Dĺžka života

Aj v tom sa robí pokrok, dokonca sa možno niektoré časti tela budú môcť naklonovať, čiže nebude nutné používať náhrady. Ale aj tie budú na oveľa lepšej úrovni. Tak či onak, pokrok v zdravotníctve a farmaceutike nám už aj tak život predĺžil.

v kazdej dobe si predstavovali za o 50-100 rokov sa bude dat nieco, co vtedy vyzeralo nemozne. po tych 50-100 rokoch sa vacsinou ukazalo, ze to sice nie je nemozne, ale kopukrat prilis tazko realizovatelne. klonovanie? mozno ovca Dolly, ale ludske koleno pochybujem.

nemusi sa hned klonovat, niektore organy sa mozu napriklad umelo vypestovat na zvieratach, kedysi uz velmi davno som videl dokument ako cloveku, ktoremu obhorelo ucho, prisili nove, ktore nechali narast na chrbte potkana a vyzeralo uplne normalne

podobne aj niektore vnutorne organy sa mozu transplantovat cloveku, napr. z prasata, pretoze je nam velmi podobne :lol:

To s tým uchom som videl aj ja. Bola to naozaj dosť zaujimavá krysa s ušnicou na chrbte, skoro by človek povedal že ním aj počúva, lol. Ale nakoniec ucho dostalo nového majiteľa, ktorému viac "pasovalo".

 

Samozrejme, už aj teraz sa začali pestovať špeciálne prasce, aby sa mohli používať pre transplantáciu orgánov. Prasačie orgány sa už aj tak dosť podobajú ťým ľudským. Tie upravené sú už úplne kompatibilné. Takže ich vnútornosti nepôjdú tradične do tlačenky, ale pekne na chirurgický stôl. :lol:

 

No a čo sa týka tých kĺbov a kostí, dnešná veda pokročila natoľko, že vedci dokážu vďaka transplantácii kmeňových buniek vypestovať pre pacienta nové kosti. Týmto úspechom sa môžu pochváliť singapúrski vedci.

Strašne pekný film som videla v telke, volal sa Tuck Everlasting (neviem preklad) a hrala tam Alexis Bledel, možno ju poznáte z Gilmore Girls. Vlastne ona stretla chlapca, ktorý keď sa napil z čarovného prameňa tak bol nesmrtelný a ponúkol aj jej napiť sa....A ako to dopadlo si môžte pozrieť alebo zistiť, ale asi ako každý očakával :lol:

neviem ci by som chcela zit vecne, asi nie... a ani ako dlho, dlho pokial by ten zivot stal za to, bolo by ho s kym zit, bolo by za co zit, v zdravi a podobne...

Ja si myslím, že zo smrti si netreba robiť starosti. Nebažím po dlhovekosti ani po večnom žití - mne to vyhovuje tak, ako to je. Nemám v pláne ukázať smrti stredný prst, skosí ma tak či tak, ale ešte predtým si z nej urobím riadnu srandu. :lol: Iba ak... Iba ak by vedci prestali robiť okolky a uviedli do praxe ten svoj novodobý objav; tuším odhalili gén starnutia a idú sa ním ďalej zaoberať. Čert aby sa vyznal v týchto bielych plášťoch... :)

 

ale co potom? nebude ti stat, budu ta boliet klby, nebudes moct robit to, co ta bavi, na urovni, akej by si chcel (mozno okrem golfu) .. chcel by som seba vidiet, ako si jazdim po kopcoch na bajku tak ako teraz. proste nevidim zmysel dalej fungovat, ked mam telo, ktore nerobi to, co ja chcem, a sposobom, akym chcem.

No to by si sa čudoval, akí dokážu byť niektorí starkí blázniví. :) To, že si iní ľudkovia dorichtovali telo, ešte neznamená, že tak musí dopadnúť každý. V šesťdesiatke i neskôr sa dá v pohode fungovať; v mestskom starobinci (a nielen tam) existujú beťári, čo si síce pred spaním odkladajú zuby do pohárika, ale po večeroch tancujú ako napaprikovaní draci a oči im idú vyliezť z jamky, keď vidia pekné mladé kočky. Staroba môže byť veľmi zábavná a ja sa na ňu už celkom teším - hádam ešte budem môcť s vnúčatami pobehovať po tráve a hrať s nimi futbal bez toho, aby ma seklo v krížoch. ;)

nikdy by som nechcel zit vecne. pozerat sa na to ako odchadzaju ludia co som poznal? diki. ne.

takto aspon budem moct strasit game a valcika.

houbelec, strašiť budem ja vás :lol:

nemas pravdu. pri mojom zivotnom style je jednoznacne kto bude koho.

á, môj životný štýl nie je práve najzdravší, okrem iného ... a ja by som vás tak chcela strašiť :lol:

mne sa predstava večného života príliš nepozdáva, teraz je to tak akurát a niekedy až moc. :-)

 

mysím, že spoločnosť ešte musí pokročiť veľmi ďaleko, než sa dlhý život stane radostný znesiteľný. veď dnes často nazývame životom aj obyčajný každodenný boj o prežitie..

preto som celkom spokojný s časom, ktorý som dostal k dispozícii. vyskúšam čo najviac z toho, čo ma baví a zaujíma a potom si niekde v kľude sadnem, pospomínam na všetko pekné a doklepem to do konca. :-)

 

..a tiež nežijem práve najzdravšie, preto ak by ten môj život bol o čosi kratší ako si teraz predstavujem, hneď doletím zabuchotať chalanovi z juhu s nábytkom a hrncami, šak počkaj! d:D

moj plan je do 30ky mam zariadene veci tak, ze mi budu peniaze len tak prichadzat na ucet a ja budem chodit obcas do svojej firmy kontrolovat ci vsetko funguje ako ma :lol:

a po tej 30ke preco si to nemoct uzivat navzdy :) cestovanie, oddych doma na terase...to by som si vedel predstavit :)

Ja nechcem dlho žiť. Max tak do 60-tky. Ale najviac sa teším na univerzitu tretieho veku-dúfam že to ešte bude fungovať.

práve sa v jednom rozhovore vyskytol jeden zaužívaný slovný zvrat, ktorý používame často :

 

" čo keď budem žiť večne ? "

 

nechcem o tom filozofovať, len počuť váš názor hlavne o dopade na psychický stav človeka - vedeli by sme to uniesť ?

necítili by sme sa po nejakom čase vyhorení ?

 

raz som čítala jedno sci fi ... tam sa už ľudia dožívali 200 - 250 rokov, niektorí si nachádzali iné a ďalšie zamestnania, ďalšie záujmy, vynachádzali nové prístupy k umeniu, ale tí starší boli z toho vlastne znechutení - už ani len dobré jedlo si nevedeli vychutnať :lol:

/ Isaac Asimov: Nahé slunce /

 

okrem toho mi práve kamarát pripomenul, že o tom píše už aj Swift v Gulliverovi - medzi nesmrteľnými : ... ako boli otravení, že nemôžu zomriet, nič ich nebavilo a ani len chuť už nevedeli rozoznať ...

 

 

koľko by sme vlastne chceli žiť ? koľko by bolo dosť, aby to ešte naša psychika zvládla, aby sme sa s tým vedeli vyrovnať ?

alebo žiť večne a blúdiť ako Ahasver ? ľudský život sa predsa stále predlžuje, stále vedci prichádzajú na nové a nové príčiny starnutia ... vieme si vôbec predstaviť žiť niekoľko storočí ? či večný život ?

to vyhorenie je skutocny termin sa vola nejak burn neviem ako..ale to je nieco ine.

 

ja by som chcel zit vecne ak by sa dalo. myslim ze vzdy by sa naslo nieco na spoznavanie...svet je predsa velky...

sydróm vyhorenia / burn -out syndrome je skutočný termín z odboru psychológie:

 

Syndróm vyhorenia (iné názvy: syndróm vyhasnutia, vypálenia, vyprahlosti, angl. burnout syndrome) je syndróm, ktorý prvýkrát opísal Herbert Freudenberger v roku 1975, a ktorý má rôzne definície (napr. strata profesionálneho alebo osobného záujmu u príslušníka pomáhajúcich profesií alebo vyhorenie ako výsledok procesu, v ktorom ľudia veľmi intenzívne zaujatí určitou úlohou strácajú svoje nadšenie) wiki

 

v prípade enormne dlhého života aj keď nie práve tento syndróm samotný, ale minimum jemu dosť blízky, nejaké vyhoretie záujmu o život je možné ... nehovorím v tomto prípade o výnimočnej dlhovekosti pozemšťanov ako zopár jedincov, ktorých obdivujeme a píšu o nich v novinách a pýtame si ich s obľubou na ich tajomstvo dlhého života ... nakoniec sa dozvieme, že celý život fajčil, alebo nefajčil nikdy, alebo pil každý deň pohár červeného vína alebo jedol len chlieb a cibuľu .... to sú výnimky, choroby a civilizácia nás skosia zvyčajne oveľa skôr ... ako chorí nevládi ľudia, ktorí čakajú na koniec, lebo život im už nič nedáva ... ale toto je o inom.

 

 

je to reč o skutočnej dlhovekosti ... čo si človek so sebou počne, až bude žiť, ako sa nám vyhrážajú vedci už dosť dávno, po prekonaní civilizačných chorôb, stresov, znečisťovania životného prostredia, liečiv na všetko, dokonalých liečebných metód bla bla bla - čo si so sebou človek počne, keď bude žiť viac storočí, za neho budú robiť roboty, automaty, bude sa venovať svojim koničkom či vymýšľať nové roboty a cesty do galaxií ... bude ho to baviť ... dokedy ? :lol:

je to reč o skutočnej dlhovekosti ... čo si človek so sebou počne, až bude žiť, ako sa nám vyhrážajú vedci už dosť dávno, po prekonaní civilizačných chorôb, stresov, znečisťovania životného prostredia, liečiv na všetko, dokonalých liečebných metód bla bla bla - čo si so sebou človek počne, keď bude žiť viac storočí, za neho budú robiť roboty, automaty, bude sa venovať svojim koničkom či vymýšľať nové roboty a cesty do galaxií ... bude ho to baviť ... dokedy ? :lol:

game, na tvoju otázku ako prvé napadne asi iba jedna odpoveď: že sa v takom prípade nakoniec každý bude musieť sám rozhodnúť, že sa mu už nechce žiť. Jednoducho keď už bude totálne unavený životom musí si to aj sám skončiť. Alebo, že si každý určí, ako dlho chce žiť...

Nie zrovna príťažlivá vyhliadka...

ja mám 30 rokov a už si pripadám úplne "vyhorená". Niekedy ozaj neviem čo so sebou. Pripadám si úplne unavená. Nie fyzicky ale skôr psychicky. Keby mi niekto povedal že zajtra zomriem tak by to so mnou ani nepohlo.

ako to ze si uz vyhorena? ...tento syndrom postihuje ludi, ktori pracuju s ludmi, napr. ucitelia, lekari, a pod., si nieco podobne? a navyse prichadza v 40tke..

 

to co o sebe popisujes sa podoba na zacinajucu depresiu :) - snad kriza stredneho veku - heh

 

co sa dlhovekosti tyka, tak ak sa jedna o dlhovekost povedzme do 100 rokov, tak tam kludne moze si myslim dost aj k apatii zivota a pod. pretoze ide o organizmus cloveka, ktory upadava a spolu s nim aj psychika. ibaze ak by sme predpokladali dlhovekost = nesmrtelnosti :) tak to je o inom, pretoze ak bude telo nestarnuce tak mysel sa prida :lol:...ak by som mohol zit cca. do 250rokov tak ta apatia by prisla s postupne oslabenym organizmom. ide o to ako dlho bude posobit. ak by som zil plnohodnotne 245 rokov a 5 rokov v apatii, to je v pohode, da sa povedat ze som zil plnohodnostne cely zivot. ide asi o ten pomer..a pomer si vytvarame my sami asi tak..

Ja by som prijal taký systém bytia a žitia,že by sme si žili svoje životy takto až do šťastnej staroby.Potiaľ by bolo všetko OK.No a tesne pred našou smrťou by sa karta obrátila a začali by sme mladnúť :lol: .

Chápete to ?!? :)

Vracali by sa nám sily,vlasy,mentálna kondícia,potencia,rástli by nám zuby a.... stretávali by sme svojich potomkov ako starnú :)

chrust, a pokiaľ by si až takto chcel mladnúť? A čo potom? Znovu by si obrátil kartu, opakoval by si celý cyklus odznovu?

Pokiaľ ? Tak po 18 rokov - plnoletosť :lol: .

No a tí,čo cestu tam aj späť absolvovali slušne,bez väčších extempóre,by mohli zasa tú kartu otočiť,....alebo to jednoducho ukončiť :) .

Vieš,štve ma to,že sa narodíme sprostí,pracujeme na sebe celý život a nakoniec aj tak všetko vyjde nazmar :) ... neexistuje už ďalší level.Aspoň ja tomu neverím ;)

:lol: to uz potom mozes rovno cele starnutie zrusit, zastavit sa na 18 a ostat tam.

To nie :lol: .

Tým,že prechádzaš rôznymi vekovými kategóriami,tak zisťuješ a zažívaš iné reakcie na svoje akcie.Fyzická kondícia sa Ti tiež pozmení,až nakoniec zrejme úplne odíde... a vtedy asi človek najviac zažíva a prežíva poznanie okolného sveta.Hádam,že má aj viac času v pohodlnom kresle porozmýšľať pri sledovaní rozprávok v TV :)

Nahradiť túžbu spomienkami? Toho Boh dá nebude!!!!!!!!!