Keď bolí duša

Uz dlhsiu dobu skor ako fyzickou bolestou, trpim bolestou duse. Je velmi tazke najst liek na takuto bolest, ved liek v pravom zmysle slova nie je to najvhodnejsie, co tuto bolest lieci. Snad aspon zmiernit ju pomoze spolocnost ludi, ak uz nie "zivych", tak aspon spolocnost virtualna.

Síce neskôr, ale predsa.... Človek chce byť vypočutý. Tak vrav!

takveru. aj ked som v takychto situaciach dost bezradna :lol: , hadam budem/-e vediet... poradit? vypocut?

môj priateľ rieši bolesť duše meditáciami... pomáha mu to...

ja to neviem... :lol:

Meditácia je veľmi dobrá vec - lieči dušu a keď to hneď na začiatku nefunguje, netreba sa vzdávať.

Voľakedy som bolesť duše riešila tak, že som jednoducho potláčala jej prejavy. Dialo sa vlastne to isté, čo sa deje v prípade, keď si niekto na zahnanie fyzickej bolesti hodí do seba Ibalgin - bolesť sa síce utlmí, ale príčina bolesti sa tým neodstráni.

Dnes už viem, že to nebolo správne a najmä nie férové voči mojej duši. V takej chvíli radšej tvorím - kreslím, píšem básne či poviedky a myslím na to, že na svete existujú ľudia, ktorých mám rada a ktorí majú radi mňa.

Myslím, že treba nechať bolesť duše plynúť prirodzenou cestou. Naším požehnaním (prekliatím :lol: ) je dar cítenia, možno práve toto je jeden zo zmyslov života ... prežívať, preciťovať, cítiť.

Bolest duse je velmi nebezpecna, casto clovek ani nevie, preco ma taky pocit, proste to pride same od seba...citi sa akysi strateny a vsetko sa mu vidi v tmavych farbach, boli to viac ako nieco telesne. Meditacia je dobra na to, ale niekedy je bolest duse prilis silna na to, aby sa clovek dokazal odputat od vlastnych skaredych myslienok...poznam co je to bolest duse, a vidim ju aj u druhych...casto nie su dolezite slova, ktore chceme chorej osobke povedat, staci aj pritomnost...ten, kto je sam, znasa tuto bolest velmi zle...nie je o koho sa opriet, je to zvlast u starsich ludi, ktori ostanu sami...nie je pri nich nik, kto by ich co i len pohladil , ci vypocul....ak boli dusa, nieco v nas akoby odumieralo

keď bolí duša, stíchnu anjeli...

aj sám človek, spravidla. boľavá duša rada samotu a kútik, kde sa môže týrať ...

na bolesť duše mi pomáhalo písanie... písala som všetko, čo ma trápilo a čo by som chcela...

Bolesť duše je rozna aj pomoc je rozna, individualna, no spolocnost ludi pomaha zmiernit, zabudnut, prekonat. kazda bolest sa raz skonci, bolest lieci pravda a zmierenie sa snou. To je moj nazor. Ak clovek pochopi ako to naozaj je oslobodi sa a moze vidiet svet inak. Ale celkovo sa stava to, ze clovek skor zatvrdne a chrani sa pred bolestou aj tým, ze city potlaci samo telo a rozum.