kruhoch už dlhší čas dozrievala myšlienka nejakého rozhodného činu, ktorým by sa radikáli posunuli bližšie k moci a ktorý by potvrdil snahy gardistov o upevnenie miesta v spoločnosti. Sprevádzalo ich určité napätie, ktoré bolo dôsledkom nielen mocensko-politického boja oboch skupín, ale malo aj silný sociálny podtón. V neustále sa prehlbujúcich rozporoch dominovala predovšetkým otázka postupu voči Židom, ktorá vyvrcholila bojom o podiel zo židovského majetku. Radikáli, ktorých pozícia sa zhoršovala (hoci vedenie gardy to nepripúšťalo a už od septembra 1939 sa cítilo vo vedúcom postavení v spoločnosti), otvorene prejavovali svoj nesúhlas i sklamanie nad tým, že v slovenskej ekonomike zohrávajú podstatnú úlohu Židia, ktorí vlastnia veľkú časť obchodov a podnikov. Spor o to, komu z vládneho tábora prináleží uskutočňovať protižidovské opatrenia, znamenal začiatok vládnej krízy, ktorá vypukla koncom februára 1940. Mach svojich prívržencov nabádal, aby sa v spore o židovský majetok pridŕžali svojich zásad. Celý spor sa posunul do roviny Mach a Ďurčanský, minister vnútra. Po tom, čo Mach začal presadzovať opatrenia v podobe zákazu vstupu Židov do bratislavských kaviarní, pričom sa mohli zdržiavať iba vo vybraných zariadeniach, bratislavská polícia, priamo podriadená ministerstvu vnútra, nápisy so zákazmi odstránila. Mach sa cítil dotknutý a prezidentovi Tisovi adresoval svoju žiadosť o demisiu zo všetkých funkcií, ktoré zastával. Z jeho strany to bolo len prázdne gesto. Nerátal totiž, že Tiso jeho tajnú demisu prijme, pretože sa spoliehal na ich spoločný postoj v riešení židovskej otázky. Prezident jeho žiadosť ani neprijal. Kríza prepukla až o tri mesiace neskoršie, keď sa v Ružomberku zišli velitelia Hlinkovej gardy, ktorí Macha v jeho konaní jednohlasne podporili a zároveň žiadali, aby Hlinkova garda prevzala určité právomoci na riešenie krízy v spoločnosti. Tiso na toto vystúpenie reagoval tým, že Machovu demisiu 21. mája prijal, zbavil ho funkcie veliteľa HG a na jeho miesto vymenoval F. Galana.

 

Mach, i keď dočasne, stratil svoje pozície. Vládna i spoločenská kríza sa tým ešte zďaleka neskončila, len sa spustila lavína udalostí, ktoré v podstate vyvolali reakciu z nemeckej strany. Vlna kritiky sa spustila aj na F. Ďurčanského, ktorý bol pre nemecké kruhy všeobecne neprijateľný a na žiadosť radikálov mal byť z vlády odstránený. Situáciu obratne využil vo svoj prospech F. Karmasin. Jeho Deutsche Partei začala opäť preferovať Macha, ktorý sa sám označoval za veľkého priateľa Nemecka. Bol si vedomý Karmasinovej podpory - veď predovšetkým jeho zásluhou sa Berlín čoskoro dozvedel o celej záležitosti, takže celá aféra čoskor prerástla hranice Slovenska.

 

Nielen odvolanie Macha zo všetkých jeho funkcií, ako aj prílišná Karmasinova aktivita v otázke Ďurčanského, signalizovali určité pohyby. Dňa 28. mája 1940 bol na konzultácie do Berlína povolaný nemecký vyslanec v Bratislave Hans Bernard. V politickej praxi sú takéto kroky takmer vždy predzvesťou politických zmien. Bernard v Berlíne vypracoval rozsiahly elaborát pod názvom Nemecké pripomienky voči Slovensku. Reagoval v ňom na situáciu na Slovensku, ktorá bola podľa neho dôsledkom silnejúcich protinemeckých prúdov a ktorá prerástla aj do medzinárodných súvislostí. Bernard vychádzal zo skutočnosti, že nemecká ríša v Ochrannej zmluve z 23. marca 1939 garantovala politickú nezávislosť Slovenska a preto nemôže pripustiť akýkoľvek vnútorný rozklad, ktorý by ohrozil jeho nezávislosť. Slovenská republika vo štvrtom bode Ochrannej zmluvy prevzala záväzok, že jej zahraničná politika sa bude uberať v zhode s politikou Nemecka. Je preto prirodzené, že vnútorný vývoj bude v súlade so zahraničnou politikou. Slovenská vláda si bola toho vedomá a sľúbila viesť svoju vnútornú politiku v priateľskom duchu voči Nemecku. Bernard skonštatoval, že spomínané zmluvné záväzky vo vnútornej i zahraničnej politike Slovensko nedodržalo. Zároveň poukazoval na niektoré nedostatky: v zahraničnej politike to bola predovšetkým nešťastná a nebezpečná personálna politika ministra Ďurčanského (jej dôsledkom bola zrada vyslancov L. Szatmáryho, M. Harminca a vysokého dô stojníka R.Viesta, ktorí utiekli do Paríža, resp. do Londýna), ako aj protestná nóta slovenského vyslanca v Ríme F. Zvrškovca z 29. marca 1939, v ktorej stálo, že Slovenský štát je neutrálny a ako taký ho malo uznať aj Anglicko, čo Bernarda viedlo k záveru, že slovenská diplomacia sa dopustila nenapraviteľných (amatérskych) chýb, pretože takýto ďalekosiahly krok vyslanca sa mohol uskutočniť iba na pokyn ministra zahraničných vecí.

 

V rámci vnútrostraníckej problematiky sa vyslanec Bernard sústredil na postavenie Židov v slovenskej spoločnosti, pričom doslova uviedol, že "židovská otázka sa nijako neblíži k riešeniu, takže títo najhorší nepriatelia Nemecka sa ešte aj na Slovensku pokladajú za nepostrádateľných občanov." Týmto výrokom nepriamo podporil Karmasina, ktorý už otvorene hovoril o eliminovaní vplyvu Židov. Vodcovi nemeckej menšiny nahral na smeč aj v ďalšom bode. Správu o nedostatkoch vnútornej i zahraničnej politiky Slovenska totiž dopĺňa aj štvorbodová príloha, ktorej posledný bod obsahuje návrh na uľahčenie úloh, ktoré stavia ríša vo vzťahu k Slovensku. Bez toho, že by to slovenský štát stálo nejaké finančné prostriedky, k dispozícii majú byť daní nemeckí poradcovia pre správu, políciu, propagandu a hospodárstvo, ktorých poslaním bude uviesť všetky opatrenia na prispô sobenie sa vývinu, resp. na ovplyvnenie a kontrolu. To, že Bernard už v polovici júla navrhoval inštalovanie poradcov, nie je náhoda. Reagoval vlastne na osobný rozhovor Karmasina s ríšskym ministrom zahraničia J. v. Ribbentropom v Berlíne, pri ktorom bol prítomný aj on, a z ktorého pre neho, ako vtedajšieho vyslanca, vyplývali určité povinnosti. Bernardova správa bola ovplyvnená aj celkovou vtedajšou úrovňou vzťahov medzi oboma štátmi a najmä nadchádzajúcimi salzburskými rokovaniami. Krátko po tom, ako svoje pripomienky voči Slovensku predložil v Berlíne, vrátil sa späť do Bratislavy, aby slovenskému prezidentovi a vláde tlmočil pozvanie Hitlera na stretnutie do Salzburgu. Hitler spolu s Ribbentropom si koncom júla 1940 (v tom čase Nemecko už okupovalo sedem štátov) postupne povolávali na rozhovory hlavy štátov (okrem Slovenska to bolo ešte Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko), aby s nimi prerokúvali otázky súvisiace s vytvorením "Neuordnungu" (Nového poriadku) v dunajskom priestore. V podstate nešlo o nič iné ako o usporiadanie tohto priestoru pod nemeckou kontrolou. Nemci mali silný záujem o oblasť, kde by presadili svoj vplyv najmä v hospodárstve. "Pokoj, mier a poriadok" - to boli hlavné požiadavky (dômyslene propagandisticky maskované) na hospodárske využitie (či lepšie povedané zneužitie) dunajského priestoru, ako ich prezentoval Ribbentrop na stretnutí s rumunským ministerským predsedom Gigurtym, ktoré sa konalo dva dni pred stretnutím so slovenskými predstaviteľmi.

 

Salzburské stretnutie najvyšších predstaviteľov nemeckej ríše a slovenského štátu je v historiografii označované za jednu z najdô ležitejších etáp vývoja politického režimu vojnového slovenského štátu. Spája sa so začiatkom zavádzania ideológie národného socializmu na Slovensku, resp. s počiatočnými fázami závislosti Slovenska od nacistického Nemecka. Prezidenta Tisu na jeho ceste do Salzburgu sprevádzal A. Mach, V. Tuka a F. Ďurčanský (toho Nemci už neakcepotovali a preto sa cesty do Salzburgu zúčastnil na vlastnú žiadosť, pričom na rokovaniach nebol ani prítomný a celý čas strávil sám v hoteli), nemeckú stranu okrem J. v. Ribbentropa zastupoval už avízovaný nový vyslanec Manfred v. Killinger. Program salzburského stretnutia nebol nijako náročný: dominovali predovšetkým personálne otázky, pričom v hre bol toľko kritizovaný Ďurčanský. Je známe, že pre najvyššie nemecké kruhy bol nepohodlný, pretože zo začiatku svojej funkcie sa usiloval eliminovať nemecký vplyv na slovenské pomery. Jeho odvolanie z funkcií bolo podmienkou ríše, ktorú Tiso bez výhrad prijal. Akceptoval tak nemecký diktát, ktorým umožnil, aby Nemci začali modelovať Slovensko podľa svojich predstáv. Počas nasledujúceho polhodinového stretnutia s Hitlerom v jeho sídle v Berghofe, Vodca znova prízvukoval, že čo sa týka nemeckých vzťahov k Slovensku, nemecký politický záujem spočíva iba v ochrane Karpát, ktoré majú vojenský význam. Nemecko nedovolí inej veľmoci preniknúť za Karpaty bez boja. Hitler vyjadril tiež názor, že Nemecko bude so Slovenskom obchodovať ako s ostatnými štátmi, pričom zdôraznil úlohu Nemecka ako spotrebiteľa. Na Tisu zapôsobil aj Hitlerov prísľub, že Nemecko bude slovenský štát všemožne podporovať, a to najmä vo vojenskej oblasti, kde by Nemecko malo vystupovať ako garant - v prípade útoku voči Slovensku ríša poskytne 200 divízií. Nemci požadovali iba jedno: aby Slovensko bolo loajálne a aby nehralo dvojakú politiku, čo v praxi znamenalo absolútnu poslušnosť a oddanosť voči Nemecku vo vnútropolitickej oblasti, ako aj v zahraničnej politike.

 

V rámci riešenia ďalších vnútroslovenských problémov Ribbentrop rokoval s Tukom aj o otázke beráterov. O tomto rozhovore neexistuje žiadna písomná zmienka, ktorá by túto skutočnosť dokumentovala, preto sú namieste určité dohady, či sa tak skutočne stalo. Jednoznačne v prospech vyznieva argument, ktorý podporil aj telegram Ribbentropa na nemecké vyslanectvo do Bratislavy deň po stretnutí, v ktorom je prvá zmienka o potrebe beráterov. O tom však na inom mieste. Ani jedna strana nepokladala za podstatné zaväzovať sa písomnou dohodou. U Tuku to možno chápať ako prejav alibizmu. Uvedomoval si, že nemeckí úradníci nebudú figurovať ako poradcovia, ktorí dobre mienenými radami usmernia štátnu správu a inštitúcie pod ňu spadajúce, ale že ich poslanie sa obmedzí na kontrolu a uplatňovanie nemeckého vplyvu v rozhodujúcich ustanovizniach. Ribbentrop volil inú taktiku. Príliš dobre vedel o vzťahu Tuka - Karmasin a rovnako dobre poznal názory oboch pánov na budúce možné pô sobenie nemeckých úradníkov v slovenskej štátnej správe. Preto o beráteroch hovoril ako o hotovej veci, s čím Tuka bez výhrad súhlasil.

 

Slovenská delegácia, resp. aspoň jej časť, odchádzala zo Salzburgu spokojná. Tisovi, Tukovi a Machovi, ktorý po salzburskej porade prevzal aj Ďurčanského funkciu, stačilo ubezpečenie, že Nemecko nemá iné záujmy voči Slovensku iba Karpaty a že Hitler by rád videl Slovensko ako prosperujúcu krajinu. Inou otázkou je, či a do akej miery pripustil Tiso v Salzburgu kompromisy. Jednoznačne si taktiež musel uvedomiť, že spô sob jednania, ktoré Nemci voči nemu v súvislosti s Ďurčanským uplatnili, bol pre neho dosť ponižujúci.

 

Zmeny, ktoré po Salzburgu nastali vo vláde, ale aj napĺňanie ďalších salzburských dohôd, v konečnom dôsledku znamenali definitívne uplatňovanie nacistických metód ovládania Slovenska. Skončilo sa tak obdobie tzv. vzorového štátu, kedy sa Slovensko, hoci pod nemeckou ochranou, prejavovalo ako samostaný štátny útvar. Tlak Zahraničného úradu zosilnel, čo Hitler obratne využil na presadenie a posilnenie nemeckého vplyvu pripútaním Slovenska k ríši. Relatívna sloboda, v ktorej sa dovtedy slovenská politika uplatňovala, ako sa ukázalo, mala svoje medze. Ďalšia existencia slovenského štátu už nebola prejavom „slobodného života“ pod záštitou ríše, ale dôkazom toho, ako ríša opantávala malé štáty v dunajskom priestore, ktoré mali slúžiť ako nástupištia národného socializmu v novej Európe.

 

Priamy nemecký zásah do vnútropolitického usporiadania štátu privítali zástancovia a obdivovatelia ideí nemeckého národného socializmu, ktorých na Slovensku reprezentovala skupina okolo V. Tuku. Na manifestácii slovensko-nemeckého priateľstva, tesne po návrate zo Salzburgu, sa Tuka vyznal: „Salzburg znamená pre nás Slovákov novú blaženú dobu, lebo ním vstupujeme do éry, v ktorej na Slovensku podľa nemeckého vzoru zavládne slovenský národný socializmus. Národný socializmus znamená jednotnosť, znamená disciplínu, znamená radosť z práce. Dnešným dňom začína nová éra, keď na Slovensku budeme národný socializmus konzekventne a so všetkou energiou uskutočňovať. „

 

Na zaciatok iba tolko dead , ak si sa vedel vzit v toto casovo useku dejin nasho naroda, pochopil si , ze sme boli hrackou v rukach inych..... a radsej byt hrackou, ako nechat vykrvacat narod v zaujme tych, ktori nas ako hracku pouzivali.

Link to comment
Share on other sites

Na zaciatok iba tolko...

Začiatok? Po dvojstranovom príspevku? No mám pocit, že si ním nikoho nepresvedčil, aspoň ja som sa tu nedočítal nič nové. Už sa nebudem opakovať a svoj názor na Jozefa Tisu nezmením. Pôvodne si vlastne chcel diskutovať o prvej ČSR, akosi sa nám to zvrtlo na tému o Tisovi a slovenskom štáte.
Link to comment
Share on other sites

Zvrtlo sa na obdobie o ktorom som v tejto teme nechcel hovorit, ale iba som reagoval a to je vsetko. Mozno o tomto zalozim uplne samostatnu temu, ale neviem kto by v nej debatoval.

 

Podoba " prvej " ČSR bola na obraz česky a českych politikov tej doby, i ked v pociatku to tak nevyzeralo. Porazkou Nemeckeho cisarstva a Rakusko - Uhorskej monarchie v I.sv.vojne znamenal rozpad tychto dvoch obrovskych nielen hospodarsky, ale aj politicky najsilnejsich monarchii v Europe, pricom prave Rakusko-Uhorsko, ako povodny iniciator vojnovych udalosti po atentate na naslednika tronu v Sarajeve straca najviac. Vitazne mocnosti za vidatnej podpory USA a ceskych politikov tej doby dosiahli aj v stredoeuropskom priestore uplnu zmenu politickej mapy Europy, pricom novovznikajuca ČSR ako mnohonarodne zoskupenie je polozene na zakladoch " zapadneho " typu demokracie a na zakladoch v tej dobe velmi vysokej " pridanej hodnote " hospodarstva, ekonomiky, kultury,politickej vyspelosti českych zemi , čo je veľmi dobrym odrazovym mostikom novej a buducej hospodraskej prosperity ČSR aj ked v tomto geopolitickom zvazku sa ocitli nie obzvlast vyspele nielen hospodarsky , ale aj kulturne zaostale Slovensko a este viac zaostala Zakarpatska Rus. Dalsim momentom vzniku CSR a rozpadu Uhorska bol fakt, ze samotne Uhorsko -Madarsko sa nezmierilo s rozpadom jej 1000 rocnej rise a robilo vsetko preto, aby to prekazilo a aj za cenu dalsich obeti a vojensky chcelo zabranit stratu Slovenska, ktore aj napriek v porovnani s historickymi ceskym uzemim bolo v ramci Uhorska hopsodarsky najviac vyspele. Tak nase uzemie aj napriek skonceniu vojny sa stava opat bojiskom a zapasom o podobu prvej CSR. Zatial co Cechy,Morava a Sliezko su v podstate kludne oblasti s moznostou nastolenia novych statnych organov republiky, Slovensko

a Slovaci sa stavaju tercom najazdov Karolyho Madarskej armady a neskorsie aj bolsevickej cervenej armady Madarskej republiky rad , co oddialuje nastup vzniku novych organov statu ČSR na Slovensku. Tento stav pretrvava aj koli nejasnostiam s novymi hranicami ci na juhu , juhovychode , ale aj na svere Slovenska, ked az zaverecne podpisy mocnosti v Trianone urcuju presnu geopoliticku podobu ČSR a zaroven aj vojensky rucia za novu podobu nasho stredoeuropskeho priestoru.

Nemalu zasluhu na priprave a vzniku prvej ČSR mal general Milan Rastislav Stefanik a Milan Hodža. Títo dvaja Slovaci s urcitostou môžu byť považovaní za najväčšie osobnosti nielen novodobych dejin Slovenska, ale v celom kontexte dejin nasho naroda a nech sa nazyval akokolvek/ Slovieni.... / .

 

Roky 1915 ? 1919 predstavujú pre M.R.Štefánika obdobie jeho úspešnej a intenzívnej diplomatickej a vojenskej činnosti. Ako francúzsky občan (od r. 1912) sa v r. 1915 dobrovoľne prihlásil k letectvu. Počas bojovej činnosti upútal na seba pozornosť odvahou, chladnokrvnosťou a vynaliezavosťou. Jeho vedecké a pilotné schopnosti využil veliteľ francúzskej armády maršal F. Foch, keď ho poveril organizáciou vojenskej meteorologickej služby. Jeho odvahu a vynikajúce služby ocenilo velenie francúzskej armády a udelilo mu Vojenský kríž. Jeho vojenská kariéra bola závratná. Za tri roky sa stal z desiatnika brigádny generál (v r. 1918).

 

Počas vojny cestou francúzskych politikov a novinárov informoval verejnosť o ťažkom položení Slovákov v Uhorsku. Politikom predostrel návrh na vytvorenie slobodných štátov, ktoré by vznikli rozpadom Rakúsko-Uhorska. Zohral významnú úlohu pri oboznamovaní ostatných štátov Dohody a svetovej verejnosti o vytvorení koncepcie novej Európy. Keďže sa vo Francúzsku poznal s ľuďmi z najvyšších kruhov, uviedol do nich aj T. G. Masaryka a Eduarda Beneša, s ktorými potom vo februári roku 1916 v Paríži založil Národnú radu československú, vrcholný orgán česko - slovenského zahraničného odboja. Jej predsedom sa stal T. G. Masaryk, podpredsedom M. R. Štefánik a tajomníkom E. Beneš. Francúzska vláda, najmä zásluhou Štefánika, vydala Štatút, ktorý neskôr doplnila Dekrétom. Týmito dvoma dokumentmi sa oficiálne zriadila čs. armáda vo Francúzsku. Už v r. 1916 vyznačil vo svojom zápisníku nové hranice Československa, Rumunska, Juhoslávie i Maďarska. Takto boli neskôr aj prijaté Trianonskou dohodou.

Veľké a významné poslanie vykonal v Rusku, v súvislosti s realizáciou vojenských a politických zámerov čs. zahraničného odboja. S oficiálnym poverením Francúzska odišiel v r. 1916 spolu s generálom Janinom organizovať slovenských a českých zajatcov do čs. oddielov. Tie mali so súhlasom slúžiť ako čs. armáda vo Francúzsku. Po príchode do Ruska dosiahol, že všetky organizácie a spolky združujúce Slovákov a Čechov budú podriadené vedeniu čs. odboja v Paríži. V Rusku prijali Štefánika s veľkou vážnosťou, o čom svedčí i vysoké vyznamenanie Rádu Sv. Vladimíra, ktoré mu udelilo najvyššie ruské velenie.

V r. 1918 po revolúcii a v r. 1919 sa zasa vrátil do Ruska na Sibír, kde riešil problém čs. légii. Čs. vojská boli presunuté do tyla a za pomoci Japonska mali byť presunuté do vlasti. Za túto činnosť mu Francúzska vláda udelila Veliteľský kríž Čestnej légie.

V roku 1916 Štefánik v spolupráci s Francúzskou vojenskou misiou v Rumunsku vymohol u rumunského kráľa súhlas s náborom zajatcov do čs. armády. Vojaci boli prevezení do Francúzska a tvorili základ légií.

V roku 1917 bol Štefánik poverený náročným projektom v USA. Jednalo sa o nábor dobrovoľníkov slovenského a českého pôvodu. Stretol sa s predstaviteľmi rôznych slovenských a českých spolkov. Dosiahol zhodu v názoroch týkajúcich sa boja za oslobodenie i následné spolužitie v spoločnom čs. štáte. Za ich aktívnej pomoci a o podpory francúzskej diplomacie dosiahol u prezidenta Wilsona (20. 7. 1917) súhlas s náborom a v krátkom čase získal 3000 vojakov, ktorí boli presunutí do Francúzska ako súčasť légií. Získal pre vec rodiaceho sa Československa mnohé významné osobnosti amerického politického života, napr. F. D. Roosvelta. Slovenské spolky poskytli Národnej rade československej významnú finančnú pomoc pre jej činnosť.

 

Prvé oficiálne poslanie Štefánika v mene NRČs bola misia v Taliansku. Jej cieľom bolo zlepšiť vzťahy medzi Talianskom a Srbskom a dosiahnuť súhlas Talianska, aby sa na jeho území mohli formovať čs. vojenské útvary. Štefánik rozvíjal diplomatické styky i s Vatikánom, pretože jeho vplyv na medzinárodnú politiku bol značný. Rokovania s talianskou vládou o organizácii čs. armády na jej území sa začali vo februári 1918 a diplomatický úspech bol korunovaný podpísaním Zmluvy (21. 4. 1918) o konštituovaní právne a politicky samostatnej čs. armády v Taliansku. Zmluvu za Taliansko podpísal ministerský predseda Orlando a za Národnú radu československú M. R. Štefánik. Bola to vôbec prvá medzinárodná zmluva uzavretá v mene Československej republiky. Štefánik bol zakladateľom čs. diplomacie a bol vynikajúcim diplomatom. V Ríme, v prítomnosti európskej diplomacie bola definitívne uznaná čs. armáda v zahraničí, ktorá mala už 100 000 vojakov. Veliteľom armády sa stal gen. Janin, jeho zástupcom bol gen. Štefánik. Medzitým sa utvorila vláda ČSR, v ktorej bol Štefánik ministrom vojny. Po vzniku ČSR povedal: ?Teda Česi a Slováci sú konečne slobodní. Som spokojný sám so sebou. Mohol by som pokojne zomrieť.

 

Milan Rastislav Štefánik ? osobnosť, ktorej význam nespočíva iba v rozhodujúcom podiely na založení prvého slobodného spoločného štátu Čechov a Slovákov. Je aj prvý zo svojho národa, ktorý obdivuhodnou diplomaciou vplýval na európsku politiku. S myšlienkami, názormi a činmi môžeme ho dnes vnímať ako prvého ?Európana?. Predpokladal, že nastane stav, ktorý nazval ?europeizácia?, čo malo predstavovať harmóniu národov v Európe.

Osobitne treba vyzdvihnúť Štefánikove sebaobetovanie sa v mene národa, mravnú čistotu jeho zámerov i prostriedkov pri prekonávaní prekážok. Bola to osobnosť napriek krehkému zdraviu silná, neobyčajne sugestívna, hlboko veriaca, túžiaca po pravde a poznaní. Svoje etické, morálne mravné krédo i lásku k svojmu národu zhrnul do troch slov: ?Veriť ? Milovať ? Pracovať? a on skutočne tak žil.

 

Bohužiaľ pre ČSR , pre Slovakov , život nášho generála , ministra vojny bol veľmi krátky i keď veľmi intenzívny a plodný.Škoda , že náš národ už viac nemal takého oddaného syna , i keď v mnohom sa mu priblížili iní , ale nie už v takom medzinárodnom merítku, ako bol prave " On ."

Link to comment
Share on other sites

jozef

 

Pises to pekne, ale tam by sa zacinat nemalo. Vsetko tak vyznieva ako snaha ospravedlnit to co sa stalo. Aku hodnotu ma podla teba samostatnost naroda, - vlastny stat ? Cim vsetkym sa za to moze zaplatit? Ma taky stat svoje opodstatnenie a naplna hodnoty svojbytnosti ked stoji (a pada) na utrpeni druhych? Tiso to vedel aj ako premier, predpokladal aj buducnost, ked pod kazdym nariadenim do roku 39 tykajucim sa zivota zidov stoji jeho podpis, on bol spoluautorom zidovskeho kodexu. V tom case uz boli zakladne definicie ludskych prav a slobod zname a castokrat aj dodrziavane, Tiso urobil dva kroky spat aj s jeho "statom" Samostatnost sa neda akceptovat za kazdu cenu, su aj vyssie hodnoty, aj tie ktore sa tykaju naroda ako celku a ktore musia stat nad nou. Slovensko a Slovaci ako sucast Rakusko Uhorskej monarchie hovorili o tisicrocnom utlaku a porobe. Akonahle dostali sancu rozhodovat vo vlastnom state, nevahali pouzit tie iste metody voci inym narodom a etnikam. Dalsie truchlenie "slovakov" nad minulostou preto u mna straca vahu.

Link to comment
Share on other sites

čau dead ,

 

nehadam sa , každý človek má pravo rozhodnúť sa , no je rozdiel, keď je to iba sám za seba, už keď je to za rodinu alebo príslušnika rodiny budeme dlhšie uvažovať a brať do úvahy - všetko pre a proti , ak sa rozhoduje za celý národ a to je prípad prezidenta Tisa je to už obrovská zodpovednosť a hlavne ak sa jednalo o také historické obdobie ako boli roky prvej Slovenskej republiky. Samozrejme deportácie Slovákov - židov ako riadnych obcanov Slovenska je neospravedlniteľné a už som vyššie spomínal- dalo sa aj konať ako Horthy, Boris I. alebo Musollini, ale aj mnoho iných.

Ťažko teraz polemizovať, keď nie su dobové záznamy, prečo Tiso konal tak ako konal a z titulu svojej funkcie a autority nezasiahol. Dá sa predpokladať z toho čo je v archivoch k dispozícii, že bol k tomu dotlačený predovšetkym radikálmi , či už v strane alebo vo funkciach štátu, ale aj nemeckým tlakom, či po diplomatickej linke, ale aj samotným Hitlerom a naliehanim na posilnenie vojenskej prítomnosti Slovenskej armády v ZSSR , tuto niekde sa pravdepodobne rodil kompromis .... a Tiso ustúpil a aj verejne vystúpil, tak ako vystúpil, podťahol a tu niekde môžme hovoriť o prvom kroku jeho politickej slabosti, zaváhaniu, ktoré následne znamenalo- bohužiaľ viac ako 70 000 nevinných obetí , za ktoré náš štát ešte aj zaplatil.

No môžme položiť aj otázku....... dalo sa konať aj inak? Samozrejme dalo . Jednoducho Tiso mal zložiť funkciu prezidenta a navždy by bol náš " PRVÝ " a hlavne s čistým a nekrvavým štítom, bol by oslavovaný a navždy náš veľký Slovák. Neurobil to a

teraz iba špekulujem - nebolo to zištných dôvodov, nebolo to kôli baženiu po moci..... bolo to obetovanie sa pre národ, ktorý miloval nadovšetko. Každý je nahraditeľný !!!! Ale u Dr.Tisa to bolo inák . Na jeho funkciu sa až príliš driapali národní socialisti na čele s Vojtechom Tukom - inák veľmi inteligentným človekom s obrovským IQ, ale až príliš nediplomatickým, ktorí by určite so židmi urobili veľmi krátky proces, potom by boli na rade cigáni, komunisti a všetci čo im oponovali, na východnom fronte

by neboli iba dve divízie, ale kompletné mužské a schopné pokolenie od 18 do 60 rokov, SNP by asi ťažko vypuklo, nemal by kto v ňom bojovať a nie ešte zorganizovať ho, a my by sme skončili ako Maďari medzi porazenými národmi/ čo síce aj tak po vojne vyzeralo, ked sme boli neskoršie " predhodení " našimi spojencami ruským bolševíkom ako poobedňajší zákusok / .

Scénar by mohol byť aj taký, ťažko sa dokazuje bez dôkazov . S dostupných materiálov 1. ČSR vieme, že Tiso bol neunavný brojiteľ za Slovensko a Slovákov, ale aj za slovensku katolicku cirkev, čo sa mu nedá vytýkať - veď bol rímskokatolicky kňaz.

Link to comment
Share on other sites

jozef

 

Neviem ako Tiso citil svoju zodpovednost, ked konal nezodpovedne. Snazis sa mu vtlacit punc umierneneho politika co sa HSLS tyka. Nie je tomu celkom tak. Uz za CSR ked bol ministrom zdravotnictva a neskor predsedom slovenskej vlady sa v jeho vyjadreniach a cinoch daju najst priznaky antisemitizmu, vtedy ho k tomu nenutil nikto. Nehovoriac o tom ze v tom case fetisizoval svoju matersku stranu, vydaval ju za "hlas naroda" a nachadzal v nej mesiasske ulohy. To boli prve priznaky totalitneho myslenia a dialo sa to v polovici dvadsiatych rokov. Po Viedenskej arbitrazi v novembri 38 nariadil okresom aby vyviezli Zidov ktori nemali statnu prislusnost na uzemia anektovane Madarskom. To sa dialo este pred kristalovou nocou v Nemecku, teda o nejakom tlaku nemoze byt rec. Tisove spravanie nieslo aj silnu davku populizmu "zidom sa berie iba to co nakradli" demonizovania "Nemci nemozu prehrat, lebo sa zidia vratia" a v konecnom dosledku aj choreho usudku "socialna stranka narodneho socializmu a papezske encykliky su totozne" K jeho krestanstvu len tolko: "Laska k sebe je prikazom bozim, a ta laska mi rozkazuje, aby som od seba odstranil vsetko, co mi skodi, co mi ohrozuje zivot"

Link to comment
Share on other sites

Milan Hodža,

 

 

Milan Hodža patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenských dejín 20. storočia. Sučiansky rodák Milan Hodža bol vždy historicky zatajovanou osobnosťou alebo osobnosťou, o ktorej sa po roku 1948 objavovali len negatívne stanoviská. Počas štyroch desaťročí bol označovaný za reakčného buržoázneho politika. Nebol však jediný s takýmito prívlastkami. Dr. Milan Hodža bol rozhodne veľký človek, politik, štátnik a publicista. Narodil sa 1. februára 1878 v Sučanoch. Dostal výborné vzdelanie, veď právo študoval v Budapešti a Kluži a filozofiu vo Viedni. Všeobecné i špecializované vedomosti, znalosti rečí, talent, pracovitosť i odvaha ho vo všetkých oblastiach, v ktorých pracoval, viedli k úspechom. Bolo tomu tak najmä v žurnalistike a v politike.

Ešte za Rakúsko-Uhorska Hodža pracoval ako redaktor v Abendblatte, Slovenskom denníku, Slovenskom týždenníku a tiež v rakúskej tlačovej kancelárii vo Viedni. Mal kontakty aj na panovnícky dvor, osobitne na následníka trónu Františka Ferdinanda i posledného cisára Karola. Za Rakúsko-Uhorska pôsobil v rámci Slovenskej národnej strany, neskôr sa usiloval o vytvorenie agrárnej strany, ale začala sa I. svetová vojna a tento zámer sa mu splniť nepodarilo. Po vzniku ČSR patril k politickým špičkám Slovenska. Bol poslancom Národného zhromaždenia po celú existenciu prvej ČSR aj ministrom viacerých rezortov v mnohých vládach, keď postupne viedol ministerstvá - zjednotenia zákonov a organizácií, poľnohospodárstva, tiež školstva, ba zakrátko i zahraničných vecí. Po vzniku ČSR bol vedúci činiteľ agrárnej strany na Slovensku.

 

Vrcholom jeho politického pôsobenia bol post ministerského predsedu ČSR v rokoch 1935 až 1938. Treba uviesť, že ako predseda vlády mal ostré spory s prezidentom Edvardom Benešom. A tieto spory pokračovali aj po rozbití ČSR.

M. Hodža v jeseni 1938 opustil Československo a usadil sa najskôr vo Francúzsku. Keď v novembri 1939 vznikla v Paríži Slovenská národná rada, ako vrcholný orgán slovenského zahraničného odboja, jej predsedom sa stal Milan Hodža. Už v tom čase bol za obnovenie ČSR, ale na zásade práva Slovákov starať sa o svoje veci samostatne, s výnimkou sfér zahraničnej politiky, vojska, financií, obchodu a dopravy, kde sa malo postupovať spoločne. E. Beneš sa postavil nielen proti M. Hodžovi, ale i proti parížskej SNR. Zo sporu o vedenie vyšiel víťazne Dr. E. Beneš. Milan Hodža od roku 1941 pôsobil v USA. Aktivizoval sa v krajanských spolkoch. Načrtával projekt, aby po porážke nacistov vznikla v strednej Európe konfederácia podunajských štátov. Táto konfederácia mala mať čo najtesnejšie styky s USA, keď správne predpokladal, že rozhodujúcou silou v tejto krutej vojne a po nej sa stane takto vojensky a priemyslovo mohutná veľmoc, ktorá bola naviac vzorom aj v uplatňovaní demokracie. Pre úplnosť pohľadu, sa neda neuviesť aj skutočnosť, že Milan Hodža bol bystrý a rozhľadený novinár. Jeho články a polemiky vyšli knižne v 7 zväzkoch. No vydal aj iné knižné diela. Škoda, že jeho Federation in Central Europe nemá slovenské vydanie alebo o tom neviem. Dr. Milan Hodža zomrel 27. júna 1944 v Clearwater v USA. Bol osobnosťou, ktorá znesie porovnávanie s inými českými a slovenskými ministerskými predsedami i politikmi v časovom oblúku od roku 1918. Nad mnohými z nich vysoko prečnieva.

Nadčasovosť politickych názorov ohľadom spoločného domu európanov, ako aj danej nezávislosti všetkých národov Európy jasne dokazuje jeho veľkosť a politicku rozhľadenosť politika svetového formátu. Dnes by sa Slovensku určite taky politik zišiel.

Link to comment
Share on other sites

dead

 

 

beriem to co uvadzas, ale nemozno so vsetkym suhlasit , po smrti Andreja Hlinku bol Tiso v snahe nahradit ho, ale velmi dobre vies , ze Hlinkovym nastupcom mal byt Karol Sidor a rozkol v HSLS ktory nastal koli predsedaniu strany doviedol funkcionarov k rocnemu " distancu " predsedednickeho miesta a daniu veci ohladom tohto problému do poriadku/ ked Hlinka pred smrtou uviedol v zavete nastupcu prave Sidora ako aj 100% podielnikom akcii majetku strany vo vydavatelstve/ Tiso nemal az take postavenie v strane, aby ho predurcovalo byt mocnym a nie este brojit priamo alebo nepriamo proti zidom a tym padom financnej a hospodarskej elite Slovenska. Jednoducho vtedy na to este nemal .

Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
 Share


×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy